Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu : JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: Mgr. K. N., nar.: XX.XX.XXXX, bytom W.. H. XX, S., proti žalovanému : Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach, Jána Hollého 46, Michalovce, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: ORPZ- MI-PK-4-003/2017 zo dňa 02.11.2017, takto

rozhodol:

I. R u š í rozhodnutie žalovaného pod sp. zn.: ORPZ-MI-PK-4-003/2017 zo dňa 02.11.2017, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach číslo 02/2017 zo dňa 06.09.2017.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím vydaným riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Michalovce bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené napadnuté rozhodnutie - disciplinárny rozkaz riaditeľa Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. 2 zo dňa 06.09.2017, ktorým bolo žalobcovi uložené podľa písmeno a) disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na dôvody odvolania žalobcu, kde tento namietal nedostatočne zistený skutkový stav pred uložením disciplinárneho opatrenia a to, že neboli zabezpečené všetky dostupné dôkazy a zo zabezpečených boli brané do úvahy len niektoré a niektoré neboli brané vôbec. Žalobca mal za to, že kontrola, ktorá predchádzala vydaniu disciplinárneho opatrenia bola účelová, s cieľom zistiť akýkoľvek nedostatok aj nepatrný. Prvostupňový orgán v rámci autoremedúry podľa odvolaniu nevyhovel, a preto predložil odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Preskúmaním spisového materiálu žalovaný zistil, že operatívnou kontrolou pracovníkmi SKIS - úrad kontroly Košice bolo zistené, že postup žalobcu v pozícii riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru pri vedení knihy cenín a jej kontrole (príjem a výdaj pokutových blokov a blokov na pokutu) je v rozpore s čl. 10 ods. 4 Nariadenia riaditeľa Policajného zboru o priestupkoch č.7/2002 (ďalej len Nariadenie o priestupkoch). Kontrolou bolo ďalej zistené neodvedenie hotovosti, čím došlo k postupu, ktorý je v rozpore s čl. 10 ods. 2 Nariadenia o priestupkoch a bolo zistené neoddelenie vlastných finančných prostriedkov od prostriedkov za pokuty, čo je v rozpore s čl. 10 ods. 1 Nariadenia o priestupkoch. Na základe týchto zistení bola daná žalobcovi zodpovednosť za zistený nedostatok pri vedení Knihy cenín a jej kontrole, čo je rozpor s čl. 10 ods. 4 Nariadenia o priestupkoch a za neodvedenie hotovosti, čo je rozpor s čl. 10 ods. 1 Nariadenia o priestupkoch. Závery kontroly poukázali na nedostatky v systéme riadenia, resp. neprijatie systémových opatrení, ktoré by zabezpečili lepšie dodržanie Nariadenia o priestupkoch č. 7/2002, čo spadá plne do kompetencie riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru. Ak riaditeľ vedel o svojich zápisoch

v určitých obdobiach, bolo na mieste vyriešiť otázku kontroly týchto zápisov. Mal predložiť knihu jeho nadriadeným - riaditeľovi OP alebo ZR OPP, čím by bola dodržaná litera predmetného Nariadenia riaditeľa policajného zboru č. 7/2002, prípadne vydať pokyn vo vzťahu k odvodu pokutových blokov v konkrétny deň, kedy je zabezpečená najväčšia účasť policajtov na Obvodnom oddelení Policajného zboru - hodnotenie práce a neprítomným odviesť pokutové bloky najbližší pracovný deň po hodnotení práce, čo by zabezpečilo väčšiu možnosť kontroly. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že odvolací spisový materiál bol prerokovaný v poradnej komisie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach so záverom zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu a udeliť výčitku. Odvolací orgán si záver poradnej komisie neosvojil. V rámci odvolacieho konania bolo žalovaným posúdené napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál a na základe zistených skutočností sa dospelo k záveru že odvolanie je potrebné odmietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Podľa žalovaného s prihliadnutím na postup pred vydaním rozhodnutia, ako aj všetky okolnosti na základe ktorých k vydaniu rozhodnutia došlo žalovaný konštatoval, že postup prvostupňových orgánov bol v danom prípade správny, záver prijatý v napadnutom rozhodnutí zodpovedá skutočnosti a je v súlade so a preto rozhodol tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Podľa neho je rozhodnutie žalovaného nezákonné, pretože bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ukrátený rozhodnutím a postupom odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru v Michalovciach a žalovaného. Žalobca uviedol, že bol ukrátený na týchto právach: citáciou týchto ustanovení : ; ; ; ; ; ; a ; a ; . Má za to, že žalovaný v konaní nepostupoval správne a ním vydané rozhodnutie je nezákonné. Ním zdôvodnené disciplinárne konanie voči žalobcovi uvedené v rozhodnutí je zmätočné a zavádzajúce. Uviedol, že po začatí disciplinárneho konania, ako aj vo svojom odvolaní sa obhajoval, vznášal námietky a navrhol dôkazy. Žalovaný, ani prvostupňový orgán sa v rozhodnutí k jeho námietkam, jeho obhajobe a k ním predloženým dôkazom nevyjadril. Taktiež neuviedol akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Trojčlenný senát poradnej komisie navrhol po preskúmaní napadnutého rozhodnutia napadnuté rozhodnutie zrušiť a uložiť výčitku, z uvedeného teda vyplýva, že trojčlenný senát poradnej komisie nebol presvedčený o jeho disciplinárnom previnení alebo minimálne mal pochybnosti o tom, že jeho konanie bolo v rozpore s predpismi, inak by k tomu záveru určite nedospel a nenavrhol by odvolaciemu orgánu napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací orgán však s týmto nesúhlasil bez vyjadrenia, prečo sa tak rozhodol. Neprijatie tohto návrhu bez odôvodnenia poukazuje na to, že žalovaný nemá žiadne argumenty na jeho neprijatie a svoj názor ďalej presadzuje len z pozície sily. Celé disciplinárne konanie sa opiera len o záznam z kontroly, v ktorom kontrolný orgán podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotil situáciu a vyvodil zodpovednosť žalobcu z porušenia článku 10 ods. 4 Nariadenia č. 7/2002. Žalovaný a následne aj prvostupňový orgán nesprávne vyvodil následne zodpovednosť žalobcu z porušenia čl. 10 ods. 2 Nariadenia č. 7/2002. Podľa žalobcu argumentácia žalobcu aj aj prvostupňového orgánu bola postavená len na názore kontrolného orgánu, jeho stanovisko bolo brané za smerodajné a žiadne ďalšie dokazovanie vykonané nebolo, aj keď formálne dostal možnosť žalobca sa k veci vyjadriť, obhajovať sa a navrhovať dôkazy. Žalovaný ale aj prvostupňový správny orgán rozhodol len na základe domnienky kontrolného orgánu o porušení právneho predpisu. Podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na objektívne zistenie skutkového stavu veci, nakoľko sa neviedlo riadne disciplinárne konanie tak ako to ukladá . Zároveň žalobca má za to, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia nepostupoval v súlade s ustanovením . Nezohľadnil povahu skutku, ani okolnosti za ktorých k nemu došlo. Nebral do úvahy to, že k žiadnemu následku nedošlo. A taktiež ani neprihliadol na postoj žalobcu k plneniu služobných povinností - počas 26 rokov služby v Policajnom zbore žalobca nebol ani raz disciplinárne potrestaný, za svedomité plnenie povinností bol mimoriadne povýšený, bolo mu udelené vyznamenanie III. stupňa za službu v Policajnom zbore a taktiež mu bolo udelené nespočetné množstvo odmien za kvalitné plnenie úloh a za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností.

