Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/113/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: BALLA & BALLA, s. r. o., 947 01 Martovce 258, IČO: 46 793 143, zastúpený: KOTRUSZ - BENČÍK, s. r. o., Štefánikova 57, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 252, proti žalovanému: BALBAN s. r. o., 947 01 Martovce 241, IČO: 46 696 971, zastúpený: JUDr. Karina Gőghová, PhD., advokátka, Eötvösa 1/14, 945 01 Komárno, IČO: 50 875 825, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Komárno č. k. - 40 zo dňa 21. 03. 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. - 40 zo dňa 21. 03. 2019 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 18 595 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18 595 eur od 26. 10. 2018 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a zaplatiť náhradu trov konania žalobcu vo výške 100 % (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , a (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 27. 12. 2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 18 595 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18 595 eur od 26. 10. 2018 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca v podanom návrhu argumentoval tým, že obchodná spoločnosť BALLA & BALLA, s. r. o. bola založená v roku 2012 dvomi zakladateľmi - E. L., bytom H. XXX a G. L., naposledy bytom H. XXX, s rovnakými obchodnými podielmi, ktorí boli zároveň konateľmi spoločnosti s oprávnením každého z nich konať v mene spoločnosti samostatne. Dňa XX. XX. XXXX G. L. zomrel a E. L. zostal jediným konateľom spoločnosti. Z účtovnej evidencie žalobca zistil, že sa v účtovníctve spoločnosti nachádzajú faktúry vystavené žalovaným, a to faktúra č. 160011 vystavená dňa 27. 12. 2016 na sumu 2 925 eur so splatnosťou dňa 31. 12. 2016, uhradená v hotovosti dňa 31. 12. 2016, faktúra č. 160010 vystavená dňa 05. 12. 2016 na sumu 3 550 eur so splatnosťou dňa 19. 12. 2016, uhradená v hotovosti dňa 31. 12. 2016, faktúra č. 160009 vystavená dňa 15. 11. 2016 na sumu 4 740 eur so splatnosťou dňa 29. 11. 2016, uhradená v hotovosti dňa 31. 12. 2016, faktúra č. 160008 vystavená dňa 05. 11. 2016 na sumu 4 950 eur so splatnosťou dňa 19. 11. 2016, uhradená v hotovosti dňa 31. 12. 2016 a faktúra č. 170001 vystavená dňa 30. 04. 2017 na sumu 2 430 eur so splatnosťou dňa 14. 05. 2017, uhradená v hotovosti dňa 30. 05. 2017. Celková hodnota faktúr predstavuje sumu 18 595 eur. Jediným konateľom spoločnosti v čase vystavenia uvedených faktúr a uskutočnenia ich úhrad bol súčasný konateľ spoločnosti E. L., ktorý nemá žiadnu vedomosť o tom, že by si žalobca od žalovaného

objednával služby, ktoré sú predmetom fakturácie, že by tieto služby boli spoločnosti poskytnuté, pričom neuskutočňoval ani úhrady týchto faktúr a ani žiadnou z týchto činností nepoveril inú tretiu osobu. Dôkazy o objednávke služieb a uskutočnení ich dodania sa nenachádzajú ani v účtovnej evidencii spoločnosti. Výzvou zo dňa 11. 10. 2018 žalobca vyzval žalovaného na zdokladovanie uskutočneného plnenia, ktoré bolo predmetom fakturácie a na vysvetlenie fakturácie. Žalovanému bola predmetná výzva doručená dňa 15. 10. 2018. Žalovanému bola poskytnutá dodatočná lehota na predloženie dôkazu o tom, že konateľ spoločnosti objednal poskytnutie služieb, resp. uzavrel zmluvy o dielo vo vzťahu k nim, a že tieto služby v mene spoločnosti po ich poskytnutí skutočne prevzal, a to do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný na túto výzvu nereagoval. Súd prvej inštancie žalovaného uznesením vyzval, aby sa k podanému návrhu v určenej lehote písomne vyjadril. Žalovaný sa však k doručenému návrhu v určenej lehotepísomne nevyjadril. Súd vo veci oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 12. 03. 2019. Žalovaný sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavil. Dňa 22. 02. 2019 mu bolo doručené uznesenie, v ktorom mu súd uložil povinnosť v určenej lehote sa písomne vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ako i poučenie o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný si túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil. V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní.

