Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-23-2020.pdf
PDF · 115.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Pc/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľa Y. právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, proti odporkyni T. o návrhu na zrušenie príspevku rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
I. Ruší vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči bývalej manželke T. určenú rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Pc/27/2017 - 42 z 08. 12. 2017, a to odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Návrh matky na zvýšenie príspevku na výživu rozvedenej manželky o 50 eur zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal dňa 21. 08. 2020 na tunajší súd návrh na zrušenie príspevku rozvedenej manželky. Podaný návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3Pc/27/2017 - 42 zo dňa 08. 12. 2017 bol zaviazaný prispievať na výživu bývalej manželky sumou 50 eur mesačne počnúc mesiacom jún 2017. Zároveň bol povinný bývalej manželke zaplatiť dlžné výživné za mesiace jún 2017 až december 2017 v sume 350 eur jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Túto povinnosť si plní doposiaľ pravidelne. Odporkyňa sa stará o maloleté dieťa, ich spoločného syna G., ktorý v XX. H. 2020 dovŕšil 3 roky. Odporkyňa teda ukončila rodičovskú dovolenku, čím jej zanikol nárok na rodičovský príspevok. Zároveň zdravotný stav maloletého syna je dobrý, nevyžaduje špeciálnu starostlivosť, teda odporkyňa má možnosť umiestniť maloleté dieťa do materskej školy a zamestnať sa. Zároveň odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí jej dokážu pomôcť pri opatere s maloletým synom. Mal za to, že odporkyňa je v súčasnosti už schopná sama sa živiť a dôvody, pre ktoré jej súd priznal príspevok na výživu rozvedeného manžela pominuli.
2. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu so zrušením príspevku na výživu rozvedenej manželky nesúhlasila.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom právneho zástupcu odporkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä rozsudkom tunajšieho súdu 3Pc/29/2017 - 42, ktorým bol priznaný príspevok na výživu rozvedenej manželky, lustráciami účastníkov v registri SP, vyjadrením bývalej manželky, odpoveďou ÚPSVaR, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa, vyjadrením obce S., vyjadrením navrhovateľa o príjme a výdavkoch, vyjadrením odporkyne a zistil nasledovné.
4. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že má cestovné výdavky 80 eur mesačne. Na stravu, ošatenie a hygienu tiež potrebuje aspoň 100 eur mesačne, avšak ostáva mu iba 20 eur z jeho príjmu. Spláca
pôžičku mame, ktorú mal na splatenie exekútora, nakoľko exekútora už vyplatil. Mame spláca mesačne po 20 eur, resp. aj po iných sumách podľa toho, ako mu ostane. Mame prispieva na úhradu polovičky SIPA, 180 eur ju vyjde voda, elektrika a plyn, teda on jej hradí po 90 eur mesačne, ak má z čoho.
5. Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje na dohodu v potravinách v obci, avšak pracuje podľa potreby, nie každý deň. Vykladá len tovar, a jej príjem z tejto činnosti je len 50 eur mesačne. Čo sa týka možnosti zamestnania v tejto prevádzke, nevedela do budúcnosti uviesť čo bude. Má niečo sľúbené, avšak vzhľadom na situáciu, ktorá nastala, garantovať jej to v súčasnosti nevedia. Mala tiež obavy toho, že ak by pracovala v tejto prevádzke, ako by zvládala starostlivosť o syna, nakoľko prevádzka sa otvára už o piatej ráno a zatvára sa o šiestej večer. V súčasnej dobe je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Snažila sa vybaviť si aj pandemický príspevok, avšak podľa úradu jej tento príspevok nepatrí, nakoľko pracuje na dohodu. Navrhovateľ si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu riadne a včas, ako aj príspevok na rozvedenú manželku platí riadne a včas. Navrhovateľ splatil aj dlžné výživné. S týmto nie sú problémy.
Ďalej uviedla, že momentálne býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 150 eur mesačne. Rodičia jej poskytli jedno poschodie v ich dome, za čo im hradí 150 eur mesačne. Výdavky na maloletého predstavujú náklady na mlieko cca 30 eur mesačne a stravu 150 eur mesačne. Ďalej má výdavky na topánky a oblečenie, keďže maloletý rastie. Iné výdavky nemá. Jej mesačné výdavky na ošatenie a hygienické potreby, pričom vrátane stravy činia sumu okolo 100 eur mesačne.
6. Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom návrhu na zrušenie príspevku rozvedenej manželky trvajú. Poukázal na to, že príspevok na výživu rozvedenej manželky bol priznaný z toho dôvodu, že odporkyňa v čase, keď bolo rozhodované o priznaní tohto príspevku, sa starala o maloleté dieťa do troch rokov. Jej zdrojom príjmu bol rodičovský príspevok. Keďže dieťa dovŕšilo v júni 2020 vek troch rokov, matka je spôsobilá nastúpiť do práce. Zároveň v obci je materská škola, ktorá zabezpečí starostlivosť o toto dieťa, teda mal za to, že odpadli dôvody, pre ktoré bol určený tento príspevok. Ďalej poukázal na to, že tu nejde o príspevok na výživu manželky, ale o príspevok na výživu rozvedenej manželky, kde podmienky na jeho priznanie sú prísnejšie a je treba zohľadniť, či skutočne objektívne existujú nejaké dôvody, pre ktoré by sa matka nemohla zamestnať a aby si sama zabezpečila svoju výživu vlastnou prácou. V danom prípade žiadne zdravotné komplikácie, či už na strane matky alebo dieťaťa, nie sú, ktoré by odporkyni bránili nastúpiť do práce a samostatne si zabezpečovať prostriedky na obživu. Pokiaľ ide o príjem navrhovateľa, ten v súčasnej dobe pracuje v prevádzke spoločnosti A.. Vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu došlo aj k zníženiu príjmu navrhovateľa a jeho súčasný príjem predstavuje okolo 300 eur mesačne. Všetci pracujú v skrátenom režime, čomu zodpovedá aj momentálna výška príjmu. Z toho príjmu prispieva na bývanie matke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a to 90 eur. Na živobytie a ostatné výdavky mu tak ostane suma 100 eur. Bez pomoci matky by z jeho príjmu nevyžil. Mal za to, že pominuli všetky zákonné dôvody podľa § 72, ktoré ustanovujú priznať príspevok.
Pokiaľ ide o vyjadrenie odporkyne, tak uviedol, že predmetom konania je príspevok na výživu rozvedenej manželky, a nie na manželku, kde tie pomery ani náhodou nemajú byť rovnaké. Základnou podmienkou pre priznanie tohto príspevku je, že matka nie je schopná sama si zabezpečiť výživu, pričom nie je viazaná na to, či má alebo nemá zamestnanie, ale na objektívny zdravotný stav alebo inú objektívnu prekážku, ktorá by jej bránila pracovať. Skutočnosť, že si nevie nájsť miesto, nie je objektívnou prekážkou. Výklad, ktorý prezentuje druhá strana, je príliš rozširujúci. Mal za to, že objektívne príčiny sú jasné a existuje aj dostatok výkladov. Musí ísť o objektívne príčiny spočívajúce v osobe alebo v osobných prekážkach brániacich pracovať. Nemôže ísť o objektívne príčiny v tom zmysle, že ja v regióne nemám prácu. Takýto výklad by bol príliš rozširujúci a zákonodarca určite nemal na mysli špeciálne pri výživnom na rozvedenú manželku práve toto. Mal za to, že sú splnené podmienky na to, aby súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Odporkyňa nepreukázala, že by na jej strane boli také prekážky, ktoré by jej bránili sa zamestnať. Jediným dôvodom je zhoršená situáciu na trhu práce v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktorý nie je zákonným dôvodom
7. Právny zástupca odporkyne vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí a žiadal ho zamietnuť. Zároveň navrhol zvýšiť príspevok pre rozvedenú manželku o 50 eur. Ďalej uviedol, že situácia je taká, že niežeby odporkyňa nechcela pracovať, ale ona objektívne nemôže pracovať, nakoľko si prácu hľadá, ale nedarí sa jej ju nájsť. V okrese Kežmarok je 18 % miera evidovanej
nezamestnanosti, čo sťažuje uplatnenie na trhu práce a teda ešte stále nie je objektívne schopná sama sa živiť. Poukázal aj na zmenu pomerov na strane odporkyne, nakoľko odporkyni skončilo vyplácanie rodičovskej dávky, a teda vypadol jej aj tento príjem, čo ešte zhoršuje jej situáciu. Ďalej poukázal aj na súčasnú situáciu, a to v súvislosti s koronou. Škôlky boli otvorené len jeden týždeň, predtým škôlky otvorené neboli, a teda odporkyňa nemala kde dať svoje dieťa a musela byť s ním doma. Teda aj táto situácia poukazuje na jej stav, resp., že objektívne nie je schopná sa sama živiť.
