Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-29-2020.pdf
PDF · 115.27 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľky X.. U. F., W.. O., R.. XX. XX. XXXX, bytom D. D., I. XXXX/XX, zast. právnym zástupcom Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s.r.o. so sídlom J. Chalupku 8, Banská Bystrica, IČO: 36 867 519 a manžela navrhovateľky X.. D. F., R.. XX. XX. XXXX, trvale bytom U., D. XX, T.. Č.. Ú. O. Ú. J., za účasti maloletej K. F., R.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky IR.. U. F., W.. O.Š., R.. XX. XX. XXXX a manžela X.. D. F., R.. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 12. 11. 1994 v Prašiciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Prašice, vo zväzku 9, ročník 1994, na strane 41, pod poradovým číslom 29, r o z v á d z a.
Súd maloletú K. F., R.. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach majú obaja rodičia samostatne.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej K. F., R.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd styk otca s maloletou n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 14. 02. 2020 domáhala rozvodu manželstva s manželom. V návrhu uviedla a na pojednávaní doplnila, že že manželstvo uzatvárali dňa 12. 11. 1994 asi po ročnom vzťahu z dôvodu, že zostala tehotná. Manželstvo bolo na začiatku pomerne harmonické, niekedy dobré, niekedy zlé. Manžel od roku 1997 podnikal ako živnostník, potom od roku 2009 ako podnikateľ prestal odvádzať dane, neplatil poistenia, odvody. V roku 2011 bolo začaté voči manželovi aj trestné stíhanie a bol na neho ako podnikateľa vyhlásený konkurz Spolu s manželom žili v spoločnej domácnosti do novembra 2013, kedy manžel odišiel zo spoločnej domácnosti, odcestoval do Thajska a domov sa už nevrátil. Počas fungovania v spoločnej domácnosti manžel podnikal, začal chodievať do Thajska, ona zabezpečovala starostlivosť o domácnosť, venovala sa aj podnikaniu ohľadom záhradkárstva. V roku 2014 bol v konkurznom konaní vydražený ich rodinný dom, kde žili spolu s deťmi, preto od roku 2014 žije s deťmi v byte vo vlastníctve jej brata. Na manžela bol vydaný európsky zatykač, na základe ktorého bol v januári 2020 zadržaný a prevezený na územie Slovenskej republiky, v súčasnosti sa nachádza vo výkone väzby. Voči manželovi bolo vznesené obvinenie pre
prečin zanedbania povinnej výživy. Od vtedy ako s manželom nežijú v spoločnej domácnosti, spolu nehospodária, netrávia čas ako rodina, intímne spolu nežijú od roku 2013, nepomáhajú si ako partneri. Poznamenala, že manželovi nedôveruje ako partnerovi ani ako otcovi. Z manželstva pochádzajú 4 deti, z toho 3 sú plnoleté, 1 maloleté. Podotkla, že v súčasnosti má inú známosť, no nežijú v spoločnej domácnosti. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva považuje odchod manžela z domácnosti, kedy už musel vedieť že je obvinený, avšak nijakým spôsobom to neriešil, len odišiel. Záujem o obnovenie manželského spolužitia nemá, z jej strany tam už nie je citová náklonnosť voči manželovi ako partnerovi, má voči nemu rešpekt iba ako otcovi detí.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril. Nakoľko sa nachádza vo výkone väzby, z dôvodu súčasnej situácii súvisiacej s COVID 19 bol vypočutý prostredníctvom videokonferencie. Manžel navrhovateľky sa nechcel zúčastniť pojednávania, súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, preto súd s poukazom na § 180 CSP ďalej konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom manželstva. Potvrdil, že s manželkou žili v spoločnej domácnosti do roku 2013, kedy odišiel z pracovných a zdravotných dôvodov do zahraničia. Od tejto doby nezabezpečujú spolu s manželkou spoločný chod domácnosti, nehospodária spolu, nepomáhajú si, intímne sa nestýkajú od roku 2013. Uviedol, že má inú známosť, ktorú považuje za vážnu. Nevedel sa vyjadriť, či má záujem na obnovení spolužitia. Za príčinu rozvodu považoval okolnosti, ktoré vyplynuli z toho, že odišiel do zahraničia.
3. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
4. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
6. Vykonaným dokazovaním má súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale aj intenzity, že ich manželstvo si neplní a do budúca ani nemôže plniť svoj spoločenský účel, vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci medzi manželmi, funkcii hospodárskej. Manželia dlhodobo viac ako 7 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nezabezpečujú spoločne chod domácnosti ani výchovu ich maloletého dieťaťa, intímne sa dlhodobo nestýkajú. Medzi manželmi chýba vzájomná dôvera, rešpekt, úcta i vzájomná citová náklonnosť, na ktorej je založený každý partnerský vzťah. V súčasnosti manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára vhodné ani zdravé prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa, pričom ani jeden z manželov neprejavil záujem na obnovení manželského spolužitia. Súd tak mal splnené podmienky predpokladané v § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za príčinu rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania považuje konanie manžela, ktorý bez vysvetlenia opustil spoločnú domácnosť, zanechal rodinu na základe vlastného rozhodnutia a odišiel do zahraničia, žil dlhodobo v zahraničí, dôsledkom čoho prišlo k úplnému odcudzeniu manželov.
7. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
8. V prípade rozvodu manželstva navrhovateľka navrhla zveriť maloletú Martinu do jej osobnej starostlivosti, určiť otcovi výživné v sume 100,- € mesačne a styk otca s maloletou neupraviť. Otec maloletej súhlasil so zverením maloletej matke i s tým, aby jeho styk s maloletou nebol upravený, nesúhlasil však s výškou výživného, navrhol aby mu výživné bolo určené vo výške 50,- € mesačne.
9. Matka na pojednávaní uviedla, že od kedy nežijú s otcom v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje ona, pomáha jej s tým aj rodina a staršie deti. Starostlivosť o maloletú zvláda. Bývajú v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej brata. Mesačné náklady na bývanie sú nájomné 250,- €, elektrina 50,- €, plyn 7,- €, TV a internet 15,- €, strava 400,- €, drogéria a kozmetika 80,- € s tým, že si pestuje aj ovocie a zeleninu. Maloletá má 14 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, kde sa platí ZRPŠ 20,- € na pol roka, do školy chodí pešo. V škole sa stravovala, kde sa uhrádzala suma 10,- € mesačne. Na začiatku roka sa kupovali školské pomôcky, učebnice, pracovné zošity zhruba v sume 100,- €, taktiež sa dokupujú veci na výtvarnú zhruba 10,- € mesačne. Maloletá v rámci školy mala záujmové krúžky, ktoré boli bezplatné, navštevovala aj základnú umeleckú školu, výtvarný odbor, kde sa platilo 30,- € na pol roka. Maloletá nebýva často chorá, nenavštevuje špecializovanú ambulanciu. Lieky neužíva pravidelne, iba vitamíny za 10,- € mesačne. Priemerné náklady na oblečenie, obutie pre maloletú sú 40,- až 50,- € mesačne. Matka podotkla, že jej príjem je 730,- € mesačne, poberá rodinné prídavky, uplatňuje si daňový bonus. Taktiež má brigádnický príjem z letákov, ktoré roznáša maloletá vo výške 39,- € mesačne v hrubom. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Vlastní osobné motorové vozidlo, rok výroby 2010, ktoré si zakupoval jej syn, ale je písané na ňu. Uviedla, že otec na výživu maloletej neprispieva žiadnou sumou ani ju nekontaktuje. Jeden krát v júni 2020 poslal list, na ktorý mu sprostredkovane odpovedali cez známeho otca. Maloletá v súčasnosti vie, kde sa otec nachádza, nemá záujem ho kontaktovať. Otec ako podnikateľ je v konkurze od roku 2012. Mala aj prihlásenú pohľadávku na výživné v rámci konkurzu, ale vyplatené jej nič nebolo. V minulosti bolo upravené výživné na maloletú, aj ostatné deti, otec výživné platil do roku 2013, potom už nie. Potvrdila informácie od otca, že otec jej nechal peniaze, keď odišiel do zahraničia, ale po tieto si prišiel jeho obchodný partner asi v roku 2014. Z týchto peňazí si nechala zhruba 10.000,- €, z ktorých žili. Odvtedy jej manžel neposlal žiadne financie, zaslal len nejaké oblečenie pre deti.
