Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-106-2020.pdf
PDF · 122.27 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/106/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z. K., nar. XX.XX.XXXX, M. K., nar. XX.XX.XXXX a M. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., deti rodičov: matky M. K., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky A. republiky, trvale bytom A. XXX a otca M. K., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana A. republiky, trvale bytom Z. A. XXX, E. A., za účasti prokurátora U. prokuratúry Trenčín, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Maloleté deti Z. K., nar. XX.XX.XXXX, M. K. nar. XX.XX.XXXX a M. K., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
II. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia.
III. Otec j e povinný prispievať na výživu maloletej Z. sumou 130 Eur mesačne, na výživu maloletého M. sumou 110 Eur mesačne a na výživu maloletého M. sumou 80 Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.11.2020.
IV. Dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2020 do 28.02.2021 pre mal. Z. vo výške 356,70 Eur, pre mal. M. vo výške 276,70 Eur a pre maloletého M. vo výške 156,70 Eur je otec maloletých detí p o v i n n ý splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,- Eur na každé dieťa, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky.
V. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
VI. Týmto sa zmeňuje v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/193/2017-75 zo dňa 07.09.2018.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2020, otec navrhoval, aby súd zveril maloleté deti Z. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu mal. detí. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok navrhol určiť matke. Styk otca s maloletými deťmi upraviť nežiadal. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/193/2017-75 súd manželstvo rodičov rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloleté deti na čas po rozvode manželstva zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné rodičom
určené nebolo. Otec dôvodil návrh tým, že matka detí posiela deti účelovo k otcovi, aby sa u neho najedli a aby im kúpil čo treba, napr. aj zubné ošetrenie, pričom matka od otca pýta peniaze na výživu detí pod rôznymi vyhrážkami, čo však nie je v otcových silách z dôvodu financií. Maloletá dcéra Z. bývala u otca 9 mesiacov. Otec uviedol, že pracuje ako skladník, robí aj nočné zmeny a jeho priemerný mesačný príjem je 950 Eur. Z príjmu musí otec mesačne zaplatiť nájom, energie, hypotéku, dcére mobil 25 Eur a poistku.
2. Na pojednávaní konanom dňa 04.03.2021 otec na svojom písomnom návrhu zotrval a v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom navrhol určiť výživné na deti spolu vo výške 210 Eur. Styk s maloletými deťmi upravovať otec nežiadal. Matka s návrhom v časti zverenia súhlasila, nesúhlasila s otcom navrhnutým výživným a navrhla určiť výživné na mal. Z. v sume 150 Eur, na mal. M. v sume 120 Eur a na mal. M. v sume 100 Eur. Matka uviedla, že styku otca s maloletými deťmi nechce brániť a styk nežiadala upraviť.
3. Zo záznamu z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom a vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní vyplynulo, že v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Bytové pomery matky sú na veľmi dobrej úrovni, deti bývajú s matkou dlhú dobu. Matka s deťmi stráda finančne, matka nedokáže pokryť všetky potreby maloletých detí. Maloletá Z. a M. vyjadrili vôľu zostať žiť s matkou, uviedli, že na Z. im otec nič nekúpil. Mal. Z. sa vyjadrila, že otca nechce vôbec stretávať. Mal. M. sa vyjadril, že v súčasnom byte s matkou sa mu páči, viac sa kolíznemu opatrovníkovi k veci nevyjadril. Šetrenie pomerov v domácnosti otca muselo byť rýchlo ukončené z dôvodu, že otec mal v byte vypnuté radiátory a nebolo možné v ňom zotrvať, nakoľko vonku boli mrazy pod nulou. Na otázku kolízneho opatrovníka či otec nebýva v byte svojej priateľky, nakoľko tento sa zdal nevykurovaný, otec uviedol, že nemá dostatok financií a šetrí. Otec bol upovedomený, že deťom chýba a bol motivovaný, aby deti pravidelne kontaktoval a navštevoval. Na pojednávaní kolízny opatrovník navrhol zveriť deti matky, výživné určiť otcovi na deti spolu v rozsahu 300 - 350 Eur a považoval za žiaduce, aby bol styk s deťmi určený v presnom časovom rozsahu.
