Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/96/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: J. Y., s miestom podnikania J. XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, IČO: 50 595 652, a Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 7. mája 2020 a rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13. novembra 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.05.2020 a rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2019. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 07.05.2020 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 13.11.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osobe za zdaňovacie obdobie roka 2015 v sume 35.360,77 eur pre porušenie ustanovenia § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmu, keď nebolo preukázané dodanie zdaniteľných plnení dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach a ani vecný vzťah veci vynaloženými výdavkami a príjmami žalobcu. 2. Žalobca v podanej žalobe namietal zaujatosť správcu dane, ktorý neuznal dodávateľské faktúry jedine len od spoločnosti H., s.r.o., čím porušil § 3 ods. 1 a § 60 ods. 1 daňového poriadku. Nevedel, že medzi zákazníkmi jeho českej spoločnosti patria aj spoločnosti, ktoré obchodovali s jeho nájomcom a dodávateľom. Správca dane vykonaným dokazovaním nepreukázal opak. Konateľom a vlastníkom spoločnosti H. H., s.r.o. bol H. Y., ktorý mu za nájom platil tovarom. O obchodných aktivitách alebo nelegálnych činnostiach jeho nájomcu nemal vedomosť. Neuznanie záhradníckych služieb je v rozpore s vykonaným dokazovaním, pričom tieto boli pre prevádzku areálu potrebné. Neuznanie odpisov nehnuteľného majetku z dôvodu nepredloženia obstarávacích dokladov neobstojí, nakoľko správca dane u neho vykonával aj kontrolu DPH a obstaranie majetku bolo uznané ako daňový náklad. Uvedeným postupom správca dane porušil ustanovenie § 3 ods. 1 až 3 daňového poriadku. Správca dane postupoval v rozpore s daňovým poriadkom, ak vykonal miestne zisťovanie u spoločnosti H. H., s.r.o. zo dňa 28.02.2017 alebo nahliadanie do spisov Kriminálneho úradu finančnej správy bez predvolania jeho alebo jeho právneho zástupcu. Mal tiež za to, že dôkazy vykonané v iných konaniach nie sú použiteľné v konaní o daňovej kontrole. Upozornil na skutočnosť, že správca dane účelovo a jednostrane v jeho neprospech hodnotí vykonané dôkazy ako je napr. výpoveď svedka H. Y. alebo rozhodnutia o neuznaní nárokov na vrátenie dane od jeho dodávateľa alebo subdodávateľa, čo predstavuje nezákonné

prenášanie dôkazného bremena. Uskutočnenie obchodov so spoločnosťou H. H., s.r.o. potvrdili aj bývalí zamestnanci tejto spoločnosti. Aj napriek tomu správca dane plnenie neuznal. Tvrdenia správcu dane o vytvorení umelého obchodného reťazca sa nezakladajú na vykonanom dokazovaní. Ani prípadný fakt, že v reťazci dodávateľov až k môjmu dodávateľovi existovalo zneužitie DPH, nepreukazuje, že mal vedomosť o zapojení do podvodu. V závere vyslovil názor, že zdaniteľné plnenia so spoločnosťou H. H., s.r.o. boli reálne aj napriek tvrdeniu správcu dane o jeho úzkych vzťahoch s konateľom dodávateľa, ktoré by mali svedčiť o jeho vedomosti o jednotlivých článkoch obchodného reťazca. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie daňového výdavku, ktorú je povinný aj s poukazom na judikatúru NS SR preukázať žalobca, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Objasnené skutočnosti nesvedčia možnosti, aby mohli dodávateľské spoločnosti reálne dodať daňovému subjektu tovar uvedený na sporných faktúrach, o čom daňový subjekt mal, resp. musel mať vedomosť. Sporné faktúry z dôvodu, že nezodpovedajú skutočnosti, nepredstavujú zákonný podklad na uplatnenie daňových výdavkov. Zaobstaranými dôkazmi nebol zaznamenaný a preukázaný pohyb fakturovaného tovaru tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach. Jednotliví svedkovia o obchodnej spolupráci s daňovým subjektom nevedeli nič konkrétne povedať. Šetrením bolo zistené, že spoločnosti zapojené do reťazca menili svojich konateľov, boli zrušené a vymazané z obchodného registra. Zároveň daňový subjekt neviedol svoje účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve, a účtovná závierka, ktorú predložil správcovi dane za rok 2015 verne nezobrazovala skutočnosť. Záhradnícke služby neuznal ako daňové výdavky z dôvodu, že daňový subjekt o pozemku, na ktorom boli práce vykonané, neúčtoval ako o obchodnom majetku. V súvislosti s výdavkami - daňový odpis na budovu D., daňový subjekt nepredložil nadobúdacie doklady a nepreukázal vstupnú cenu majetku, z ktorého si uplatňuje odpis, a to ani v odvolacom konaní. Žalobca zároveň nekonkretizuje, kedy, v akej kontrole, a za akých okolností v minulosti správca dane uznal obstaranie tejto budovy, resp. odpis ako daňový výdavok. Zákon o správe daní neukladá správcovi dane upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt o mieste a čase vykonania miestneho zisťovania, pričom žalobca bol o miestnom zisťovaní oboznámený. Informácie z Kriminálneho úradu finančnej správy využil v súlade s § 24 ods. 3 daňového poriadku, nakoľko nie je potrebné preukazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Zároveň podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,krajský súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný ( a ) a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech. 5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: 6. V daňovom priznaní za rok 2015 žalobca vykázal príjmy podľa zákona o dani z príjmov vo výške 949.406,11 eur, prislúchajúce výdavky vo výške 948.812,04 eur a daňový základ 4.286,59 eur. 7. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015, ktorá začala dňa 27.03.2018. Počas kontroly boli využité aj poznatky z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie mesiacov roka 2015. 8. Žalobca evidoval úhrady faktúr od spoločnosti H. H., s.r.o. so sídlom v B. v celkovej sume 44.223,96 eur:

