Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7CoP-15-2021.pdf
PDF · 98.66 KB
Case nature
Subarea
7CoP/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č.9, Košice, dieťaťa rodičov A. D., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, J., zastúpenej JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Murgašova 3, Košice a K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, J., zastúpeného Líška & Partners s.r.o., so sídlom Brezová 10, Košice, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 14.4.2020 č.k. 43P/144/2019-76, v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.5.2020 č.k. 43P/144/2019-92 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43P/144/2019 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vo veci samej upravuje styk otca s maloletým O. I., nar. XX.X.XXXX, každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 15.00 do 19.00 hod.
Otec je oprávnený maloletého v čase určenom pre začiatok styku prevziať pred bydliskom matky a povinný po ukončení styku v určenom čase na tom istom mieste odovzdať s tým, že matka je oprávnená byť prítomná pri styku a otec je povinný strpieť prítomnosť matky počas jeho styku s maloletým. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec žiadal dočasne upraviť styk s maloletým tak, že je oprávnený sa s maloletým stýkať každý týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin od Veľkonočného piatku od 9.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 15.00 hod., počas letných prázdnin od 15.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 15.00 hod. a od 15.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 15.00 hod. počas vianočných prázdnin od 23.12. od 15.00 hod. do 28.12. do 15.00 hod. s tým, že v uvedené dni je rodič oprávnený maloleté dieťa v mieste bydliska druhého rodiča, u ktorého je maloleté dieťa v starostlivosti prevziať a je povinný v uvedený deň a hodinu maloleté dieťa v mieste svojho bydliska odovzdať druhému rodičovi, v ktorého starostlivosti sa má maloleté dieťa nachádzať.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahom spisu má za to, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým nie je dôvodný. Otec v návrhu neosvedčil naliehavosť dočasnej, predbežnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletému, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Súd poukázal na to, že z návrhu vyplýva, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Naopak nevyplýva z neho v čom spočíva nebezpečenstvo pre maloletého, z ktorého by plynula potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Podľa názoru súdu všetky otcom uvádzané skutočnosti sú relevantné
pre konanie vo veci samej a budú predmetom dokazovania v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému, nakoľko v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na lehotu na rozhodnutie o návrhu, nie je vytvorený dostatočný priestor na vykonanie dokazovania za účelom posúdenia, či tento konkrétny návrh otca je v najlepšom záujme maloletého O.. Preto súd dospel k záveru, že najlepší záujem dieťaťa je možné zistiť len dôkladným preskúmaním tvrdení rodičov, a to v rámci dokazovania v riadnom konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti, (ktoré konanie sa vedie na súde pod sp. zn.: 43P/144/2019), vzhľadom na diametrálne rozdielne tvrdenia rodičov.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa otca faktický a skutkový stav nepreukazuje dôvodnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odôvodnenie je celkovo nepreskúmateľné, arbitrárne a bez akejkoľvek snahy pochopiť jeho súčasnú situáciu. Konajúci súd v odôvodnení len reprodukuje zákonné formulácie čo do možností nariadenia neodkladného opatrenia, pričom ustaľuje záver, že z jeho strany nebola preukázaná naliehavosť potreby predbežnej úpravy. V ďalšom bode súd len hodnotí, že starostlivosť o maloletého syna zabezpečuje matka, kde s jeho podaného návrhu nevyplýva v čom spočíva nebezpečenstvo pre maloletého, z ktorého by plynula potreba bezodkladnej úpravy pomerov, pričom ním uvádzané skutočnosti sú relevantné pre konanie vo veci samej a budú predmetom ďalšieho dokazovania. S prihliadnutím na tieto