Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15P-21-2021.pdf
PDF · 89.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/21/2021
Uznesenie
Okresný súd Trebišov vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. R., N.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., dieťa rodičov: W. R., N.. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, C., občan Slovenskej republiky a P. R. T.. V. K., N.. XX.XX.XXXX, A. E. X/XX, K. XX, L., L., občan L., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Trebišov vyslovuje, že nemá právomoc na konanie o nariadenie neodkladného opatrenia k maloletej Z. R., nar. XX.XX.XXXX a konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 04.02.2021 podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd dočasne zveril maloletú Z. R., N.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca do rozhodnutia vo veci rozvodu a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej Z. na čas po rozvode. Zároveň žiadal, aby súd vyslovil, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou na území Slovenskej republiky za prítomnosti otca, po dohode rodičov.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec skutkovo odôvodnil tým, že maloletá Z. pochádza z manželského spolužitia rodičov, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX M. A.. Matka dieťaťa je štátnou občiankou L.. Dieťa, ktoré sa narodilo v C., je štátnym občanom Slovenskej republiky. Na území Slovenska malo i pediatra. Manželstvo rodičov bolo komplikované od uzavretia. Matka dieťaťa si nevedela zvyknúť na život na Slovensku, nechcela si tu vytvárať sociálne väzby, priateľské vzťahy. Otec poukázal na to, že matka podpísala prihlášku, teda dala súhlas k tomu, aby dieťa od septembra 2020 nastúpilo do Materskej školy v C.. Následne matka dňa XX.XX.XXXX odišla na L. i s dieťaťom tvrdiac, že si potrebuje zariadiť vlastné záležitosti. Napriek tomu sa už nevrátila a navyše sa vrátiť odmieta dôvodiac, že na L. už má vlastný život, rodinu, priateľov. Dcéru otcovi odovzdala dňa 11.12.2020 na parkovisku. Od januára XXXX dieťa navštevuje Materskú škôlku v C.Š., má tam kamarátov. Adaptovalo sa, nie sú s ním problémy. So starostlivosťou o dieťa otcovi pomáhajú starí rodičia, ktorí žijú v obci D. Q.. Naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia je daná obavou otca, že matka kedykoľvek vyberie dieťa zo škôlky, vycestuje s ním na L., čo môže ohroziť zdravotný stav dieťaťa.
3. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15P/20/2021 súd zistil, že dňa 04.02.2021 podal otec na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. R., N.. XX.XX.XXXX. Maloleté dieťa žiadal zveriť do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Žiadal, aby súd rozhodol, že matka je oprávnená stretávať s maloletou po dohode rodičov na území Slovenskej republiky. Rozsudkom zo dňa 24.02.2021 bolo manželstvo rodičov rozvedené. Súd vyslovil, že nemá právomoc na konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej EV. R., N.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode a v tejto časti konanie zastavil. Rozsudok nie je doposiaľ právoplatný.
4. Z výpovede matky na pojednávaní, ktoré sa konalo vo veci vedenej pod sp. zn. 15P/20/2021 dňa 24.02.2021 súd zistil, že matka s dieťaťom od XX.XX.XXXX žijú na L.. Matka sa spolu s dieťaťom odsťahovala na L. po tom, čo medzi rodičmi dochádzalo k nezhodám. Matka dieťa zobrala po dohode s otcom, ktorý voči ich odchodu na L. nemal námietky. Od matky požadoval len to, aby keď sa odsťahuje, hodila kľúče od jeho bytu do schránky. Od tej doby, teda už dva roky, sa maloletá Z. zdržiava spolu s matkou na L., kde je prihlásená do škôlky, má tam lekára, sociálne väzby a kontakty. Otec od prerušenia spolužitia na výživu maloletej Z. prispieval mesačne sumou 200,- až 250,- Eur. Nad rámec finančnej sumy výživného dieťaťu kupoval potraviny, ošatenie. Po dohode rodičov sa otec od marca 2019 s dieťaťom stretával každý druhý týždeň od štvrtka, kedy otec pre dieťa prichádzal na L. po skončení pracovnej doby, až do nedele, kedy otec popoludní znova po prekročení hraníc vrátil dieťa matke. Takýto bezproblémový styk otca s maloletou Z. prebiehal až do decembra 2020. Dňa 11.12.2020 matka zavolala otcovi, že z dôvodu jej vážnych zdravotných problémov potrebuje, aby jej otec pomohol s dieťaťom po dobu troch týždňov. Otec voči žiadosti matky nemal námietky a dieťa dňa 11.12.2020 zobral do svojej domácnosti. Od 25.01.2021 dieťa navštevuje Materskú školu v C.. Matka vo svojej výpovedi súdu ozrejmila, že otec mal po troch týždňoch maloletú Z. vrátiť matke, čo však odmietol urobiť. Matka si svoje zdravotné problémy vyriešila, no otec náhle zmenil svoj postoj. Dieťa matke nevrátil ani počas vianočných sviatkov, neustále sa na niečo vyhováral. Otec vo svojej výpovedi argumentoval tým, že po tom, čo s dieťaťom pricestoval z L., musel zostať v karanténe (COVID -19 ) až do 29.12.2020, z dôvodu pozitívneho COVID testu. Následne dieťa prihlásil do škôlky, keďže disponoval súhlasom matky. Dieťa matke odmieta odovzdať, nakoľko si myslí, že maloletá má v jeho domácnosti vytvorené lepšie podmienky pre výchovu a výživu. Nemá problém sa o dieťa postarať. Matka k otázke udeleného súhlasu dieťaťa s návštevou materskej škôlky uviedla, že takýto súhlas dala v máji 2020, nakoľko v tom čase prišla s dieťaťom na Slovensko v snahe vyjsť otcovi dieťaťa v ústrety, keďže v tom čase prechod cez hraničný priechod bol podmienený následnou karanténou, čo otcovi maloletej, ktorý je riadne zamestnaný, sťažovalo výkon povolania. To bolo dôvodom, pre ktorý matka spolu s dieťaťom prišla v apríli 2020 do domácnosti otca. Počas pobytu sa vzťahy rodičov natoľko zlepšili, že matka s otcom plánovali obnoviť spolužitie. Vtedy matka podpísala otcovi súhlas s návštevou predškolského zariadenia pre maloletú Z.. Situácia sa však zmenila po tom, čo sa počas jednomesačného pobytu prejavila povaha otca po požití alkoholu. Matka sa po nevhodnom správaní otca, ovplyvneného požitím alkoholu, v máji 2020 vrátila spolu s dcérou na L.. Akékoľvek ďalšie spolužitie s manželom odmietla, súhlasila s rozvodom.
