Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-35-2019.pdf
PDF · 164.83 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, a členov senátu JUDr. Moniky Tobiášovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu Steelcore, s.r.o., Strojnícka 20B, 080 06 Prešov, IČO: 45 967 661, zastúpeného ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., Floriánska 19, 04001 Košice, IČO: 52 082 881, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 15. apríla 2019 č. XXXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu správcu dane správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov vykonal u žalobcu kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 až december 2011. Daňová kontrola bola vykonaná na základe žiadosti Kriminálneho úradu finančnej správy zo dňa 25.2.2015 o vykonanie daňovej kontroly. Správca dane preveril nárok žalobcu na odpočítanie dane z faktúry č.XXXX/XXX zo dňa 31.10.2011 od dodávateľa služieb FamaStav, spol. s r.o. za prevedené služby na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov v celkovej sume 42000,- Eur, z toho základ dane 35000,- Eur a 20% DPH vo výške 7000,- Eur. Správca dane vydal dňa 20.6.2016 protokol č.XXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.6.2016. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 17.10.2017 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7000,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2011. Voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol odvolací správny orgán rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX z 6.2.2018 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie za účelom doplnenia skutkového stavu (vykonaním výsluchov M. I., B.. W. a B.. N. a vyzvaním žalobcu na predloženie dôkazov, ktorými mal disponovať poukazujúc na zmluvu o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a zmluvy so spoločnosťou PRG Služby s.r.o. ako aj preverením skutočnosti ohľadom spoločnosti FamaStav, spol. s r.o.) a následného rozhodnutia vo veci s tým, že rozhodnutie musí byť dostatočne odôvodnené. Správca dane doplnil dokazovanie v zmysle pokynov daných mu odvolacím správnym orgánom a následne vo veci rozhodol dňa 13.12.2018 rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 7000,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011.
2. Správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Z výsluchov svedkov M. I. a V. N. vyplývalo, že ľudí na rekonštrukcie bytov dodávala firma FamaStav, spol. s r.o., pričom žalobca mal evidovať a kontrolovať prácu ľudí, ktorí vykonávali tieto služby. Pán E. prijímal a rozdeľoval pracovníkov na jednotlivé stavby. Pán N. nekontroloval, či daný pracovník bol v daný deň na pracovisku, kontroloval priebežne iba stav rozpracovanosti stavby a odsúhlasoval faktúry od spoločnosti FamaStav spol. s r.o., ktorých prílohou bol zoznam pracovníkov, ktorí mali fakturované práce vykonať. Evidenciu o pracovníkov mala viesť spoločnosť FamaStav spol. s r.o., ktorá mala taktiež zabezpečovať aj školenia BOZP. B.. G. W. odmietol vypovedať. Na ústnom pojednávaní dňa 10.11.2015 však uviedol, že daňové a účtovné doklady za spoločnosť, ktorej bol konateľom, nemôže predložiť, nakoľko všetky doklady odovzdal konateľovi spoločnosti MASSA, s.r.o.. Spoločnosť FamaStav spol. s r.o. podľa zistení správcu dane za zdaňovacie obdobie 9/2013 nepodala daňové priznanie, na adrese sídla spoločnosti bola nezastihnuteľná a daňový subjekt nekomunikoval so správcom dane, preto rozhodnutím správcu dane bola zrušená jej registrácie pre DPH. Dňa 20.6.2015 bola predmetná spoločnosť rozhodnutím jediného spoločností B.. W. zrušená a zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť MASSA, s.r.o., ktorej konateľom je občan Rumunska. Z výsluchu svedka M. H. podľa záverov správcu dane vyplývalo, že tento uviedol, že v roku 2011 pracoval na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, predložil zmluvu so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. zo dňa 9.1.2013, zmluvu s N. E., faktúry za rok 2011-2013, avšak zmluvu so žalobcom predložiť nevedel. Z jeho vyjadrení vyplývalo, že rozsah prác dojednával s pánom E., ktorý práce aj preberal. Platobné podmienky dojednával s pánom N., majiteľom žalobcu, kde zasielal aj faktúry. Nebol si vedomý, aby prišiel do kontaktu s pánom W.. Z výpovede svedka E. H. vyplývalo, že v roku 2011 mal tento prerušenú živnosť a asi ani nepracoval. V roku 2012 bol aktívnym SZČO a v roku 2013 pracoval pre žalobcu, pričom predložil Zmluvu o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. zo dňa 9.1.2013, pričom faktúry vystavoval pre odberateľa G. H.. Z výsluchu svedka C. T. bolo zrejmé, že tento za roky 2011-2013 mal zmluvu s p. E. a so spoločnosťou FamaStav spol. s .r.o., pričom na práce ho obstarala p. E., pracoval v Karvinej a rozsah prác a platobné podmienky dohadoval s pánom E., ktorý vykonával kontrolu práce. Počet odpracovaných hodín zapisoval do tabuľky, ktorú p. E. odosielal do Šariša a faktúry poštou do Sabinova. Uvedené dôkazy správca dane vyhodnotil tak, že tieto jednoznačne neobjasnili vykonávanie prác v takom rozsahu (počte hodín) ako boli deklarované na faktúrach od spoločnosti FamaStav spol. s r.o.. Poukázal na to, že konateľ žalobcu nekontroloval priebežne stav rozpracovanosti stavby, nezaujímal sa, kto robil na stavbách ani nekontroloval, či práca bola vykonaná, evidenciu s údajmi pracovníkov viedla spoločnosť FamaStav spol. s r.o., od ktorej si žalobca objednával pracovníkov a ktorej ku faktúram prikladal iba menný zoznam pracovníkov. Správca dane k výpovediam svedkov M. a S. H. a C. T. uviedol, že títo nepotvrdili skutočnosti uvedené vo faktúrach od spoločnosti FamaStav spol. s r.o. a to, že údaje vo faktúrach odrážajú aj reálne dodané služby v takom rozsahu ako sú deklarované. Poukázal na to, že svedok S.H. v roku 2011 podľa jeho vyjadrení nikde nepracoval. M.H. platobné podmienky v roku 2011 dojednával s p. N., prácu mu zadával p. E. a faktúry zasielal žalobcovi. Svedok T. mal zmluvu so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a p. E. a práca mu bola zadávaná p. E..