3. Vo vzťahu k zistenému nedostatku - postup žalobcu ako riaditeľa OO PZ pri vedení knihy cenností a jej kontrole (príjem a výdaj pokutových blokov a blokov na pokutu) je v rozpore s čl. 10 ods. 4 Nariadenia

č.7/20002 uviedol, že pri uložení zodpovednosti žalobcovi za toto porušenie došlo tak zo strany prvostupňového správneho orgánu a následne aj žalovaného k porušeniu zákona, pretože v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na ktorých základe rozhodoval. Poukázal na to, že vedením knihy cenností sú poverení npor. Mgr. S. E. a npráp. H. G. a knihu cenností viedla hlavne npráp. H. G. a nie žalobca, ako to tvrdí vo svojom vyjadrení kpt. Mgr. S. E. a ako to na základe toho tvrdí žalovaný aj prvostupňový správny orgán. Žalobca nebol poverený vedením knihy cenností. Uviedol, že niektoré zápisy v tejto knihe vykonal z dôvodu zastupiteľnosti poverení policajti neboli v službe alebo plnili úlohy mimo útvar alebo iné neodkladné úlohy) a to z pozície svojej funkcie, funkcie riaditeľa útvaru. Podľa žalobcu takéto zápisy nemožno považovať za vedenie knihy cenností a ak by nebol vykonal tieto zápisy z dôvodu zastupiteľnosti, bol by ohrozený riadny výkon služby, pretože by policajt v hliadkovej službe bez pokutových blokov porušil a žalobca by porušil toto nariadenie tým, že by ho vyslal do služby bez pokutových blokov. Kontrolu príjmu a výdaja pokutových blokov v zmysle čl. 10 ods. 4 Nariadenia č. 7/2002 tak vykonával oprávnene. Zároveň má za to, že bližšie nešpecifikuje pojem „vedenie knihy cenností“. Podľa názoru kontrolného orgánu ak riaditeľ vykonal zápis v knihe cenností považuje sa to za vedenie knihy, podľa žalobcu ak poverí riaditeľ vedením knihy cenností policajta, riaditeľove zápisy v knihe cenností z dôvodu zastupiteľnosti sú vykonané z pozície jeho funkcie a nepovažuje sa to za vedenie knihy cenností. Vo vzťahu k tomuto poukázal na to, že neboli brané do úvahy jeho námietky a jeho obhajoba, nebolo to vyhodnotené v odôvodnení rozhodnutia a vzhľadom na tieto dva odlišné názory na výklad tohto pojmu mal oprávnený orgán pred samotným rozhodnutím požiadať autora tohto nariadenia o výklad tohto pojmu, o stanovisko ako v tomto prípade postupovať. Má za to, že kontrolný orgán to, že viedol knihu cennosti zároveň vykonával kontrolu príjmu a výdaja blokov a blokov na pokutu posúdil nesprávne, na čo žalobca poukázal aj vo svojom písomnom vyjadrení, ako aj v odvolaní a navrhol vykonanie dôkazov. V tomto konaní bral disciplinárny orgán do úvahy iba dôkazy predložené kontrolným orgánom a vyhodnocoval len tieto dôkazy. Má za to, že v konaní nebol pred vydaním rozhodnutia zistený presne a úplne skutkový stav veci. Dal do pozornosti to, že v rámci odvolacieho konania senát poradnej komisie navrhol žalovanému rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť. Tento záver poradného orgánu však bol zamietnutý bez akéhokoľvek zdôvodnenia, len strohým konštatovaním, že odvolací orgán si záver poradnej komisie neosvojil. Neuvádza však, čo ho k tomu viedlo a na základe čoho sa tak rozhodol.