4. Proti vydanému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie ( ) a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie Poukázal na to, že v elektronickom spise chýba potvrdenie o zverejnení oznámenia o verejnom vyhlásení rozsudku na webovej stránke súdu, pričom potvrdenie o zverejnení na úradnej tabuli je v spise evidované. Žalovaný tak nepovažuje za preukázané, že povinnosť podľa bola náležite splnená. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že z účtovnej evidencie zistil, že sa v nej nachádzajú faktúry vystavené žalovaným, a to 4 faktúry z roku 2016 a jedna faktúra z roku 2017. Žalovaný je šokovaný, že žalobca má k dispozícii účtovnú evidenciu z roku 2016, keď podľa tvrdenia žalobcu v trestnom konaní vedenom OR PZ, odbor kriminálnej polície Komárno pod ČVS: ORP-27/2VYS- KN-2019 žalobca uviedol, že účtovná evidencia žalobcu za roky 2013 až 2016 bola odcudzená. Žalovaný dodával služby žalobcovi na základe Zmluvy o spolupráci pri dodaní služieb zo dňa 19. 05. 2016, ktorú žalovaný predložil súdu prvej inštancie, a ktorú žalobca súdu úmyselne zamlčal. Aj bez tohto dôkazu sú však tvrdenia žalobcu sporné, ľstivé a absolútne klamlivé. Žalobca tvrdí, že faktúry boli uhradené v hotovosti, avšak taktiež tvrdí, že faktúry neuhradil on a nikoho tretieho na túto platbu nesplnomocnil. Žalovaný si v tejto súvislosti kladie otázku, kto potom faktúry uhradil, ako sa žalobca dozvedel, že faktúry boli uhradené a aj presný dátum jednotlivých úhrad. Zo žiadnej z faktúr tento dátum nevyplýva a žalobca príjmový pokladničný doklad k žalobe nepripojil. Tieto a aj ďalšie otázky si mal položiť prvoinštančný súd a následne by pochyboval o žalobcových tvrdeniach. Žaloba je absurdná a žalobcove tvrdenia sú sporné. Žalobca veľmi dobre vedel, že podpísal zmluvu o spolupráci so žalovaným a faktúry v hotovosti uhrádzal prostredníctvom jeho konateľa, a preto k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného nemohlo dôjsť. V súvislosti s vydaním kontumačného rozsudku žalovaný poukázal na komentár profesora Števčeka v , podľa ktorého je súd povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný a prihliadať na všetky skutočnosti, na ktoré súd zo zákona prihliadať má. Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom tvrdený stav nie je nesporný, napriek tomu, že by boli splnené všetky podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, súd takýto rozsudok nevydá. Už zo samotného obsahu žaloby je evidentné, že tvrdenia žalobcu sú absolútne sporné, a preto podmienky na vydanie kontumačného rozsudku neboli splnené. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na základné právne princípy, ktoré majú vyššiu váhu ako zákon, predovšetkým na zásadu spravodlivého súdneho konania zakotvenú v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v , ako aj v . Mal za to, že ak by aj boli splnené zákonné podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, mal by byť tento rozsudok aj tak zrušený, pretože ide o „nenáležité“ právo.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný v ňom neuvádza dôvody zakladajúce prípustnosť odvolania proti kontumačnému rozsudku podľa , pričom sa snaží vyvolať