- faktúra č. XXXXXXX (interné číslo G zo dňa 30.01.2015, v celkovej výške 26.743,25 eur, bez DPH 22.286,04 eur, predmet fakturácie boli kuracie prsia L. 2 kg solené - mäsový výrobok, množstvo 7.404 kg.

- faktúra č. XXXXXXX (interné číslo G zo dňa 27.02.2015, v celkovej výške 8.294,40 eur, bez DPH 6.912,00 eur, predmet fakturácie boli kuracie prsia L. 2 kg solené - mäsový výrobok, množstvo 2.304 kg,

- faktúra č. XXXXXXX (interné číslo G zo dňa 31.03.2015, v celkovej výške 18.031,10 eur, bez DPH 15.025,92 eur, predmet fakturácie boli kuracie prsia L. 2 kg solené - mäsový výrobok, množstvo 4.992 kg. 9. Časť dodávok mäsa (5.040 kg) bola dodaná na trh v reťazci spoločnosti V., s.r.o. so sídlom v N. P. -- X., s.r.o. -- H. H., s.r.o. -- žaloba - H. Y. CZ, s.r.o. -- H. D., s.r.o. so sídlom v J.. V rámci reťazca tak bol tovar prepravovaný z Českej republiky na Slovensko a následne späť do Českej republiky, kde bol tvar predaný ďalšej českej spoločnosti. 10. Konateľ subdodávateľskej spoločnosti X., s.r.o. E. P. dňa 12.09.2017 vypovedal, že obchody cez túto spoločnosť robil E. Y., ktorý ho riadil ako konateľa a aj to ako má vypovedať pred správcom dane. O obchodoch spoločnosti, jej sídle a daňových povinnostiach nemal vedomosť.

11. Ostatných 9.660 kg mrazeného mäsa bolo prepravených od spoločnosti V., s.r.o. so sídlom v N. P. -- X., s.r.o. alebo Z., s.r.o. -- H. H., s.r.o. -- žalobca -- P.H.U. B. V. D., s.r.o. so sídlom v J. -- J., s.r.o. so sídlom v J.. 12. Z výpovede svedkyne Heleny F., konateľky spoločnosti Z., s.r.o., zo dňa 27.8.2015 vyplynulo, že skutočnú činnosť v spoločnosti nevykonávala, na konanie v mene spoločnosti splnomocnila E. P.. Nikdy neprišla do kontaktu s firemnými dokladmi, nevystavila žiadne faktúry a o činnosti spoločnosti nič nevie. 13. Správca dane preveroval úhrady ďalších faktúr od spoločnosti H. H., s.r.o. v celkovej sume 55.829,16 eur:

