Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19P-11-2021.pdf
PDF · 76.14 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-19P/11/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. K., H.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: otca: A. K., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XX, E. B. Z.: A. E., H.. XX.XX.XXXX, C. H. X. X, E., v konaní o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu osobne do podateľne tunajšieho súdu dňa 05.02.2021, otec žiadal, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda aby maloletého zveril do starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,-Eur mesačne a upravil styk otca s maloletým. Zároveň týmto podaním navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne upravil styk s maloletým a to každý týždeň v utorok od 15.30 hod. do stredy do 18.30 hod. a každú párnu sobotu v kalendárnom týždni od 08.00 hod. do nedele do 18.30 hod. s tým, že otec si syna prevezme a vráti v mieste bydliska matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne a včas pripraviť.
2. Podanie tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil predovšetkým tým, že matka spolu s maloletým v januári 2021 opustili spoločnú domácnosť po dlhodobejších partnerských nezhodách. Do tohto času mal syna v každodennej starostlivosti, nosil ho ráno do škôlky, popoludní vyzdvihoval, v prípade ochorenia sa o neho celý deň staral a to bez prítomnosti matky, mali so synom spoločné aktivity, spolu sa hrali. Od 02.01.2021, kedy matka opustila spoločnú domácnosť, mu bráni stretávať sa so synom, ak to dovolí, tak iba v jej prítomnosti na verejných priestranstvách, podmieňuje stretávania sa s maloletým svojou prítomnosťou a zaplatením výživného 200,-Eur, obmedzuje miesto styku s tvrdením, že B. je ešte malý. Dňa 29.01.2021, teda po dvoch týždňoch bez kontaktu s maloletým, mu matka umožnila maloletého vybrať zo škôlky a stráviť s ním pár hodín. Po realizovaní tohto styku požiadal matku o stabilnú úpravu režimu pravidelného stretávania sa s maloletým. Toto matka odmietla a podmienila doplatením výživného. Takéto správanie matky považuje za bezdôvodné a drastické obmedzenie jeho styku so synom. Obáva sa, že režim, aký zaviedla matka, bude mať negatívny vplyv na syna a prispeje k ochladenou ich vzájomných väzieb a bude zle vyplývať na duševné rozpoloženie a vývin maloletého. Matka spolu s maloletým dieťaťom býva u svojej matky. Navrhovateľ je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Maloletý B. navštevuje materskú školu na Z. V. v Košiciach.
3. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
4. Podľa ust. § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa ust. § 325 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ust. § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa ust. § 324 ods. 1, 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie upravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu. 13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Z charakteru neodkladného opatrenia taktiež vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
14. Po oboznámení sa s obsahom návrhu neodkladného opatrenia a obsahom spisu súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd má za to, že v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je
naliehavosť potreby úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa, neosvedčil ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletému dieťaťu, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatné posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa názoru súdu, všetky otcom uvádzané skutočnosti sú relevantné pre konanie vo veci samej a budú predmetom dokazovania v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému, nakoľko v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu, nie je vytvorený dostatočný priestor na vykonanie dokazovania za účelom posúdenia, či tento konkrétny návrh otca je v najlepšom záujme maloletého.
16. Skutočnosť, že rodičia maloletého majú nezhody a diametrálne rozdielne predstavy o výchove a starostlivosti o maloleté dieťa samé o sebe nie sú právnym základom pre okamžitý zásah súdu. Takisto nezhody medzi rodičmi samé o sebe nemôžu byť predpokladom pre zásah do rodičovských práv. Subjektívne predstavy jedného rodiča o výkone týchto práv nemožno zamieňať s právom oboch rodičov podieľať sa na výkone rodičovských práv a povinností voči dieťaťu a predovšetkým s najlepším záujmom dieťaťa, ktorý je pre súd prvoradým. Preto súd apeluje na rodičov, aby svoje konflikty a nezhody eliminovali a neprenášali do starostlivosti o dieťa ale snažili sa všetkými možnými prostriedkami zabezpečiť vhodné prostredie pre výchovu a zdravý psychický vývin mal.
17. Nakoľko, podľa názoru súdu, neboli aktuálne splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nebola preukázaná naliehavosť zásahu súdu do pomerov účastníkov, súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice II. V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitosti uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust.§ 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust.§ 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust.§ 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.