Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Ek-2428-2023.pdf
PDF · 96.7 KB
Case nature
Subarea
14Ek/2428/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 35 799 200, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/X, XXX XX D. – E., o vymoženie 9255,64 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Blaško, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 5EX 825/2023, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 09.11.2023 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 9255,64 EUR s príslušenstvom priznanej na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. 53Csp/30/2023 zo dňa 08.09.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.09.2023 (ďalej len ,,exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 14Ek/2428/2023 dňa 21.11.2023 súdneho exekútora JUDr. Jozef Blaško, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 5EX 825/2023. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 21.11.2023 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 5EX 825/2023 zo dňa 22.11.2023 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 28.11.2023.
3. V priebehu konania doručil povinný súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Návrh zrušenia poverenia“ zo dňa 05.12.2023, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 07.12.2023, z obsahu ktorého má súd za preukázané, že ide o návrh na zastavenie exekúcie.
4. Dňa 19.12.2023 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
5. Súdny exekútor sa okrem priebehu doručovania písomností k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul je nevykonateľný, nakoľko povinný sa vo veci právoplatne v zákonnej lehote odvolal. Uviedol, že proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 53Csp/30/2023-44 zo dňa 10.11.2023 v zákonnej lehote podal povinný odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, preto platobný rozkaz sp. zn. 53Csp/30/2023 zo dňa 08.09.2023, ktorý vydal Okresný súd Nitra sa nestal právoplatným ani vykonateľným. Prílohami návrhu povinného na zastavenie exekúcie boli Návrh na zrušenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 05.12.2023, Odvolanie zo dňa 29.11.2023 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 53Csp/30/2023-44, Uznesenie
Okresného súdu Nitra č. k. 53Csp/30/2023-44 zo dňa 10.11.2023 spolu s doložkou o autorizácii, Podací hárok Slovenskej pošty, a.s., (adresovaný Okresnému súdu Nitra), ktoré boli zaslané na vedomie aj tunajšiemu súdu. Povinný svoj návrh odôvodňuje tým, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 53Csp/30/2023-44 zo dňa 10.11.2023 súd rozhodol, že odpor žalovanej zo dňa 27.09.2023 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Nitra č. k. 53Csp/30/2023-28 zo dňa 08.09.2023 odmieta. Ďalej uviedol, že proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 53Csp/30/2023-44 zo dňa 10.11.2023 v zákonnej lehote podal odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, preto platobný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 53Csp/30/2023 zo dňa 08.09.2023 sa nestal právoplatným ani vykonateľným. Povinný tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R-58/1997, v ktorom je uvedené, že exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Na základe vyššie uvedeného má povinný za to, že v danom prípade sú naplnené skutočnosti uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na zrušenie poverenia na vykonanie exekúcie a vzhľadom k tomu povinný navrhuje aby súd poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi zrušil a účastníkom nepriznal trovy konania.
7. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril nasledovne cit.: ,,Dňa 21.11.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 14Ek/2428/2023 upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 09.11.2023. Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie boli zákonom vyžadované dokumenty o. i., úverové zmluva a rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul. V danom prípade išlo o platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Nitra sp. zn. 53Csp/30/2023 zo dňa 08.09.2023 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti zo dňa 04.10.2023. Podľa vydanej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.09.2023. Na základe uvedeného teda ČSOB ako oprávnený nemal dôvod považovať konanie prebiehajúce na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 53Csp/30/2023 za právoplatne neukončené. Oprávnený v tejto súvislosti upozorňuje aj na skutočnosť, že o podaní odporu (aj keď oneskorene) nemal v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie vedomosť, nakoľko tento návrh podával 09.11.2023 a uznesenie o odmietnutí odporu mu bolo doručené až po tomto dátume. Oprávnený tak podaním návrhu na vykonanie exekúcie konal v dobrej viere. Zároveň ČSOB poukazuje na ust. § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého: „(1)Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.“ V nadväznosti na uvedené zákonné ustanovenie je preto nevyhnutné dôjsť k záveru, že platobný rozkaz nadobudol tak vykonateľnosť, ako aj právoplatnosť. Do dnešného dňa nedošlo k jeho zrušeniu, a keďže povinná na základe vydaného platobného rozkazu neplnila, čo jej toto rozhodnutie orgánu verejnej moci ukladalo, nadobudlo vykonateľnosť. Keďže súdu, ktorý vydal platobný rozkaz preukázateľne nebol v 15 dňovej lehote doručený odpor, súd postupoval správne keď vyhotovil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, čím o. i. naplnil aj zásadu hospodárnosti konania v zmysle čl. 17 CSP. Okrem uvedeného návrh povinnej na zastavenie exekúcie neobstojí ani z dôvodu, že vzhľadom na jej vlastné pochybenie (ktorého si musela byť vedomá už pri podávaní odporu proti platobnému rozkazu keďže ho podala na nepríslušnom súde), tento akt nemohol spôsobiť ňou zamýšľané právne účinky, a teda zrušenie platobného rozkazu. Z