- faktúra č. XXXXXXX (interné číslo G zo dňa 27.04.2015 v celkovej výške 14.433,55 eur, bez DPH 12.027,96 eur, predmet fakturácie boli kuracie prsia L. 2 kg solené - mäsový výrobok, množstvo 3.996 kg;

- faktúra č. XXXXXXX (interné číslo DF XXXXX) zo dňa 29.06.2015 v celkovej výške 48.653,28 eur, bez DPH 40.544,40 eur, predmet fakturácie boli kuracie prsia L. 2 kg solené - mäsový výrobok, množstvo 13.560 kg;

- faktúra č. XXXXXXX (interné číslo G zo dňa 30.07.2015 v celkovej výške 12.744,00 eur, bez DPH 10.620,00 eur, predmet fakturácie boli kuracie prsia L. 2 kg solené - mäsový výrobok, množstvo 3.600 kg ( z celkovej sumy 10.620,00 eur správca dane neuznal 3.256,80 eur z dôvodu, že 1.104 kg predstavuje dodávka od spoločnosti Z. s.r.o. - 1.104 kg x 2,95 eur = 3.256,80 eur). 14. 3.996 kg mäsa bolo dopravených od spoločnosti V., s.r.o. so sídlom v N. P. -- Z., s.r.o. alebo O. O., s.r.o. -- O., s.r.o. -- H. H., s.r.o. -- žalobca -- P.H.U. B. V. D., s.r.o. so sídlom v J. -- J., s.r.o. so sídlom v J.. Tovar tak precestoval trasu z Českej republiky na Slovensko, odtiaľ do Poľska a späť na Slovensko. 15. Správca dane zistil, že subdodávateľ, spoločnosť O., s.r.o. nemala zamestnancov, majetok alebo ani technické vybavenia, vrátane motorových vozidiel (nebola evidovaná na dani z motorových vozidiel), na výkon podnikania. Preverovaním nebolo ustálené žiadne miesto, prevádzka, kde by reálne vykonávala svoju činnosť. Dožiadaním bolo zistené, že si neplnila ani povinnosti vyplývajúce jej zo o veterinárnej starostlivosti. 16. Ďalších 13.560 kg bolo prepravených od spoločnosti Z., s.r.o. -- H. H., s.r.o. -- žalobca -- Y., s.r.o. 17. V treťom obchodnom reťazci tovar v množstve 1.104 kg prešiel cez spoločnosti Z. -- H. H., s.r.o. - žalobca -- P.H.U. B. V. D., s.r.o. so sídlom v J. -- C. R., čiže mäso cestovalo zo Slovenska do Poľska a späť. 18. Správca dane neuznal úhradu faktúry č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2015 od spoločnosti H. H., s.r.o. v časti sumy 59.136 eur bez DPH (čo zodpovedá hmotnosti 21.120 kg mäsa), ktorej predmetom bolo dodanie kuracieho mäsa L. 2 kg solené - mäsový výrobok, v celkovom množstvo 21.300 kg a hodnote 59.640 eur. 19. V tomto prípade mäso v množstve 21.120 kg fakturačne prešlo reťazcom spoločností A. s.r.o. -- H. H., s.r.o. --- žalobca --- P.H.U. B. V. D., s.r.o. so sídlom v Poľsku - C. R., s.r.o. Tovar i v tomto prípade prešiel cez Slovensko do Poľska a späť. 20. Podľa výpovede svedka A. L., bývalého konateľa spoločnosti A., s.r.o., zo dňa 12.09.2017, v spoločnosti nebol činný, len podpisoval faktúry. Konateľstvo mu ponúkol E. Y., s ktorým sa zoznámil cez kamaráta E. P.. Spoločnosť nemala žiaden majetok, peniaze, technické vybavenie a ani zamestnancov a nedisponovala prevádzkovými, skladovými alebo inými priestormi na podnikanie. Neboli mu známe žiadne okolnosti obchodu s mäsom, vrátane toho, od koho spoločnosť tovar nakúpila. 21. Ako daňové výdavky neboli žalobcovi uznané ani náklady :

- vo výške 59.136 eur (21.120 kg mäsa ako subdodávka od subdodávateľa R., s.r.o.) na úhradu faktúry č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2015 vystavenej spoločnosťou H. H., s.r.o., ktorej predmetom bolo dodanie kuracích pŕs L. 2 kg solené - mäsový výrobok, v celkovom množstvo 21.300 kg a hodnote 59.640 eur.