dojem, že žaloba neobsahovala skutkové tvrdenia a dôkazy odôvodňujúce žalobný nárok, v dôsledku čoho nebolo možné žalobe vyhovieť. V tomto smere žalobca poukázal na znenie podanej žaloby, z ktorej jednoznačne vyplýva z akých skutkových okolností nárok vznikol, tieto skutkové okolnosti boli podložené dôkazmi a zodpovedajú formulácii žalobného návrhu. Zároveň žaloba obsahuje zákonom predpísané všeobecné náležitosti podľa a aj náležitosti žaloby podľa a nasl. . K skutkovým tvrdeniam žalovaného v podanom odvolaní uviedol, že nie je pravdou, že konateľ žalobcu podpísal Zmluvu o spolupráci pri dodaní služieb, podpis uvedený na zmluve nie je jeho vlastnoručným podpisom a spoločnosť žalobcu nedisponuje pečiatkou vyobrazenou na uvedenej dohode. Pred podaním žaloby na súd bolo v záujme žalobcu vyjasniť si existenciu pochybných faktúr, a to výzvou na zdokladovanie poskytnutého plnenia - vysvetlenie fakturácie zo dňa zo dňa 11. 10. 2018, na túto však žalovaný nereagoval a nepredložil tvrdenia ani listiny, ktoré sa teraz snaží vniesť do súdneho konania. Vo vzťahu k účtovníctvu žalobca poukázal na skutočnosť, že spoločnosť za rok 2016 nemá k dispozícii kompletnú účtovnú dokumentáciu, pričom faktúry žalovaného z roku 2016 sa nachádzali medzi tou časťou dokladov, ktoré žalobca k dispozícii má. Keďže sa v týchto dokladoch nenachádzali žiadne dôkazy o skutočnom poskytnutí fakturovaných služieb (napr. dodacie listy alebo preberacie protokoly podpísané žalobcom), žalovaný bol listom zo dňa 11. 10. 2018 vyzvaný na ich predloženie, z čoho je zrejmé, že spoločnosť mala (a má) pochybnosti o tom, či má k dispozícii účtovné záznamy za dané obdobie. S poukazom na uvedené skutočnosti je žalobca presvedčený, že vzhľadom na obsah odvolania žalovaného a rozpor s nie je toto odvolanie prípustné, a preto navrhol odvolaciemu súdu postupovať podľa , prípadne, ak by odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je v podanom znení prípustné, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil a aby zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaný sa v odvolacej replike pridržiaval skutočností uvedených v podanom odvolaní, pričom ďalšie argumenty a tvrdenia, ktoré by súviseli s odvolacím dôvodom nesplnenia podmienok na vydanie kontumačného rozsudku neuviedol.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (, ) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa .

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 18 595 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie uznesením č. k. - 31 zo dňa 04. 02. 2019 vyzval žalovaného v zmysle , aby sa k žalobe v lehote 15 dní písomne vyjadril a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol v zmysle poučený, že v prípade, ak mu je uznesením súdu uložená povinnosť v určenej lehote sa písomne vyjadriť k žalobe a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým sa žalobe vyhovie. Žaloba spolu s prílohami a predmetným uznesením bola žalovanému doručená do elektronickej schránky dňa 22. 02. 2019. Žalovaný sa k žalobe v súdom určenej lehote nevyjadril. V dôsledku nečinnosti žalovaného súd prvej inštancie v súlade s a bez nariadenia pojednávania rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie č. k.

- 40, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 21. 03. 2019. Žalovaný sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27. 03. 2019 k podanej žalobe písomne vyjadril a dňa 28. 03. 2019, t. j. po vyhlásení rozsudku pre zmeškanie, ale ešte pred jeho písomným vyhotovením, podal návrh na jeho zrušenie. Písomné vyhotovenie rozsudku pre zmeškanie bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené do elektronickej schránky dňa 30. 04. 2019. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný dňa 14. 05. 2019 odvolanie. Uznesením č. k. - 67 zo dňa 06. 05. 2019 súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Proti predmetnému uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Odvolací súd uznesením č. k. - 188 zo dňa 30. 11. 2020, právoplatným dňa 12. 02. 2021, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

9. Podľa , súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

10. Podľa , ak súd neodmietol žalobu podľa alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

11. Podľa , spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

12. Podľa , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

13. Podľa , ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

14. Rozsudok pre zmeškanie podľa predstavuje vo všeobecnosti osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je dôsledkom procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti strany konania. Vyjadrenie k žalobe je nielen právom, ale aj základnou povinnosťou tvrdenia žalovaného v konaní, ktorého absencia je porušením zákonom vyžadovanej súčinnosti súdu a sporových strán smerujúcej k rýchlemu a efektívnemu skončeniu konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým), ktorá predpokladá vlastné pričinenie sporovej strany za účelom ochrany svojich práv s využitím všetkých prostriedkov, ktoré sú jej zákonom umožnené.

