Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62C-6-2020.pdf
PDF · 99.93 KB
Case nature
Area
Subarea
62C/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom Prešovská č. 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o. so sídlom Révová č. 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanému: F. C.Ý., D.. XX.XX.XXXX, N. N. - F. (C. A. N.), o zaplatenie istiny 162,62 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 137,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške: 5,05 % ročne zo sumy 8,92 € od 07.04.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 19,09 € od 02.05.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 19,09 € od 02.06.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 90,52 € od 27.06.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa nároku na zmluvnú pokutu z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,26 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 07.12.2016 a zaevidovanou dňa 27.01.2020, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 162,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 90,52 € od 27.06.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 8,92 € od 07.04.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 19,09 € od 02.05.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 19,09 € od 02.06.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 5,- € od 12.04.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 5,- € od 05.05.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 5,- € od 27.05.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 5,- € od 23.06.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 5,- € od 21.07.2015 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia pre neoprávnený odber vody z verejného vodovodu. Žalobu odôvodnil vecne tým, že žalovaný odoberal od žalobcu pitnú vodu bez zmluvy a bez adekvátneho protiplnenia, čím dochádzalo zo strany žalovaného k neoprávnenému odberu vody, resp. vypúšťaniu odpadovej vody. V nadväznosti na neoprávnený odber žalobca dňa 10.06.2015 prerušil dodávku pitnej vody, pričom eviduje voči žalovanému pohľadávku v sume 162,62 € titulom neuhradenia faktúry č. 15675202, vystavenej na sumu 90,52 € za prerušenie dodávky pitnej vody, faktúry č. 315237421, vystavenej na sumu 19,09 € za dodanie pitnej vody, splatnej dňa 06.04.2015 (čiastočná úhrada v sume 10,17 €), faktúry č. 315285198, vystavenej na sumu 19,09 € za dodanie pitnej vody, splatnej dňa 01.05.2015 a faktúry č. 315336467, vystavenej na sumu 19,09, € za dodanie pitnej vody, splatnej dňa 01.06.2015. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zmluvnú pokutu na základe piatich upomienok v celkovej sume 25,- € (5 x 5,- €). Žalovaný napriek upomienkam dlžné sumy žalobcovi doposiaľ
neuhradil. Popri plnení žalobca požadoval od žalovaného aj zákonné úroky z omeškania. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne výpisom žalobcu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 3080/B, Cenníkom výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou verejným vodovom a odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou, platným od 01.10.2014, splatnými faktúrami a upomienkami špecifikovanými v žalobe a prehľadom pohľadávok - „Otvorené položky zákazníka“.
2. Súd doručoval žalobu žalovanému prostredníctvom Miestneho úradu mestskej časti Bratislava
- Rača, nakoľko v registri obyvateľov Slovenskej republiky má evidovanú adresu trvalého pobytu Bratislava - Rača a na adrese označenej žalobcom (H. Č.. XX, N.) nebýva. Inú adresu skutočného bydliska žalovaného súd lustráciou v registri obyvateľov Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovni, Zbore väzenskej a justičnej stráže ani šetrením prostredníctvom Policajného zboru nezistil, preto zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, v dôsledku čoho nastala voči žalovanému zákonná fikcia doručenia žaloby bez ohľadu na to, či sa žalovaný o nej dozvedel. Žalovaný si neprevzal žalobu a písomne sa k nej nevyjadril.
3. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
4. Konštatujúc splnenie všetkých zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 297 písm. b) CSP, súd rozhodol v posudzovanom spore bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v súlade s § 219 ods. 3, veta prvá CSP.
Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav sporu:
5. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 3080/B, predmetom obchodnej činnosti žalobcu je okrem iného prevádzkovanie verejných vodovodov I. až III. kategórie a prevádzkovanie verejných kanalizácií I. až III. kategórie.
6. Podľa bodu 1.3.1.1 Cenníka výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou verejným vodovodom a odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou, platného od 01.10.2014 (ďalej len „Cenník výkonov a služieb“), poplatok za prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia a z iného dôvodu zo strany dodávateľa činí 90,52 € s DPH.
7. Žalobca dňa 10.06.2015 vystavil žalovanému faktúru č. 15675202 na sumu 90,52 € za prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia a z iného dôvodu zo strany dodávateľa, splatnú dňa 26.06.2015.
8. Žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 315237421, č. 315285198 a č. 315336467 na sumy 19,09 € (spolu 57,27 €) za dodanie tovaru a služby v obdobiach 17.02.2015 - 16.03.2015, 17.03.2015 - 16.04.2015 a 17.04.2015 - 16.05.2015, splatné dňa 06.04.2015, 01.05.2015 a 01.06.2015. Z uvedených faktúr žalovaný uhradil žalobcovi čiastočne iba faktúru č. 315237421, a to v sume 10,17 €.
9. Upomienkami zo dňa 06.04.2015, 29.04.2015, 21.05.2015, 17.06.2015 a 15.07.2015, žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu v sume 5,- € (spolu 25,- €) za neuhradenie faktúr v lehote splatnosti, t. j. do 06.02.2015, 03.03.2015, 06.04.2015, 01.05.2015 a 01.06.2015.
10. Z „Otvorených položiek zákazníka“ evidovaných ku dňu 04.10.2016 vyplýva dlh žalovaného v celkovej sume 162,62 €.
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovným právnym normám (právnemu stavu):
11. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
13. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
16. Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom od 01.10.2013 do 30.06.2016 (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch“), vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu iba právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
18. Podľa § 4 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch, odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
19. Podľa § 5 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch, prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (ďalej len „prevádzkovateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií a ktorá prevádzkuje verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.
20. Podľa § 15 ods. 7 písm. b) zákona o verejných vodovodoch, vlastník verejného vodovodu je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.
21. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o verejných vodovodoch, neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.
22. Podľa § 25 ods. 2 zákona o verejných vodovodoch, kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.
23. Podľa § 28 ods. 3 veta prvá zákona o verejných vodovodoch, za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.
24. Podľa § 28 ods. 9 zákona o verejných vodovodoch, vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody.
25. Podľa § 28 ods. 11 zákona o verejných vodovodoch, vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a stočného.
26. Podľa § 32 ods. 1 písm. j) zákona o verejných vodovodoch, prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ak sa zistilo neoprávnené pripojenie vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky.
27. Podľa § 32 ods. 1 písm. n) zákona o verejných vodovodoch, prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v prípade neplnenia iných povinností odberateľom alebo producentom, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z prevádzkového poriadku verejného vodovodu alebo z prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie alebo zo zmluvy uzavretej s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
28. Podľa § 32 ods. 7 písm. a) zákona o verejných vodovodoch, prevádzkovateľ je povinný oznámiť odberateľovi alebo producentovi najmenej tri dni vopred obmedzenie alebo prerušenie dodávky vody z verejného vodovodu alebo obmedzenie alebo prerušenie odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou podľa odseku 1 písm. f) až n) a podľa odseku 1 písm. f) aj dotknutej obci.
29. Podľa § 32 ods. 8 zákona o verejných vodovodoch, v prípade, že bola prerušená alebo obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ alebo producent.
30. V posudzovanom právnom spore súd považoval žalobcom deklarované skutkové tvrdenia v súlade s § 151 ods. 1 CSP za nesporné, nakoľko žalovaný ich v konaní nepoprel, k žalobe sa nevyjadril, a teda neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany v zmysle § 149 CSP. Súd preto mal ustálený skutkový stav sporu tak, ako ho v rámci rozhodujúcich skutočností žaloby opísal a listinnými dôkazmi preukázal žalobca a teda nemal dôvod pochybovať o skutočnosti, že žalovaný neuzatvoril s vlastníkom verejného vodovodu zmluvu o dodávke vody a napriek neexistencii tohto zmluvného vzťahu pitnú vodu neoprávnene odberal a za jej dodávku prevádzkovateľovi verejného vodovodu (žalobcovi) neplatil platby (vodné) v rozsahu žalobcom vystavených splatných faktúr, a to ani napriek opakovaným písomným upomienkam pod hrozbou prerušenia dodávky vody.
31. Vzhľadom na neuzatvorenú zmluvu o dodávke vody súd zastáva názor, že žalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia, keď získal majetkový prospech v podobe dodávok pitnej vody bez toho, aby mal uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a za tento neoprávnený odber uhrádzal riadne platby (vodné) prevádzkovateľovi verejného vodovodu (žalobcovi). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný ako neoprávnený odberateľ spôsobil žalobcovi peňažnú škodu, keď v rozhodnom období (17.02. - 16.05.2015) prijímal služby prevádzkovateľa verejných vodovodov bez právneho titulu a na úkor prevádzkovateľa sa obohacoval o dodávky pitnej vody, resp. o peňažné prostriedky, ktoré inak bol povinný platiť žalobcovi a tieto napriek vystaveným faktúram i upomienkam riadne a včas neuhrádzal.