závery súdu, otec skonštatoval, že zo strany súdu bola opomenutá jedná najpodstatnejšia vec, a to že svojho syna nevidel od minulého roka, pričom mu je zo strany matky upierané právo ako rodiča a otca byť so synom aspoň minimum času, tráviť s ním čas a byť súčasťou jeho života. Na uvedené súd vôbec neprihliadol a nepovažoval za naliehavé, ani to, že súčasný stav, ktorý je spôsobený konaním matky, a ktorý pretrváva niekoľko mesiacov, ho ako otca v konečnom dôsledku vylučuje zo života dieťaťa. Otec v odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn: 8CoP/90/2019 zo dňa 2.5.2019, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.6.2018 č.k. 7CoP/108/2018 a nález Ústavného súdu ČR sp.zn: III. ÚS 2298/15 zo dňa 15.3.2016, v ktorom sa konštatuje, že ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Otec v odvolaní dáva do pozornosti, že vo vzťahu k jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola bez akýchkoľvek pochybností splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa. Zdôraznil, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa, je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení obidvoch rodičov, čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Podľa otca je záujmom dieťaťa nepochybne to, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Otec zdôraznil, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto majú obaja aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. V zmysle týchto záverov otec navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
4. Postupom podľa § 329 ods. druhá veta CSP, odvolací súd umožnil matke a kolíznemu opatrovníkovi vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu otca.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca odmietla jeho tvrdenia. Nesúhlasí ani s návrhom otca na striedavú osobnú starostlivosť a ani s tým, aby trvalé bydlisko maloletého bolo na adrese otca. Otec sa nestaral o domácnosť, ani sa nezapájal do starostlivosti o maloletého. Nikdy s ním nebol u lekára, ani na žiadnom vyšetrení. Nezaujímal sa, kde a akých lekárov maloletý navštevuje. Ak bol maloletý chorý nevedel aké lieky podať, ako mu pomôcť. Nevstal k nemu, nenakŕmil ho, neumyl, nevedel ho ani prezliecť, nie to ešte prebaliť. Neučil ho žiadnym návykom (stravovanie, učenie na nočník, či umývanie zúbkov). Za celý čas spolužitia nepoznal denný režim maloletého. Na prechádzky s maloletým nechodil, lebo keď sa dieťa rozplakalo nevedel ho utíšiť. Ohľadne otcom namietanej finančnej podpory, matka uviedla, že to bolo vopred dohodnuté. Pokiaľ pracovala mali podelené výdavky. Po narodení syna mali dohodu, že otec platí výdavky za byt a potraviny a ona za drogériu, kozmetiku a občasné nákupy podľa potreby. Oblečenie, obuv, mlieko, hračky pre maloletého, postieľka, posteľ, kočík, autosedačka, chodítko, lieky, kozmetika, lekári a podobne bolo v jej réžii. Otec v rámci mesačného nákupu zakúpil dojčenskú vodu a detské výživy. Maloletému za celé obdobie kúpil jedno autíčko, detský ovládač a odrážadlo. Poprela aj tvrdenia
otca o skvelom vzťahu so synom. Mala rizikové tehotenstvo, kedy hrozil potrat, mala problémy s tlakom a chrbticou. Otec však jej situáciu nebral vážne. Nepomohol jej v domácnosti. Čo malo za následok, že s hrozbou predčasného pôrodu skončila dvakrát v nemocnici. Odmietla tvrdenia, že sa o syna nestarala. Vždy bol čistý, umytý, najedený, vysmiaty. Venovala sa mu, chodili na prechádzky. Bol a je to spokojné dieťa, ktoré je múdre, šikovné a milované. Tiež uviedla, že otec dieťaťa ju tehotnú, spolu s 1,5 ročným synom vyhodil z bytu. Aktuálne žije so synom u rodičov v pridelenom byte, kde majú oddelenú izbu a syn má všetko čo potrebuje, čo videla už aj kolízna opatrovníčka a žiadne nevhodné podmienky nezistila. Maloletého nechce nechávať s otcom samotného, pretože otec sa opakovane pokúsil o samovraždu podrezaním žíl. Z toho dôvodu má strach o dieťa aj o seba. Preto podala návrh na úpravu styku iba za jej prítomnosti. Styk navrhuje upraviť až po vykonanom dokazovaní. V apríli 2020 sa narodilo druhé dieťa, ktorého otcom je taktiež otec mal. O.. O druhé dieťa však neprejavuje záujem. Ani raz sa neopýtal či je všetko v poriadku, či niečo netreba, ani aké pohlavie bude dieťa mať. Otec dieťa ignoruje aj po narodení, nie je ani zapísaný v rodnom liste. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
7. Konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 1 CSP), ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, kým o výchove dieťaťa, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti však nie je pri nariaďovaní neodkladného opatrenia potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale postačuje, ak je dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa v jeho záujme. 12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP a dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa na udržiavaní a prehlbovaní citovej väzby k otcovi. Otec maloletého dieťaťa dostatočným spôsobom osvedčil bezodkladnú potrebu upraviť jeho styk s dieťaťom, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu od septembra 2019 nežijú a styk otca s maloletým nie je upravený žiadnym súdnym rozhodnutím. Matka napriek tomu, že mala možnosť argumentovať proti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho odvolaniu, nevyvrátila tvrdenia otca o tom, že sa momentálne nevedia dohodnúť na podmienkach a pravidelnej realizácii styku otca s dieťaťom. Matka to, že maloletého nechce dávať otcovi odôvodnila strachom z psychického stavu otca, avšak uvedené riziko, ktoré by mohol otec predstavovať ostalo len na úrovni jej tvrdenia bez toho, aby to bolo nejakým spôsobom preukázané. Otec je teda týmto spôsobom vylúčený z pravidelného styku s dieťaťom, čo je v rozpore aj so záujmom maloletého dieťaťa.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanom konaní podala matka dňa 9.12.2019 návrh začatie konania vo veci samej, na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému O., ktorým žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 300 Eur mesačne, dlžné výživné za obdobie od podania návrhu žiadala zaviazať
otca na zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žiadala priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. V čase podania návrhu matka spolu s maloletým nežili v spoločnej domácnosti s otcom maloletého (od 22.9.2019, kedy domácnosť spolu s maloletým opustila). Otec jej na výživu maloletého prispieval sumou 50 Eur mesačne. V konaní bol maloletému ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len ÚPSVaR Košice) za kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril pomery v rodine, vykonal šetrenie v domácnosti matky, kde nezistil žiadne nedostatky, dieťa bolo spokojné, oblečené primerane ročnému obdobiu, malo dostatok hračiek aj priestor na hru a odpočinok, hygiena bola na požadovanej úrovni. Vykonaný bol aj pohovor s rodičmi maloletého. ÚPSVaR Košice odporučil súdu po vykonanom dokazovaní zveriť dieťa do výlučnej starostlivosti matky a otca zaviazať k plateniu výživného v sume zohľadňujúcej vek a odôvodnené potreby maloletého s prihliadnutím na finančné možností otca. Styk odporučil upraviť za prítomnosti matky s ohľadom na denný režim dieťaťa. Zanedbávanie zo strany matky nezistil. Otec vo vyjadrení k návrhu matky poprel jej tvrdenie, že hlavnou príčinou skončenia vzťahu bola slabá komunikácia z jeho strany, ako aj tvrdenie, že o maloletého nemal záujem. Otec tvrdil, že bol to práve on, kto zabezpečoval dennodenné potreby maloletého, nakoľko matka prepadla nekontrolovateľnému hraniu hier. Otec poprel aj tvrdenia matky, že by jej finančne nepomáhal. Otec zdôraznil, že od Vianoc styk s maloletým nie je žiadny, pretože ani na Vianoce mu matka nechcela dieťa dať. Matku sa snažil prostredníctvom sms správ požiadať, aby mu umožnila styk s maloletým, avšak ona nereagovala. S návrhom matky, aby bolo dieťa zverené do jej výlučnej starostlivosti nesúhlasí. Ako otec má to isté právo podieľať sa na spoločnej výchove dieťaťa, a preto navrhuje, aby súd zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň otec v rámci jeho vyjadrenia k návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že syn má právo na oboch rodičov, kde za súčasného stavu, t.j. odkedy sa matka s maloletým odsťahovala - od 22.9.2019, mu matka nechce vôbec umožniť styk s maloletým. Od minulého roka syna nevidel.