V ďalšom poukázal na majetkové pomery navrhovateľa, ktorý koncom roka 2019 vložil do spoločnosti G. vklad viac ako 41 000 eur, takže navrhovateľ finančnými prostriedkami disponuje, stále pracuje, teda mal za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach a jeho majetkové pomery mu umožňujú ďalej prispievať rozvedenej manželke, nakoľko ona nie je schopná sama sa živiť.
Právny zástupca odporkyne aj naďalej mal za to, že je rozdiel, ak niekto prácu v tejto dobe má, a bojuje o to, aby si túto prácu udržal, alebo keď je niekto nezamestnaný, prípadne skončí rodičovskú dovolenku a hľadá si prácu. Nepožadoval, aby matka mala rovnaké životné podmienky ako navrhovateľ, ale mal za to, že na základe uvedených skutočností, hlavne kvôli pandémii, odporkyňa nie je objektívne schopná nájsť si prácu, aj keď si ju hľadá. Odporkyňa bola objektívne schopná sa živiť aj počas toho, ako bola na rodičovskej dovolenke, nakoľko mohla dať dieťa do jaslí a mohla ísť do práce. Mal za to, že ten stav, aký bol, keď sa rozhodovalo o tomto nároku, pretrváva a je horší, pretože nie je objektívne schopná sama sa živiť, nakoľko jej skončila materská dávka, takže nemá ani tento príjem. Hľadá si prácu, nevie si ju nájsť. Vzhľadom na vyššie uvedené trval na tom, že odporkyňa nie je schopná sa sama živiť. Mal za to, že zákonné dôvody pre priznanie príspevku pre rozvedenú manželku, resp. pre jeho ponechanie, sú naplnené a že odporkyňa objektívne nie je schopná sa sama živiť v tejto dobe.
8. Podľa správy obce S. zo dňa 16. 10. 2020 odporkyňa, T. žije v obci S. u svojich rodičov. Je zamestnaná na dohodu v miestnych potravinách, kde momentálne vykonáva pomocné práce ako dokladanie tovaru. Jej príjem tvorí výživné na maloleté dieťa, príspevok na výživu rozvedenej manželky, prídavky na dieťa. Nie je vlastníčkou nehnuteľnosti v k. ú. S..
9. Podľa potvrdenia o príjme navrhovateľa, jeho príjem v súčasnej dobe od januára 2020 doposiaľ dosahuje v priemere čistý príjem vo výške 280 eur - 300 eur.
10. Rozsudkom tunajšieho súdu 3Pc/27/2017 - 42 zo dňa 08. 12. 2017 bol navrhovateľ povinný prispievať na výživu odporkyni sumu 50 eur mesačne od júna 2017. Dlžné výživné dlžné výživné za mesiace jún 2017 až december 2017 v sume 350 eur jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
11. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5P/110/2017 zo dňa 18. 04. 2018, bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej bol navrhovateľ povinný prispievať na výživu mal. syna sumou 130,00 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 20. 06. 2017 k rukám matky maloletého dieťaťa. Dlžné výživné za obdobie od 20. 06. 2017 do 30. 04. 2018 v celkovej sume 800,00 eur súd povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 20 eur počnúc mesiacom máj 2018 spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok k rukám matky maloletého dieťaťa.
12. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok vyplýva, že navrhovateľka nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedená. Menovaná bola naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 30. 11. 2016 do 19. 06. 2017. Nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, poberá iba prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur.
13. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o rodine“), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené ku dňu 04. 05. 2017. Ďalším rozsudkom bol maloletý syn zverený do osobnej starostlivosti matky. Zo strany súdu bolo určené výživné vo vzťahu k maloletému synovi vo výške 130 eur a dlžné výživné v sume 20 eur mesačne. Následne rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 08. 12. 2017, č. k. 3Pc/27/2017 - 42, bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu bývalej manželky sumou 50 eur mesačne počnúc mesiacom jún 2017. Zároveň dlžné výživné za mesiace jún a ž december 2017 v sume 350 eur bol navrhovateľ povinný bývalej manželke vyplatiť jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
15. Ďalej mal súd za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 08. 12. 2017, č. k. 3Pc/27/2017
- 42, bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu bývalej manželky sumou 50 eur mesačne počnúc mesiacom jún 2017. Zároveň dlžné výživné za mesiace jún a ž december 2017 v sume 350 eur bol navrhovateľ povinný bývalej manželke vyplatiť jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
16. Súd mal tiež za preukázané, že v súčasnej dobe bývalej manželke skončila rodičovská dovolenka, nakoľko maloletý syn dňa XX. XX. 2020 dovŕšil 3 rok veku a od toho času by bývalá manželka mala byť evidovaná na úrade práce sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo bývalá manželka uviedla vo svojej výpovedi, avšak podľa potvrdenia ÚPSVaR KK v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedená nie je a naposledy v evidencii bola pred nástupom na materskú dovolenku v období od 30. 11. 2016 do 19. 06. 2017.
17. Podľa správy obce S., ako aj vyjadrenia samotnej bývalej manželky, bývalá manželka aj v súčasnej dobe pracuje na dohodu v miestnych potravinách, spol. Q.., kde vykonáva pomocné práce. Jej mesačný príjem z tejto činnosti je okolo 50 eur.
18. Rovnako súd mal za preukázané, že navrhovateľ je zamestnaný. V súčasnej dobe výška jeho príjmu je do 300 eur mesačne. Ďalej súd mal za preukázané, že navrhovateľ zo svojho príjmu platí na výživné pre syna, na splátku dlžného výživného na syna a na príspevok na výživu rozvedenej manželky celkovo mesačne sumu 200 eur (130 eur + 20 eur + 50 eur). To vo svojej výpovedi potvrdila aj samotná bývalá manželka. Zároveň si svoju vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas. Jeho pravidelné mesačné výdavky sú okrem týchto výdavkov ešte vo výške 90 eur na bývanie, cestovné výdavky v sume 80 eur a 100 eur na ošatenie, hygienu a na stravu. Teda celkovo pravidelné mesačné výdavky, vrátane toho, čo hradí navrhovateľke, resp. svojmu synovi, sú cca 470 eur, nakoľko však jeho príjem je nižší náklady prevyšujúce jeho príjem uhrádza jeho matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá uhrádza náklady na bývanie a stravu. Pokiaľ ide o spoločnosť, kde mal navrhovateľ koncom roka 2019 vložiť vklad v sume 41 426 eur, tak podľa údajov z Finstatu, spol. G. sa v roku 2019 dostala do straty z 5 482 eur na - 13 325 eur a tržby jej klesli o 61 % na 196 216 eur. Celková zadlženosť spoločnosti je 81,55%, má dlhy a nedoplatky a zamestnáva len 1 zamestnanca. Navrhovateľ uviedol, že predmetná spoločnosť už dlhodobo žiadnu činnosť aj vzhľadom na pandémiu Covid-19 nevykonáva a on nemá z tejto spoločnosti žiaden príjem.
19. Pokiaľ ide o príjmy bývalej manželky, tak okrem výživného od navrhovateľa v sume 200 eur mesačne, poberá rodinné prídavky v sume 24,95 eur mesačne a príjem z dohody v sume 50 eur , teda celkovo 275 eur. Jej výdavky činia náklady na bývanie v sume 150 eur mesačne, ktorou prispieva rodičom. Potom má výdavky na stravu pre syna okolo 150 - 180 eur mesačne. Jej mesačné výdavky spojené so stravou, hygienickými potrebami, ošatením mesačne činia sumu 100 eur.
20. Zánikom manželstva zanikajú všetky osobné a osobno-majetkové práva a povinnosti manželov. Zaniká teda aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má manželom zabezpečiť zásadne rovnakú životnú úroveň. Solidarita ako charakteristický znak manželských vzťahov sa ale môže v obmedzenej podobe preniesť aj do času po zániku manželstva za podmienok určených v ust. § 72 Zákona o rodine. V zmysle odporúčaní európskej legislatívy (odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o zabezpečení po rozvode č. 1/1989) by ale mali členské štáty Rady Európy vychádzať z princípu ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode a uprednostňovať v právnej úprave zabezpečenie uspokojovania potrieb bývalých manželov v prvom rade spravodlivým vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku, resp. priznaním primeraného dielu z majetku druhého manžela. Alimentačná povinnosť by mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou. Zohľadniť pri vysporiadaní majetku a stanovení povinnosti výživného vinu na rozvrate sa neodporúča.