32. Súd uvádza, že predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme peňažnej náhrady, nakoľko žalovaný získal majetkový prospech z plnenia, ktoré spočívalo v službách - dodávkach pitnej vody, za ktorých odber žalovaný nezaplatil odplatu riadne a včas a navyše si nesplnil ani svoju zákonnú povinnosť požiadať vlastníka verejného vodovodu o uzatvorenie písomnej zmluvy o dodávke vody vyžadovanej ustanovením § 4 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch.
33. Žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda svoje oprávnenie poberať platby za odber pitnej vody v zmysle ust. § 28 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch, nakoľko predmet jeho obchodnej činnosti predstavuje okrem iného aj prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií I. až III. kategórie, čím naplnil legálnu definíciu a status prevádzkovateľa verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.
34. Žalobca opakovane - upomienkami v celkovom počte päť - upozorňoval žalovaného na dlh na platbách za dodanie pitnej vody a vyzýval na jeho splnenie pod hrozbou prerušenia dodávky vody.
Na možnosť prerušenia dodávky pitnej vody žalobca upovedomil žalovaného v každej z písomných upomienok, a teda nepochybne dodržal zákonnú trojdňovú lehotu stanovenú ustanovením § 32 ods. 7 písm. a) zákona o verejných vodovodoch na oznámenie prerušenia dodávky vody pred tým, ako k prerušeniu dodávky žalobca dňa 10.06.2015 skutočne pristúpil. Žalobca vyúčtoval poplatok za prerušenie dodávky vody v súlade s cenníkom výkonov a služieb, platným od 01.10.2014, pričom právo na uvedený poplatok mu vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 8 zákona o verejných vodovodoch.
35. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému v sume 5,- € za každú vystavenú upomienku, t. j. v celkovej sume 25,- € za päť upomienok, súd posudzujúc právnu otázku týkajúcu sa inštitútu zmluvnej pokuty uvádza, že vzhľadom na absenciu zmluvného vzťahu medzi žalovaným ako odberateľom (neoprávneným odberateľom) a vlastníkom verejného vodovodu, nie je zrejmé, na základe porušenia akej zmluvnej povinnosti by mal žalovaný platiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi verejného vodovodu a poberateľovi platieb za dodávky pitnej vody aj zmluvnú pokutu, keďže táto musí byť písomne a v určitej alebo určiteľnej výške dojednaná medzi účastníkmi zmluvy, avšak procesné strany ani ich právni predchodcovia (žalobca nedeklaroval ani nepreukázal existenciu zmluvy o dodávke vody medzi právnym predchodcom žalovaného a vlastníkom verejného vodovodu) žiadnu zmluvu neuzatvorili. Vzhľadom na uvedené nie je daný žiadny právny rámec pre dojednanie zmluvnej pokuty a žalobca požadoval a následne v súdnom konaní si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu bez akéhokoľvek právneho základu v rozpore s ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka.
36. Z vyššie uvedených dôvodov, subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod jemu zodpovedajúci právny stav (príslušné právne normy) súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je právne dôvodný a uplatnený v správnej výške iba čiastočne, a to v časti týkajúcej sa nároku na poplatok v sume 90,52 € za prerušenie dodávky pitnej vody a nároku na vodné - platby za dodanie pitnej vody, vyúčtované za fakturačné obdobie 17.02.2015 - 16.05.2015 v celkovej sume 47,10 € (2 x 19,09 € + 8,92 €). Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi peňažný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 137,62 € a v prevyšujúcej časti (v sume 25,- €) týkajúcej sa nároku na zmluvnú pokutu žalobu ako právne nedôvodnú zamietol.
37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2015 (v čase vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody).
40. Súd mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dňom nasledujúcim po splatnosti faktúr vystavených za dodanie pitnej vody, t. j. po 06.04.2015, 01.05.2015 a 01.06.2015 a dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry vystavenej za prerušenie dodávky vody, t. j. po 26.06.2015. Súd zistil, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného (k 07.04.2015, 02.05.2015, 02.06.2015 a 27.06.2015) predstavovala 0,05 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania, ktorý je o päť percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, a to vo výške 5,05 % ročne z jednotlivých priznaných čiastok bezdôvodného obohatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
41. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že so zreteľom na čiastočný procesný úspech žalobcu v sume 137,62 € zo žalovanej sumy 162,62 €, t. j. percentuálny úspech žalobcu v rozsahu 84,63 %, ktorému zodpovedá percentuálny úspech žalovaného v rozsahu 15,37 %, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,26 %, ktorý je výsledkom rozdielu čiastočných procesných úspechov oboch sporových strán. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.