15. Z citovaných ustanovení vyplývajú predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorými sú: riadne doručenie žaloby (o splnenie povinnosti podľa ) žalovanému do vlastných rúk spolu s uznesením, v ktorom súd uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote sa písomne vyjadriť k žalobe a vo svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom ho zároveň poučil o tom, že v prípade, ak sa v určenej lehote k žalobe nevyjadrí, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie a žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe bez vážneho dôvodu nevyjadrí. Osobitosťou rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania podľa je, že na rozdiel od rozsudku pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní podľa (kedy súd po kumulatívnom splnení zákonných podmienok a procesnej aktivite žalobcu takýto rozsudok vydá vždy), má súd možnosť zvážiť, či takýto rozsudok vydá alebo bude v konaní pokračovať.

16. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 18 595 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie uznesením č. k. - 31 zo dňa 04. 02. 2019 vyzval žalovaného, aby sa k žalobe v lehote 15 dní písomne vyjadril a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň žalovaného v zmysle poučil, že v prípade, ak mu je uznesením súdu uložená povinnosť v určenej lehote sa písomne vyjadriť k žalobe a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým sa žalobe vyhovie. Žaloba spolu s prílohami a predmetným uznesením bola žalovanému doručená do elektronickej schránky dňa 22. 02. 2019. Žalovaný sa k žalobe v súdom určenej lehote nevyjadril, preto súd prvej inštancie v súlade s bez nariadenia pojednávania

rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie pod č. k. - 40 zo dňa 21. 03. 2019, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol na úradnej tabuli súdu zverejnený od 12. 03. 2019 do 21. 03. 2019. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie síce dodržal zákonom predpísaný postup na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, avšak s prihliadnutím na skutkové okolnosti prípadu opísané v žalobnom návrhu a rozpory z neho vyplývajúce, sa „vyhovenie žalobe“ kontumačným rozsudkom bez nariadenia pojednávania javí odvolaciemu súdu ako príliš formalistické a v neposlednom rade aj porušujúce právo žalovaného na spravodlivý proces.

17. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia na podklade piatich žalovaných faktúr č. 160011, č. 160010, č. 160009, č. 160008 a č. 170001, z ktorých prvé štyri mali byť uhradené v hotovosti dňa 31. 12. 2016 a posledná dňa 30. 05. 2017. Žalobca v podanom návrhu výslovne uviedol, že konateľ žalobcu nemá žiadnu vedomosť o tom, že by si od žalovaného objednával služby, ktoré boli predmetom fakturácie, a že by tieto služby boli poskytnuté, úhrady týchto faktúr neuskutočňoval a ani žiadnou z týchto činností nepoveril inú tretiu osobu. Napriek tomu si od žalovaného uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, hoci doklady preukazujúce hotovostnú úhradu fakturovaných súm v prospech žalovaného k žalobe nepripojil. Za daných okolností bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné, aby súd prvej inštancie dôslednejšie zvažoval, či „mohol“ kontumačný rozsudok v tomto štádiu konania vydať, keď dôvodnosti uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva nenasvedčovali ani skutočnosti tvrdené samotným žalobcom.

18. Keďže jedným z predpokladov na vydanie rozsudku pre zmeškanie, na ktoré mal prvoinštančný súd v tejto fáze konania takisto prihliadať, bola aj opodstatnenosť žalobcovho nároku z hľadiska hmotného práva, ktorú však prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní do úvahy nevzal a napriek tomu rozsudok pre zmeškanie vydal, odvolací súd považoval odvolanie žalovaného podané podľa za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Odvolací súd záverom k veci poznamenáva, že čisto formalistický výklad ustanovení o rozsudku pre zmeškanie podľa nie je žiaduci, pretože aj v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov by jeho vydanie s prihliadnutím na konkrétne okolnosti sporu mohlo byť zjavne nespravodlivé, čo sa v súdenej veci aj stalo.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.