21. Zákon o rodine v ust. § 72 upravuje vznik povinnosti rozvedeného manžela prispievať na výživu bývalému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Oprávnenému bývalému manželovi vznikne právo na zabezpečenie primeranej výživy. Ide o samostatný nárok s rozdielnymi podmienkami na jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, než je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. Výška príspevku na výživnom na rozvedeného manžela pritom nemá zabezpečiť rovnakú životnú úroveň ako je to v prípade manželov. Preto musí súd vychádzať z iných kritérií než v konaní o určenie manželského výživného.
Oprávneným pre priznanie príspevku na výživu podľa ust. § 72 Zákona o rodine je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do troch rokov veku, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru, alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v danom mieste, alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam.
Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Súd prihliada na množstvo a druh jeho majetku a tiež na účel, na ktorý je určený. Zásadne nemožno žiadať od oprávneného manžela, aby pre zabezpečenie prostriedkov na výživu rozpredával ten majetok, ktorý mu slúži na uspokojovanie jeho primeraných životných potrieb (bytové zariadenie, oblečenie a pod.). Taktiež nemožno prihliadať na to, že rozvedený manžel poberá sociálny, invalidný alebo iný dôchodok, a to ani vtedy, ak mu bol priznaný z toho dôvodu, že jeho výživa nie je zabezpečená výživným od iných osôb. Nie je opodstatnený taký výklad zákona, ktorý prenáša zodpovednosť za zabezpečenie výživy z bývalého manžela, ktorý na jeho poskytovanie má prostriedky, na spoločnosť.
Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že rozvedenému manželovi, (hoci aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva, a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu, ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma ani neporovnáva. Nemožno skúmať a porovnávať ani životnú úroveň osoby, ktorej bol priznaný príspevok rozvedenej manželky počas manželstva a po jeho rozvode. Dokazovanie súdu na strane oprávneného sa obmedzuje len na porovnanie jeho možností, schopností, majetkových pomerov a primeraných potrieb (koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť).
Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere. Povinným je druhý bývalý manžel. Tento príspevok nemá mať charakter sankčného výživného, súd ho preto nemôže priznať len preto, že druhý manžel nepochybne alebo prevažne rozvrat manželských vzťahov zavinil. Z hľadiska rozhodovania súdu o príspevku na výživu rozvedeného manžela je relevantné to, z akých dôvodov došlo k rozvratu manželstva len s ohľadom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia by súd právo na príspevok nepriznal, ak by to odporovalo dobrým mravom, a to ani v prípade, ak by bola splnená podmienka odkázanosti na strane navrhovateľa a zároveň aj podmienka schopnosti poskytovať príspevok na strane odporcu. Miera nároku na príspevok je daná primeranosťou, nie nevyhnutnosťou výživy.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Pc/4/2017 - 21 zo dňa 14. 03. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 05. 2017. Zároveň rozsudkom zo dňa 08. 12. 2017, č. k. 3Pc/27/2017
- 42, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 12. 2017 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu bývalej manželky sumou 50 eur mesačne, a to od júna 2017 a tiež bol zaviazaný zaplatiť dlžné výživné v sume 350 eur za obdobie od júna 2017 do decembra 2017 jednorazovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni bol teda priznaný príspevok na výživu bývalej manželky od júna 2017, je jej vyplácaný doposiaľ, teda celkovo je jej vyplácaný 3 roky a 9 mesiacov.
23. V čase rozhodovania o priznaní príspevku na výživu rozvedeného manžela bola odporkyňa na materskej a neskôr na rodičovskej dovolenke, pričom poskytovala celodennú starostlivosť o maloleté dieťa. Nakoľko navrhovateľ, bývalý manžel jej so starostlivosťou žiadnym spôsobom nepomáhal, keďže ešte pred narodením maloletého syna bolo manželstvo účastníkov rozvedené, výhradne odporkyňa zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloleté dieťa bez pomoci iných osôb a teda v tom čase nebola schopná sama sa živiť. Práve skutočnosť, že bývalá manželka zabezpečovala celodennú starostlivosť o spoločné maloleté dieťa, bola dôvodom, že navrhovateľ súhlasil s príspevkom na výživu rozvedenej manželky. Aktuálne bývalej manželke skončil nárok na výplatu rodičovského príspevku, nakoľko maloletý syn dňa 20. 06. 2020 dovŕšil 3 roky.