14. Odvolací súd mal za preukázané, že rodičia mal. O. nežijú spolu, ich práva a povinnosti voči maloletému doposiaľ neboli upravené, na styku otca s maloletým sa nevedia dohodnúť. V súčasnosti matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého na požadovanej úrovni. Otec podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha upraviť styk s maloletým s odôvodnením, že matka ho vylúčila z participácie na starostlivosti o maloletého tým, že mu neumožňuje stretávať sa s ním napriek tomu, že s maloletým má vytvorený pozitívny citový vzťah. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že maloletého nechce nechávať samého s otcom, nakoľko má strach z dôvodu psychického stavu otca a taktiež matka spochybnila schopnosti otca zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého, nakoľko počas ich spolužitia otec o uvedené nejavil záujem.
15. Odvolací súd na základe nepochybne zistených skutočností dospel k presvedčeniu, že plynutie času po odsťahovaní sa matky zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým zakladá naliehavosť potreby neodkladne upraviť styk otca s maloletým, pretože vylúčením otca zo starostlivosti o maloleté dieťa v tak útlom veku je bezprostredne ohrozený jeho psychický vývin a je všeobecne známou skutočnosťou, že maloleté dieťa pre svoj zdravý psychický vývoj potrebuje obidvoch rodičov. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd), pretože takéto správanie nie je v záujme dieťaťa a má negatívny vplyv na jeho zdravý psychický vývin. V rámci svojich úvah pri rozhodovaní o návrhu otca odvolací súd poukazuje na pozitívny záväzok Slovenskej republiky na ochranu rodinného života, t.j. vytvárať predpoklady pre to, aby prerušený kontakt dieťaťa s rodičom mohol byť perspektívne obnovený. Táto požiadavka je zosilnená aj povinnosťou súdu, aby v konaní vo veci starostlivosti o maloletých viedol rodičov k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloleté dieťa. Otec mal. O. má právo stretávať sa s ním a maloletý má právo poznať svojho otca a tiež má právo na jeho starostlivosť, ako to vyplýva z čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa.
16. Odvolací súd súhlasí s tvrdením otca, že ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť skutočnosť, že obaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, čomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Avšak je potrebné zdôrazniť, že právu rodičov na osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakej miere je nadriadený najlepší záujem dieťa, ktorý má prednosť pred právami rodičov. Preto aj odvolací súd má za to, že je potrebné v rámci dokazovania vo veci samej dôkladne preskúmať tvrdenia rodičov, ich schopnosti a možnosti pri zabezpečovaní starostlivosti o dieťa a až následne po preukázaní, že obaja rodičia majú tieto schopnosti a je v ich možnostiach zabezpečovať starostlivosť o dieťa, môže súd pristúpiť k posúdeniu, aký rozsah styku (príp. forma starostlivosti) by bol pre dieťa ten najlepší a najvyhovujúcejší z hľadiska jeho denného
režimu, citovej naviazanosti na jedného z rodičov. Odvolací súd upravil styk otca s maloletým tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pretože takto upravený styk zodpovedá charakteru bezodkladnosti a primeranosti inštitútu neodkladného opatrenia. V danom prípade totiž nebolo v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia možné zistiť a posúdiť osobitosti rodinných vzťahov medzi rodičmi, režim maloletého O., ktorý je ešte vo veku vyžadujúcom celodennú starostlivosť matky a prirodzene je aj na matku, ktorá sa o neho stará od jeho narodenia citovo naviazaný. Preto nebolo možné upraviť styk bez prítomnosti matky, nakoľko jej prítomnosť je plne v záujme dieťaťa. Rozsah styku takto upravený neodkladným opatrením zohľadňuje to, že otec dieťaťa je pracovne činný a súd v rámci neodkladného opatrenia nedisponoval informáciami o jeho pracovnom čase, preto zvolil na styk čas v priebehu víkendov, čo navrhol samotný otec. Otec však navrhol na styk s maloletým každý víkend do piatka do nedele, čo nie je akceptovateľné ani z ohľadom na vek dieťaťa a ani z hľadiska zabezpečenia rovnakých možností pre rodičov byť s dieťaťom počas dní pracovného pokoja.