4. Vo vzťahu k druhému zistenému nedostatku - že kontrolou na úseku fyzického dokladovania pokutových blokov a finančnej hotovosti u dvoch policajtov Obvodného oddelenia Policajného zboru Sobrance bolo zistené neodvedenie hotovosti, čím došlo k postupu, ktorý je v rozpore s čl. 10 ods. 2 Nariadenia č.7/2002 uviedol, že z tohto článku odseku 2 predmetného nariadenia povinnosť nadriadenému nevyplýva, vyplýva z neho povinnosť policajtovi odovzdať raz za mesiac peniaze za pokuty, preto svojim postupom predmetný článok odsek 2 predmetného Nariadenia žalobca porušiť nemohol. Poukázal na to, že kontrolný orgán neuvádza, že žalobca vykonal nedostatočnú kontrolu a tým porušil , ale zodpovedného za porušenie uvedeného ustanovenia kontrolný orgán označil ppráp. K. I.. Ten bol za to riešený a bola mu uložení výčitka.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.07.2018 k žalobe žalobcu uviedol, že má za to, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú nedôvodné a že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s postupom ustanoveným , na základe starostlivého a dostatočne zisteného skutkového stavu. Uviedol, že prvostupňový správny orgán vydal disciplinárne opatrenie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pred uložením tohto disciplinárneho opatrenia dostatočne zistil skutočný stav veci tak, ako je to ustanovené v a pri uložení disciplinárneho opatrenia postupoval v súlade s ustanovením . Naproti tomu žalobca postupoval v rozpore s článkom 10 ods. 4 Nariadenia Prezidenta Policajného zboru č. 7/2002, lebo Knihu cenností evidenčné číslo 02/2014 určenú na príjem a výdaj blokov na pokutu nielen kontroloval, ale aj viedol, pričom mu v skutočnosti ani nebolo vystavené zverenie v zmysle ustanovenia pre prípad uplatňovania náhrady škody v rámci osobitnej zodpovednosti. Prvostupňový správny orgán pri uložení disciplinárneho opatrenia prihliadol na povahu protiprávneho konania, na okolnosti za ktorých bolo toto protiprávne konanie spáchané, na jeho následky, mieru zavinenia, na terajší postoj žalobcu k plneniu povinností. V rámci odvolania neboli žalobcom uvedené žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

6. K námietke žalobcu ohľadom opodstatnenosti jeho zápisov v Knihe cenností, ohľadom jeho teórie výkladu pojmu vedenie knihy cenností a záznamu kpt. E. má žalovaný za to, že tieto sú irelevantné, nakoľko bolo nespochybniteľne preukázané, že žalobca konal v rozpore s čl. 10 ods. 4 Nariadenia o priestupkoch. Žalovaný poukázal na to, že aj z čl. 10 ods. 4 Nariadenia vyplýva, že ak sú policajtovi zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu, ktoré je povinný vyúčtovať, vyžaduje sa na to písomné zverenie, pričom účelom tohto zverenia je podľa ustanovenia . zabezpečovanie týchto hodnôt pre prípad uplatňovania náhrady škody v rámci osobitnej zodpovednosti. Žalovaný poukázal na to, že takéto zverenie bolo vystavené npor. Mgr. S. E. pod číslom ORPZ-MI- OPP9-312/2015 a npráp. H. G. pod č. ORPZ-MI-OPP9-312-001/2015, keďže títo boli poverení vedením knihy cenností - bloky na pokutu zaplatenú na mieste evidenčné číslo 2/2014. Žalovaný zdôraznil že žalobcovi takéto zverenie nebolo vystavené, preto žalobca nebol oprávnený akokoľvek manipulovať s pokutovými blokmi, resp. tieto policajtom vydávať a prijímať od nich hotovosť a nadväzne na to o tom vykonávať záznamy v Knihe cenností - bloky na pokutu zaplatenú na mieste.

7. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nedôvodnosti jeho postihu za nedostatočné vykonávanie kontroly stavu pokutových blokov u ppráp. K. I. žalovaný uviedol, že má za to, že postupoval správne, keď žalobcovi vytkol, že kontrolu pokutových blokov nevykonal dôsledne. Postupoval pritom v súlad s využitím všeobecnej klauzuly uvedenej v ustanovení písmeno a) . Účelom úpravy obsiahnutej v tomto ustanovení je zabezpečenie riadneho plnenia úloh Policajného zboru, a to vrátane dodržiavania predpisov upravujúcich jednotlivé úseky činnosti, ktorým je v tomto prípade dodržiavanie nariadenia o priestupkoch. Povinnosťou nadriadeného je v zmysle čl. 10 ods. 4 tohto nariadenia minimálne raz mesačne kontrolu príjmu a výdaja pokutových blokov, pričom účelom tejto kontroly je zabezpečiť riadne nakladanie so zverenými hodnotami a dôslednou kontrolou predchádzať škodám, čo v sebe nepochybne zahŕňa aj kontrolu dodržiavania povinnosti ustanovenej policajtovi v čl. 10 ods. 2 Nariadenia o priestupkoch.

8. K žalobnej námietke týkajúcej sa toho, že žalobcom navrhnuté dôkazy neboli preskúmané a dôkazy neboli vyhodnotené žalovaný uviedol, že kontrolnými zisteniami uvedenými v záznamoch o operatívnej kontrole číslo SKIS-KO-OVKS-KE-88/2017-K zo dňa 16.08.2017 mal preukázané, že žalobca vykonával záznamy v Knihe cenností - bloky na pokutu, čo napokon potvrdil aj sám žalobca. Žalobca v prvostupňovom konaní, v odvolacom konaní a ani v žalobnom návrhu opodstatnenosť vykonaných záznamov nepodložil žiadnym ustanovením zákona a taktiež nariadenia o priestupkoch, na základe ktorého by bol oprávnený v určitých prípadoch (napr. z dôvodu zastupiteľnosti) vykonávať záznamy v knihe cenností. Zistenia kontrolnej komisie považoval žalovaný za rozhodujúce a dostatočné pre posúdenie veci a s použitím voľnej úvahy konštatoval, že žalobca svojím konaním porušil základné povinnosti nadriadeného uvedené v ustanovení , podľa ktorého nadriadený je povinný: „riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov“ a posúdil toto konanie ako disciplinárne previnenie .