vydaného platobného rozkazu pritom jednoznačne vyplýva, že konajúci súd ju správne poučil o možnosti podania vecného odporu s odôvodnením ako aj o lehote potrebnej na vykonanie tohto úkonu. Napriek tomu povinná odpor podala na nepríslušnom súde a v predposledný deň lehoty. V súvislosti s uvedeným sa ČSOB ako oprávnený plne zhoduje s právnym názorom Okresného súdu Nitra vyjadreným v uznesení zo dňa 10.11.2023, ktorým súd odpor odmietol. Nakoľko odpor proti platobnému rozkazu bol zo strany nepríslušného súdu – Mestského súdu Košice príslušnému súdu – Okresnému súdu Nitra doručený až 02.11.2023, bolo toto podanie doručené až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti napádaného súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti má len deklaratórny charakter, nakoľko požadované vlastnosti súdneho rozhodnutia, teda právoplatnosť a vykonateľnosť, už nastali a dátum jej vyhotovenia pre ne nie je zásadný. Vzhľadom na uvedené je
preto ČSOB toho názoru, že boli splnené hmotnoprávne aj procesnoprávne podmienky na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a násl. aj na vydanie upovedomenia o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a upovedomenia o začatí exekúcie. Dôvody, pre ktoré povinná podala odpor proti platobnému rozkazu na nepríslušný súd, a to aj napriek tomu, že bola informovaná o následkoch takéhoto konania, ako aj tie, pre ktoré odpor podala v posledné dni lehoty podľa názoru oprávneného nezakladajú právo povinnej následne sa domáhať zastavenia exekúcie. Ak sa povinná domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, že súdne konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 53Csp/30/2023 doposiaľ nebolo vzhľadom na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí odporu právoplatne skončené, oprávnený v tejto súvislosti upriamuje pozornosť aj na ust. § 268 CSP, v zmysle ktorého platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť: a) márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa ust. § 267 ods. 2 písm. c) CSP. Ust. § 267 ods. 2 písm. c) CSP pritom jednoznačne vymedzuje len tú situáciu, kedy bol platobný rozkaz podaný bez vecného odôvodnenia, čo nie je tento prípad. Z uznesenia Okresného súdu Nitra o odmietnutí odporu jasne vyplýva, že dôvodom odmietnutia odporu bolo jeho oneskorené podanie, pričom súd sa inými aspektmi (pozn. podanie oprávnenou osobou a vecné odôvodnenie) nezaoberal. Ak by zákonodarca mal v úmysle viazať nadobudnutie právoplatnosti platobného rozkazu na právoplatnosť uznesenia o odmietnutí odporu aj z iných dôvodov ako len nedostatočné vecné odôvodnenie, nepochybne by tak učinil. Naopak, tým že v ust. § 268 CSP odkazuje len na ust. § 267 ods. 2 písm. c) CSP dal najavo svoju vôľu rozlišovať medzi jednotlivými dôvodmi odporu a ich účinkami. Nakoľko posúdenie dátumu doručenia odporu proti platobnému rozkazu, resp. jeho podanie oprávnenou osobou nepredstavuje zložitý úkon súdu, sú tieto aspekty vylúčené z aplikácie ust. § 268 ods. 2 písm. b) CSP, v dôsledku čoho je vydaný platobný rozkaz právoplatný a vykonateľný. K tvrdeniu povinnej o potrebe splnenia formálnej ako aj materiálnej stránky vykonateľnosti ČSOB uvádza, že obe stránky boli v danom prípade naplnené. Exekučným titulom je podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. V danom prípade ide nepochybne o exekučný titul, ktorý predstavuje rozhodnutie súdu vydané v súlade s procesnoprávnymi predpismi, ktoré zaväzuje k povinnosti, a zároveň je opatrené potvrdením o vykonateľnosti zo strany orgánu, ktorý ho vydal, teda doložkou vykonateľnosti vydanou Okresným súdom Nitra, čím je naplnená formálna stránka. Materiálna stránka je naplnená tým, že výsledkom súdneho konania je určenie konkrétneho záväzku, ktorú má konkrétna žalovaná strana plniť konkrétnemu žalobcovi, pričom o tomto záväzku konajúci súd nemal na základe listinných dôkazov pochybnosti. Záverom si oprávnený dovoľuje uviesť, že svojim podaním označeným ako „Návrh na zrušenie poverenia“ sa povinná domáha zastavenia exekúcie z dôvodu podania odporu proti platobnému rozkazu aj napriek tomu, že si sama povinná musí byť vedomá skutočnosti, že predmetný odpor podala oneskorene a na nepríslušný súd. Nakoľko zákon jasne vymedzuje kedy je odpor podaný včas, odvolanie povinnej voči uzneseniu o odmietnutí odporu vykazuje známky bezúspešného bránenia práva, ktoré môže viesť v nedôvodným prieťahom v konaní, a ktoré v zmysle čl. 5 druhá veta CSP nepožíva právnu ochranu“. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty povinného oprávnený so zastavením exekúcie z dôvodov uvedených povinným nesúhlasí.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
15. Exekučný súd v konaní pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.
17. Súd považuje za potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (NS SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
18. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
19. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh má odkladný účinok.
20. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je podanie odvolania voči uzneseniu Okresného súdu Nitra sp. zn. 53Csp/30/2024-44 zo dňa 10.11.2023, ktorým súd rozhodol o odmietnutí odporu voči platobnému rozkazu Okresného súdu Nitra č. k.53Csp/30/2023-28 zo dňa 08.09.2023 (exekučnému titulu). Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
21. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh v sume 9255,64 EUR s príslušenstvom v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, s preto návrh povinného v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
26. Súd konštatuje, že žiaden z účastníkov konania si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že
nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd o trovách konania vzniknutých účastníkom konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.