Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_35P-4-2020.pdf
PDF · 103 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky U. D., rod. T., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Y. XX, t. č. bytom Y. XXX a manžela navrhovateľky X. D., štátneho občana S. republiky, trvale bytom A. G., v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom D. : D. nar. XX.XX.XXXX, B. nar. XX.XX.XXXX, Y. nar. XX.XX.XXXX, K. nar. XX.XX.XXXX, A. nar. XX.XX.XXXX a dieťaťu mužského pohlavia neurčeného mena nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., pracovisko U. takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov U. D., rod. T. a X. D., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev A. úradu Y., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X,. s a r o z v á d z a .
Maloleté deti D. : D. nar. XX.XX.XXXX, B. nar. XX.XX.XXXX, Y. nar. XX.XX.XXXX, K. nar. XX.XX.XXXX, A. nar. XX.XX.XXXX a dieťa mužského pohlavia neurčeného mena nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí D. nasledovne : na výživu maloletej D. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, na výživu maloletej B. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, na výživu maloletej Y. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, na výživu maloletej K. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, na výživu maloletého A. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa a na výživu maloletého dieťaťa mužského pohlavia neurčeného mena nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Styk rodičov s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojim manželom. Všetky maloleté deti žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti ako matky a otca žiadala zaviazať výživným vo výške 30,- Eur mesačne na každé dieťa, pričom styk otca s maloletými deťmi upraviť nežiadala. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo uzavreli po ročnej známosti v roku 2015, u oboch ide o prvé manželstvo, ale už viac ako rok nežijú ako manželia, niekedy v roku 2019 sa podľa navrhovateľky manžel zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Odvtedy nie sú vôbec spolu, nežijú v
spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas. Manžel navrhovateľke nič neplatí, na deti neprispieva a ani ich nechodí navštevovať. Naposledy bola navrhovateľka s deťmi za ním pred rokom v Z.. Zo vzťahu s manželom pochádza maloletá D., ktorá má X rokov a navštevuje MŠ, kde mesačné náklady predstavujú 6,- Eur, záujmové krúžky nenavštevuje, je zdravá. Ďalej maloletá B., ktorá má X rokov a tiež navštevuje MŠ s poplatkom 6,- Eur mesačne. Záujmové krúžky maloletá B. nenavštevuje, je zdravá. Maloletá Y. má X roky, MŠ ešte nenavštevuje, je s navrhovateľkou doma a je zdravá. Maloletá K. má X roky, tiež je s navrhovateľkou doma a je zdravá. Maloletý A. má X rok, je taktiež s navrhovateľkou doma a je zdravý. Všetky tieto deti pochádzajú zo vzťahu s manželom. B. XX.XX.XXXX sa navrhovateľke narodil syn, ktorý nemá určené meno, navrhovateľka ho volá S.. Navrhovateľka uviedla, že síce je ako jeho otec uvedený v rodnom liste manžel navrhovateľky, tento ale nie je jeho biologickým otcom, ktorým je súčasný priateľ navrhovateľky. Navrhovateľka návrh na zapretie otcovstva k tomuto dieťaťu nepodala. Navrhovateľka býva so všetkými maloletými deťmi a jej priateľom v rodinnom dome u jej sestry. Na náklady bývania prispieva sumou 60,- Eur mesačne. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok a prídavok na deti spolu vo výške 395,- Eur mesačne. Priateľ navrhovateľky zarába do 500,- Eur mesačne. Navrhovateľka nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty, ani v BSM nemajú žiadny majetok. Okrem týchto 6 maloletých detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. S manželom je navrhovateľka iba v telefonickom kontakte, nestretávajú sa. V návrhu uviedla, že manžel pracoval v Z. pri kolotočoch, neskôr na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že otec pracuje v Z. na stavbe, ale k jeho príjmovým pomerom sa vyjadriť nevedela. Uviedla, že manžel býva v prenajatej garsónke. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že otec má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému A. I., ktorú si taktiež riadne nehradí. Podľa navrhovateľky manžel vedel o pojednávaní, povedala mu o ňom, napriek tomu sa nedostavil. Nakoľko má navrhovateľka za to, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom manželstvo neplní svoj účel a nie je ani predpoklad, žeby sa tento stav v budúcnosti zmenil, navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva.