3. Na základe uvedených skutočností dospel správca dane k záveru, že nespochybňuje dodanie služieb ale spochybňuje vykonanie služieb uvedeným počtom zamestnancov, resp. živnostníkov, ktorí boli v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a v počte hodín, ktoré boli fakturované spoločnosťou FamaStav spol. s r.o.. Správca dane konštatoval, že mu žalobca neposkytol údaje o osobách vykonávajúcich stavebné služby, čím si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z výzvy správcu a tým porušil ustanovenia zákona o DPH a Daňového poriadku. Uviedol, že platiteľ musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na predložených dokladoch, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. V rámci daňovej kontroly boli správcovi dane predložené dodávateľské faktúry za vykonané služby na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov, pričom súčasťou faktúr boli menné zoznamy pracovníkov bez ich bližšej špecifikácie. Ani z predloženej zmluvy o dielo, nie sú zrejmé osoby, ktoré mali práce vykonať, preto správca dane vyzval žalobcu, aby mu predložil zoznam pracovníkov s ich presnou identifikáciou a dôkazy, ktoré by preukazovali, že práce uvedené na faktúre boli skutočne vykonané ním uvedenými pracovníkmi, pričom takéto zoznamy pracovníkov žalobca nepredložil. Správca dane konštatoval, že doložením predmetných zoznamov s uvedením identifikačných údajov o jednotlivých pracovníkoch by žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom uskutočnenia zdaniteľných plnení tak ako, boli deklarované v posudzovaných faktúrach.
4. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že faktúry vystavené spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. pre žalobcu ako odberateľa majú vážne formálne nedostatky, na faktúrach nie je odkaz na prílohu k faktúre a samotné prílohy nemajú označenie, ku ktorým faktúram sa vťahujú. Poukázal na to, že pre účely §49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. preukázanie vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a faktúrou, ktorou platiteľ deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Uzavrel, že zo strany žalobcu nedošlo k vierohodnému preukázaniu uvedených skutočností platiteľom dane, teda tento nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na predložených dokladoch a že ich dodala osoba uvedená na týchto dokladoch.
5. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom namietal zmätočnosť, neodôvodnenosť a rozpor so zákonom odvolaním napadnutého rozhodnutia. Poukazoval na to, že z výpovede svedka I. (konateľa žalobcu) ako aj B.. N. je zrejmé, kto zabezpečoval zamestnancov a živnostníkov pre žalobcu, ako aj to, že medzi žalobcom a spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. existoval právny vzťah. Vykonávanie prác v Českej republike pre spoločnosť FamaStav spol. s r.o. potvrdili aj svedkovia G. a E. H. ako aj V. T.. Taktiež z odpovede Daňového úradu Banská Bystrica je zrejmé, že správca dane vykonal ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti FamaStav spol. s r.o. B.. W., na ktorom tento potvrdil existenciu zmluvy medzi ním a žalobcom. Taktiež uviedol, že živnostníci, s ktorými mal zmluvu vykonávali stavebné práce spočívajúce v rekonštrukcii bytových jednotiek v Karvinej a v Ostrave. Aj z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácie mal žalobca za preukázané, že vykonanie stavebných prác bolo preukázané. Z výpovede svedka G. E. taktiež vyplýva vykonávanie rekonštrukčných prác v ČR, pričom to bol práve on, kto zamestnancov a živnostníkov riadil a prideľoval im prácu. O zaslaní nových pracovníkov ho informoval B.. W. alebo B.. N.. Vzhľadom na uvedené mal za preukázané dodanie zdaniteľného plnenia. Čo sa týka výzvy správcu dane, aby tento predložil identifikačné údaje pracovníkov, ktorí sú uvedení v mennom zozname, žalobca uviedol, že uvedené nie je v jeho silách doložiť, nakoľko nimi nedisponuje. Konanie správcu dane označil za šikanu bez akéhokoľvek právneho základu a viazanie uznania nadmerného odpočtu na predloženie tohto zoznamu za porušenie zásady právnej istoty žalobcu. Uviedol, že zdaniteľné plnenie a jeho rozsah sú preukázané vykonanými stavebnými prácami, keďže bez prítomnosti pracovníkov by ich vykonanie nebolo možné.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán rozhodnutím č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.4.2019 potvrdilo napadnuté rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH vo výške 7000,- Eur za zdaňovacie obdobie október 2011. Odvolací orgán sa s námietkami žalobcu vysporiadal tak, že poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18.5.2018, kde v bode 70 kasačný súd konštatuje, že sa prikláňa k neskoršej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, poukazujúc na rozhodnutie sp.zn. 8Sžf/6-7/2014 z 26.3.2015, z ktorého vyplýva, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 z 23.2.2011, z ktorého je zrejmé, že: ,,Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený."
