Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-4157-2014.pdf
PDF · 89.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Er/4157/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: ORIFLAME SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Staromestská 3, Bratislava, IČO: 31 348 751, proti povinnému: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.-N. XXX, XXX XX S., v konaní o vymoženie 156,80 eur s prísl.
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a .
II. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Súd na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a na žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky v sume 156,80 eur s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené dňa 18.08.2014.
2. Dňa 18.08.2014 súdny exekútor JUDr. Ján Sokol, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Jantárová 30, Košice, vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 959/2014 podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2020, pretože podľa § 2 ods. 1 písm. a) od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na zaplatenie trov starej exekúcie.
3. Voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote námietky, ktoré odôvodnil tým, že predmetné exekučné konanie bolo začaté a je vedené podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ktorý dôvod zastavenia exekúcie - uplynutie rozhodnej doby v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. neupravuje a neumožňuje. Oprávnený konštatuje porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1. S poukazom na to žiada exekučný súd, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade zákona č. 233/2019 Z. z., a to konkrétne jeho ustanovení čl. I § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, čl. II bod 5 s vyššie uvedenými ustanoveniami Ústavy SR, Dohovoru a Protokolu 1. V námietkach konkrétne a podrobne rozviedol jednotlivé rozpory. Poukázal na zákaz svojvôle pri konaní orgánov verejnej moci, porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, princípu právnej istoty, ako aj obmedzujúci zásah do jeho vlastníckeho práva. Uviedol, že zákon č. 233/201 Z.z. do právneho poriadku retroaktívne zavádza legálnu definíciu starej exekúcie, svojvoľne uzákoňuje zastavenie starých exekúcií v nadväznosti na uplynutie rozhodnej doby a mnoho ďalších vytýkaných rozporov. Taktiež uviedol, že pokiaľ norma nie je spôsobilá dosiahnuť sledovaný cieľ, ide zo strany zákonodarcu o prejav svojvôle nezlučiteľný s princípom právneho štátu. Zákon č. 233/2019 Z. z. v § 9 upravuje možnosť oprávneného podať opätovný návrh na
vykonanie exekúcie, teda umožňuje aby po zastavení "starej exekúcie" došlo k opätovnému iniciovaniu, vedeniu a pokračovaniu v takejto starej exekúcií. Ad absurdum po ex lege zastavení niekoľko miliónov "starých exekúcií" môže zo strany oprávnených dôjsť k podaniu opätovných návrhov na vykonanie exekúcie. Ide o iracionálny zásah zákonodarcu do namietnutých základných práv oprávnených ako aj povinných, ktorý nie je spôsobilý dosiahnuť sledovaný cieľ. Žiadosť o podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR oprávnený odôvodňuje aj akútnou hrozbou ďalších budúcich zásahov do jeho základných práv a majetkovej sféry, nakoľko dôjde k zastavovaniu ďalších starých exekúcií. Zároveň vzhľadom na enormné množstvo "starých exekúcií" vedených v SR je preukázaná aj existencia všeobecného záujmu na posúdení súladu uvedených ustanovení Ústavným súdom SR v kontexte rizika vzniku značných škôd a ťažko napraviteľných následkov vo vzťahu k veľkému počtu oprávnených. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby súd návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy doplnil aj o požiadavku pozastavenia účinnosti napadnutých ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. do doby jeho rozhodnutia vo veci samej o podanom návrhu. Oprávnený navrhol konanie o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie prerušiť do meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej, a následne námietkam vyhovieť.
4. Súdny exekútor sa k podaným námietkam nevyjadril.
5. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava SR“), ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
6. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.
7. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
8. Podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.
9. Podľa § 243 h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v účinnom znení, ak tento zákon v §243 i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného poriadku.
12. Podľa § 162 ods.1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.
13. Podľa § 233a Exekučného poriadku v účinnom znení, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 upravuje osobitný zákon. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní účinný od 01.01.2020.
14. Podľa § 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoUNEK“ alebo zákon č. 233/2019 Z. z.), upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.
15. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
16. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vydá upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
17. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
18. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému a exekútorovi.
19. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
20. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto je implikované v § 162 ods. 2 CSP („Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie preruší aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou SR má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva, že Ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.
21. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou SR spája s „prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a Ústavou SR je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, t. j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.
22. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s Ústavou SR. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR.
23. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou SR. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu, ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a pre ich zastavenie určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou SR, prípadne Dohovorom a Protokolom č. 1. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená výlučne do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky. V takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou SR. Súd tiež podotýka, že ZoUNEK umožňuje oprávnenému využiť opravný prostriedok proti vydanému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, a to formou námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Uvedeným mechanizmom sa zachováva právomoc súdnych orgánov rozhodovať v exekučnom konaní, a zároveň sa tým vytvára prostriedok, ktorým súd dokáže preveriť splnenie podmienok pre zastavenie starej exekúcie. Súd sa nestotožňuje s tým, že ZoUNEK by mal byť v rozpore s Ústavou SR alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu ZoUNEK retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. ZoUNEK tak nie je v rozpore s Ústavou SR a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa ZoUNEK oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony. Oprávnený znáša takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť podľa Exekučného poriadku. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou SR, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia stanovených podmienok je zastavená každá exekúcia tieto spĺňajúce, čím sa v značnej miere eliminuje rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré upravujú paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom
vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok aj na ďalšie náhrady.
24. Vzhľadom na uvedené, súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. považuje za nedôvodný a zamietol ho.
25. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú procesným inštitútom, ktorým zákon umožňuje oprávnenému brániť sa proti nedôvodne zastavenej exekúcii. Exekučný súd v konaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť zastavenia starej exekúcie a námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie posudzuje v čase rozhodnom pre zastavenie starej exekúcie.
26. Vzhľadom na to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, v konaní uplynula rozhodná doba, nejde o relatívnu či absolútnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie, súd posúdil námietky oprávneného ako nedôvodné a zamietol ich.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach ( § 243 CSP) podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.