Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-48-2020.pdf
PDF · 119.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých N. C., D.. XX.XX.XXXX a P. C., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: N. C., D.. XX.XX.XXXX, N. D., W. X a matky Ľ. O., D.. XX.XX.XXXX, N. Y. XXX, Ž. D. D., právne zastúpenej JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Partizánske, Hrnčírikova I/B, o návrhu matky na obmedzenie styku otca s maloletým a zvýšenie výživného otca k maloletým, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/76/2019-150 z 22.06.2020 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi N. V. P. C. tak, že otec detí je oprávnený stretávať sa s maloletým N. a maloletým P. každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod do 18:00 hod. s tým, že matka maloletých je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a maloleté deti otcovi odovzdať v mieste jej bydliska v určenom čase a hodine. Otec je oprávnený maloleté deti od matky v určenom čase a hodine prevziať a je povinný maloleté deti v určenom čase a hodine odovzdať matke v mieste jej bydliska.
II. Matka maloletých je povinná s účinnosťou od vykonateľnosti tohto výroku rozsudku umožniť otcovi maloletých telefonickú komunikáciu s maloletými deťmi N. a P. C., každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod.
III. Súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k deťom z a m i e t a.
odôvodnenie:
(1) Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2020 domáha zvýšenia výživného otca k maloletým deťom tak, že by bol povinný s účinnosťou od podania návrhu platiť na výživu mal. N. vo výške 200,- € mesačne a aj na mal. P. vo výške 200,-€ mesačne. Zároveň navrhla zmenu pôvodnej úpravy styku otca s deťmi tak, že by bol oprávnený stretávať sa s mal. P. a N. každý párny kalendárny týždeň v čase od soboty 09:00 hod. do nedele do 09:00 hod. pričom odovzdanie detí by bolo pred obecným úradom v Žabokrekoch nad Nitrou. Matka na takomto návrhu napokon zotrvala po vykonanom dokazovaní.
(2) Návrh odôvodnila tak, že potom čo vo veci rodičovských práv a povinností k maloletým bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/76/2019 z 22.06.2020, došlo k viacerým incidentom, kde sa otec detí k matke detí správal vulgárne a opovržlivo. Je často krát pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, deti vystavuje tak nebezpečenstvu a dáva im zlý príklad. Dňa 21.08.2020 matku napadol v parku, kde do nej strkal, pľul na ňu a kopal do nej pred očami detí a okoloidúcich. O deti pritom ani neprejavuje ozajstný záujem. Matka preto navrhuje obmedzenie styku. Matka sa vyjadrila aj k svojim majetkovým pomerom a výdavkom na deti. Má za to, že príjem otca sa značne zmenil, je SZČO v oblasti stavebníctva a má nadštandardný príjem.
(3) Otec detí považuje návrh matky za nedôvodný aj čo do obmedzenia styku aj čo do zvýšenia výživného. Poukázal na to, že jeho príjmy sa nijak nezlepšili, v styku s deťmi mu matka bránila, neskôr rezignoval na pokusy sa s nimi stretnúť, mal aj sťažené cestovanie, pretože má zadržané vodičské oprávnenie.
(4) Kolízny opatrovník poukázal na to, že doterajšia úprava styku nezohľadňovala skutočnosť, že staršie dieťa už chodí do predškolského zariadenia.
(5) Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, svedka I. G., oboznámil listinné dôkazy, a pripojené spisy, z ktorých zistil nasledovný pre právne posúdenie veci relevantný skutkový stav.
(6) Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/76/2019-150 z 22.06.2020, právoplatným dňa 30.06.2020 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke, určená vyživovacia povinnosť otca k mal. N. vo výške 100,-€, k mal. P. rovnako 100,- €, pričom bol upravený styk otca s deťmi tak, že je oprávnený stýkať sa s nimi každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 16:00 hod., rodičia si mali deti odovzdávať v mieste bydliska matky detí. Matka bola zaviazaná raz mesačne otca informovať o zdravotnom stave detí.