7. K ostatným námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že sa s nimi vyporiadal už správca dane vo svojom rozhodnutí a žalovaný sa s vyslovenými závermi správcu dane v plnom rozsahu stotožňuje. Konštatoval,
že správca dane bol úzko súčinný kontrolovanému platiteľovi dane, vykonal značné množstvo úkonov, či už na požiadanie žalobcu alebo podľa vlastného uváženia. Vyhodnotenie dôkazov bolo uskutočnené na základe vykonaných ústnych pojednávaní, výsluchov svedkov, miestnych zisťovaní, medzinárodnej žiadosti MVI, ako aj z podaní žalobcu a jeho dokladov, evidencií, materiálov, listín a zároveň bolo vykonané v súlade s § 24 ods.4 a § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný vyslovil, že správca dane postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom všetky dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a žiadne dôkazy nevylúčil ani ich neopomenul, dôkazy posúdil z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti a vierohodnosti. Záverom uviedol, že rozhodnutie správcu dane bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov a nebolo svojvoľné. Žalobcom napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku, pričom odôvodnenie rozhodnutie obsahuje všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia s uvedením právnych predpisov, podľa ktorých správca dane rozhodol. Na základe zistených skutočností žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
8. Voči rozhodnutiu žalovaného č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.4.2019 podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové zistenia žalovaného. Čo sa týka nesprávnych skutkových zistení, žalobca mal za to, že správca dane ako aj žalovaný zistenia vyplývajúce z týchto výsluchov nesprávne vyhodnotili.
9. Vo vzťahu k výsluchu svedka T. zo dňa 11.9.2018 žalobca uviedol, že predmetný svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že vykonával stavebné práce, ktoré mu boli zadané p. E., tieto fakturoval ako prácu na úkol a následne mu faktúry boli uhradené. Podľa názoru žalobcu svedok podrobne opísal spôsob, akým mu bola zadávaná práca a ako boli práce preberané a uhrádzané. Žalobca namietal, že žalovaný došiel k záverom, ktoré z výsluchu nevyplývali, nakoľko žalovaný konštatoval, že predmetný svedok nebol v kontakte s B.. W. za spoločnosť FamaStav spol. s r.o., s týmto si nedojednával podmienky ani odmenu za výkon pracovnej činnosti, pričom žalobca poukazuje na to, že predmetného svedka sa nikto nepýtal na osobu B.. W., preto vyššie uvedené závery žalovaného označil za predčasné a ničím nepodložené. Poukázal na to, že uvedený svedok uviedol, že so žalobcom nemal žiaden právny vzťah ale tento mal s p. E. a spoločnosťou FamaStav spol. s r.o..
10. Podľa názoru žalobcu obdobne správca dane postupoval aj pri výpovedi svedka E. H. dňa 25.7.2018, ktorého sa taktiež nespýtal na spoločnosť FamaStav spol. s r.o., avšak bez toho konštatoval, že výpoveď svedka nemožno vyhodnotiť ako dôkaz o zabezpečení pracovníka spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. pre žalobcu. K výpovedi svedka G. H. uviedol, že správca dane pri predmetnej výpovedi neprihliadol na svedkom predloženú zmluvu o podmienkach dočasného pridelenia zamestnancov.
11. Poukázal na to, že z výpovede svedka E. vyplýva, že tento bol majster/predák na stavbách, pričom robil pre firmu N. E., ktorá mala uzatvorené zmluvy so žalobcom ako aj so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o.. Z jeho výpovede taktiež vyplýva, že konateľ žalobcu B.. N. ako aj B.. W., konateľ spoločnosti FamaStav spol. s r.o., mu zadávali informácie o úlohách a prácach, ktoré mal vykonať. Uviedol, že z výpovedi svedkov p. E. a p. E. jednoznačne vyplýva spôsob, akým boli zabezpečovaní zamestnanci pre žalobcu a to, že p. E. bola oslovená spoločnosťou FamaStav spol. s r.o., aby dodala potrebný počet pracovníkov na stavbu, pričom títo pracovníci následne uzatvorili zmluvy so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o..
12. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že žalovaný tvrdí, že k dodaniu služieb a vykonaniu prác došlo, teda dodanie prác nebolo fiktívne a stavebné práce sa aj reálne vykonali. Teda pokiaľ správca dane nespochybnil dodanie služieb ale spochybnil iba ich rozsah, žalobcovi nie je zrejmé, prečo spochybňuje vyjadrenia svedkov, ktoré sú konzistentné a potvrdzujú, že práce boli vykonané. Taktiež poukázal na to, že aj svedok p. I. vo výpovedi zo dňa 10.5.2018 a B.. N. vo výpovedi z 10.5.2018 uviedli, že pracovníkov dodala spoločnosť FamaStav spol. s r.o.. Čo sa týka spochybneného rozsahu vykonaných prác žalobca poukázal na odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, z ktorej je zrejmé, že stavebné práce boli vykonané. K správcom dane požadovanému preukázaniu rozsahu prác podľa vykonaných hodín žalobca uviedol, že je to absurdné, nakoľko správca
dane nemá vedomosť o tom, aký bol skutočne vykonaný rozsah prác, a teda ak tvrdí, že vykonané práce neboli fiktívne, na základe akých skutočností vie, že rozsah tvrdených a fakturovaných prác nezodpovedá skutočnosti.
13. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že správca dane vyhodnotil zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov za neplatné z dôvodu, že neboli podpísané oboma zmluvnými stranami. Mal za to, že ak tieto zmluvy považuje za neplatné, tak neexistuje dohoda ani o hodinovej odmene, a preto nič nebránilo zmluvným stranám uzavrieť ústnu dohodu o úkolovej odmene. Taktiež poukázal na to, že zákon v prípade takejto zmluvy nevyžaduje obligatórne písomnú formu, a preto ak všetci svedkovia potvrdili jej uzatvorenie, správca dane mal jej existenciu považovať za preukázanú. Žalobca mal za to, že právny záver žalovaného o neplatnosti zmlúv o dočasnom pridelení pracovníkov bol jedným z kľúčových argumentov žalovaného, keďže na základe toho vyhodnotil výpovede svedkov ako dôkaz neexistencie dohody o zabezpečení pracovníka spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. pre žalobcu. Záverom žalobca konštatoval, že je irelevantné, či medzi svedkami vykonávajúcimi stavebné práce bolo dohodnutá hodinová odmena alebo odmena na úkol, ak správca dane nedisponuje dôkazmi, ktorými by vedel spochybniť tvrdenia svedkov o skutočnom rozsahu nimi vykonaných prác.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
14. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.02.2020, v ktorom popísal priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Uviedol, že daňová kontrola začala dňa 27.4.2015, dňom spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, na základe podozrenia, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Žalovaný uviedol, že správca dane sa zameral na preverenie nároku na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa služieb FamaStav, spol. s.r.o., za dodané služby na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov.
15. Čo sa týka výpovede svedka V. T. k tejto žalovaný uviedol, že z nej vyplýva, že na práce ho obstarala N. E. a nie spoločnosť FamaStav spol. s r.o.. Za dôležité žalovaný považoval aj tú skutočnosť, že podľa vyjadrení svedka prácu vykonával na úkol, pričom zmluva, ktorú predložil nebola podpísaná a odmena bola dohodnutá na základe hodinovej sadzby. Vo vzťahu k záveru, že predmetný svedok nebol v kontakte s B.. W., konateľom spoločnosti FamaStav spol. s r.o., žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti vyplynuli z výpovede a poukázal na tie skutočnosti, že svedok bol na práce obstaraný N. E., rozsah prác a platobné podmienky dohodol s pánom E. (hlavným manažérom), preto nebolo možné konštatovať, že právny vzťah mal so žalobcom alebo so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o.. Mal za to, že žalobcom deklarovaný právny vzťah vykazoval iba prvky formálnosti.
16. Vo vzťahu k výsluchu svedka E. H. žalovaný uviedol, že ani tento nespomenul, že by došiel kontaktu s B.. W. za spoločnosť FamaStav spol. s r.o. Poukázal na to, že svedok sa vyjadroval nejednoznačne, pričom nevedel uviesť, či vykonával v roku 2011 pracovnú činnosť. Čo sa týka roku 2013, podľa vyjadrení tohto svedka, tento pracoval pre žalobcu, avšak práce riadil B.. N. a vykonané práce fakturoval pre firmu FamaStav. Z výsluchu taktiež vyplýva, že na práce svedok dostal kontakt od známeho na pána E., s ktorým aj dojednával rozsah prác. Platobné podmienky dojednával s B.. N.. Práca bola vyplácaná na úkol. Systém pri fakturovaní prevedených prác bol taký, že hodiny sa neodsúhlasovali, vždy sumu za konkrétny byt odsúhlasoval B.. N., niekedy prostredníctvom pána E..
17. K výsluchu svedka G. H. žalovaný uviedol, že z výsluchu svedka vyplýva, že tento pracoval v roku 2011 a v roku 2013 v Karvinej, Havířove, Ostrave, Českom Tešíne a okolí, pre žalobcu ako živnostník. Podľa vyjadrení svedka začal pracovať u žalobcu a potom pracoval pre spoločnosť FamaStav spol. s r.o..
18. Z výsluchu svedka G. E. podľa názoru žalovaného je zrejmé, že tento nevedel uviesť, či ľudia, ktorých prácu riadil pri prerábaní bytov, boli zamestnanci FamaStav spol. s r.o. alebo zamestnanci žalobcu. On sám bol podľa zistení žalovaného v preverovanom období zamestnancom N. E..
19. Čo sa týka N. E., tak táto v rámci miestneho zisťovania správcovi dane uviedla, že v rokoch 2011 až 2013 vykonávala stavebné práce - poskytovanie pracovníkov a to pre spoločnosť FamaStav spol.
s r.o. a žalobcu, avšak vzhľadom na odstup času si nepamätala, či mala aj uzavretú zmluvu ohľadom vykonaných služieb. Konateľa spoločnosti FamaStav, spol. s r.o. B.. W. spoznala cez B.. N..
20. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že správne vyhodnotil skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania ako aj z vyššie uvedených výsluchov svedkov, pričom uviedol, že nespochybňuje dodanie služieb ale tú skutočnosť, že tieto služby neboli vykonané tak, ako o nich deklarujú faktúry, ktoré boli správcovi dane predložené. Mal za to, že správca dane ako aj žalovaný spochybnili na základe vykonaného dokazovania, že predmetné stavebné služby boli vykonané uvedeným počtom pracovníkov a v takom rozsahu odpracovaných hodín ako sú uvedené na faktúrach od spoločnosti FamaStav spol. s r.o.. Žalovaný má za to, že nebolo hodnoverne preukázané, že by spoločnosť FamaStav spol. s r.o. reálne vykonala činnosť pre žalobcu, ktorú deklaruje faktúrami, jej prílohami a zmluvami. Uviedol, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom základe a ako právna skutočnosť aj preukázané. Správca dane opakovane vyzval žalobcu na predloženie relevantných dôkazov v rámci jeho dôkazného bremena, ktoré žalobca neuniesol. Poukázal na závery vyplývajúce z bodu 70 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18.05.2018 a z bodu 6.4 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžfk/9/2017. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie reálnosti ním tvrdených zdaniteľných obchodov.