9. Pokiaľ žalobca namietal, že odvolací orgán vyjadril nesúhlas s návrhom senátu poradnej komisie bez toho, aby tento svoj nesúhlas odôvodnil, k tomuto žalovaný uviedol, že podľa : “odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Z uvedeného je zrejmé, že rozhodovaciu právomoc má odvolací orgán, teda v predmetnej veci riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach, pričom tento nie je názorom poradnej komisie viazaný. Jej názor má iba poradný charakter, pričom odvolací orgán s návrhom, resp. stanoviskom poradnej komisie súhlasiť nemusí a môže rozhodnúť inak, ako bolo komisiou navrhnuté. Odvolací orgán nemusí tento svoj názor odôvodniť ako sa mylne domnieva žalobca, pretože takáto povinnosť mu zo žiadneho ustanovenia nevyplýva.

10. K námietke žalobcu, že nebolo v konaní prihliadnuté k povahe skutku a ani k okolnostiam, za ktorých k nemu došlo a že nebral do úvahy, že k žiadnemu dôsledku nedošlo a že nezohľadnil doterajší postoj žalobcu k plneniu jeho povinností žalovaný uviedol, že tieto žalobcom uvádzané skutočnosti boli posúdené a zohľadnené pri ukladaní disciplinárneho opatrenia, čo je zrejmé z toho, že mu bolo uložené najmiernejšie disciplinárne opatrenie a to písomné pokarhanie poukázal na to, že je potrebné zohľadniť to, že k porušeniu povinností nadriadeného došlo pri nakladaní s ceninami, čo nemožno tolerovať a zároveň úroveň plnenia služobných povinností a udeľovanie odmien v minulom období nenarušuje v žiadnom prípade žalobcovi jeho disciplinárnu nepostihnuteľnosť.

11. Žalobca v replike uviedol, že trvá na podanej žalobe. K vedeniu Knihy cenností uviedol, že ustanovenie čl. 10 ods. 4 Nariadenia prezidenta policajného zboru č. 07/2002 neukladá povinnosť vykonávať kontrolu knihy cenností, výrok o skutku „knihu cenností nielen kontroloval ale aj viedol“ nemá oporu v žiadnom predpise, a preto nemôže byť základom jeho disciplinárneho konania a trestania jeho osoby a teda samotná skutková podstata disciplinárneho previnenia, ktorá je základom jeho disciplinárneho konania je zmätočná. Keďže v Knihe cenností vykonal zápisy, žalobca uviedol, že knihu cenností skutočne viedol, čo je v súlade s prvou vetou čl. 10 ods. 4 Nariadenia prezidenta policajného zboru č. 7/2002. Na vedenie knihy cenností nepotreboval žiadne poverenie, mohol sa takto rozhodnúť z vlastnej vôle, na čo ho oprávňuje uvedené Nariadenie. Jeho tvrdenia ohľadom vedenia knihy cenností sú podložené skutkovými vetami obsiahnutými v ustanoveniach predmetného nariadenia. Podľa žalobcu, zápisy v Knihe cenností sú v poriadku, pretože on ako nadriadený je oprávnený vykonávať kontrolu podriadených policajtov. Pokiaľ mu žalovaný kladie za vinu to, že knihu cenností viedol a tak nebol oprávnený na kontrolu príjmu a výdaja pokutových blokov, túto vykonával v rámci svojho oprávnenia na vykonávanie kontroly podriadených policajtov. Tým, že vykonal zápis v Knihe cenností neporušil žiaden predpis. V zápisoch o kontrolách nie je uvedený údaj o kontrole ppráp. K. I. v inkriminovanom čase, a ani mu vykonanie takej kontroly nebolo nariadené, a navyše podľa žalobcu tu absentuje úmysel, ktorý je povinným znakom disciplinárneho previnenia. Opätovne poukázal na to, že pre neho žiadna povinnosť z ustanovenia čl. 10 ods. 2 predmetného Nariadenia nevyplýva. Žalobca má za to, že v tomto prípade je všetko postavené na názore a stanovisku kontrolného orgánu, ktorý si jeho priamy nadriadený osvojil, pritom nepresvedčil o správnosti vyhodnotenia dôkazov ani jedného člena z trojčlennej odvolacej komisie. Žalovaný mohol odôvodniť svoj iný právny názor, veci by to pomohli, zákon by tým neporušil a má za to, že to neodôvodnil preto, lebo nemal žiadne argumenty. Nesúhlasí s vyjadrením žalovaného o tom, že pri ukladaná disciplinárneho opatrenia boli zohľadnené všetky skutočnosti, na ktoré poukázal žalobca a preto mu bolo uložené miernejšie disciplinárne opatrenie, pretože podľa , ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku výčitka, disciplinárne opatrenia sa neuloží. Teda najmiernejší postih je výčitka a pre tento prípad by postačovala. Pokiaľ poukázal na jeho prístup k plneniu služobných povinností, nespomenul to preto, aby si tým zaručil svoju nepostihnuteľnosť, ale poukázal na to, že to vypovedá o jeho charaktere a o jeho prístupu k plneniu služobných povinností, na čo je hrdý.

12. Žalovaný v duplike zo dňa 14.08.2018 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.07.2018 a opätovne zdôraznil svoju argumentáciu uvedenú v tomto vyjadrení ohľadom písomného zverenia podľa a poukázal aj na to, že žalobca nedisponoval v tomto prípade takýmto písomným zverením a pokiaľ si žalobca subjektívne vysvetlil obsah a rozsah svojich právomocí vyplývajúcich podľa čl. 10 ods. 4 Nariadenie Prezidenta policajného zboru č. 7/2002 inak, nenesie za to žalovaný žiadnu zodpovednosť.

13. Keďže účastníci konania nežiadali nariadenie pojednávania, súd vo veci rozsudok verejne vyhlásil podľa .

14. Po oboznámení sa s administratívnym spisom súd dospel k záveru, že je namieste napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu podľa zrušiť.