- vo výške 35.280 eur (12.600 kg mäsa ako subdodávka od subdodávateľa R., s.r.o.) na úhradu faktúry č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2015 vystavenej spoločnosťou H. H., s.r.o., ktorej predmetom bolo dodanie kuracích pŕs L. 2 kg solené - mäsový výrobok, v celkovom množstvo 15.612 kg a hodnote 43.713,60 eur

- na úhradu faktúry č. XXXXXXX zo dňa 4.12.2015 od dodávateľa M., s.r.o. v hodnote 27.316,80 eur za dodávku kuracích pŕs L. 2 kg solené v celkovom množstve 10.080 kg. 22. Z celkového množstva 21.300 kg mäsa fakturovaného faktúrou č. XXXXXXX časť zodpovedajúca hmotnosti 21.120 kg pŕs bola fakturovaná od spoločnosti H. Y. CZ, s.r.o. -- R., s.r.o. -- H. H., s.r.o. -- žalobca -- H., s.r.o. 23. Pokiaľ ide o spoločnosť R., s.r.o. správca dane podľa právoplatných výsledkov daňovej kontroly na DPH za mesiace november a december 2015 zistil, že menovaná spoločnosť v tom čase nebola ekonomicky činná a len formálne vystavovala fiktívne faktúry, pričom nepredložila žiadne doklady o zdaniteľných obchodoch. Ako dodávateľ mäsa z iného členského štátu nie je evidovaná u K. veterinárnej