(7) Podľa písomného vyjadrenia matky detí z 09.12.2020 dochádza pri odovzdávaní a preberaní detí k neustálym problémom. Od konca augusta do polovice októbra 2020 o deti otec nejavil záujem. Následne nebol ochotný termín stretnutia odložiť, ani kvôli zdravotnému stavu syna, ktorého čakala operácia. Neskôr po dohode na náhradnom termíne, deti vrátil deti predčasne a matku obťažoval správami. Vulgárny a agresívny bol aj 29.11.2020, keď odovzdával deti, bol vulgárny voči matke detí aj pred deťmi. Podľa priloženej komunikácie cez sociálnu sieť, o ktorej matka uviedla, že je medzi otcom detí a manželom jej matky z 29.11.2020, otec detí matku označuje vulgárne a reaguje na to, že ho zablokovala. (8) Podľa informácie z Centrálneho registra exekúcií, ktoré predložil otec detí, generovanej 10.03.2019, bolo voči otcovi detí vedených 19 exekučných konaní, väčšinou v rádoch stoviek eur/ exekúcia.
(9) Podľa výpisu z LV č. XXXX, vedeného na Okresnom úrade, kat. odbore, okres D., obec D., kat. územie D. a uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. 17D/47/2019-45 z 15.05.2019, právoplatného ten istý deň, otec detí zdedil po svojej matke jednak sumu 12.343,99-€, a tiež 1/3 podiel na nehnuteľnosti, okres D., obec D., kat. územie D. bytu č. 8, 3. podlažie, vchod č. XX, súpisné č. XXX na LV XXXX, ktorý bol neskôr v roku 2020 prevedený na U. W..
(10) Súdu bola doručená listina obsahujúca úradne osvedčený podpis W. G. a jej písomnú výpoveď, ktorej obsahom je v podstate to, že otec detí je schopný sa o deti postarať, pracoval a pomáhal matke detí v starostlivosti o ne. Popisuje rozchod rodičov detí i to, že deti boli zo strany matky otcovi odopierané. Svedkyňa uvádza, že za rozchodom rodičov detí mohol byť nový vzťah matky detí. Nebola svedkom zlého správania otca s matke detí. Za rozpadom vzťahu vidí aj finančné problémy a pracovné problémy otca detí.
(11) Podľa odpisu z registra trestov bol otec detí trikrát súdne trestaný. Najskôr pre skrátenie dane a poistného v roku 2011. Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/25/2019 z 23.04.2019, právoplatným dňa 08.05.2019 pre prečin nebezpečného vyhrážania na trest povinnej práce, pričom podľa vyjadrenia na pojednávaní sa skutku dopustil voči matke detí. Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/158/2019 zo 07.11.2019, právoplatným v ten istý deň, ktorý si súd pripojil, bol otec detí uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 24 mesiacov, ktorého koniec pripadá na 05.11.2021 - pokiaľ by sa bral ako začiatok čas spáchania skutku a predpokladaného zadržania. Podľa registra priestupkov spáchal dňa 11.11.2020 priestupok rušením nočného pokoja.
(12) Podľa dokladu o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti vydaného MUDr. Vincentom Štefákom, psychiatrom dňa 18.06.2020, je otec detí bez závislosti od alkoholu, inej návykovej látky a liečiva.
(13) Otec detí predložil súdu dve zápisnice o trestnom oznámení pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia z 29.07.2020 a 21.08.2020, týkajúce sa udalostí z 24.07.2020 a 21.08.2020, kedy matka mala brániť v styku otca s deťmi.
(14) Podľa správy ÚPSVaR Nitra z 28.01.2021 bol uskutočnený len telefonický pohovor s otcom detí, kde tento popísal, že býva v prenajatom byte, kde je prenájom predplatený dlhodobo, a nájomné je vo výške 650,-€ mesačne. S deťmi sa stretol od 22. do 24.01.2021.