2. Manželovi navrhovateľky bol návrh na začatie konania doručený postupom podľa § 116 CSP oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pretože sa nepodarilo zistiť jeho skutočný pobyt, z adries, ktoré súdu uviedla navrhovateľka, sa zásielky vracali nedoručené z dôvodu neznámeho adresáta. Predvolania na pojednávanie mu boli doručované na adresu trvalého pobytu. Manžel navrhovateľky sa k podanému návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie. Preto súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Kolízny opatrovník uviedol, že ohľadom rodiny vykonáva Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J., pracovisko U. dlhodobo opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a nad výchovou maloletých detí bol nariadený dohľad. V rodine sa vykonávajú aj opatrenia ambulantnou a terénnou formou pracovníkmi Centra pre deti a rodiny D., pretože má matka slabé rodičovské zručnosti, je pasívna pri výchove detí a je tam aj ten dohľad, ktorý sa realizuje. Pre prípad rozvodu manželstva odporúčal zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať výživným na všetky deti v minimálnom zákonnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Otec sa o deti vôbec nezaujíma, neplní si vyživovaciu povinnosť a ani kolíznemu opatrovníkovi sa nepodarilo s otcom skontaktovať.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil návrh z čl. 1, SL, oznámenie o uzavretí manželstva, RL detí, lustrácie v RO, lustrácie v SP, rozsudok XXP/XXX/XXXX-XX, lustrácie v SP, potvrdenie o RP, RL detí, zápisnica z č.l. 55, lustrácie v RO, lustrácie v SP, obsah pripojených spisov 35P/153/2020, 26P/190/2019, 34P/21/2019 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Y., ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev A. úradu Y. vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. 1. U oboch manželov ide o ich prvé manželstvo. F. účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva pochádza maloletá D. nar. XX.XX.XXXX, maloletá B. nar. XX.XX.XXXX, maloletá Y. nar. XX.XX.XXXX, maloletá K. nar. XX.XX.XXXX, maloletý A. nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľke sa počas trvania manželstva narodil aj syn mužského pohlavia neurčeného mena, nar. XX.XX.XXXX, ohľadom ktorého uviedla, že jeho biologickým otcom je jej terajší priateľ, ale v rodnom liste je ako otec uvedený manžel a návrh na zapratie otcovstva ešte nepodala.
6. Z podaní a vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že vážny rozvrat manželstva trvá už viac ako jeden rok. Manžel navrhovateľky v roku 2019 opustil spoločnú domácnosť a odvtedy manželia spolu nežijú, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas. Manžel sa o rodinu nezaujíma, nenavštevuje ich,
naposledy bola navrhovateľka za manželom s maloletými deťmi pred rokom. Navrhovateľka má v súčasnosti mimomanželskú známosť, z ktorého vzťahu sa jej narodil syn.
7. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :
8. Podľa § 23 ods. 1-3 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
12. Podmienky vyššie citovaného zákonného ustanovenia považuje súd za splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manžel navrhovateľky sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, opustil rodinu a manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené, manželia spolu nežijú, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas. Navrhovateľka má v súčasnosti už novú známosť, z ktorej sa jej aj narodil syn. Keďže bol preukázaný dlhodobý hlboký a trvalý rozvrat manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej obojstrannej citovej náklonnosti.
13. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
19. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností ku všetkým maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. V danej veci navrhovateľka ako matka detí žiadala zveriť všetky maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode odporučil aj kolízny opatrovník, ktorý poukázal na to, že sa otec o deti vôbec nezaujíma, neplní si svoju vyživovaciu povinnosť. Napriek tomu, že matka má slabé rodičovské zručnosti a pri výchove je pasívna, kolízny opatrovník uviedol, že sú v rodine dlhodobo vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a nad výchovou detí bol uznesením Okresného súdu J. zo dňa XX.XX.XXXX č.k.XXP/XX/XXXX-XX nariadený dohľad, ktorý sa realizuje. V rodine sú vykonávané opatrenia ambulantnou a terénnou formou pracovníkmi Centra pre deti a rodiny D.. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol o zverení všetkých maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, keďže má za preukázané, že otec sa o maloleté deti vôbec nezaujíma, neplní si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom ani sa s maloletými deťmi nestretáva, pričom matka napriek jej slabým rodičovským zručnostiam zabezpečuje maloletým deťom starostlivosť, a to aj v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý dlhodobo vykonáva v rodine opatrenia ambulantnou a terénnou formou a nad výchovou maloletých detí je súdom určený dohľad.