a potravinovej správy. Za mesiace november a december 2015 nepodala kontrolné výkazy a jej konateľ je konateľom vo viac ako 50 spoločnostiach. 24. Kuracie prsia účtované faktúrou č. XXXXXXX prešli cez spoločnosti H. Y. CZ, s.r.o. -- R., s.r.o. -- H. H., s.r.o. -- žalobca -- P.H.U. B. V. D., s.r.o. so sídlom v J. -- R., s.r.o. Jedná sa o kolobeh mäsa z O. republiky na R., odtiaľ do J. a späť dna R.. 25. V prípade faktúry č. XXXXXXX bol tovar fakturovaný cez spoločnosť H. Y. CZ, s.r.o. -- R., s.r.o. -- H. H., s.r.o. -- M., s.r.o. --žalobca - H. H., s.r.o. 26. Správca dane neuznal žalobcovi ani úhradu faktúry č. XXXXXX zo dňa 11.12.2015 od spoločnosti X., s.r.o. v celkovej sume 60.690,00 eur za dodanie kuracích pŕs 6x2 kg solené BR v množstve 21.000 kg. 27. Fakturačne predmet predaja prešiel od spoločnosti A., s.r.o. -- J., s.r.o. -- X., s.r.o. -- žalobca -- P.H.U. B. V. D., s.r.o. so sídlom v J.-- R., s.r.o. V tomto prípade tak tovar putoval zo R. do O., na R., do J. a znova na R.. 28. Podľa účtovných dokladov žalobca vynaložil 4.590,00 eur na úhradu týchto faktúr za záhradnícke služby: faktúra číslo G dátum 27.04.2015, suma bez DPH 450,00 eur; faktúra číslo G., dátum 27.04.2015, suma bez DPH 450,00 eur; faktúra číslo G dátum 15.04.2015, suma bez DPH 450,00 eur, faktúra číslo G dátum 14.08.2015, suma bez DPH 620,00 eur; faktúra číslo G dátum 15.01.2015, suma bez DPH 460,00 eur; faktúra číslo DF XXXXX, dátum 25.06.2015, suma bez DPH 350,00 eur; faktúra číslo G dátum 10.08.2015, suma bez DPH 850,00 eur, faktúra číslo G dátum 19.01.2015, suma bez DPH 300,00 eur; faktúra číslo G dátum 04.02.2015, suma bez DPH 660,00 eur. 29. Na výzvy správcu dane žalobca nepreukázal a nevysvetlil vzťah fakturovaných výdavkov s jeho daňovými príjmami. 30. Žalobca ďalej uhradil 373,50 eur bez DPH za faktúru č. G od dodávateľa E. P. za prepravu na trase X. J. --- H. --- P. --- X. J.. Podľa medzinárodného nákladného listu č. R išlo o prepravu 21.156 kg kuracích pŕs pre príjemcu H. D., a.s. v J., ktorého prílohou bola faktúra O zo dňa 15.10.2015 dodávateľa H. Y., s.r.o. pre odberateľa H. D., a.s. za dodanie kuracích pŕs v množstve 21.156 kg. 31. V odpovedi na výzvu správcu dane žalobca spresnil, že ide o prepravu v súvislosti s faktúrou č. XXXXXXX, ktorú vystavil žalobca spoločnosti R., s.r.o. so sídlom v J. za dodávku kuracích pŕs v množstve 21.156 kg. 32. Žalobca evidoval platbu 398,63 eur na úhradu dane z nehnuteľnosti podľa výzvy Obce X. J. zo dňa 20.11.2015. Aj napriek výzve správcu dane žalobca neidentifikoval nehnuteľnosť, za ktorú žalobca daň zaplatil. 33. V účtovníctve žalobcu boli nájdené platby v celkovej výške 6.104,97 eur, ktoré súviseli s objektom na adrese J. č. XXX a slúžili na úhradu faktúr: faktúra číslo G (splátkový kalendár), 678,33 bez DPH patrí k miestu odberu elektrickej energie J. č. XXX, dátum 18.11.2015; faktúra číslo G (splátkový kalendár), 678,33 bez DPH patrí k miestu odberu elektrickej energie J. č. XXX, dátum 16.10.2015; faktúra číslo G (splátkový kalendár), 678,33 bez DPH patrí k miestu odberu elektrickej energie J. č. XXX, dátum 17.09.2015; faktúra číslo G (splátkový kalendár), 678,33 bez DPH patrí k miestu odberu elektrickej energie J. č. XXX, dátum 19.08.2015; faktúra číslo G (splátkový kalendár), 678,33 bez DPH patrí k miestu odberu elektrickej energie J. č. XXX, dátum 14.08.2015; faktúra číslo G (splátkový kalendár), 678,33 bez DPH patrí k miestu odberu elektrickej energie J. č. XXX, dátum 15.07.2015; faktúra číslo G (splátkový kalendár), 678,33 bez DPH patrí k miestu odberu elektrickej energie J. č. XXX, dátum 15.06.2015; faktúra číslo G (splátkový kalendár), 678,33 bez DPH patrí k miestu odberu elektrickej energie J. č. XXX, dátum 15.05.2015; faktúra číslo G (splátkový kalendár), 678,33 bez DPH patrí k miestu odberu elektrickej energie J. č. XXX, dátum 15.04.2015. Žalobca predmetné platby aj napriek výzvam správcu dane nevysvetlil. 34. Medzi výdavkami žalobca evidoval úhradu vo výške 78.903,81 eur. Z tejto sumy podľa inventárnej karty č. XXIMXXXX - budova D. prináležala suma 23.750 eur, ktorú žalobca aj napriek výzvam správcu dane nezdokladoval nadobúdacími dokladmi k odpisovanému majetku. Správca dane porovnaním všetkých inventárnych kariet ustálil celkovú sumu odpisov 50.747,37 eur, pričom vzniknutý rozdiel oproti evidovanej sume 78.903,81 eur žalobca nepreukázal a nevysvetlil. 35. Výsledky daňovej kontroly boli zhrnuté do Protokolu z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.02.2019, ktorý bol doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi dňa 22.02.2019. 36. Správca dane preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.11.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 35.360,77 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015. Správca dane vykonaným dokazovaním spochybnil dodávky zdaniteľného tovaru fakturovanými dodávateľmi a ako aj vecný vzťah medzi vynaloženými nákladmi a príjmami žalobcu.

37. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.05.2020, ktorým rozhodnutie správcu dane z vyššie uvedených dôvodov potvrdil, nakoľko sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci správcom dane. 38. Podľa z. č. o dani z príjmov (ďalej aj zákon o dani z príjmov) tento zákon upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

39. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 2 písm. m) zákona o dani z príjmu obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20210301> vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala,1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20210301> eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20210301>; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu,

41. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

42. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej ostatne taxatívne vymenované výdavky.