21. K žalobnej námietke spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení žalovaný uviedol, že sa nestavia do pozície, v ktorej by bol oprávnený posudzovať platnosť zmlúv o dočasnom pridelení pracovníkov, ale v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia dal do pozornosti tú skutočnosť, že zmluvy predložené svedkami neboli podpísané, pričom ich platnosť a účinnosť bola dohodnutá dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami.
22. Podľa názoru žalovaného bolo rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2018, vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase, skutkový aj právny stav bol dostatočne zistený. Žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal skutočnosti deklarované na predložených dokladoch. Poukazujúc na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol žalobu žalobcu.
V.
Replika žalobcu
23. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.4.2020 uviedol, že otázka posúdenia platnosti svedkami predložených zmlúv, podľa jeho názoru, nebola len okrajovou otázkou, ktorá by mala len nepriamy vplyv na rozhodnutie žalovaného. Uviedol, že napriek skutočnosti, že svedkovia (G. H., E. H. a V. T.) predložili správcovi dane zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia zamestnancov a zároveň vypovedali, že pracovali pre spoločnosť FamaStav s.r.o., žalovaný konštatoval, že tieto zmluvy nemožno považovať za platné a účinné, nakoľko neboli podpísané oboma zmluvnými stranami, a preto ich nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz o zabezpečení pracovníkov spoločnosťou FamaStav s.r.o. pre žalobcu.
24. Podľa názoru žalobcu z výpovede svedka V. T. jednoznačne vyplýva, že tento fakturoval spoločnosti FamaStav spol. s r.o. a p. N. E. a taktiež, že bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a N. E.. Taktiež z výpovede pani E. je zrejmé, že všetci zamestnanci daňového subjektu N. E. boli prenajímaní pre spoločnosť FamaStav s.r.o..
25. Žalobca mal za to, že ak všetci svedkovia vypovedali, že boli v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. alebo s N. E., riadne pre nich vykonávali práce, za ktoré mali zaplatené, pričom Zmluva o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov zo dňa 30. mája 2011 medzi žalobcom a spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. umožňovala, aby spoločnosť FamaStav spol. s r.o. zabezpečila pracovníkov aj cez subdodávku, nemohol žalovaný dospieť k záveru, že zmluvy medzi svedkami a spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. boli neplatné len preto, že neboli podpísané. Poukázal na to, že všetci svedkovia jednoznačne vypovedali, že práce neboli vykonávané fiktívne, práce mali uhradené na základe nimi vystavených faktúr a všetkým zmluvným stranám bolo jasné, čo je obsahom zmluvného vzťahu. Žalovaný preto podľa názoru žalobcu nemal žiadne právo spochybňovať existenciu platných
zmluvných vzťahov a už vôbec nemal z neexistencie podpísaných zmlúv (pretože písomná forma sa v tomto prípade ex lege nevyžaduje) vyvodzovať akékoľvek negatívne závery pre žalobcu vo vzťahu k výsledkom dokazovania.
26. K hodnoteniam výpovedí svedkov žalovaným, žalobca uviedol, že svedkovia opísali zmluvný vzťah medzi žalobcom, spoločnosťou FamaStav spol. s r.o., p. E. a jej manželom, v rámci ktorého pracovali. Svedkovia za vykonané práce vystavovali faktúry pre spoločnosť FamaStav spol. s r.o., ktorá im ich riadne uhradila. Žalobca následne tieto faktúry preplácal spoločnosti FamaStav spol. s r.o.. Vzhľadom na skutočnosť, že svedkovia skutočne vykonávali stavebné práce na základe pokynov a dozoru p. E., za ktoré mali zaplatené spoločnosťou FamaStav spol. s r.o., v žiadnom prípade nemožno ich zmluvný vzťah hodnotiť ako formálny, keďže práce neboli vykonávané fiktívne a bez reálneho zmluvného základu.
27. Čo sa týka hodnotenia výpovede svedka E. H., táto je podľa názoru žalobcu hodnotená v úplnom rozpore s tým, čo svedok vo výpovedi uviedol. Žalobca poukázal na to, že svedok jednoznačne vypovedal, že mal zmluvný vzťah len so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a so žalobcom nemal žiaden zmluvný vzťah. Skutočnosť, že svedok mal dohodnutý odlišný spôsob odmeňovania oproti zmluve nemení nič na tom, že takáto modifikácia zmluvných podmienok nie je a nebola protizákonná. 28. K výpovedi svedka p. G. H. žalobca uviedol, že jeho výpoveď žalovaný nespochybnil, pričom tento svedok doložil do spisu Zmluvu o podmienkach dočasného pridelenia zamestnancov, ktorú uzavrel so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o., ktorá je podpísaná B.. W., konateľom spoločnosti FamaStav spol. s r.o.. Zároveň tento svedok uviedol, že pracoval pre spoločnosť FamaStav spol. s r.o., preto mal žalobca za to, že žalovaný výpoveď tohto svedka nesprávne vyhodnotil.
29. Vo vzťahu k výpovedi p. G. E. žalobca poznamenal, že nebolo podstatné, či tento svedok vedel, ku komu patrili konkrétni pracovníci, ktorých riadil, avšak bolo podstatné, že vo výpovedi tento svedok potvrdil, že vedel o tom, že jeho manželka p. E. mala zmluvu so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a pri vykonávaní prác bol v kontakte s p. W. a p. N.. Podľa názoru žalobcu svedok potvrdil existenciu zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a p. E..