(15) Podľa správy ÚPSVaR Partizánske z 28.01.2021 matka býva s deťmi v rodinnom dome vo vlastníctve starej matky detí, kde majú k dispozícii jedno podlažie. Dôvod návrhu matka uvádza konflikty s otcom detí, pri ktorých sú prítomné aj maloleté deti.
(16) Podľa správ ÚPSVaR Partizánske matka je poberateľka rodičovského príspevku vo výške 370,- € a rodinných prídavkov na obe deti vo výške spolu 49,90-€. (17) Podľa správy Daňového úradu Nitra z 19.01.2021 otec deti daňové priznanie nepodal ani za rok 2018 ani 2019.
(18) Podľa lustrácie v registri obyvateľov má otec detí aj ďalšie dospelé dieťa, ktoré podľa vyjadrenia otca už je zamestnané.
(19) Podľa výpisu zo živnostenského registra otec detí je podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia od roku 2000, živnosť je stále aktívna, nie je zrušená ani pozastavená.
(20) Matka na pojednávaní uviedla, že dôvodom návrhu na zvýšenie výživného je to, že tak ako sľúbil otec detí tak nad rámec výživného neprispieval, nevyplatil ani debet na karte, pokiaľ ide o prispenie nad rámec výživného, neuhradil žiadnu sumu, kúpil deťom len nejaké oblečenie, aj to ostalo v jeho domácnosti, rovnako tak koberček na hranie pre deti, ktorý je v jeho domácnosti. Jediné z oblečenia, ktoré deti dostali so sebou, sú overaly, ktoré deti dostali na Vianoce a nejaké pančuchy. Na operáciu mal. P., ktorú tento podstúpil, otec neprispel, všetko si hradila sama. Býva v spoločnej domácnosti s matkou a jej manželom, ktorým prispieva na domácnosť. Všetko si musí uhrádzať sama. Vyživovaciu povinnosť vo výške 100 € na každé z detí otec plní. Pokiaľ ide o úpravu styku otec detí sa s nimi stretol na základe rozhodnutia súdu spočiatku asi 2-3 krát, následne to už pravidelné nebolo, pričom pokiaľ ide o úpravu počas pracovného týždňa, o túto prejavil záujem maximálne raz, zvykol len napísať, že mu to nevychádza z pracovných dôvodov. V mesiaci júl boli deti choré, resp. mali teplotu z dôvodu bolesti zubov, kedy mu deti nedala, pričom došlo ku konfliktu, následne 21.8. mala deti pripravené na odovzdanie, otec detí však verbálne zaútočil, pľul na ňu, bola privolaná aj polícia. Od 4.9. do 23.10. o deti vôbec neprejavil záujem, nestretol sa nimi, vôbec nekomunikoval, ani sa neozval. Udalosti z 19.10. Od 23.10. do 25.10. bol u otca len starší N., otec akceptoval, že bezprostredne po operácii P. k nemu nepôjde, ten mal ešte ranu, ktorú bolo potrebné ošetrovať. Následne od 6.11. do 7.11. boli u otca, odovzdal ich však predčasne aj to hladné a narušil ich denný režim. Celú noc vypisoval, zaujímal sa o ňu kde je a čo robí a deti na druhý deň vrátil. Styk od 27.11. do 29.11. prebehol podľa dohody s tým, že P. mu odovzdala o deň neskôr z dôvodu kontroly u lekára. Bol však vulgárny pri odovzdávaní detí a to išla s otcom, kázal deťom, aby ju oslovovali vulgárne. Po novembri sa ozval až 25.12., kedy mal deti u seba od 25.12. do 27.12. V januári 2021 sa stretol s deťmi až 22.1. a to z dôvodu, že Nitra bola v karanténe a z tohto dôvodu sa navzájom dohodli o odložení styku, pri odovzdávaní zase došlo ku konfliktu, k vulgarizmom, deti plakali, boli nervózne. Odvtedy na ňu malý P. vykrikuje a pľuje. Bola s mal. N. u psychologičky PhDr. Pastorekovej, tá neodporúčala prespávanie mimo miesta bydliska. Rovnako tak odporúčala pravidelné chodenie do škôlky z dôvodu potreby socializácie.
