Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/114/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: VENAS, a. s., so sídlom Sekčovská 54, 080 01 Prešov, IČO: 36206270, práve zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 100461729/2020 zo dňa 18.02.2020, o návrhu žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty zo dňa 30.07.2020 a o sťažnosti žalobcu zo dňa 30.07.2020 proti uzneseniu Krajského súdu Košice zo dňa 17.07.2020, č. k. -30, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku z a m i e t a.

II. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu Košice zo dňa 17.07.2020, č. k. - 30 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Elektronicky podanou správnou žalobou zo dňa 07.05.2020, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.05.2020 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) zo dňa 18.02.2020, č.: 100461729/2020, ktorým bolo podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101989556/2019 zo dňa 20.08. 019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 53 285,07 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011.

2. Keďže súdny poplatok za správnu žalobu vo výške 35,00 eur pri jej podaní zaplatený nebol, tunajší správny súd dňa 01.06.2020 žalobcu vyzval na jeho zaplatenie v lehote do 10 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy s poučením, že ak súdny poplatok v určenej lehote zaplatený nebude, súd konanie zastaví. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola žalobcovi doručená dňa 09.06.2020, ako to vyplýva z potvrdenia o doručení založenom v súdnom spise, avšak žalobca v stanovenej lehote súdny poplatok na účet súdu nezaplatil. Dňa 16.07.2020 bol asistentkou senátu tunajšieho súdu spísaný Úradný záznam, z ktorého je zrejmé, že v PC registri nie je evidovaný údaj o zaplatení súdneho poplatku poplatníkom.

3. Na základe uvedeného správny súd predmetné súdne konanie uznesením zo dňa 17.07.2020, č. k.: -30, v súlade s ustanovením o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Predmetné uznesenie vydal vyšší súdny úradník a toto bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené elektronicky dňa 22.07.2020.

4. Včas podaným opravným prostriedkom - sťažnosťou zo dňa 30.07.2020, doručenou súdu elektronicky dňa 30.07.2020, súčasťou ktorej bol aj návrh na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle , žalobca žiadal, aby správny súd tomuto jeho návrhu vyhovel a zrušil napadnuté uznesenie o zastavení konania. Návrh na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku odôvodnil tým, že súdny poplatok mal záujem zaplatiť, k zmeškaniu súdom určenej lehoty na jeho zaplatenie však došlo z dôvodu obmedzenia administratívnej pracovnej sily žalobcu v dôsledku vyhláseného núdzového stavu počas pandémie COVID-19. Mal za to, že toto pochybenie administratívy a prehliadnutie úhrady súdneho poplatku počas vyhláseného núdzového stavu spôsobeného korona krízou je ospravedlniteľným dôvodom, keď nebolo zámerom žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu konanie akýmkoľvek spôsobom predlžovať, o čom svedčí aj to, že súdny poplatok v obdobnej veci, vedenej proti rovnakému žalovanému na Krajskom súde v Košiciach bol zaplatený včas.

5. Poukázal na to, že o nezaplatení poplatku žalobcom sa dozvedel až z uznesenia o zastavení konania v predmetnej veci, pričom tento uhradil bezodkladne, ako to vyplýva z poštového poukazu na účet - podacieho lístka, ktorý pripojil ako prílohu tohto podania, čím dokumentoval splnenie jednej z podmienok pre odpustenie zmeškania lehoty - vykonanie zmeškaného úkonu. Poukázal na to, že si je vedomý aplikačnej praxe súdov pokiaľ ide o nesplnenie poplatkovej povinnosti včas, avšak, keďže v jeho prípade ide o výnimočnú situáciu, žiadal, aby súd vzhľadom na uvedené i predmet konania odstránil neprimeranú tvrdosť zákona a jeho návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku vyhovel.

6. Zo záznamu o zložení tunajšieho súdu bolo zistené, že žalobca súdom vyrubený súdny poplatok v sume 35,00 eur zaplatil dňa 23.07.2020.

7. Podľa o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ak nebol zaplatený súdny poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby súdny poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy, ak aj napriek výzve súdny poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia súdneho poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

8. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia pre nezaplatenie súdneho poplatku súd podľa ustanovenia § 9 konanie nezastaví, ak: a) už začal konať vo veci samej, b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej, c) žiada zaplatenie súdneho poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, e) do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel, ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka.

9. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

10. v citovanom ustanovení umožňuje správnemu súdu odpustiť zmeškanie lehoty určenej na vykonanie procesného úkonu pod podmienkou, že jej odpustenie zákon nevylučuje, dôvod zmeškania je ospravedlniteľný, dôvod zmeškania lehoty mal za následok vylúčenie z úkonu, ten, kto zmeškal lehotu, podal návrh na odpustenie jej zmeškania do 15 dní po odpadnutí prekážky a v lehote 15 dní po odpadnutí prekážky bol urobený aj zmeškaný úkon. Uvedené podmienky je potrebné splniť kumulatívne a ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nemožno žiadosti vyhovieť. Zákon nekonkretizuje, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty. Ospravedlniteľné dôvody zmeškania môžu byť rozmanité, vždy však s podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie možnosti urobiť úkon. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom v zmysle ustanovenia len vtedy, pokiaľ medzi ňou (v predmetnom prípade administratívna chyba a nepozornosť zamestnanca právneho zástupcu žalobcu) a zmeškaním lehoty, je príčinná súvislosť. Na jej preukázanie

treba doložiť relevantné dôkazy, pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odpustenie zmeškanej lehoty zaťažuje vždy žalobcu.

11. Správny súd zdôrazňuje, že zmeškaný úkon je potrebné urobiť po odpadnutí prekážky, nie od momentu vzniku vedomosti o zmeškaní lehoty. V posudzovanom prípade žalobca argumentoval tým, že dôvodom zmeškania lehoty bolo „obmedzenie administratívnej pracovnej sily žalobcu v dôsledku vyhláseného núdzového stavu počas pandémie COVID-19“. V súvislosti s obmedzeniami, ktoré boli spôsobené šírením ochorenia COVID-19, platili obmedzenia, na ktoré poukazuje právny zástupca žalobcu, do 30.04.2020 a tieto obmedzenia sa týkali plynutia procesných lehôt a v tomto termíne procesné lehoty neplynuli. Je potrebné taktiež spomenúť, že pandémia COVID-19 stále trvá, pričom žalobca vykonáva riadne procesné úkony nielen v tomto súdnom konaní. Je teda zrejmé, že žalobca nepreukázal skutočnosti, ktoré tvrdí, t. j. prečo práve v tomto období nemohol vykonávať procesné úkony voči súdu. Samotná nevedomosť o nesplnení poplatkovej povinnosti nie je bez ďalšieho dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty. Právny zástupca žalobcu nijakým spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi dôvodom zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku a zmeškaním lehoty. Pandémiu COVID-19, ktorou žalobca odôvodňuje svoj návrh na odpustenie zmeškania lehoty, nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod v zmysle .

12. Nie je rozhodujúcim, či súdny poplatok nebol zaplatený z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov. Iniciátorom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je žalobca, ktorý je zodpovedný za to, aby bola jeho poplatková povinnosť splnená včas. Preto zodpovednosť za jej nesplnenie nesie výlučne žalobca. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj to, že v danom prípade je vznik poplatkovej povinnosti „ex lege“ viazaný už na podanie správnej žaloby.

13. Vychádzajúc z uvedeného, keďže žalobca nepreukázal ospravedlniteľné dôvody zmeškania lehoty, jeho návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za podanú správnu žalobu nebolo možné vyhovieť.

14. Podľa proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.

15. Podľa o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

16. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.

17. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.

18. V danom prípade, ako to už bolo uvedené, bolo napadnuté uznesenie vydané súdnym úradníkom. Je nesporné, že žalobca v súdom určenej lehote na zaplatenie súdneho poplatku za správnu žalobu (viď bod 2 odôvodnenia uznesenia), t. j. do 19.06.2020, ktorý deň pripadol na piatok, t. j. pracovný deň, súdny poplatok v sume 35,00 eur nezaplatil a že v danom prípade neboli splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali zrušenie uznesenia o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa , t. j. žeby bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom na základe písomnej výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, žeby súd vo veci samej už začal konať, resp. žeby konanie bolo prerušené podľa osobitného právneho predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka. Keďže neopodstatneným bol aj návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, nebolo možné vyhovieť ani jeho sťažnosti, podanej proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 17.07.2020, č. k. -30, ktorým bolo predmetné konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku v súlade s ustanovením o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Toto uznesenie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, t. j. je vecne správne a zákonné.

19. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe sťažnosť žalobcu v súlade s ustanovením ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (správnych žalobách v sociálnych veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( odsa. 1, 2 ).