4. Prokurátor na pojednávaní navrhol na základe vykonaného dokazovania zveriť všetky tri deti do osobnej starostlivosti matky, styk otca s deťmi neupraviť a otcovi uložiť povinnosť platiť na výživné na všetky tri deti minimálne vo výške 300 Eur. K odporúčaniu kolízneho opatrovníka upraviť styku otca s deťmi prokurátor konštatoval, že je zrejmé, že otec nevie uviesť presné dátumy kedy by sa mohol s deťmi stretávať a zároveň matka nemá problém deti mu podľa dohody odovzdať. Vzhľadom na uvedené mal prokurátor za to, že za súčasnej situácie nie je možné stanoviť presný rozsah styku otca s maloletými.
5. Matka maloletých detí podala dňa 30.10.2020 návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom, ktorý bol na tunajšom súde vedený pod sp.zn. 32P/260/2020. Podanie matky v danej veci bolo odmietnuté uznesením tunajšieho súdu č.k. 32P/260/2020-11 z dôvodu nedoplnenia návrhu matkou na výzvu súdu. V návrhu matka žiadala zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, najmä návrhom otca, lustráciami v Sociálnej poisťovni, v registri obyvateľov na otca aj matku, odpoveďou od UPSVAR Trenčín, odpoveďou zamestnávateľa otca ohľadne jeho príjmu, odpoveďou od bývalého zamestnávateľa matky ohľadne jej príjmu, odpoveďou zo Sociálnej poisťovne, záznamov z terénnej sociálnej práce kolízneho opatrovníka zo dňa 11.02.2021, listinnými dôkazmi predloženými otcom ohľadne jeho výdavkov a stretávania s deťmi, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 34P/193/2017 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
7. Maloleté deti Z., M. a M. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 34P/193/2017-75 zo dňa 07.09.2018 a ktorým boli maloleté deti zverené na čas po rozvode manželstva do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždňových intervaloch. Výživné rodičom určené nebolo. Z výpovedí rodičov na pojednávaní konanom dňa 04.03.2021 vyplynulo, že rodičia žili po rozvode v spoločnej domácnosti ešte asi rok, v októbri 2019 sa matka detí odsťahovala do dvojizbového obecného bytu v A.. Otec zostal žiť v trojizbovom byte, kde žila predtým rodina spoločne a ktorý je stále vo vlastníctve oboch rodičov. Od januára do októbra 2020 sa maloletá Z. vrátila bývať k otcovi, od októbra 2020 býva opäť s matkou. Otec ako dôvod uviedol, že Z. sa pohádala s matkou, matka uviedla, že Z. nevyhovovalo bývať s dvomi mladšími bratmi v jednej izbe. Po jej návrate zostala Z. v izbe s matkou a chlapci obývajú druhú izbu. Prvé dva mesiace po odchode matky zo spoločnej
domácnosti rodičov prispieval otec na výživu detí spolu sumou 210 Eur, počas bývania Z. u otca a i následne po jej presťahovaní späť matke prispieval spolu sumou 100 N.. Na Z. 2020 otec zaslal matke naviac sumu 90 Eur.
8. Maloletá Z. má XX rokov, je žiačkou 2. ročníka strednej školy predagogickej v E., je dispenzarizovaná v odbornej očnej ambulancii. Matka maloletej vo februári 2021 zakúpila okuliare vo výške 119 Eur. Ďalšie výdavky na maloletú matka uviedla príspevok na stužkovú 120 Eur ročne, ZRPŠ 20 Eur ročne, na mobil 20 Eur mesačne. Výdavok matky na cestovné pre všetky deti, mimo času pandémie, predstavuje mesačne 30-40 Eur.
9. Maloletý M. má XX,X roka, je žiakom 7. ročníka základnej školy. G. sa v školskej jedálni, nie je dispenzarizovaný v odbornej ambulancii. Výdavok na ZRPŠ oboch synov spoločne predstavuje 20 Eur ročne.