15. Z administratívneho spisu bol zistený tento skutkový stav:

16. Dňa 16.08.2017 bol Sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradom kontroly, odborom vnútornej kontroly a sťažnosti, oddelenie Košice spísaný pod číslom: SKIS-KO-OVKS-KE-88/2017 Úradný záznam o operatívnej kontrole vykonanej dňa 07.08.2017 v čase od 08:45 hod do 09:40 hod na OO PZ Sobrance, Kpt. Nálepku 11 za obdobie - aktuálny stav v čase operatívnej kontroly, kde kontrolou bolo zistené: - že v knihe cenností sú záznamy vykonávané najmä riaditeľom Obvodného oddelenia, ktorý vykonáva taktiež mesačné kontroly, čím mala kontrola za to, že tento postup riaditeľa obvodného oddelenia je v rozpore s čl. 10 ods. 4 Nariadenia o priestupkoch; že ppráp. K. I. peniaze za pokuty v čiastke zodpovedajúcej minimálne 80% uložených pokút neodovzdal svojmu priamemu nadriadenému alebo ním poverenému policajtovi minimálne raz mesačne od 21.02.2017 ku dňu kontroly t. j. do 07.08.2017, čím bolo zistené, že neodvedením peňazí za uložené pokuty došlo k postupu, ktorý je v rozpore s čl. 10 ods. 2 Nariadenia o priestupkoch a že neoddelením peňazí za uložené pokuty od iných peňazí došlo k postupu, ktorý je v

rozpore s čl. 10 ods. 1 Nariadenia o priestupkoch. Na základe takto zisteného bolo uložené riaditeľovi okresného riaditeľstva v lehote do 19.09.2017 prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a v tejto lehote aj predložiť oddeleniu Košice odboru vnútornej kontroly písomnú správu o zistených nedostatkoch.

17. Obsahom administratívneho spisu je aj úradný záznam spísaný dňa 07.08.2017 ppráp. K. I. zaradeným na Obvodné oddelenie Policajného zboru Sobrance ako referent s UOZ, z obsahu ktorého vyplýva, že tento bol dňa 07.08.2017 kontrolovaný pracovníkom Úradu kontroly, pričom bolo zistené, že nebol vykonaný odvod hotovosti od mesiaca február 2017, k čomu uviedol, že dôvodom bolo to, že hotovosť si ponechával nakoľko v prípade ak vykonáva hliadkovú služby nie vždy majú vodiči presnú požadovanú hotovosť a keďže sa mu už stalo, že nemohol vydať peniaze po predlžené vyššej hotovosti preto neodovzdal všetky peniaze. Taktiež je súčasťou spisu aj úradný záznam napísaný dňa 07.08.2017 npráp. S. U., z obsahu ktorého je zrejmé, že pri kontrole na OO PZ Sobrance bolo zistené, že má o 10,- EUR naviac a nebol vykonaná odvod hotovosti od mesiaca november 2016, dôvodom neodvádzania všetkých peňazí je to, že v prípade ak vykonáva hliadkovú služby nie vždy majú vodiči presnú požadovanú hotovosť a keďže sa mu už stalo, že nemohol vydať peniaze po predlžené vyššej hotovosti preto neodovzdal všetky peniaze a v prípade sumy 10,- EUR, ktorá bola navyše uviedol, že pri rozmieňaní peňazí pri udeľovaní pokút došlo omylom k ponechaniu hotovosti, nakoľko pri vydávaní peňazí nemal vodič presnú sumu na pokutu a peniaze musel rozmeniť. Z úradného záznamu napísaného npor. Mgr. S. E. vyplýva, že v Knihe cenností „bloky na pokutu zaplatenú na mieste“ č. 2/2014 na OOPZ Sobrance vedie záznamy najmä riaditeľ OO PZ Sobrance Mgr. K. N., prípadne vedením knihy poverená npráp. H. G..

18. Listom zo dňa 23.08.2017 bolo žalobcovi oznámené, že na základe vykonanej kontroly je tu podozrenie, že ako riaditeľ OO PZ Sobrance konal v rozpore s čl. 10 ods. 4 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 v platom znení a porušil základné povinnosti nadriadeného podľa písmeno a) , čím sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia podľa v znení neskorších predpisov. Zároveň mu bolo týmto oznámené, že podľa začína sa voči nemu disciplinárne konanie a žalobca bol zároveň vyzvaný, aby sa k veci písomne vyjadril a bolo mu oznámené, že má právo navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Svoje vyjadrenie žalobca zaslal riaditeľovi odboru poriadkovej polície dňa 04.09.2017. V ňom poukázal na to, že vedením knihy cenností boli poverení npor. Mgr. S. E. a npráp. H. G.. Nepoprel že niektoré záznamy v knihe cenností vykonal on sám, ale len vtedy, keď ani jeden z poverených policajtov nebol v službe alebo sa v tom čase nenachádzal na útvare a hrozilo nebezpečenstvo z omeškania. Mal za to, že v takýchto prípadoch z dôvodu zabezpečenia zastupiteľnosti tak urobiť môže, pričom sa takýto zápis nepovažuje za vedenie knihy cenností. Kontrolou príjmu a výdaja pokutových blokov v zmysle čl. 10 ods. 4 Nariadenia o priestupkoch aj napriek niektorým zápisom v knihe cenností vykonával oprávnene. Podozrenie z nedostatočne vykonanej kontroly u policajta ppráp. K. I. považuje za podozrenie zistené nad rámec vykonanej kontroly, nakoľko kontrolný orgán v zázname o operatívnej kontrole takéto konštatovanie neuvádza. Poukázal aj na výklad pojmu kontrola uvedený v ustanovený písmeno a) .