(21) Otec detí na pojednávaní uviedol, že vyživovaciu povinnosť k deťom si plní podľa rozhodnutia súdu, mimo to kupoval deťom oblečenie, paplóny, návlečky, asi 80 % vecí, ktoré nakúpil, by mali byť s deťmi v domácnosti matky, pokiaľ ide o hotovosť, matke odovzdal 100 € z ktorých 50 € malo ísť ako podieľanie sa na nákladoch operácie a 50 € pre potreby N. a P., toto však nevie zdokladovať. Rovnako tak príspevok na škôlku N. prostredníctvom internet bankingu. 20 € v prítomnosti otca matky jej prispel na benzín, keď boli na vyšetrení v Bratislave s mal. P.. Matka poprela, že prevzala od otca hotovosť či už na PHM alebo na operáciu syna, asi raz, asi v septembri platil poplatky do škôlky pre N., zvyšok platí ona. Pokiaľ ide o úpravu styku, bolo mu niekoľkokrát bránené sa s deťmi sa stretávať, podával aj
trestné oznámenia, Bolo mu viackrát argumentované zdravotným stavom detí, on po matke chcel, aby mu to preukázala potvrdením od lekára, informoval sa aj u MUDr. Kocana na zdravotný stav detí, aj sa informuje. Zažil aj situáciu, že sa deti evidentne na dvore hrali na trampolíne, keď prišiel, keď ho zbadali, začali mu kývať, matka ich vzala dnu, volal aj políciu, to bolo práve v situácii, čo spomínala matka ohľadom bolesti zubov a hnačiek detí. Matke detí nikdy pred deťmi nenadával. Je pravdou, že matka nie raz prišla na odovzdanie dieťaťa s iným mužom, je pravdou, že mu mohla vykĺznuť aj nadávka, že sa nechal vyprovokovať, nie je však pravdou, že by matku detí ponižoval pred deťmi a nadával. Pokiaľ ide o obdobie, keď sa s deťmi nestretával ide o to, že matka mu deti odovzdávala, keď jej to prišlo vhod a to dokonca aj mimo úpravy styku podľa toho, kedy sa chcela zabávať. Rovnako bol svedkom toho, keď mu volala a dožadovala sa, aby už bol piatok, keby si deti mohol zobrať. On v období ako bolo poukázané od konca augusta do októbra v podstate už kapituloval, chcel sa vyhnúť konfliktom a prekvapeniam v súvislosti s odovzdávaním detí. Na stretnutí počas vianočných sviatkov sme sa navzájom dohodli. Matka uviedla, že doklad o zdravotnom stave získal za 500 €. Vie že užíval kokaín. Otec detí to poprel. Od posledného súdneho pojednávania bol s mal. deťmi počas víkendu po pojednávaní, ako aj nasledujúci termín o dva týždne. Styk počas pracovného týždňa sa neuskutočnil kvôli vodičskému oprávneniu, ktoré v súčasnosti tešte nemá, 15.3.2021 by mal mať pojednávanie ohľadom podmienečného upustenia od zákazu činnosti v Nitre. Chcel by využívať aj styk od stredy do štvrtka, kedy má možnosť syna N. prevziať zo škôlky. Vyhľadal PhDr. Pastorekovú dňa 23.02.2021 s tým, že tá mu oznámila, že je pravdou, že maloletý je vo vývoji cca 12 mesiacov pozadu, no hovorila pravý opak toho, čo matka ohľadom obmedzovania styku s otcom. Reálne vykonával živnosť asi do roku 2010-2011, kedy aj podal posledné daňové priznanie. Na otázku sudcu, prečo nezrušil alebo nepozastavil živnosť, uviedol, že nevedel o tom, že by som mal takú povinnosť. Má dlhy na sociálnom a zdravotnom poistení, exekúcie. Živí sa v podstate tým, že upratoval byty, prácu mu dohadzovali známi, na jar začne kosiť trávniky, všetko robil bez zmlúv. Takýto stav bol aj v čase uzavretia rodičovskej dohody o výživnom. Býva v Nitre sám v 2- izbovom prenajatom byte. Za dva roky dopredu zaplatil nájomné z peňazí, ktoré zdedil po svojej matke z titulu predaja bytu, byt zariadil. Byt mu prenajíma známy bez zmluvy. Celkovo má dlhy asi vo výške 50 000 €, je to cca 19 exekúcií. Ide aj o exekúcie týkajúce sa spotrebných úverov ale to je menšina väčšinou ide o sociálne a zdravotné poistenie.