17. Odvolací súd k otcom upriamenej pozornosti v jeho odvolaní na rozhodnutia súdov v iných veciach, podotýka, že konania vo veciach maloletých sú špecifické tým, že každé z týchto konaní si vyžaduje osobitý prístup s ohľadom na v danom konaní zistené skutočnosti a predovšetkým na záujem dieťaťa. Nie je možné striktne postupovať podľa určitých výňatkov z iných rozhodnutí. Odvolací súd nespochybňuje závery otcom uvádzaných rozhodnutí, práve naopak plne sa s nimi stotožňuje, avšak je potrebné upozorniť na to, že uvedené rozhodnutia nevychádzali zo skutkovo rovnakého základu, aký je v aktuálne posudzovanom konaní.
18. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nie je potrebné upraviť styk otca s maloletým, nakoľko rodičia sa na podmienkach a pravidelnej realizácii styku nevedia dohodnúť, pričom ich neochota, či neschopnosť vzájomne komunikovať je v rozpore so záujmom maloletého. Dlhodobá absencia otca pri výchove dieťaťa so zreteľom na jeho útly vek spôsobuje vzájomné odcudzenie, a preto je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné a bez ďalšieho v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a upravil styk v rozsahu zodpovedajúcom účelu neodkladného opatrenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia so zreteľom na to, že nariadením neodkladného opatrenia ide o ingerenciu súdu bezodkladnú a neodkladné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej.
19. Úprava styku jedného z rodičov s dieťaťom prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia je určená len na uspokojenie práva styku rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo s ktorým nebýva v spoločnej domácnosti, v nevyhnutnej miere potrebnej pre zachovanie rodičovských práv a kontaktu dieťaťa s rodičom tak, aby sa rodič mohol podieľať na výchove svojho dieťaťa, na budovaní citových a rodinných väzieb. Odvolací súd má za to, že uvedená úprava zodpovedá primeranému účelu a charakteru neodkladného opatrenia s prihliadnutím aj na vek dieťaťa, ktoré bolo doposiaľ vo výlučnej starostlivosti matky. Vzhľadom na bazálnu citovú väzbu dieťaťa na matku, dospel odvolací súd k záveru, že určená úprava styku otca s dieťaťom vytvára predpoklady pre obnovenie a prehlbovanie citových väzieb dieťaťa k otcovi a zároveň neohrozuje žiaden dôležitý záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nariadené neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a zásadne neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
20. Na záver odvolací súd dodáva, že umožnil matke participáciu pri realizácii styku otca s maloletým, pokiaľ to bude považovať za potrebné, čomu korešponduje i povinnosť otca uvedené obmedzenie strpieť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že matka prítomná pri styku otca s dieťaťom môže do realizácie styku zasahovať len v nevyhnutnom rozsahu, pokiaľ by dieťaťu hrozila závažná ujma, avšak nemá ovplyvňovať priebeh stretnutí, ani určovať, ako a kde sa styk bude realizovať. Uvedené je plne v kompetencii otca, samozrejme s prihliadnutím na vek maloletého.
21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).