Je potrebné uviesť, že nárok na rodičovský príspevok trvá do troch rokov veku dieťaťa. Najdlhšie do šiestich rokov veku dieťaťa sa poskytuje rodičovský príspevok, ak ide o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo dieťa, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. Matka maloletého sama na pojednávaní uviedla, že maloletý syn je zdravý, teda nespĺňa zákonnú podmienku priznania rodičovského príspevku pre dieťa staršie ako 3 roky. Teda od dovŕšenia 3 roku veku môže byť dieťa umiestnené v predškolskom zariadení, ktoré sa dokonca nachádza aj v obci S., kde odporkyňa spoločne s maloletým synom žije.
Rovnako zdravá je aj navrhovateľka, teda ani jej strane súd nemal za preukázané dôvody, ktoré by jej bránili hľadať si prácu a pracovať. Pričom jediným kritériom na priznanie príspevku na výživu bývalého manžela je, že on sám nie je schopný sám sa živiť. V tomto prípade však súd mal jednoznačne za preukázané, a to jednak zo správy obce S., ako aj z vyjadrenia samotnej odporkyne, že odporkyňa pracuje na dohodu v miestnych potravinách v obci S.. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma ani neporovnáva.
24. Obrana odporkyne, resp. jej právneho zástupcu spočívajúca v tom, že v okrese Kežmarok je vysoká miera nezamestnanosti, že v súvislosti s pandémiou Covid-19 sa sťažilo uplatnenie na trhu práce, súd považoval za nedôvodné a neopodstatnené, nakoľko v regióne je dlhodobo vyššia miera nezamestnanosti a taktiež v súčasnej dobe nik nevie predpokladať ako dlho sa následky krízy budú odstraňovať. Zároveň jediný dôvod, pre ktorý možno príspevok na výživu rozvedeného manžela priznať, odpadol, nakoľko bývalá manželka pracuje na dohodu a je teda sama schopná sa živiť. Výška príjmu nerozhoduje, nakoľko zákon pre priznanie tohto príspevku hovorí iba o neschopnosti sám sa živiť. Ak je osoba, ktorej bol priznaný príspevok na výživu rozvedeného manžela schopná sa sama živiť, nárok bez ohľadu na výšku príjmu, jej nepatrí. Je potrebné tiež uviesť, že príspevkom na výživu
bývalého manžela sa prispieva na primeranú výživu podľa možností, schopností a majetkových pomerov povinného bývalého manžela.
V tejto súvislosti nemôže súd opomenúť, že navrhovateľovi tiež v súvislosti s pandémiou Covid-19 klesol príjem, ktorý dosahuje v rozpätí od 280 eur do 300 eur, pričom z tohto príjmu platí 200 eur mesačne odporkyni, a to na výživné pre maloletého syna, dlžné výživné pre maloletého syna a príspevok rozvedenej manželky. Navrhovateľovi tak na pokrytie jeho mesačných potrieb ostane 80 - 100 eur a odporkyňa má mesačný príjem celkovo 275 eur, teda má vyšší mesačný príjem ako navrhovateľ. Pokiaľ ide o príjem zo spol. G., tak tejto spoločnosti od minulého roka klesli príjmy a tržby a celková zadlženosť v roku 2019 bola 81,55 % a navrhovateľ z tejto spoločnosti vzhľadom na jej aktuálnu finančnú situáciu príjem nemá.
25. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že odporkyňa je v súčasnej dobe schopná sama sa živiť, keďže pracuje na dohodu. Nakoľko jediný zákonný dôvod, pre ktorý bol odporkyni príspevok na výživu rozvedenej manželky priznaný odpadol, súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči bývalej manželke, určenú rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, č. k. 3Pc/27/2017 - 42 zo dňa 08. 12. 2017. Zároveň nakoľko pominuli dôvody na priznanie príspevku na výživu bývalej manželky, nie sú teda ani dôvody na zvýšenie tohto príspevku, preto súd zamietol návrh odporkyne na zvýšenie príspevku rozvedenej manželky o sumu 50 eur.
26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.