43. Podľa o správe daní (ďalej aj daňový poriadok) daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

45. V prejednávanom prípade vzhľadom na obsah žalobných dôvodov zostalo medzi účastníkmi konania sporným právne posúdenie výdavkov na úhradu preverovaných faktúr, resp. plnení ako daňových výdavkov vzhľadom na nepreukázanie ich použitia na účely podnikania žalobcu alebo ich dodania fakturovanými dodávateľmi. 46. Pokiaľ ide o dodávky tovaru fakturovaného spoločnosťou H.t, s.r.o., ako majoritným dodávateľom žalobcu správny súd vzal do úvahy jej blízke ekonomické prepojenie so žalobcom, ktorý v rozhodnom zdaňovacom období prenajal spoločnosti H. H., s.r.o. podnikateľské priestory, vrátane hmotného majetku a zamestnancov. Pre spoločnosť H.t, s.r.o. bolo zároveň typické, že tovar nadobúdala od pochybných spoločností v rámci obchodných reťazcov, ktoré vykazovali podľa správneho súdu znaky daňových podvodov, resp. zneužívajúceho konania. Vo všetkých sporných prípadoch tovar nepochopiteľne a bez ekonomického významu fakturačne cestoval cez viaceré členské štáty, keď bol obchodovaný medzi viacerými spoločnosťami so sídlami v rôznych členských krajinách, pričom v závere bol dodaný spoločnosti sídliacej v tom istom štáte ako prvý zistený dodávateľ. Tiež nebolo výnimkou, ak tovar po opustení prvej krajiny, resp. krajiny pôvodu bol prepravený cez druhú krajinu späť do predchádzajúcej