19. Disciplinárnym rozkazom riaditeľa odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva policajného zboru v Michalovciach č. 2 zo dňa 06.09.2017 bolo žalobcovi podľa písmeno a) uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že konal v rozpore s Nariadením prezidenta policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v platnom znení, lebo knihu cenností evidenčné číslo 2/2014, určenú na príjem a výdaj blokov na pokutu nielen kontroloval, ale aj viedol, čo je v rozpore s čl. 10 ods. 2 uvedeného Nariadenia. Zároveň nedostatočne vykonával kontrolu stavu pokutových blokov u podriadeného policajta (ppráp. K. I.), u ktorého nebol vykonaný odvod hotovosti za pokutové bloky v rozsahu minimálne 80% raz za mesiac tak, ako je uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedeného nariadenia. Týmto svojim konaním porušil základné povinnosti nadriadeného uvedené v . V odôvodnení rozhodnutia riaditeľ Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach poukázal na vykonanú kontrolu, úradný záznam z tejto kontroly, na vyjadrenie žalobcu, na čl. 10 ods. 4 Nariadenia č. 7/2002, na ustanovenie písmeno a) a ustanovenie tohto zákona a uzavrel, že menovaný porušil základné povinnosti nadriadeného upravené v ustanovení citovaného zákona a dopustil sa disciplinárneho previnenia podľa .

Uviedol, že kontrolu príjmu a výdaja pokutových blokov a blokov na pokutu vykonáva riaditeľ, veliteľ alebo vedúci útvaru PZ minimálne raz mesačne, o čom vykoná zápis do knihy cenností. Ak knihu cenností vedie riaditeľ, veliteľ alebo vedúci útvaru, kontrolu príjmu a výdaja pokutových blokov a blokov na pokutu vykonáva jeho priamy nadriadený minimálne raz mesačne, o čom vykoná zápis do knihy cenností. O disciplinárnom previnení sa riaditeľ odboru poriadkovej polície dozvedel dňa 18.08.2017. Disciplinárny rozkaz bol žalobcovi vyhlásený dňa 07.09.2017.

20. Proti tomuto podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal skutočnosti tak, ako je to uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku.

21. Odvolanie bolo riaditeľom odboru poriadkovej polície OR PZ v Michalovciach predložené odvolaciemu orgánu s tým, že prvostupňový orgán v plnom rozsahu trvá na uloženom disciplinárnom opatrení.

22. Na prerokovanie odvolanie bol v zmysle ust. určený trojčlenný senát poradnej komisie riaditeľa OR PZ MI s poukazom na Rozkaz riaditeľa OR PZ MI č. 47/2012 zo dňa 28.11.2012 doplnený rozkazom riaditeľa OR PZ MI č. 17/2016.

23. Zo zápisnice z rokovania tejto poradnej komisie zo dňa 24.10.2017 č. ORPZ-MI-PK-4-003/2017 vyplýva, že poradná komisia po preskúmaní predloženého a doplneného spisového materiálu dospela k záveru, že dôkazná situácia pre vyvodenie záverov konkrétnej zodpovednosti vo vzťahu k vedeniu Knihy cenín a jej kontroly nebola postačujúce. Samotné nariadenie neupravuje postup pre zastupiteľnosť. Nariadenie je však možné systémom opatrení doplniť o úkony, ktoré by naplnili splnenie povinnosti z neho vyplývajúcich. Tvrdenia uvedené v úradnom zázname Mgr. S. E. je strohé, rozporuplné a podľa názoru komisie v takom rozsahu nepostačujúce za okolnosti, že existuje aj kópia knihy ceniny, kde je npor. Mgr. E. poverený tiež jej vedením. Bližšie vysvetlenie absentuje a teda argumentácia Mgr. K. N. môže mať opodstatnenie, že zápisy viedol iba vtedy, ak nebol prítomný npor. Mgr. S. E., prípadne npráp. G.. S objektívnosťou tvrdenia sa kontrola a ani prvostupňový orgán pred vydaním disciplinárneho opatrenia nevysporiadali. Zastupiteľnosť v prípade riadenia OO PZ medzi funkciami riaditeľ a zástupca je vytvorená z dôvodu zabezpečenia chodu obvodného oddelenia ako organizačnej zložky PZ a teda by mala mať prioritný charakter. Závery kontroly však poukázali na určité nedostatky v systéme riadenia, resp. neprijatie systémových opatrní, ktoré by zabezpečili lepšie dodržanie Nariadenia prezidenta Policajného zboru o priestupkoch č. 7/2002 čo spadá do kompetencie riaditeľa OO PZ. Poradná komisia má na mysli to, že ak riaditeľ vedel o svojich zápisoch v určitých obdobiach, bolo namieste vyriešiť otázku kontroly týchto zápisov - objektívnosť. Komisia poukázala aj na to, že je nepochybné, že ide o policajta, ktorý doposiaľ dosahoval dobré výsledky a neboli voči nemu prijaté žiadne disciplinárne opatrenia iba výčitka. Vzhľadom k predloženým a zabezpečeným podkladom sa členovia senátu nestotožnili s názorom, že ide o disciplinárne previnenie, za ktoré je potrebné uložiť písomné pokarhanie. Vychádzajúc preto z hľadiska zákonnosti treba konštatovať a senát poradnej komisie ako odvolací orgán podľa odporúča zrušiť uložené disciplinárne opatrenie. - písomné pokarhanie a odporúča uložiť výčitku.

24. Podľa písmeno a) o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia nadriadený je povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov,

25. Podľa Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

26. Podľa ods. disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.

27. Podľa za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v až c).

28. Podľa zákona č pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

29. Podľa oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

30. Podľa oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

31. Podľa za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi

32. Podľa dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

33. Podľa účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

34. Podľa oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

35. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1198 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

36. Podľa v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

37. Podľa odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.

38. Podľa odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.

39. Podľa po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené; to neplatí pre prípad služobného hodnotenia. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.