10. Otec súhlasil so zverením maloletej matke. Uviedol, že od januára 2020 je vo výkone väzby, pričom je obvinený zo spáchania trestného činu neodvedenia dane a poistného. Výživné aktuálne na maloletú Martinu neplatí. Pred odchodom do zahraničia nechal manželke finančné prostriedky vo výške 70.000,- €. Po odchode zo spoločnej domácnosti žil v zahraničí, v Rusku a Thajsku, všetky jeho mesačné náklady mal zabezpečené od svojho obchodného partnera. Jeho mesačné náklady boli zhruba 200,- €, a to na bývanie, elektrinu a všetko ostatné. Podotkol, že nemá žiadne dlhy ani exekúcie, hypotéku, pôžičky. Nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku. Ako fyzická osoba - podnikateľ je v konkurze, ktorý nie je ukončený. Nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného majetku väčšieho rozsahu, osobných motorových vozidiel ani cenných papierov. Vo výkone väzby nie je pracovne zaradený. Jeho mesačný príjem po odchode zo spoločnej domácnosti bol cca 1.000,- € mesačne, v tom čase pracoval u zamestnávateľa v Moskve. V súčasnosti nemá žiadny iný príjem ako SZČO. Jeho nepodané daňové priznanie rieši správca konkurznej podstaty. Neprivyrába si brigádnicky. Nemá žiadny iný príjem, napríklad z prenájmu nehnuteľností, nepoberá žiadny dôchodok ani príspevok. Jeho zdravotný stav je zhoršený, lieči sa na ľadvinové kamene, dvanásťtorníkové vredy, má aj chrbticu po úraze, za lieky dopláca zhruba 50,- až 60,- € mesačne. Od kedy je vo výkone väzby, tak mu kamarát zasiela 100,- € mesačne. Jeho najvyššie vzdelanie je doktorandské štúdium v odbore potravinová chémia. Vo väzbe si vyživovaciu povinnosť na maloletú nenahlásil, dlh na výživnom na maloletú nemá žiadny. Uviedol, že výživné mu nebolo určené na deti súdnym rozhodnutím. Po oboznámení zo strany súdu, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica mu bola určená vyživovacia povinnosť v tom čase na maloleté deti, z toho na maloletú Martinu vo výške 400,- €, otec uviedol že s manželkou chceli uzavrieť dohodu o výživnom, ale jemu nebolo doručené žiadne rozhodnutie a ako občan bol vtedy v konkurze. Viac sa k veci vyjadriť nechcel.
11. Opatrovník maloletej na pojednávaní odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať v bežných veciach a otca zaviazať výživným primerane jeho možnostiam, schopnostiam, minimálne však tak, aby bolo zachované životné minimum. Taktiež navrhol, aby styk maloletej s otcom nebol upravený.
12. Zamestnávateľ navrhovateľky Slovenská pošta, a. s., IČO: 36 631 124 oznámil, že matka má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 733,63 € (od 01/2020 do 12/2020). V čase od 09. 12. do 21. 12. 2020 bola práceneschopná, boli jej vyplácané nemocenské dávky sociálnou poisťovňou.
13. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen oznámil, že manžel nepodal daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019.
14. Z oznámenia ÚVV a ÚVTOS Košice bolo zistené, že manžel je vo výkone väzby, nie je pracovne zaradený a nemá ani vykonávané žiadne zrážky.
15. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou prídavkov na 3 deti, z toho 2 plnoleté, v sume 24,95 € mesačne na každé dieťa.
16. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica vyplýva, že navrhovateľka maloletej nie je poberateľkou dávky v nezamestnanosti, nepoberá nemocenské ani dôchodkové dávky.
17. Z oznámenia Okresného dopravného inšpektorátu Banská Bystrica vyplýva, že navrhovateľka je vlastníčkou osobného motorového vozidla značka Škoda Fabia.
18. Z oznámenia Okresného dopravného inšpektorátu Zvolen vyplýva, že manžel je evidovaný ako vlastník 2 nákladných prívesov a držiteľ osobného motorového vozidla Range Rover, pričom na všetky motorové vozidlá sú evidované exekútorské blokácie.
19. Lustráciou v katastri nehnuteľností bolo zistené, že navrhovateľka nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti. Manžel je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností v katastrálnom území Zolná, Banská Bystrica, Dúbravy, Turová a Tuhrina.
20. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že manžel je evidovaný ako SZČO pod obchodným menom X.. D. F. - N. N., X.: XX XXX XXX. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/62/2011 zo dňa 02. 12. 2011 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi X.. D. F..
21. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že manžel je konateľom v obchodnej spoločnosti Slovenská záhradnícka spoločnosť, spol. s r. o., IČO: 44 352 409. Jeho účasť ako spoločníka v obchodnej spoločnosti zanikla v dôsledku vyhláseného konkurzu a jeho obchodný podiel prešiel na spoločnosť. V súčasnosti je na Okresnom súde Banská Bystrica vedené pod sp. zn. 27Cbr/37/2020 konanie o zrušenie obchodnej spoločnosti.
22. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že navrhovateľka je konateľkou a spoločníčkou v spoločnosti ZAF Garden, spol. s r. o., IČO: 45 388 849.
23. Z registra tunajšieho súdu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34P/111/2011-129 zo dňa 06. 11. 2012 súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej boli maloletá Martina a jej traja toho času plnoletí súrodenci zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu toho času plnoletej Zuzany výživným vo výške 700,- € mesačne, toho času plnoletej Stanislavy výživným vo výške 600,- € mesačne, toho času plnoletého Daniela vo výške 500,- € mesačne a na výživu maloletej Martiny výživným vo výške 400,- € mesačne, počnúc dňom 05. 08. 2011. V tom čase súd z potvrdenia Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen mal zistené, že otec v roku 2010 dosiahol príjmy vo výške 1.386.326,- €, výdavky si uplatnil vo výške 1.358.676,- €, základ dane predstavoval 27.650,- € a daňová povinnosť 4.230,53 €. Daňové priznanie za rok 2011 nespĺňalo predpísané náležitosti, bolo v štádiu riešenia. V tom čase maloletá Martina navštevovala 1. ročník základnej školy, venovala sa záujmovej činnosti, chodila na tanečnú a na hudobnú. Matka bola zamestnaná, dosahovala príjem zhruba 400,- € mesačne.
24. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
25. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
28. V časti zverenia maloletej súd s prihliadnutím aj na odporúčanie opatrovníka, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Súd prihliadol na skutočnosť, že po rozpade spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečovala aj zabezpečuje v plnej miere matka, v jej starostlivosti sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky. Súd právne ustálil faktický stav, ktorý v súčasnosti pretrváva, aj sama maloletá sa vyjadrila, že je v domácnosti matky spokojná, chce tam naďalej zostať. Maloletá otca vzhľadom na dlhú dobu, ktorú sa otec nachádzal v zahraničí, nepozná, otec sa v súčasnosti nachádza vo výkone väzby, pričom súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Pri určení zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku súd vychádzal z ustanovenia § 28 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že v zásade sú obaja rodičia rovnocenní pri zastupovaní a správe, pokiaľ ani jeden z rodičov nie je obmedzený na výkone rodičovských práv. Súd preto, čo sa týka bežných vecí, určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok samostatne. Ohľadom podstatných vecí maloletého dieťaťa je potrebný súhlas oboch rodičov, v prípade , ak by sa rodičia nevedeli dohodnúť, na návrh jedného z nich rozhodne o podstatnej veci maloletého dieťaťa súd.
29. Spornou medzi rodičmi ostala otázka výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú, ako rodiča ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a to z veku, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností, majetkových pomerov otca. Otec nesúhlasil s matkou navrhovaným výživným 100,- € mesačne, poukazoval na skutočnosť, že je vo výkone väzby, kde nie je pracovne zaradený, nemá žiadny majetok, ako fyzická osoba je v konkurze. Taktiež poukazoval, že nemá žiadne dlhy, exekúcie a že vyživovaciu povinnosť na maloletú si žiadnym spôsobom neplní, túto si ani vo výkone väzby nenahlásil. Uviedol, že mu finančne pomáha kamarát, ktorý mu do výkonu väzby zasiela 100,- € mesačne.
30. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že otec sa nachádza vo výkone väzby, kde nie je zaradený do práce. Je trestne stíhaný zo spáchania trestného činu neodvedenia dane a poistného a zanedbania povinnej výživy. Pred nástupom do výkonu väzby pracoval v zahraničí, kde dosahoval mesačný príjem cca 1.000,- € mesačne, náklady mu platil zamestnávateľ. Otec je zapísaný ako SZČO, je na neho ako na fyzickú osobu vyhlásený konkurz, ktorý nie je právoplatne ukončený. Otec je podľa výpisu v katastri nehnuteľností vlastníkom viacerých nehnuteľností, na niektorých z nich je zriadené exekučné záložné právo. Taktiež je vlastníkom dvoch prívesov a motorového vozidla, na ktorých je daná exekučná blokácia. Súd mal ďalej preukázané, že maloletá K. má skoro 15 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, má bežné výdavky primerané veku. Do školy chodí pešo, matka za ňu platí poplatky na ZRPŠ v sume 20,- € na pol roka, výdavky na nákup školských pomôcok na začiatku školského roka v sume 100,- €, na výtvarnú v sume 10,- € mesačne. Navštevuje základnú umeleckú školu, výtvarný odbor, kde sa platí 30,- € na pol roka. Maloletá je zdravá, nebýva často chorá, matka dopláca len za vitamíny v sume 10,- € mesačne, oblečenie a obutie vyjde na 40,- až 50,- € mesačne. Otec na maloletú žiadnou sumou neprispieva, nie je s ňou v žiadnom kontakte. Matka je zamestnaná, s priemerným mesačným príjmom 733,63 €, poberá rodinné prídavky na 3 deti, uplatňuje si daňový bonus.
