Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Csp-138-2018.pdf
PDF · 72.07 KB
Case nature
Subarea
4Csp/138/2018
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, proti žalovanej: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., v spore o zaplatenie 2.516,78 eur a o vzájomnej žalobe žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 110,- eur, takto
rozhodol:
I. Konanie o žalobe žalobcu a vzájomnej žalobe žalovanej sa z a s t a v u j e.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Žalobcovi sa prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, v r a c i a krátený súdny poplatok vo výške 143,30 eur, č. účtu: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 2.516,78 eur s príslušenstvom.
2. Podaním doručeným súdu dňa 02.11.2018 sa žalobkyňa vyjadrila k žalobe žalobcu a vzájomnou žalobou si voči žalobcovi uplatnila vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 110,- eur.
3. Podaním doručeným súdu dňa 07.06.2019 žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu s tým, že voči žalovanej si náhradu trov právneho zastúpenia neuplatňuje. Uviedol, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca sa na jej úkor bezdôvodne neobohatil, pretože plnenie od žalobcu v prospech úverovej pohľadávky z titulu nesplateného úveru pod č. XXXXXXX neprijal. Vzájomnú žalobu preto považoval za nedôvodnú, žiadal aby ju súd zamietol a priznal mu náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
4. K späťvzatiu žaloby žalobcom sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že berie vzájomnú žalobu späť. S poukazom na ustanovenie § 257 CSP navrhla, aby súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe. Uviedla, že žalobca ju žaloval ako spotrebiteľa a potom, ako podala vzájomnú žalobu, tak žalobu zobral účelovo späť, už od nej nepožaduje ani cent, ale svojím špekulatívnym konaním sa snaží o priznanie trov konania, hoci sám spôsobil tento stav podaním žaloby na súde.
5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Podľa § 147 ods. 3 CSP, na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
9. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať v súdnom konaní. Súd je povinný rešpektovať tento dispozitívny procesný úkon žalobcu, pokiaľ nevznikli skutočnosti uvedené v § 146 CSP. Proti späťvzatiu žaloby žalovaná nenamietala, pričom vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, na prípadný nesúhlas žalobkyne by v danej veci súd ani neprihliadal. Uvedené primerane platí aj pokiaľ ide o späťvzatie vzájomnej žaloby žalobkyne.
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd postupom podľa § 145 ods. 1 CSP konanie o žalobe žalobcu a vzájomnej žalobe žalovanej zastavil.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 256 CSP. Ustanovenie § 256 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. Vo všeobecnosti platí, že zastavenie konania alebo jeho časti zavinil v prípade späťvzatia žaloby žalobca, ktorému je z tohto dôvodu uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Ustanovenie § 257 CSP tým nie je dotknuté
13. Žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu. Späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, preto by patrila náhrada trov konania protistrane. Uvedený záver platí aj pre konanie o vzájomnej žalobe, ktorú žalovaná vzala späť z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. Preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnila.
14. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZSP“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
15. Podľa § 11 ods. 4 prvá veta ZSP, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura.
16. Podľa § 11 ods. 6, písm. b) ZSP, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
17. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 150,- eur. Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené, v dôsledku späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním, súd v zmysle citovanej právnej úpravy vrátil žalobcovi súdny poplatok, krátený o sumu 6,70 eur t.j. v sume 143,30 eur. Tunajší súd je zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, preto zašle odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku prevádzkovateľovi systému (Slovenská pošta, a.s.), ktorý poplatok vráti najneskôr do
30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia (§ 11 ods. 6 písm. b) Zákona o súdnych poplatkoch).
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Proti výroku III. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.