40. Podľa článku 10 ods. 2 Nariadenia Prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore zo dňa 22. apríla 2002, ktoré bolo uverejnené v Zbierke nariadení Prezidenta Policajného zboru v čiastke č. 7/2002 peniaze za pokuty, v čiastke zodpovedajúcej minimálne 80% uložených pokút, odovzdáva policajt svojmu priamemu nadriadenému alebo ním poverenému policajtovi minimálne raz za mesiac. Peniaze za pokuty podľa prvej vety policajt odovzdá svojmu priamemu nadriadenému alebo ním poverenému policajtovi aj častejšie na základe pokynu

priameho nadriadeného alebo ihneď po skončení služby, ak ich súhrn presiahne čiastku 1500 eur, u policajta oddelenia mýtnej polície Policajného zboru a u policajta špeciálneho oddelenia, ak ich súhrn presiahne čiastku 3000 eur.

41. Podľa článku 10 ods. 4 Nariadenia Prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore zo dňa 22. apríla 2002, ktoré bolo uverejnené v Zbierke nariadení Prezidenta Policajného zboru v čiastke č. 7/2002 príjem a výdaj pokutových blokov a blokov na pokutu policajtovi sa eviduje v knihe cenností, ktorú vedie priamy nadriadený alebo ním poverený policajt. Kontrolu príjmu a výdaja pokutových blokov a blokov na pokutu vykonáva riaditeľ, veliteľ alebo vedúci útvaru Policajného zboru minimálne raz mesačne, o čom vykonáva zápis do knihy cenností. Ak knihu cenností vedie riaditeľ, veliteľ alebo vedúci útvaru, kontrolu príjmu a výdaja pokutových blokov a blokov na pokutu vykonáva jeho priamy nadriadený minimálne raz mesačne, o čom vykoná zápis do knihy cenností. Zápis obsahuje deň vykonania kontroly, hodnosť, titul, meno, priezvisko a funkciu toho, kto kontrolu vykonal, ako aj jeho podpis.

42. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

43. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa názoru súdu argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 44. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného ako aj administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa má súd za to, že rozhodnutie žalovaného č. : ORPZ-MI-PK-4-003/2017 zo dňa 02.11.2017, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Disciplinárny rozkaz číslo 2/2017 zo dňa 06.09.2017 sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a to v súvislosti so všetkými námietkami žalobcu ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré korešpondujú so žalobcovými námietkami uvedenými v jeho žalobe - námietka nesprávneho postupu správnych orgánov v súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom (žalobný dôvod podľa písmeno e) ), námietka zmätočnosti odôvodnenia a zavádzajúceho odôvodnenia rozhodnutí oboch správnych orgánov (žalobný dôvod podľa písmeno d) ) a to tak vo vzťahu k disciplinárnemu previneniu podľa , ktorého sa mal dopustiť tým, že Knihu cenností č. 2/2014 nielen kontroloval ale aj viedol, čo bolo podľa správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného v rozpore s čl. 10 ods. 4 Nariadenia č. 07/2002, ako aj vo vzťahu k disciplinárnemu previneniu podľa , ktorého sa podľa prvostupňového

správneho orgánu, ako aj žalovaného mal dopustiť tým, že nedostatočne vykonával kontrolu stavu pokutových blokov u podriadeného (ppráp. K. I.), u ktorého nebol vykonaný odvod hotovosti za pokutové bloky v rozsahu minimálne 80% raz za mesiac, tak ako je to uvedené v čl. 10 ods. 2 Nariadenia č. 07/2002. Vydaním rozhodnutia, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov tak došlo k porušeniu subjektívneho práva účastníka konania na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy, ktoré je zakotvené v článku 46 ods. 1 SR ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd.

45. Súd poukazuje na to, že súčasťou práva na spravodlivý proces - spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v rozpore s princípom zákazu svojvôle vyplývajúceho z princípu právneho štátu podľa SR a princípom objektivity, ktorý je imanentnou súčasťou každého základného práva alebo slobody, o ktorých sa koná. Len riadne odôvodnenie postupu a rozhodnutí orgánov verejnej moci je dôkazom o tom, že orgán verejnej moci sa predmetom konania riadne zaoberal a že zvažoval všetky relevantné skutočnosti veci, a že sa účastníkovi konania aj skutočne (viditeľným spôsobom) ochrana poskytla (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delcourt). Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.

46. Pokiaľ ide o námietku žalobcu vo vzťahu k postupu oboch správnych orgánov, ktorých odôvodnenia sú zmätočné a zavádzajúce (žalobný dôvod podľa písmeno d) ) tu má súd po preskúmaní administratívneho spisu za to, že tak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného v rozpore so zákonnými náležitosťami uvedenými v ustanovení neobsahuje úplný výpočet skutočností, ktoré boli podkladom tak pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj pre rozhodnutie žalovaného ani to, akými úvahami sa spravovali správne orgány pri hodnotení všetkých skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a prečo práve takto vyhodnotené dôkazy, ktoré správne orgány zobrali za základ svojho rozhodnutia podriadili príslušným konkrétnym ustanoveniam právneho predpisu, na ktorý poukazujú a z tohto dôvodu sú nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného síce vyplýva popis listín doložených do konania, avšak z celkového kontextu odôvodnenia oboch rozhodnutí je možno vyvodiť len to, že správne orgány sa pri svojej správnej úvahe riadili len závermi kontrolnej komisie obsiahnutými v Úradnom zázname z operatívnej kontroly zo dňa 16.08.2017 číslo: SKIS-KO-OVKS- KE-88/2017-K a Úradným záznamom spísaným npor. Mgr. E., avšak z odôvodnení oboch rozhodnutí vôbec nie je zrejmé, ako sa správne orgány vysporiadali s argumentáciou žalobcu uvedenou jednak v jeho vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania zo dňa 31.08.2017 a jednak s jeho argumentáciou a s návrhmi uvedenými v odvolaní. Na túto skutočnosť poukazuje aj Poradná komisia riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach vo svojej Zápisnici zo dňa 24.10.2017, keď uvádza že: „tvrdenie Mgr. E. je strohé, rozporuplné, nepostačujúce za okolnosti, keď existuje aj kópia knihy ceniny, kde je npor. Mgr. E. tiež poverený jej vedením. Bližšie vysvetlenie (v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa) absentuje a teda argumentácia odvolávajúceho sa môže mať opodstatnenie, že zápisy viedol iba vtedy, ak nebol prítomný npor. Mgr. S. E., prípadne npráp. G.. S objektívnosťou tvrdenia sa kontrola ani prvostupňový orgán pred vydaním disciplinárneho opatrenia nevysporiadali.“ Tento nedostatok však nebol odstránený ani v odvolacom konaní. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa však žalovaný absolútne žiadnou argumentáciou nevysporiadal so stanoviskom poradnej komisie, ktorá sa vzhľadom na jej zistenia nestotožnila s tým, že ide o disciplinárne previnenie za ktoré je potrebné uložiť písomné pokarhanie a teda aj týmto procesným pochybením založil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia a porušil právo žalobcu na spravodlivé konanie zaručené mu SR. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že nemusí tento svoj názor odôvodniť ako to uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe z dôvodu, že takáto povinnosť mu zo žiadneho ustanovenia nevyplýva. Práveže ustanovenie hovorí o tom, že jednak v odôvodnení rozhodnutia má správny orgán uviesť svoju správnu úvahu, ktorou sa spravoval pri rozhodovaní a jednak má uviesť aj skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Táto dikcia zákona však neznamená ,že je povinný uviesť len tie skutočnosti, ktoré bral do úvahy keď vyslovil záver uvedený vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, ale v kontexte so zákonom stanovenou povinnosťou správneho orgánu uviesť správnu úvahu sa má za to, že správny orgán sa má vysporiadať aj s tými skutočnosťami, ktoré zistil v konaní a ktoré boli v prospech žalobcu a ktoré viedli k záveru, že za zistené porušenia nie je daná jeho zodpovednosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že správny orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (

ods. 4 ). Vychádzajúc zo zisteného má súd za to, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa absentovala úvaha správneho orgánu (tak prvostupňového, ako aj žalovaného) o tom, ako sa vysporiadal s tvrdením žalobcu ohľadom vykonávania jeho zápisov do Knihy cenností z dôvodu zastupiteľnosti, vzhľadom na listinné dôkazy zabezpečené do konania, čo správnemu orgánu prvého stupňa vytkla v odvolacom konaní aj poradná komisia a taktiež v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa absentuje aj jeho úvaha ohľadom vysporiadania sa s tvrdením žalobcu vo vzťahu k zistenému nedostatku neodvedenia hotovosti policajtom ppráp. K. I., na základe čoho dospel krajský súd k správnemu záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd uzavrel, že takýmto procesným postupom tak správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto bolo namieste podľa písmeno g) v spojení s ustanovením písmeno a) zrušiť tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

47. Súd sa v konaní stotožnil aj s druhou námietkou žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorá námietka úzko súvisí s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutí, nakoľko to, či bol skutočný stav zistený úplne a správne, musí vyplývať z odôvodnenia rozhodnutia. Súd poukazuje na to, že správne konanie je ovládané určitými zásadami, z ktorých jednou je aj zásada materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Súd poukazuje na to, že za dostatočné zistenie skutočného stavu nemožno považovať iba odkaz uvedený v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu o splnení zákonných podmienok, ktorých splnenie je pre takýto postup nevyhnutné. To, či bol skutočný stav zistený úplne a správne, musí vyplývať aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Taktiež v súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

48. V danej veci je nesporné, že dňa 07.08.2017 bola vykonaná kontrola na OO PZ Sobrance, tak ako je to uvedené vyššie v bode 16. odôvodnenia tohto rozsudku a vyplýva to aj zo samotného administratívneho spisu. Nesporné je aj to, že na základe jej výsledkov bolo voči žalobcovi začaté v zmysle ust. disciplinárne konanie. Z administratívneho spisu je zrejmé, a nebolo to v konaní sporné, že žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným kontrolou. Po oboznámení sa s administratívnym spisom a s oboma rozhodnutia má súd za to a stotožňuje sa so žalobnou námietkou žalobcu, že tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný v zmysle ust. a nedostatočne zistil skutočný stav vo vzťahu oprávnenosti zápisov žalobcu a v nadväznosti na to otázku kontroly zápisov v Knihe cením za situácie, keď žalobca tvrdil, že tieto zápisy viedol iba vtedy, ak nebol prítomný npor. Mgr. S. E., prípadne npráp. G. a keď existuje aj kópia knihy cenností, čo správnemu orgánu prvého stupňa vytkla aj poradná komisia riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach. Zároveň sa stotožňuje súd aj s námietkou žalobcu ohľadom toho, že bol nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k založeniu zodpovednosti žalobcu za nedovedenie hotovosti vzhľadom na samotnú dikciu článku 10 ods. 2 Nariadenia, ktoré hovorí o povinnostiach policajta. Toto nedostatočné zistenie skutkového stavu veci sa premietlo následne aj do nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov tak, ako na to poukázal súd vyššie v bode 46.

49. Vychádzajúc z uvedeného správny súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil. Súd však nevracal žalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu vec na nové konanie a rozhodnutie a to vzhľadom na ustanovenie , podľa ktorého: “ Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené“. V tomto prípade už došlo ex lege k zahladeniu disciplinárneho opatrenia žalovaného a o to uplynutím dňa 03.11.2018 (t.j. 1 rok po právoplatnosti rozhodnutia - rozhodnutie právneho orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2017) a na žalobcu sa hľadí, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. To však nemení nič na tom, že súd vzhľadom na procesné pochybenie žalovaného, ako

aj správneho orgánu prvého stupňa tak, ako to uviedol vyššie zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov, ktorými bolo porušené subjektívne právo žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy, nakoľko má za to, že zahladenie disciplinárneho odsúdenia ex lege neznamená zrušenie rozhodnutia o disciplinárnom opatrení pre jeho nezákonnosť.

50. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

51. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia .

52. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

53. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).