Iný príjem nemá. Je vlastníčkou osobného motorového vozidla. Matka žije spolu s deťmi v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej brata, má bežné mesačné výdavky.
31. Pri určení výživného súd vychádzal zo skutočností, že maloletá je vzhľadom na svoj vek naďalej odkázaná na výživu svojich rodičov, keďže nie je schopná sa sama živiť. Jej odôvodnené potreby sú bežné, primerané jej veku. Zvýšené výdavky sú v súvislosti s jej záujmovou činnosťou. K možnostiam, schopnostiam otca súd poukazuje, že otec má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pracoval ako živnostník, bol konateľom i spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorá bola v zisku, no svojim vlastným nezodpovedným a protiprávnym konaním zapríčinil, že sa nachádza vo výkone väzby a nemôže si adekvátne plniť vyživovaciu povinnosť na maloletú, pričom táto skutočnosť nemôže byť na ujmu maloletej a jej výživy. Pokiaľ sa otec svojim vlastným úmyselným konaním zbavil objektívnej možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť na maloletú, nemôže to ísť na ťarchu maloletého dieťaťa. V prípade, ak by sa otec do výkonu väzby svojim vlastným zavinením nedostal, mohol dosahovať príjem, z ktorého by vedel zabezpečiť plnenie si vyživovacej povinnosti na maloletú. Otec je v produktívnom veku, má skúsenosti s prácou v zahraničí, skúsenosti s podnikaním, nepreukázal, že jeho zdravotné problémy majú vplyv na jeho pracovnú schopnosť. Otec ako rodič si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletej, ktorá je jeho zákonnou povinnosťou. Čo sa týka súčasných finančných možností otca, sám otec uviedol, že do výkonu väzby mu posiela príspevok 100,- € mesačne známy, tento príspevok môže otec použiť na úhradu výživného, pričom v tomto smere súd poukazuje na znenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné a úhrada základných životných potrieb maloletej prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Je teda na otcovi, aby si zabezpečil dostatok finančných prostriedkov, aj keď sa nachádza vo výkone väzby, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa. V tomto smere súd poukazuje aj na skutočnosť, že otec je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností, na ktorých nie je vedené záložné exekučné právo, teda ich môže speňažiť a použiť na úhradu výživného. Pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že matke ponechal sumu 70.000,- €, uvedené finančné prostriedky však neboli v plnej výške určené na výživu maloletej a jej súrodencov, matka uviedla, že z uvedenej sumy si ponechala len 10.000,- € a zvyšok odovzdala obchodnému partnerovi otca, ktorý ich žiadal. Táto čiastka slúžila na výživu nielen maloletej, ale aj jej súrodencov a pokryla súdom určené výživné len na určitý čas. Následne si otec vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom neplnil. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd vyhovel návrhu matky a určil výživné na maloletú v sume 100,- € mesačne, pričom súd poukazuje, že i keď otec s touto sumou výživného nesúhlasil, suma výživného v uvedenej výške je stanovená na úrovni životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, ktoré je v súčasnosti vo výške 98,08 € mesačne.
32. Nakoľko ani jeden z rodičov nežiadal upraviť styk otca s maloletou, súd zhodnému návrhu rodičov vyhovel a styk otca s maloletou neupravil, a to aj vzhľadom na to, že otec sa nachádza vo výkone väzby.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).
34. Ohľadom predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, súd poukazuje na zákonnú úpravu a ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej, keďže ide o konanie do rozvodu manželstva, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností následne právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode a s tým súvisiacej úprave výkonu rodičovských práv a povinností zo zákona zaniká a nie je preto potrebné rozhodovať osobitne o zmene rozhodnutia.
35. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa navrhovateľka a opatrovník maloletej vzdali práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).