(22) Svedok I. G., starý otec matky detí uviedol, že bol asi dvakrát prítomný pri odovzdávaní detí, matka detí ho však nevidela, ani raz deti otcovi vtedy nedala. Otec detí sa vie o deti postarať, rovnako matka. Popísal však, že otec detí na matku detí žiarlil, zvykol jej aj vynadať, čo mu on vyčítal, nerobil to však pred deťmi. Matka detí má panovačnú povahu.
(23) Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(24) Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (25) Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (26) Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. (27) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. (28) Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.14) (29) Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(30) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(31) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(32) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(33) Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(34) Podľa § 28 ods. 1 písm. b/ Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností je aj zastupovanie maloletého dieťaťa,
(35) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
(36) Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
(37) Podľa § 38 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
(38) Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených ustanovení Zákona o rodine má súd za to, že návrh matky je dôvodný len v menšej časti. Matka odôvodňovala potrebu obmedzenia styku otca s deťmi tým, že dochádza k nevhodnému správaniu otca detí k nej, tiež tým, že deti zle znášajú skutočnosť, že sú u otca čo jej dávajú najavo svojim správaním po príchode k nej, tiež že staršie dieťa preberá nevhodné vzory správania otca. Súd si vypočul veľa vzájomne odporujúcich si tvrdení rodičov, ktoré mali spoločné to, že rodičia vykresľovali vzájomný konflikt, no seba vždy v pozícii obete správania druhého rodiča.
(39) Najskôr je potrebné uviesť tú zásadnú vec, že dňa 22.06.2020 boli rodičia schopní rodičovskej dohody o úprave všetkých dôležitých otázok týkajúcich sa detí pričom súd rodičovskú dohodu schválil a rozsudkom nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2020. Už 13.11.2020 podala matka návrh na zmenu tejto
dohody! Hoci môže v priebehu päť mesiacov dôjsť k podstatnej zmene a potrebe zmeny pôvodného rozhodnutia, matka detí v podstate argumentovala najmä správaním otca voči nej, pričom súd dospel k záveru, že vo vzťahu k deťom nedošlo okrem jednej podstatnejšej zmeny k žiadnej inej, a matka sa domáha zmeny v podstate v dôsledku rodičovského konfliktu, ktorý chce riešiť práve tým, že otcovi odoprie styk s deťmi v rozsahu ako doposiaľ, zároveň sa domáha zvýšenia výživného z dôvodov, ktoré uviedla ako domnienku, ku ktorej pravdivosti sa má dopátrať súd.