10. Maloletý M. má X,X roka, je žiakom 4. ročníka základnej školy, je dispenzarizovaný v odbornej očnej ambulancii. Matka uviedla, že nové okuliare maloletému už dlhšie neboli zakúpené.
11. Matka býva s maloletými deťmi od novembra XXXX v 2-izbovom obecnom byte v A.. Matka sa vyjadrila, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti rodičov sa otec stretáva s deťmi málo, v roku 2020 bol s chlapcami niekedy raz za mesiac, niekedy raz za dva mesiace na pár hodín, stretnutie s prespatím u otca sa realizovalo asi štyrikrát. Matka je od februára 2020 evidovaná na UPSVaR Trenčín v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberala dávku v nezamestnanosti 168 Eur. Od októbra 2020 je zamestnaná na dohodu o výkone práce v spoločnosti O. & C. s.r.o. ako upratovačka na základnej škole. M. uviedla, že prácu reálne vykonávala do decembra XXXX a dosahovala mesačnú mzdu 250
- 280 Eur netto. V roku 2021, keďže sú školy pre koronakrízu zatvorené, prácu nevykonáva a výplatu nedostáva. Za október až december 2020 matka dostala dávku v hmotnej núdzi spolu 420 Eur. Z odpovede UPSAVARU Trenčín (č-l- 20) vyplýva, že poberanie dávky v hmotnej núdzi matkou vo výške 193,40 Eur trvá. Za január až február 2021 matka nemala žiaden príjem zo zamestnania. Ďalej matka poberá rodinné prídavky na tri maloleté deti vo výške 75 Eur a príspevok na bývanie 90 Eur. Matka vlastní polovicu bytu, v ktorom žila s otcom detí. K mesačným výdavkom matka uviedla nájomné 257 Eur, elektrina 35 Eur, mobil 20 Eur, internet 20 Eur. Poistky a úvery matka nemá.
12. Otec dieťa žije v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve rodičov detí. Otec má priateľku, ktorá je matkou dvoch maloletých detí. Na pojednávaní otec uviedol, že s priateľkou nežije v spoločnej domácnosti. Kolízny opatrovník v zázname z prešetrenia pomerov u otca poukázal na skutočnosť, že prešetrenie muselo byť náhle ukončené, nakoľko v byte otca boli vypnuté radiátory a vonku boli mrazy pod nulou. Otec uviedol, že s deťmi sa stretáva nepravidelne. S chlapcami sa stretáva málo, s dcérou sa v súčasnosti nestretáva skoro vôbec. Otec uviedol, že pracuje ako skladník v E. A. SR. a.s. v K. s čistým príjmom 1050 Eur. Zo mzdového listu od zamestnávateľa otca vyplýva, že za január až november 2020 otcov príjem činil priemerne 1135 Eur netto. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že za január až december 2020 otcov príjem činil priemerne 1460 Eur brutto. Otec vlastní spolu s matkou detí byt, v ktorom žije. Vlastní osobné motorové vozidlo Ford, r.v. 1998. K svojim mesačným výdavkom otec uviedol hypotéka 223 Eur, poplatok za bytový fond 92 Eur, plyn 49 Eur, elektriku 37 Eur, internet TV 28 Eur, mobil 15 Eur, mobil mal. Z. 15 Eur, životné poistenie otca a synov 37 Eur, splátka úveru 100 Eur. Úver bol poberaný vo výške 2500 Eur za účelom zariadenia bytu, kde otec žije. Ďalšie ročné výdavky má otec na smeti 22 Eur, daň z nehnuteľnosti 20 Eur, poistenie bytu 23 Eur, poistenie za auto 100 Eur.
13. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
16. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
17. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
23. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
24. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
27. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
28. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že maloleté deti Z., M. a M. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 34P/193/2017-75 zo dňa 07.09.2018 a ktorým boli maloleté deti zverené na čas po rozvode manželstva do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždňových intervaloch. Výživné rodičom určené nebolo. Fakticky sa striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti nikdy nerealizovala, asi rok po rozvode žili rodičia stále v spoločnej domácnosti, následne sa v októbri 201X matka detí odsťahovala do dvojizbového obecného bytu v A.. Maloletá Z. 9 mesiacov v roku 2020 bývala u otca.
Od novembra 2020, kedy matka podala návrh na začatie konania, bývajú v domácnosti matky všetky tri deti, o ktoré sa matka fakticky stará. V danej veci mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy práv a povinností k deťom došlo k zmene pomerov na strane detí i rodičov a je preto opodstatnené zmeniť v časti úpravy práv a povinností k deťom rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/193/2017-75 zo dňa 07.09.2018. V otázke zmeny zverenia nebol medzi účastníkmi konania rozpor. Obaja rodičia, i kolízny opatrovník, navrhli zveriť maloleté deti matke a formálne takto upraviť faktický stav. Z prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka vyplynula aj vôľa samotných detí byť zverené do osobnej starostlivosti matky. Súd preto týmto rozsudkom zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otec navrhoval v petite návrhu určiť právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok matke, avšak súd nevzhliadol v danej veci dôvod na takéto rozhodnutie a má za to, že je v záujme maloletých, aby o podstatných veciach, akými správa majetku a zastupovanie detí sú, rozhodovali obaja rodičia. Rozpor bol medzi účastníkmi v otázke výšky výživného. Otec navrhoval určiť mu výšku výživného vo výške 210 Eur spolu na všetky deti. Matka navrhovala určiť otcovi výživné na mal. Z. v sume 150 Eur, na mal. M. v sume 120 Eur a na mal. M. v sume 100 Eur. Úpravu styku otec ani matka nežiadali. Upraviť styk otca s deťmi v presnom časovom rozsahu odporučil kolízny opatrovník. Súd v tejto súvislosti zisťoval od otca časový priestor, kedy by sa otec v pravidelných intervaloch mohol stretávať s deťmi. Otec uviedol, že pracuje v dvojzmennej prevádzke na krátky a dlhý týždeň, zmeny sa mu podľa potreby menia a nevie preto povedať čas, kedy by sa s určitosťou s deťmi stretával. Matka sa vyjadrila, že styku otca s deťmi nebráni a deti v prípade žiadosti otca o stretnutie tomuto odovzdá. Z vyjadrení detí pri šetrení pomerov je zrejmé, že ich vzťahy s otcom sú problémové, čo potvrdila i matka. Súd zisťoval i názor rodičov na možnosť návštevy referátu poradensko-psychologických služieb na UPSVAR Trenčín, pričom z vyjadrenia otca bol zrejmý nedostatočný záujem na zlepšení vzťahov v rodine, opäť nevedel uviesť či by mu pracovné povinnosti umožnili návštevu referátu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti so zohľadnením toho, že nie je možné z dôvodu zamestnania otca určiť presné časové intervaly styku, súd styk otca s maloletými deťmi súladne s odporúčaním prokurátora neupravil.
29. Keďže súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. V tejto časti návrhu matky bol v otázke výšky výživného medzi rodičmi rozpor. Otec navrhoval výživné v sume 210,- Eur spolu na všetky deti, matka navrhovala sumu 370 Eur spolu na všetky deti. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že aktuálne otec prispieva na výživu maloletých detí sumou 100,- Eur mesačne. V decembri 2020 otec zaslal matke naviac sumu 90 Eur.