20. Keďže súd rozhodol o zverení všetkých maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky ako matky, rozhodol súčasne aj o úprave vyživovacej povinnosti manžela ako otca k maloletým deťom. Matka žiadala zaviazať otca výživným vo výške 30,- Eur mesačne na každé dieťa. Kolízny opatrovník odporučil zaviazať otca výživným na každé dieťa v minimálnom zákonnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
21. Ohľadom pomerov pre účely rozhodnutia o výživnom súd zistil tento skutkový a skutočný stav veci :
22. Z manželstva účastníkov pochádza šesť maloletých detí. Maloletá D. má X a X rokov a navštevuje MŠ, kde mesačné náklady predstavujú 6,- Eur, záujmové krúžky nenavštevuje, je zdravá. Maloletá B. má X a X rokov a taktiež navštevuje MŠ s poplatkom 6,- Eur mesačne, záujmové krúžky nenavštevuje, je zdravá. Maloletá Y. má X roky, MŠ ešte nenavštevuje, je s matkou doma a je zdravá. Maloletá K. má X a X rokov, je zdravá. Maloletý A. má X a X roka, je zdravý. B. XX.XX.XXXX sa matke narodil syn, ktorý zatiaľ nemá určené meno, pretože otec nepodpísal dohodu rodičov o mene dieťaťa a tunajším súdom je pod sp.zn. 35P/153/2020 vedené konanie o určenie mena, ktoré nie je ešte skončené. Matka uviedla,
že síce je ako jeho otec uvedený v rodnom liste manžel, tento ale nie je jeho biologickým otcom, ktorým je súčasný priateľ matky. Matka si však návrh na zapretie otcovstva k tomuto dieťaťu ešte nepodala. Keďže manžel navrhovateľky je právne vedený ako otec aj uvedeného dieťaťa, súd konal o úprave rodičovských práv a povinností aj k uvedenému dieťaťu.
23. Matka býva spolu so všetkými maloletými deťmi a jej súčasným partnerom v rodinnom dome u jej sestry, ktorej prispieva na bývanie sumou 60,- Eur mesačne. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 270,- Eur mesačne a prídavky na deti v sume 124,75 Eur mesačne. Matka nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty. Okrem týchto šiestich maloletých detí matka nemá iné vyživovacie povinnosti.
24. Otec detí sa zdržiava na neznámom mieste. Jeho terajšie bydlisko sa súdu nepodarilo zistiť. Pre nespoluprácu otca sa tak nepodarilo zistiť jeho aktuálne bytové ani sociálne pomery. Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplýva, že otec detí má trvalý pobyt evidovaný v meste G.. Podľa vyjadrení matky by mal otec detí bývať a pracovať v meste Z.. Matka najskôr uviedla, že otec mal pracovať pri kolotočoch, neskôr že pracuje na stavbách. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec detí vykonával v posledných dvoch rokoch len krátkodobé práce mimo riadneho pracovného pomeru na základe dohody o pracovnej činnosti, a to pre spoločnosť D. K. s.r.o., kde jeho vymeriavací základ predstavoval v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX najviac 66,- Eur a v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX jeho vymeriavací základ predstavoval najviac 3,- Eurá. Ďalej otec detí pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti pre spoločnosť E. X. s.r.o. od 08.06.2019 do 31.07.2019 a jeho vymeriavací základ predstavoval za mesiac 06/2019 sumu 90,- Eur. Napokon otec detí pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti pre A. I. v mesiaci 07/2019 bez dosiahnutia vymeriavacieho základu. Otec detí nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Okrem šiestich maloletých detí D. pochádzajúcich z manželstva, má otec ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému A. I., nar. XX.XX.XXXX.
25. S ohľadom na zistené skutočnosti súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca na každé maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktoré je povinný plniť každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti a možnosti. Aktuálne predstavuje výška 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa sumu 29,42 Eur, čo predstavuje len nepatrný rozdiel oproti sume výživného 30,- Eur, ktorou žiadala matka zaviazať otca prispievať na každé maloleté dieťa, pričom takýmto spôsobom určená vyživovacia povinnosť otca vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa na každé maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva sa bude každoročne postupne zvyšovať.
25. Súčasne súd rozhodol, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja jeho rodičia, nakoľko rodičovské práva a povinnosti majú v zmysle§ 28 Zákona o rodine obaja rodičia.
26. Styk otca s maloletými deťmi súd s poukazom na ustanovenie § 25 ods.2 Zákona o rodine na žiadosť matky neupravoval. Naviac otec právo styku s deťmi ani nerealizuje ani si ho neuplatňoval.
27. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.