(40) Hoci tvrdenia matky o agresívnom, vulgárnom správaní otca voči nej ba za prítomnosti detí neboli nijako inak preukázané, ako jej tvrdením, súd pripúšťa na základe charakteru komunikácie, ktorá je aj v spise (elektronická komunikácia o matke medzi otcom detí a manželom starej matky maloletých), tiež z výpovede svedka G. o žiarlivosti otca detí aj jeho vlastných slov, kde vulgarizmy pripustil, hoci nie pred deťmi, že pokiaľ nastane akýkoľvek konflikt, otec detí sa začne správať vulgárne voči matke detí. Tiež však bolo preukázané, že matka nie raz odoprela otcovi sa s deťmi stretnúť, čo on riešil aj trestnými oznámeniami, ktoré sú v spise doložené, z výpovede svedka G. a listiny o výpovedi W. G. vyplýva, že matka detí zrejme nie je len v pozícii defenzívy, ale vie zadať príčinu konfliktu. Takto ak má súd niečo preukázané, tak to, že rodičia sa nevedia preniesť cez vzájomné spory živené dôvodmi rozpadu ich vzťahu a zrejme pretrvávajúcou žiarlivosťou otca detí k ich matke, pričom či už v tom alebo onom čase zadá príčinu na konflikt matka detí alebo otec, výsledkom je to, že nedôjde k slušnému odovzdaniu a prevzatiu detí, pričom súd nevylučuje, že detí sú svedkom konfliktov rodičov. Obmedzenie styku otca s deťmi ubratím pobytu detí u otca nič nezmení, pretože tak i tak dôjde k odovzdaniu a prevzatiu detí, a jediné osoby, ktoré kvalitu tohto pre deti vždy strasujúceho zážitku môžu ovplyvniť sú rodičia detí, a tí ju musia chcieť pozitívne ovplyvniť sami. Na súdnom pojednávaní kolízny opatrovník poukázal na to, že rodičia boli zaradení do programu psychologického poradenstva v Centre pre deti a rodiny v Topoľčanoch. Obaja rodičia na pojednávaní deklarovali ochotu sa mu podrobiť, čo by mohlo rodičov usmerniť pokiaľ ide o komunikáciu ohľadom maloletých detí.
(41) Súd zmenil pôvodné rozhodnutie v časti úpravy styku tak, že obmedzil styk dovtedy upravený v stredu a štvrtok. To z dôvodu, že otec tieto dni na stretávanie sa s deťmi ani nevyužíval, pričom hoci deklaroval ochotu opäť tieto dni využívať, prekážka v podobe sťažených možností cestovania, keďže otec detí má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, trvá. Hoci uviedol, že požiadal o podmienečné upustenie, keďže uviedol, že za jazdu pod vplyvom alkoholu už bol skôr postihnutý, nie je predpoklad, že bude jeho žiadosti o PUZČ vyhovené (§ 69 ods. 4 písm. b/ Tr. zák.). Starší syn už navštevuje predškolské zariadenie, otec detí aj na pojednávaní uvádzal, že by dieťa vo štvrtky do škôlky nedával, čo iste nie je postup v záujme dieťaťa, ale prioritne v záujme rodiča. Podstatné však je, že doterajšia úprava v tejto časti nebola využívaná, pričom nemožno neuviesť, že matka bola povinná deti na styk pripraviť, deti mohli otca očakávať, pričom tento v podstate úpravu, na ktorej sa v pôvodnom konaní dohodol nevyužíval - a nie nezavinene, keďže strata vodičského oprávnenia je dôsledkom jeho protiprávneho konania. Súd však upravil styk aj v tieto dni, v nepárny týždeň stredu od 16:00 do 18:00 hod., teda ak sa skutočne bude otec chcieť s deťmi stretnúť, tak možnosť má, záleží len na ňom či ju využije a s deťmi strávi časť popoludnia. V prípade, že nevyužije túto možnosť, súd upravil aj párny štvrtok od 17:00 do 18:00 hod., kedy má možnosť s deťmi telefonovať. Zároveň ich tak osloviť a pripraviť na víkendové stretnutie. Úpravu v nepárny týždeň od piatka do nedele súd ponechal ako v pôvodnom rozhodnutí. Je však na rozumnom prístupe rodičov konajúcich v záujme detí a nie prioritne vo svojom, dohodnúť sa aj na úprave širšej či pozmenenej podľa pracovných povinností či iných racionálnych záujmov rodičov.