30. Taktiež poukázal na závery vyplývajúce z výsluchu p. E., z ktorého vyplýva, že p. N. E. zabezpečovala pracovníkov pre spoločnosť FamaStav spol. s r.o a že organizačné a stavebné pokyny dával pracovníkom jej manžel p. E..
31. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že všetci svedkovia potvrdili reálnosť zmluvného vzťahu a skutočný výkon prác, keďže po vykonaní prác boli ich odmeny riadne uhradené. Žiaden zo svedkov neuviedol, že by práce boli vykonávané fiktívne.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
32. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
33. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
34. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
35. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č.222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH), predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
36. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
38. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len „Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
39. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
40. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
41. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
42. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
43. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
44. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
45. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.4.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov o vyrubení rozdielu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2018 z dôvodu, že podľa jeho názoru na základe výsluchov svedkov ako aj na základe skutočnosti, že reálne došlo k rekonštrukcii bytov v Českej republiky, preukázal dodanie služieb fakturovaných na faktúre č.XXXX/XXX zo dňa 31.10.2011 od dodávateľa služieb FamaStav, spol. s r.o. za prevedené služby na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov.
46. Čo sa týka dôkazného bremena správny súd uvádza, že platiteľ dane, teda daňový subjekt, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne dodané a to práve osobou uvedenou na faktúre.
47. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“) vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“
48. Obdobne aj v rozsudku NSSR sp.zn. 3Sžf/80/2013 zo 14.1.2014, tento vyslovuje, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu. “
49. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správny súd konštatuje, že je povinnosťou daňového subjektu preukázať relevantnými dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený a k dodaniu služby skutočne došlo daňovým subjektom, ktorý je ako dodávateľ uvedený na faktúre. V súvislosti s uvedenou povinnosťou aj NS SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí vyslovil záver, že ,,je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane." Správca dane od začiatku daňovej kontroly žiadal od žalobcu menný zoznam zamestnancov, ktorí mu boli poskytnutí na základe Zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia zamestnancov v mesiaci október 2011 s uvedením ich identifikačných údajov, počtom odpracovaných hodín v príslušnom mesiaci a so špecifikáciou, či sa jednalo o zamestnanca alebo o živnostníka. Uvedený zoznam žalobca počas celej daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania správcovi dane neposkytol, pričom sa odvolával na skutočnosť, že týmito údajmi disponuje iba spoločnosť FamaStav, s.r.o. a poskytol mu iba menný zoznam pracovníkov, ktorý obsahoval iba meno a priezvisko osoby.
50. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca počas administratívneho konania deklaroval, že zamestnanci mu boli poskytnutí na základe Zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia zamestnancov, v zmysle ktorej sa spoločnosť FamaStav spol. s r.o. zaviazala poskytnúť žalobcovi služby spočívajúce v zabezpečení pracovníkov poskytovateľa (zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu alebo osôb s iným zmluvným vzťahom s poskytovateľom) a ich dočasnom pridelení k žalobcovi, pričom žalobca sa zaviazal zaplatiť spoločnosti FamaStav spol. s r.o. dohodnutú odplatu. Cena za poskytnuté služby bola dohodnutá vo výške 20,- Eur s DPH za odpracovanú hodinu pre žalobcu v mieste definovanom žalobcom. Podkladom pre úhradu odplaty mala byť faktúra spoločnosti FamaStav spol. s r.o. na konci dohodnutého obdobia, na základe údajov uvedených v protokole o výkone prác potvrdených žalobcom.
51. Spornou v predmetnom konaní je skutočnosť, či žalobcovi boli poskytnutí pracovníci, teda či mu bola poskytnutá služba uvedená na faktúre a či táto bola dodaná spoločnosťou FamaStav, spol. s r.o.. Vzhľadom na uvedené bolo irelevantné, či došlo k rekonštrukcii bytov v Českej republike a či tieto byty
boli odovzdané, keďže uvedená skutočnosť iba preukazuje dodanie služieb žalobcom spoločnosti RPG Služby s.r.o., avšak uvedené nebolo spôsobilé preukázať, či zo strany spoločnosti FamaStav spol. s r.o. došlo k zabezpečeniu pracovníkov a ich poskytnutiu na základe zmluvy o podmienkach dočasného poskytnutia zamestnancov žalobcovi v posudzovanom zdaňovacom období mesiaca november 2011 v počte deklarovaných hodín alebo tieto služby vykonali iné osoby, resp. iné osoby v zmluvnom vzťahu s inou spoločnosťou a v odlišnom počte hodín.