krajiny. Okrem toho boli zistené nelogické obchodné reťazce, na ktorých začiatku stála spoločnosť H. Y., s.r.o. so sídlom v O., ekonomicky a personálne ovládaná žalobcom, ktorá dodávala sporný tovar žalobcovi cez viaceré ďalšie pochybné spoločnosti.V týchto prípadoch sa nedá ekonomicky odôvodniť prečo dve personálne prepojené a ovládané spoločnosti si medzi sebou dodávali tovar cez ďalších obchodníkov, nakoľko je bez ekonomického opodstatnenia realizovať obchody, ktoré jednoznačne vedú k nedôvodnému predraženiu tovaru a k zníženiu jeho cenovej konkurencieschopnosti. 47. Ako už bolo vyššie spomenuté, súčasťou preverovaných obchodných reťazcov boli viaceré pochybné spoločnosti. Jedným z dodávateľov spoločnosti H. H., s.r.o. bola spoločnosť X., s.r.o. Konateľ spoločnosti X., s.r.o. E. P. potvrdil, že túto spoločnosť využíva na svoje obchody E. Y., ktorému žalobca v minulosti odpredal svoj obchodný podiel v spoločnosti J. Y., s.r.o. Ako konateľ pod vplyvom E. nevedel nič o fungovaní spoločnosti a o jej obchodoch. Rovnakú úlohu v preverovaných obchodných reťazcoch zohrala dodávateľská spoločnosť Z., s.r.o. Z vyjadrení jej konateľky p. P. F. vyplynulo, že v spoločnosti nevykonáva žiadnu činnosť, nevie nič o jej fungovaní a na obchodné vedenie splnomocnila E. P.. Poprela, že by vystavila sporné faktúry za spoločnosť Z., s.r.o. Ďalšia dodávateľská spoločnosť O., s.r.o. nemala vytvorené žiadne podmienky a predpoklady na vykonávanie deklarovanej podnikateľskej činnosti a tiež nebolo preukázané, že by v roku 2015 reálne podnikala. K postaveniu spoločnosti A., s.r.o. v kontrolovaných obchodoch sa vyjadril jej bývalý konateľ A. L.. Svedok vypovedal, že spoločnosť nemala žiaden majetok, ani peniaze, bola bez technického, personálneho vybavenia a bez prevádzkových priestorov potrebných na podnikanie. O obchodovaní spoločnosti nič nevedel, bol nastrčeným konateľom, ktorý len podpisoval faktúry. Konateľom sa stal cez E. P., ktorý ho zoznámil s E. Y.. Medzi spornými dodávateľmi spoločnosti H. H., s.r.o. bola aj spoločnosť R., s.r.o. Podľa výsledkov právoplatne skončenej daňovej kontroly na DPH u menovanej spoločnosti za zdaňovacie obdobie november a december 2015, táto nebola ekonomicky aktívna, a jej úlohou bolo jedine vystavovať faktúry. Ako dovozca mäsa z iného členského štátu si neplnila ani svoje povinnosti voči veterinárnej správe. 48. Vzhľadom na preukázanú účasť spomínaných spoločností v celom reťazci dodávok je preto nemožné, aby žalobca nadobudol fakturovaný tovar od spoločnosti H. H., s.r.o., X., s.r.o. a M., s.r.o. Kontrolné zistenia vylučujú, aby v deklarovanom reťazci fakturácií tieto spoločnosti mohli disponovať s tovarom, ktorý následne fakturovali žalobcovi. 49. Na základe vyššie uvedených skutočností je tiež zrejmý vplyv žalobcu na tok tovarov v obchodných reťazcoch, resp. jeho vedomosť a znalosť o existencii jednotlivých článkov preverovaných obchodov. A to nielen vo vzťahu ku spoločnosti H. H., s.r.o., resp. aj X., s.r.o. alebo M., s.r.o. ako jeho bezprostredných obchodných partnerov, ale prostredníctvom iných ním ovládaných spoločností alebo cez spriaznené osoby, ktoré mali zase vplyv na konateľov ostatných spoločností zúčastnených na preverovaných obchodoch, musel mať a aj mal vedomosť o povahe a skutočnej úlohe ostatných subdodávateľov, aj keď s nimi formálne neprišiel do priameho obchodného kontaktu. Obstarané dôkazy tak jednoznačne svedčia o tom, že žalobca vedel o svojej účasti na podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní, ktorého cieľom je cez nastrčené obchodné spoločnosti získať neoprávnenú daňovú výhodu formou zníženia svojej daňovej povinnosti. 50. S poukazom na ustanovenie § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmu je podmienkou uznania výdavkov za daňový náklad ich preukázateľné vynaloženie na dosiahnutie a zabezpečenie daňových príjmov daňového subjektu, ich vecná súvislosť s daňovými príjmami daňového subjektu a ich riadne zaúčtovanie. Preto ak žalobca, ktorý znáša prioritné daňové bremeno, nepreukázal súvis vynaložených úhrad za záhradnícke služby v sume 4.590,00 eur so svojim podnikaním, správny súd považuje ich neuznanie za daňové výdavky za zákonné. Obdobne to platí aj vo vzťahu k výdavkom na úhradu dane z nehnuteľností vo výške 398,63 eur, nakoľko žalobca nepreukázal, s ktorou nehnuteľnosťou, ktorú by mal vedenú v obchodnom majetku, tieto výdavky súvisia a teda, že by išlo o výdavky na účely podnikania žalobcu. Tak isto pokiaľ ide o úhrady súvisiace s objektom na adrese J. č. XX v sume 6.107,97 eur, správca dane dôvodne tieto neuznal za daňové výdavky, nakoľko žalobca nehnuteľnosť na uvedenej adrese neeviduje vo svojom obchodom majetku. Z uvedeného vyplýva, že v súlade s § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov za daňové výdavky možno považovať len tie náklady, ktoré boli vynaložené na majetkové hodnoty, ktoré patria žalobcovi a sú ním využívané na jeho podnikanie a na tento účel sú aj takto vedené v jeho účtovníctve. 51. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa neuznania výdavkov na úhradu prepravných nákladov v sume 373,50 eur, ani túto správny súd nepovažoval za dôvodnú. Vykonaná preprava bola preukázaná medzinárodným nákladným listom a s ním spojenou faktúrou vystavenou dodávateľskou spoločnosťou H. Y., s.r.o. pre svojho odberateľa spoločnosť H. D., a.s. Vykonaná preprava preto slúžila spoločnosti H.y Y., s.r.o. a náklady na jej úhradu sú jej daňovými výdavkami a nie výdavkami žalobcu.