(42) Pokiaľ ide o návrh na zvýšenie výživného, tento súd zamietol ako nedôvodný. Súd v podstate zistil, že majetkové pomery otca, od ktorého príjmu sa odvíjalo výživné, sa nijako nezmenili. V pôvodnom konaní súd schválil rodičovskú dohodu, nevykonával tak dokazovanie tých skutočností, o ktoré sa rodičia snažili v tomto súdnom konaní vracajúc sa k majetkovým pomerom pred júnom 2020. Pre právne posúdenie veci sú však irelevantné, pretože súd nepreskúmava dôvody skoršieho rozhodnutia ani neurčuje iný východiskový bod, aký je daný skôr určeným výživným. Bolo preukázané, že otcov príjem pôvodne bol a aj v súčasnosti je nekrytý formálnymi zmluvami. V podstate nevedenie účtovníctvo, nepodáva daňové priznania, je predĺžený, je voči nemu vedených nie málo exekučných konaní, čo je zrejme aj dôvodom, prečo sa riadne nezamestná. Právny zástupca matky sa dožadoval uplatnenia § 63 ods. 1 zákona o rodine, či § 75 ods. 1 zákona o rodine v tom zmysle, že príjmy z podnikania nepreukázal, tiež že sa nedožaduje podpory vybraných skupín SZČO počas aktuálnej pandémie. Tu je potrebné uviesť, že ani v skoršom konaní, kde súd schválil rodičovskú dohodu, otec nepreukázal majetkové
pomery. Pokiaľ tak bolo určené výživné v pôvodnom konaní na základe tých istých predpokladov, súčasný stav nie je žiadnou zmenou oproti pôvodnému. Otec detí nepodal daňové priznanie ani za rok 2018 ani 2019, zrejme živnosť nezrušil, lebo to nepovažoval za potrebné, na súdnom pojednávaní v podstate uviedol, že sa o to ani nezaujíma. Súd je toho názoru, že otec detí dlhodobo pracuje bez zmlúv, nemá v podstate ani čo predložiť, pretože si žiadne účtovníctvo ani nevedie. Za tejto situácie je extrémne nepravdepodobné, že by spĺňal podmienky na poskytnutie podpory SZČO počas pandémie, pretože predpokladom priznania je pokles tržieb, tie však nevykazuje. Výška určeného výživného spolu 200,-€ by aj pri maximálnej podpore 870,-€ bola cca 23% tohto fiktívneho príjmu, pričom treba uviesť, že ten má slúžiť aj na pokrytie výdavkov z podnikania, nie je príjmom v podobe "zisku". Zmyslom fikcie o 20 násobku minimálnej mzdy je akási sankcia osobe, ktorá odmieta sprístupniť podklady preukazujúce jeho príjmy, najmä pokiaľ by životná úroveň bola v nepomere s vykazovanými. V tomto konaní nebolo preukázané, že by sa životná úroveň otca detí od poslednej úpravy zvýšila a je zrejmé, že tá skutočnosť, že otec detí je evidovaný ako podnikateľ nie je dôsledkom toho, že by sa snažil podnikať a príjmy z podnikania tajiť, ale že sa nesnaží živnosť reálne nevykonávanú formálne ukončiť.
(43) Tvrdenia matky o jeho podstatne zlepšených majetkových pomeroch, ktoré mal súd na základe tejto domnienky zisťovať a pátrať po neformálnych príjmoch otca, ktoré poberá od neznámych osôb, neboli nijako preukázané, a tieto príjmy sú v podstate nezistiteľné. Jediné čo súd zistil je to, že životná úroveň otca sa nijako nezmenila, od júna 2020 sa nezmenili zásadne pomery detí ani matky. Otec detí naďalej udržiava formálnu "bezpríjmovosť", pretože je tak neexekvovateľný. K dedičstvu možno uviesť len toľko, že to nadobudol pred pôvodným rozhodovaním o výživnom, súd nemôže opätovne vykonávať dokazovanie, od ktorého upustil v pôvodnom konaní a preskúmavať tak správnosť pôvodného súdneho rozhodnutia. Transformácia dedičského podielu, teda podielu v nehnuteľnosti na peniaze jej predajom, nie je nadobudnutím majetku, len zmenou jeho formy, na viac účelovo ju možno použiť na bývanie tak ako doposiaľ. Z uvedených dôvodov tak súd návrh na zvýšenie výživného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať na súd, v obvode ktorého má maloletý bydlisko, návrh na výkon rozhodnutia.