Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-53-2020.pdf
PDF · 100.51 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne H Point, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Magnezitárska 11, IČO: 43 838 286, zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 204,26 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 204,26 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 204,26 eura od 24.10.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 17.04.2020 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 204,26 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že 09.09.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle V..: H ktoré v tom čase patrilo I.(ďalej len „poškodený“). Škodová udalosť bola riadne hlásená žalovanej, pretože poškodený mal u nej uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla. Poškodený si dal motorové vozidlo opraviť u žalobkyne. Za opravu motorového vozidla vystavila žalobkyňa faktúru č. 2019261 znejúcu na sumu 1.449,12 eura. Oznámením o poistnom plnení z 10.10.2019 žalovaná žalobkyni oznámila, že 08.10.2019 ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti a priznala poistné plnenie po odpočítaní spoluúčasti v sume 1.172,40 eura. Dôvodom nepriznania žalovanej sumy boli neprimerane účtovaná práca a náklady na lakovanie. Nepriznaná suma 204,26 eura bola následne zmluvou o postúpení pohľadávky z 10.03.2020 poškodeným postúpená na žalobkyňu. Žalobkyňa považovala dôvody krátenia poistného plnenia za také, ktoré nemajú zákonný a ani zmluvný podklad. K nákladom na prácu uviedla, že tieto boli účtované v sume 40 eur bez DPH za jednu normohodinu práce. Táto suma je v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšia resp. porovnateľná. Priznanie sumy 20 eur bez DPH za normohodinu práce zo strany žalovanej označila za nedôvodné. Ku kráteniu poistného plnenia za lakovací materiál uviedla, že pracovný postup konkrétneho poškodeného vozidla zahŕňal dve vrstvy metalízy, teda uznané náklady zo strany žalovanej nemožno považovať za primerané z dôvodu nedostatočného pokrytia nákladov vynaložených na lakovací materiál. Požadovala preto, aby súd zaviazal žalovanú na doplatenie sumy 204,26 eura, o ktorú žalovaná neoprávnene krátila poistné plnenie. Zároveň si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 204,26 eura a počítaný od 24.10.2019, pretože žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 08.10.2019, poistné plnenie do pätnástich dní od skončenia vyšetrovania neposkytla, a preto je s poskytnutím poistného
plnenia v omeškaní od 24.10.2019. Tvrdenia preukazovala faktúrou žalobkyne č. 2019261 z 24.09.2019, kalkuláciou č. ZP000755, listinou registrácie nových osobných automobilov v SR, oznámením o poistnom plnení z 10.10.2019, návrhom poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel
- produkt č. 571, zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie eurokasko, zmluvou o postúpení pohľadávky z 10.03.2020 a cenníkmi servisných služieb.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 26.06.2020 platobný rozkaz sp. zn. 7Up/746/2020, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti vyššie označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Návrh žalobkyne označila za nespĺňajúci kritéria požadované § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Poškodený mal totiž voči žalobkyni záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, a teda predstavoval dlžníka žalobkyne. Za daných okolností preto poškodený nemohol so žalobkyňou platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky zároveň považovala za absolútne neplatný právny úkon. K poistnému plneniu uviedla, že poskytnuté poistné plnenie je maximálne možné plnenie do výšky primeraných nákladov v zmysle kalkulácie žalovanej.
4. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu 24.09.2020, v ktorom zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázala na to, že žalovaná nepredložila žiadne zákonom stanovené dôvody, pre ktoré krátila dané poistné plnenie a odvolávala sa na oznámenie o poistnom plnení, na zmluvné dojednania, ktoré žiadnu limitáciu neobsahujú. Nepreukázala tak existenciu dôvodov na krátenie poistného plnenia, čím neuniesla dôkazné bremeno. K námietke žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne uviedla, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Poškodený ako veriteľ postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanej ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobkyne predstavovala iba vyčíslenie. Nedošlo k postúpeniu dlhu ako to prezentuje žalovaná.
5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 03.03.2021, ktoré sa konalo v neprítomnosti sporových strán v súlade s § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení s § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, keďže na základe výzvy súdu z 26.02.2021 žalovaná podaním z 01.03.2021 a žalobkyňa podaním z 26.02.2021 súhlasili s uskutočnením pojednávania v ich neprítomnosti.