30. S poukazom na odôvodnené potreby maloletých detí zodpovedajúce ich veku, C.d zaviazal otca prispievať na výživu maloletej Z. sumou 130,- Eur mesačne, na výživu maloletého M. sumou 110 Eur mesačne a na výživu maloletého M. sumou 80 Eur mesačne. Súd predmetné sumy výživného považoval za zodpovedajúce vyššie uvedeným zákonným kritériám. Ako už súd uviedol vyššie základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je posúdenie príjmových a výdavkových pomerov rodičov a vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Súd pri rozhodovaní vychádzal z príjmu otca cca 1100 Eur netto, ktorý mal za preukázaný z vykonaného dokazovania. Matka v súčasnosti príjem nedosahuje, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi 193,40 Eur mesačne, prídavkov na tri deti vo výške 75 Eur. V roku 2020 pracovala brigádne ako upratovačka s príjmom 250-280 Eur, matka má stredoškolské vzdelanie bez maturity. Od novembra 2019 do februára 2020 matka pracovala pre zamestnávateľa Z. T. A. s.r.o., kde za mesiace december až január, ktoré odpracovala celé, dosiahla príjem priemerne 922 Eur brutto. Z uvedeného má súd za preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach matky dosahovať príjem v približne takejto výške. Otec na pojednávaní poukazoval na svoje viaceré výdavky. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výživné na maloleté deti má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. Rodič má primárne zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až sekundárne uspokojovať svoje vlastné potreby, a to či už nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa a prvoradou povinnosťou každého rodiča je plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom. Otec v súčasnosti k svojim výdavkom zahrnul výdavok na energie vo svojom byte, pričom vzhľadom na šetrenie kolízneho opatrovníka je dôvodné sa domnievať, že otec žije v byte svojej priateľky. Taktiež rodičia nemajú doposiaľ majetkovoprávne vysporiadaný byt, ktorí užívali počas spoločného spolužitia a ktorí už aktuálne matka neužíva. Hypotéku napriek uvedenému znáša v celku otec. Na strane maloletých detí súd nezistil žiadne neprimerané alebo neodôvodnené výdavky. Maloletá Z. a maloletý M. nosia okuliare, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Otec sa na plnení vyživovacej povinnosti od odchodu matky zo spoločnej domácnosti dva mesiace podieľa vo výške 210 Eur, následne až doposiaľ vo výške 100 Eur. Nad rámec vyživovacej povinnosti
otec maloletým nezakupuje hmotné veci, na Z. 2020 darčeky deťom nedal, matke zaslal naviac 90 Eur. Zároveň súd zdôrazňuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V danej veci sa o maloleté deti osobne stará matka, ktorej pracovná a finančná situácia vzhľadom na pandémiu koronavírusu nie je priaznivá a matka dostáva len príspevky od štátu. V prípade, že sa matka zamestná, je vzhľadom na jej vzdelanie a príjem z minulého zamestnania, predpoklad, že matka bude dosahovať výrazne nižší príjem ako otec. Napriek skutočnosti, že otec súhlasil len s výživným vo výške 210,- Eur na tri deti spolu, súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej Z. sumou 130,- Eur mesačne, na výživu maloletého M. sumou 110 Eur mesačne a na výživu maloletého M. sumou 80 Eur mesačne, t.j. spolu výživným na tri deti vo výške 320 Eur. Uvedené sumy korešpondujú s odôvodnenými potrebami maloletých detí s prihliadnutím na ich vek a stupeň školskej dochádzky, sú v limitoch vymedzených osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi rodičov a zohľadňujú zodpovedajúcou mierou tiež právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni matky i otca.
31. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2020 do 28.02.2020 t.j. od začiatku mesiaca, v ktorom bol podaný návrh na začatie konania do vyhlásenia rozhodnutia súdu, pre mal. Z. vo výške 356,70 Eur, pre mal. M. vo výške 276,70 Eur a pre maloletého M. vo výške 156,70 Eur. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že otec od podania návrhu platil matke na výživu detí 100 Eur mesačne (t.j. 33,33 Eur á každé dieťa) a v decembri 2020 zaslal matke naviac 90 Eur (t.j. 30 Eur á každé dieťa). Súd preto vzal na zreteľ túto skutočnosť a o dlžnom výživnom rozhodol tak, že dlh na výživnom určil vo vyššie uvedených sumách a otcovi ho uložil zaplatiť k rukám matky v splátkach vo výške 10,- Eur na každé dieťa s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.