52. Uvedené pochybnosti sa nepodarilo odstrániť ani na základe vykonaného dokazovania, nakoľko z výsluchu B.. D., konateľa PCM GROUP vyplýva, že tento konal s B.. N. a to jednak za spoločnosť žalobcu ale aj za spoločnosť FamaStav spol. s r.o., pričom B.. W. nepozná. V tomto výsluchu z 29.1.2016 B.. D. uviedol, že ho žalobca oslovil na kontrolu a koordináciu stavebných prác pri rekonštrukcii bytov vo vlastníctve RPG byty s.r.o. a následne žalobca požiadal firmu PCM GROUP o zaistenie pracovníkov pre tieto stavby. Taktiež predložil aj faktúry, v zmysle ktorých spoločnosť PCM GROUP s.r.o. fakturovala spoločnosti FamaStav spol. s r.o. prenájom pracovníkov. Pani E. pri miestnom zisťovaní dňa 14.4.2016 uviedla, že v rokoch 2011 až 2013 vykonávala stavebné práce spôsobom prenájmu pracovných síl pre žalobcu a pre spoločnosť FamaStav s.r.o.. Následne uviedla, že v roku 2011 prenajala svojich 8 zamestnancov iba spoločnosti FamaStav s.r.o.. Z menného zoznamu, ktorý predložil žalobca je zrejmé, že v roku 2011 mu boli dočasne pridelení 12 zamestnanci od spoločnosti FamaStav spol. s r.o. (H. G., L. K., N. E., T. V., I. D., R. G., D. C., R. H., G. F., E. H., V. B. a M. M.), avšak nevyplýva z neho v ktorom mesiaci, ktorí z týchto pracovníkov koľko hodín pre žalobcu odrobil. Okrem menného zoznamu žalobca žiadne bližšie informácie ohľadom týchto osôb a spôsobu, resp. rozsahu ich práce nemá. Správny súd poukazuje na to, že služby dodané na základe vyššie uvedenej faktúry č.XXXX/XXX zo dňa 31.10.2011 mali spočívať v poskytnutí pracovníkov spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. žalobcovi, pričom hodnota 1 odpracovanej hodiny jedným z poskytnutých pracovníkov bola 20,- Eur s DPH a hodnota poskytnutej fakturovanej služby bola v celkovej sume 42000 Eur, teda žalobcovi poskytnutí pracovníci museli odpracovať 2100 hodín. Žalobca však na základe ním predložených, resp. navrhnutých dôkazov, nepreukázal odpracovanie uvedeného počtu hodín pracovníkmi poskytnutými od spoločnosti FamaStav spol. s r.o..
53. Čo sa týka svedeckých výsluchov, tieto nepreukazujú skutočnosti relevantné na odpočítanie DPH z predmetnej faktúry. Z výsluchu M. I., štatutárneho orgánu žalobcu do 25.11.2013, je zrejmé, že tento mal k dispozícií iba reporty ku fakturácií a zoznam ľudí, ktoré pracovali v ČR, pričom výkony jednotlivých pracovníkov boli sledované tak, že pán E. prerozdeľoval jednotlivých ľudí podľa potreby a situácie, pričom dôležité bolo, aby boli jednotlivé byty odovzdané včas. B.. N., konateľ žalobcu od 26.11.2013 uviedol, že evidenciu pracovníkov viedla spoločnosť FamaStav spol. s r.o., ktorá poskytla žalobcovi len menný zoznam pracovníkov ako prílohu faktúry. Uviedol, že nekontroloval, či daný pracovník bol v daný deň a v daný čas na stavenisku, lebo vedel, koľko si daná práca vyžadovala času, aby mohla byť odvedená v požadovanej kvalite. Priebeh stavebných prác kontroloval priebežne. Svedok M. H. doložil pri svojej výpovedi doklady preukazujúce vykonávanie prác v ČR za obdobie rokov 2012-2013 pre rôzne subjekty a to pre žalobcu, pre N. E. ako aj pre spoločnosť FamaStav s.r.o. a spoločnosť PCM GROUP s.r.o., avšak nedoložil žiadne doklady ani zmluvy za obdobie júl až december 2011, teda ani za obdobie relevantné pre posudzované administratívne konanie. Napriek tomu uviedol, že pracoval za žalobcu, avšak doklady a zmluvy nevedel nájsť a následne pracoval pre spoločnosť FamaStav s.r.o.. Prácu mu prideľoval pán E. a platobné podmienky dojednával s p. N., pričom práca bola vykonávaná na úkol. Čo sa týka pracovných turnusov a počtu odpracovaných hodín denne, tento svedok uviedol, že pracoval 5 dní v týždni osem až desať hodín denne, pričom pracovný turnus končil po týždni, niekedy po dvoch, podľa toho ako im p. E. povedal, že do ktorého dňa majú byť práce vykonané. Zároveň uviedol, že súpis prác nevykonávali. Výpoveď svedka S. H. bola pre predmetné konanie irelevantná, nakoľko tento nevykonával v roku 2011 práce pre spoločnosť FamaStav spol. s r.o. ako ani pre žalobcu, čo vyplýva jednak z menného zoznamu pracovníkov ako aj z jeho výpovede. Svedok T. uviedol, že v roku 2011 pracoval pre žalobcu ako živnostník, pričom faktúry vystavoval p. E. a spoločnosti FamaStav spol. s r.o. Na tieto práce ho obstarala p. E.. Práce mu zadával p. E., s ktorým si zároveň dohodol aj platobné podmienky. Práca bola vykonávaná na úkol.
54. Zo všetkých týchto výsluchov je jednoznačne preukázané, že spoločnosť FamaStav spol. s r.o. neevidovala dochádzku jednotlivým poskytnutým pracovníkom žalobcovi, teda nie je zrejmé na základe akých skutočností dospela k záveru o odpracovaní 2100 hodín pracovníkmi spoločnosti FamaStav, spol. s r.o. žalobcovi. Taktiež žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ak správcovi dane ani na základe jeho
výziev, nepredložil zoznam osôb poskytnutých spoločnosťou FamaStav spol. s r.o., ktoré vykonávali práce v uvedenom časovom rozsahu, preto nebolo možné konštatovať, že došlo k preukázaniu reálneho poskytnutia služieb vo fakturovanom rozsahu.
55. Podľa § 58 ods. 4 Zákonníka práce, účinného v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia zamestnancov, užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania.
56. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že počas dočasného pridelenia zamestnanca má užívateľský zamestnávateľ, v tomto prípade žalobca, právo ukladať zamestnancovi jeho pracovné úlohy, resp. ich organizovať, riadiť a kontrolovať, teda je nevyhnutné, aby mal informácie o zamestnancoch, ktorí pre neho budú pracovať na základe uvedenej zmluvy. Poukazujúc na uvedené je nevyhnutné, aby mal k dispozícii identifikačné údaje týchto osôb, minimálne v rozsahu mena, priezviska, dátumu narodenia a adresy trvalého bydliska. Bez uvedeného by nemohol ani len identifikovať, či osoba vykonávajúca ním zadané práce je skutočne osobou, ktorá mu bola dočasne pridelená na výkon pracovnej činnosti na základe zmluvy. Poukazujúc na uvedené skutočnosti sú námietky žalobcu spočívajúce v ochrane osobných údajov neodôvodnené. Správca dane žiadal od žalobcu preukázanie menného zoznamu osôb pridelených na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia s uvedením identifikačných údajov, za účelom preverenia žalobcom tvrdených skutočností a to či práve tieto osoby vykonávali v deklarovanom období stavebné práce pre žalobcu a v akom rozsahu, nakoľko zo žiadnych iných dôkazov tieto skutočnosti nevyplývali.
57. Na základe uvedených skutočností správny súd konštatuje, že správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a z vykonaných dôkazov došiel k správnym skutkovým záverom a to, že nebolo preukázané v akom rozsahu boli vykonané práce poskytnutými pracovníkmi spoločnosti FamaStav, spol. s r.o. (ani to, ktorými konkrétne osobami boli v novembri 2011 stavebné práce vykonávané) a či skutočne došlo k vykonaniu prác v takom rozsahu ako bol deklarovaný vo faktúre č. XXXX/XXX zo dňa 22.12.2011. Len tá skutočnosť, že boli vykonané stavebné a rekonštrukčné práce na bytoch v Českej republike nepreukazuje, že tieto práce vykonali zamestnanci, resp. pracovníci deklarovaného dodávateľa alebo sa malo jednať o práce vykonané inými osobami, ktoré neboli poskytnuté dodávateľom FamaStav spol. s.r.o. ale iným dodávateľom ani to, či práce boli dodané v deklarovanom počte hodín. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil nárok na vrátenie DPH z vyššie uvedenej faktúry za dodanie služieb deklarovaným dodávateľ spoločnosťou FamaStav spol. s r.o., aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia v deklarovanom rozsahu a jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedenej faktúry je tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane mu dodal ním deklarovaný dodávateľ v deklarovanom rozsahu.
58. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na povinnosť každej zmluvnej strany, aby pri uzatváraní obchodnoprávnych vzťahov odstránila všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom táto povinnosť zahŕňa aj povinnosť overiť si a zachovávať doklady o to, že skutočne došlo k dodaniu služby tak ako je deklarovaná vo faktúrach, z ktorých si zmluvná strana uplatňuje nárok na odpočítanie DPH. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si rozsahu dodaných služieb a nezaobstarania si dôkazov o tejto skutočnosti, dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom v rozsahu 2100 hodín. S poukazom na uvedené bolo potom podľa krajského súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane v takom rozsahu ako si žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.
59. Správny súd záverom poukazuje na to, že dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/, v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Vzhľadom na fakt, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (poskytnutie pracovníkov spoločnosti FamaStav spol. s r.o fakturované podľa počtu odpracovaných hodín) ako odberateľ má takýto subjekt možnosť preukázať rozsah dodaných prác podľa počtu hodín poskytnutými zamestnancami v konkrétnom zdaňovacom období a to predložením zoznamu osôb, ktoré boli dodávateľom poskytnuté a zároveň predložením počtu hodín, ktoré tieto osoby odpracovali. V predmetnej veci, teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom umožnené, keď bol opakovane preukázateľne vyzývaný, aby tieto doklady a dôkazy predložil a tým preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúre v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedeným dodávateľom.
60. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty). Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúry a reálne dodanie pracovníkov, ktorí odpracovali v súhrne 2100 hodín pre žalobcu.
61. Najvyšší súd v rozsudku Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára 2015 vyslovil, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
62. Základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky podnikania (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíval v zmysle § 263 Obchodného zákonníka právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú opodstatnené. Keďže v rámci daňovej kontroly a ani v rámci následného vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že by si žalobca overil skutočnosť, že pracovníci, ktorí mu boli poskytnutí v zmysle zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia zamestnancov vykonali práce v rozsahu, ktorý bol deklarovaný vo faktúre, keďže o týchto skutočnostiach žalobca nemal žiadne dôkazy a ani nemal vedomosť, ktorý zamestnanec vykonával aké práce a v akom časovom intervale, súd nemal za preukázané dodanie služieb spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. v deklarovanom rozsahu, preto vyhodnotil závery správnych orgánov, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane, čím svojím konaním porušil ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH, za súladné so zákonom, a preto žalobu žalobcu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
63. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadom platnosti zmlúv o dočasnom pridelení zamestnancov, predložených jednotlivými svedkami, správny súd otázku platnosti týchto zmlúv nepovažuje za relevantnú, nakoľko bez ohľadu na platnosť, resp. ich neplatnosť, uvedené zmluvy by neboli spôsobilé preukázať dodanie fakturovaných služieb v rozsahu uvedenom na faktúre, nakoľko z nich nevyplýva, kedy uvedené osoby stavebné práce vykonali a v akom rozsahu.
64. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva právny záver, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
65. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 Správneho súdneho poriadku.
66. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).