7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu a či krátenie poistného plnenia zo strany žalovanej bolo oprávnené. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a teda sa považujú podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné skutočnosti uvedené v bodoch 1. až 4. opätovne opakovať. Na tomto mieste zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa vo vyjadrení k odporu žalovanej žiadala vykonať dokazovanie pripojením likvidačného spisu žalovanej. Tento dôkaz súd nevykonal t. j. likvidačný spis od žalovanej nevyžiadal, pretože pre rozhodnutie vo veci postačujú v spise založené listinné dôkazy.
8. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
12. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
13. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
14. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
15. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Podľa článku 4 návrhu poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel - produkt č. 571 bola dohodnutá výška spoluúčasti 5 %, minimálne 66 eur.
18. Podľa článku IX plnenie poisťovne bod 1. zmluvné dojednania pre havarijné poistenie eurokasko (ďalej len „zmluvné dojednania“) za škodu vzniknutú poistnou udalosťou A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však do výšky všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.
19. Podľa článku IX plnenie poisťovne bod 2. zmluvných dojednaní po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami
náhradných dielov a časových noriem na právu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.
20. Podľa článku IX plnenie poisťovne bod 3. primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v autoopravovni neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných podmienkach.
21. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd sa najskôr zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky z 10.03.2020 uzavretej medzi poškodeným ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom, postupca prehlasuje, že má voči žalovanej pohľadávku vo výške 204,26 eura. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 2019261, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 956 778 0889. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 204,26 eura, čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou) z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie pohľadávky je predmetom osobitnej dohody.
22. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobkyňou a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanej spočívajúci v doplatení kráteného poistného plnenia, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobkyni. Predmetom postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu opravy poškodeného motorového vozidla. Pohľadávku poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobkyni. Bol postúpený konkrétny nárok na poistné plnenie v presne stanovenej výške. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia. Zároveň účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Išlo teda o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu. Možno preto uzavrieť, že samotná škoda vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra vystavená žalobkyňou slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobkyňa žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Vzhľadom na to, že poškodený mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovanou, vznikol mu nárok na plnenie voči žalovanej. Nie je sporné, že predmetnú faktúru č. 2019261 z 24.09.2019 vystavila žalobkyňa poškodenému, teda na základe faktúry mal plniť poškodený žalobkyni. Žalobkyňa nemohla faktúru vystaviť priamo žalovanej, pretože nebola s ňou v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že poškodený postúpil na žalobkyňu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanej - rozdiel medzi reálnou škodou a poistným plnením reálne zaplateným žalovanou. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z vyššie označenej faktúry, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaná.
23. Ku kráteniu poistného plnenia súd úvodom poznamenáva, že poistný pomer predpokladá aj po vzniku poistnej zmluvy úzku súčinnosť poistiteľa a poisteného. Dôvodom takejto súčinnosti je poistné riziko, ktoré má latentný charakter a môže sa kedykoľvek zmeniť na náhodnú (poistnú) udalosť, od ktorej závisí povinnosť poistiteľa vyplatiť dojednané poistné plnenie. Preto zákon v § 799 Občianskeho zákonníka ukladá poistenému povinnosti, ktorá má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Zakotvenie týchto povinností do zákona je potrebné okrem iného aj z dôvodu, že ich nedodržanie môže mať vplyv na rozsah plnenia poisťovateľa (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti. Ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú právnu normu, ktoré nemožno zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie povinností uvedených
v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy.
24. Z oznámenia o poistnom plnení z 10.10.2019 vyplýva, že žalovaná krátila poistné plnenie o sumu 210,72 eura z dôvodu neprimerane účtovanej práce (98,40 eura) a neprimerane účtovaných nákladov na lakovanie (112,32 eura).
25. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia z dôvodu úhrady len primeraných nákladov na opravu s normohodinou v sume 20 eur súd uvádza, že ak žalovaná krátila poistné plnenie z dôvodu, že primeraná sadzba normohodiny je 20 eur, zaťažovalo ju dôkazné bremeno toto tvrdenie preukázať a tiež uviesť na základe čoho považuje žalobkyňou požadovanú normohodinu za neprimeranú. Na rozdiel od žalobkyne žalovaná súdu nepredložila jediný cenník, z ktorého by vyplývala primeranosť sumy 20 eur za normohodinu práce v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR (bod 19. tohto rozsudku). Platí preto, že na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla č. 2019261 z 24.09.2019 v spojení s kalkuláciou č. ZP000755, s ktorou ak žalovaná nesúhlasila bola povinná predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia, čo sa ale nestalo. Žalovaná preto nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla sumou 20 eur. Na základe uvedeného súd priznal žalobkyni sumu 98,40 eura, o ktorú žalovaná neoprávnene krátila túto časť poistného plnenia.
26. Ak žalovaná krátila poistné plnenie aj z dôvodu neprimerane účtovaných nákladov na lakovanie, učinila tak neoprávnene. V spore nebolo sporné poškodenie motorového vozidla XX. Žalobkyňa. Žalobkyňa dostatočne preukázala, že predmetné motorové vozidlo bolo opravené, keď predložila súdu faktúru č. 2019261 z 24.09.2019 v spojení s kalkuláciou č. ZP000755. Žalovaná ani v tomto prípade neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, keď súdu nijako neobjasnila, prečo náklady na lakovanie považovala za neprimerané. Množstvo použitého lakovacieho materiálu sa odvíja od použitej technológie opravy, od počtu vrstiev laku, ktoré poškodené motorové vozidlo malo pred poistnou udalosťou ako aj od konkrétneho typu laku (napr. metalíza). Žalovaná nepreukázala, že by množstvo použitého lakovacieho materiálu bolo nadmerné tak, aby poškodené motorové vozidlo malo po oprave kvalitatívne a funkčne rovnaké kritéria ako pred škodou udalosťou. Súd preto vychádzal z toho, že ak opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla v spojení s kalkuláciou. Ak lakovanie žalovaná spochybňovala, zaťažovalo ju dôkazné bremeno krátenie poistného plnenia riadne preukázať (bod 19. tohto rozsudku) a predložiť súdu listiny, z ktorých vychádzala. Súd preto žalobkyni priznal aj sumu 112,32 eura, o ktorú žalovaná neoprávnene krátila túto časť poistného plnenia.
27. V spore tak nebolo zo strany žalovanej preukázané, že krátenie poistného plnenia malo oporu v zmluvných dojednaniach, keď súdu nebola predložená žiadna listina, z ktorej by vyplývala primeranosť nákladov na jednu normohodinu práce a nákladov na lakovanie.
28. Žalobkyňa (resp. poškodený) teda riadne zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo opravené, ako aj výšku škody predloženou faktúrou autoservisu, teda si splnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou, keď po vzniku poistnej udalosti si uplatnila poistné plnenie a predložila doklady v súvislosti s opravou motorového vozidla. Žalovaná zároveň nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod krátenia poistného plnenia, t. j. bezdôvodne znížila požadované poistné plnenie, aj keď ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, pretože z týchto tvrdení vyvodzovala priaznivé dôsledky pre seba. Žalobkyňa má preto nárok na doplatok poistného plnenia za krátené položky - práca a lakovanie (bod 25. a 26. tohto rozsudku). Súd následne odpočítal spoluúčasť (bod 17. tohto rozsudku), ktorá bola dohodnutá 5 % minimálne však 66 eur. Celkové poistné plnenie je po pripočítaní súdom priznaných súm 1.449,12 eura. Z tejto sumy je potrebné odpočítať 5 % spoluúčasť v sume 72,46 eura a už žalovanou priznanú a vyplatenú sumu 1.172,40 eura. Výsledná suma je potom 204,26 eura. Žalovanú súd preto zaviazal na doplatenie poistného plnenia v sume 204,26 eura, teda na sumu, o ktorú žalovaná poistné plnenia krátila. Súd zároveň žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, keďže sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktorý bol uplatnený vo výške 5 % ročne (v súlade s bodom 9. tohto rozsudku) zo sumy 204,26 eura a počítaný po uplynutí 15. dňa od skončenia šetrenia poistnej udalosti t. j. od 24.10.2019 (bod 12. tohto rozsudku - poistná udalosť č. 9567780889 šetrenie skončené 08.10.2019).
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.