5. Súd skôr, než začal vo veci konať, zisťoval, či sú splnené podmienky konania. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu, ktorá je podmienená obvyklým pobytom dieťaťa. Súd pri zisťovaní štátu obvyklého pôvodu maloletého dieťaťa zohľadnil všetky osobitné skutkové okolnosti tohto prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa a rodičov v tom ktorom štáte musia byť zohľadnené aj ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa a rodičov odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia.
6. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa čl. 52 ods. 1 Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19.10.1996 (publikovaný v Zbierke zákonov ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 344/2002, vo vzťahu k SR nadobudol platnosť dňa 01.01.2002, ďalej len „Haagsky dohovor z 19.10.1996), dohovor nemá vplyv na medzinárodnú zmluvu, ktorej zmluvnými stranami sú zmluvné štáty tohto dohovoru a ktorá obsahuje ustanovenia týkajúce sa otázok upravených dohovorom, ak zmluvné štáty tejto medzinárodnej zmluvy nevyhlásia inak.
17. Článok 30 ods. 1 Zmluvy o právnej pomoci, právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije.
18. Článok 30 ods. 3 Zmluvy o právnej pomoci, na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa odsekov 1 a 2.
19. Článok 33 ods. 2 prvá veta Zmluvy o právnej pomoci, v neodkladných prípadoch môže orgán druhej zmluvnej strany sám urobiť primerané dočasné opatrenia podľa svojho právneho poriadku, ale musí bezodkladne upovedomiť orgán, ktorého právomoc je daná podľa čl. 32.
20. Súd skúmal právomoc slovenského súdu na konanie s prihliadnutím na § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a aplikačnú prednosť Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach z 16.05.1983, do ktorej sukcedovala Slovenská republika a Ukrajina.
21. V danej veci je teda potrebné najskôr ustáliť, či maloleté dieťa má obvyklý pobyt v Slovenskej republike, alebo na L.. Keďže definícia pojmu „obvyklý pobyt“ nie je nikde obsiahnutá, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa
je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe najbližší.
22. Súd vzhľadom k zistenému skutočnému stavu veci uvádza, že v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie absentuje s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa L..
23. V danej veci možno zo zistených skutočností ustáliť, že maloleté dieťa má obvyklý pobyt na území L., kde sa spolu s matkou a súhlasom otca zdržiavalo od XX.XX.XXXX, ktorá skutočnosť medzi rodičmi nebola sporná. Rodičia, ktorí nežili v spoločnej domácnosti si dohodou si upravili výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Dieťa sa v súlade s dohodou presťahovalo s matkou v marci 2019 na L.. Otec v zmysle tejto dohody prispieval na výživu dieťaťa sumou 200 až 250,-Eur a to až do až do decembra 2020. V zmysle tejto dohody sa realizoval i pravidelný styk otca s dieťaťom od štvrtka do nedele každý druhý týždeň. Skutočnosť, že dňa 11.12.2020 na požiadanie matky, ktorá riešila svoje zdravotné problémy, otec zobral dieťa do svojej domácnosti na dohodnutú dobu troch týždňov, nemôže spôsobiť zmenu obvyklého pobytu dieťaťa a to ani v prípade, že otec dieťa v dohodnutom čase nevrátil. K určeniu faktického pobytu dieťaťa na území L. došlo na základe dobrovoľného rozhodnutia oboch rodičov. Na základe uvedeného preto súd v súlade s vyššie citovanými článkami Dohovoru ako aj vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre konanie a rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia súdom Slovenskej republiky, t.j. Okresným súdom Trebišov, v obvode ktorého sa dieťa síce v čase podania návrhu zdržiavalo, no len preto, že otec nedodržal dohodu, ktorú s matkou uzavrel.
24. Keďže dieťa sa spolu s matkou po prerušení spolužitia rodičov na základe uzavretej rodičovskej dohody zdržiava na L. od 17.03.2019 možno jednoznačne ustáliť, že obvyklým pobytom dieťaťa je L.. Matka nemá záujem vrátiť sa na územie Slovenskej republiky, maloletá navštevuje predškolské zariadenie na území L., má na L. svojich priateľov, je evidovaná príslušnou pediatrickou ambulanciou v mieste bydliska, inak povedané na území L. má maloletá podmienky na to, aby tam mohla trvale žiť.
25. Súd má za to, že v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie absentuje s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa L.. Z uvedených skutočností je zrejme, že štát obvyklého pobytu maloletej je L.. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že tunajší súd nemá právomoc konať a rozhodovať v danej veci o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletej Z. R. a v zmysle ust. § 9 CSP konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky vo veci konať.
26. Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 57 CMP, o povinnosti náhrady trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
28. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko náhrada zaplatených trov konania účastníkov je v mimosporových konaniach zásadne vylúčená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a v prípade, ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.