52. Za zákonný vyhodnotil správny súd aj postup správcu dane, ktorý neuznal za daňové výdavky vykonané odpisy z majetku žalobcu v sume 51.906,44 eur. Z uvedenej sumy časť odpisov vo výške 28.156,44 eur nebola doložená žiadnymi účtovnými dokladmi preukazujúcimi ich použitie na účely podnikania žalobcu. Zostávajúca časť odpisov súvisiaca s inventárnou kartou č.XXIMXXXX - budova D. vo výške 23.750,00 eur ani podľa názoru správneho súdu nemohla byť považovaná za daňové náklady, nakoľko žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti uplatňujúci si nárok na odpisy počas celého daňového konania nepredložil nadobúdacie doklady k odpisovanému majetku, ktorými by preukázal ich použitie na daňové účely. 53. V súvislosti s námietkou žalobcu o rozložení dôkazného bremena správny súd uvádza, že faktúra, resp. doklad o jej úhrade predstavuje vierohodný dôkazný prostriedok o vykonanom obchode, len ak zodpovedá skutočnosti. Samotné faktúry s ďalšími písomnými dokladmi sú len formálnou a nie postačujúcou podmienkou pre uznanie výdavkov ako nákladovej položky, pokiaľ nie sú odrazom reálneho, materiálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, resp. predstierať zaplatenie vystavených faktúr hotovostným spôsobom. Je preto potrebné, aby tieto doklady boli v súlade so skutočnosťou. Ak daňové a účtovné doklady neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na uplatnenie daňového nákladu. Preto je základnou povinnosťou žalobcu preukázať, že výdavky vynaložil v súvislosti s nákupom tovarov skutočne poskytnutými fakturovanými dodávateľmi. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné považovať vynaložené prostriedky za oprávnený daňový náklad a priznať nárok na ich odpočítanie od daňových príjmov. Aj v prejednávanom prípade platí, že ak sú obchodné transakcie vážne spochybnené a samotný žalobca iné dôkazy nepredloží, potom musí počítať s tým, že sa dostane do dôkaznej núdze, pretože nebude môcť preukázať splnenie podmienok na uznanie nákladov na úhradu sporných faktúr za daňové výdavky. Preto ak daňové a účtovné doklady (faktúry, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na zníženie daňového základu uznaním fakturovaných nákladov za daňové výdavky. 54. Podľa názoru správneho súdu vo veci obstarané dôkazné prostriedky tvoriace obsah administratívneho spisu boli postačujúce na riadne ustálenie skutkového stavu, jeho náležité právne posúdenie a následné vyvodenie oprávnených pochybností o reálnosti zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, resp. posúdenia výdavkov ako daňových. Správny súd má za to, že správca dane a žalovaný dôvodne odmietli uznať fakturované úhrady za daňové výdavky žalobcu, nakoľko tento neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovaru fakturovanými dodávateľskými spoločnosťami a tiež to, že vynaložené výdavky slúžili podnikaniu žalobcu. V prejednávanom prípade bolo na žalobcovi, ak si uplatňuje výdavky spôsobilé znížiť daňový základ rozhodujúci pre určenie daňovej povinnosti, aby preukázal, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Nakoľko žalobca nepreukázal materiálnu stránku zdaniteľného obchodu, tým pádom neexistuje vecná súvislosť medzi prijatými tovarmi a vykonanou odplatou v podobe fakturovaných súm za ne, a preto nemohli byť vynaložené výdavky uznané za oprávnené a preukázané daňové náklady v súlade s § 21 zákona o dani z príjmu. 55. Správny súd si dovolí poznamenať, že správca dane sa pri dokazovaní neuspokojil len s bežným preverovaním tvrdení žalobcu a dokladov, ktoré predložil, ale dokazovanie správne zameral a rozšíril aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ktoré žalobca nemôže ovplyvniť, majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. 56. S poukazom na uvedené preto správny súd vyhodnotil žalobné námietky za nedôvodné. Bol to práve správca dane, ktorý v súlade s daňovým poriadkom vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním zameraným na čo najúplnejšie zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne učenie daňovej povinnosti ako výsledok striedania a prenášania dôkaznej povinnosti spochybnil reálnosť fakturovaného plnenia, resp. správnosť žalobcovho postupu pri započítavaní nákladov do účtovných výdavkov, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý preukázané pochybnosti nevyvrátil. Neunesením dôkazného

bremena zo strany žalobcu sa tak pochybnosti správcu dane a žalovaného stali relevantným dôvodom, aby fakturované výdavky neuznal za daňové výdavky. 57. S poukazom na zistenie, že napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý ma oporu v obsahu administratívneho spisu a bol správne právne posúdený, nezistiac dôvodnosť žalobných bodov, správny súd podľa žalobu zamietol. 58. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 59. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani neboli zistené spravodlivé dôvody na ich priznanie, správny súd mu nepriznal náhradu trov konania. 60. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.