Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-46-2023.pdf
PDF · 77.87 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/46/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v právnej veci žalobkyne: Mgr. S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXXX/XF, Bratislava, zast.: LÖWY & LÖWY s. r. o., so sídlom Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47 236 230, proti žalovanému: Ing. W. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXXX/XF, H., zast.: JUDr. Denisa Pejchalová, advokátka, so sídlom Zuzany Chalupovej 16A, Bratislava, IČO: 42 307 546, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, t. j. žalobkyne a žalovaného, uzavreté dňa XX.XX.XXXX D. U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX, z r u š u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2023 sa žalobkyňa domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvádzajúc, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, t. j. žalobkyne a žalovaného vzniklo uzavretím manželstva, a to dňa XX.XX.XXXX D. U. a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U.v, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX. Žalovaný dňa 22.09.2023 získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, a to formou živnostenského oprávnenia na vykonávanie živnosti: 1. Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť); 2. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby. Žalobkyňa poukázala na to, že osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. V tomto smere má zodpovednosť za záväzky priamy dosah na majetok patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy záväzok vzniknutý za trvania manželstva v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného by mohol mať priamy majetkový dopad na majetok spadajúci do bezpodielového spoluvlastníctva. Toto by mohlo neprimerane zaťažiť majetok oboch manželov. Na základe vyššie uvedeného, žalobkyňa ako manželka, navrhla zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň žalobkyňa navrhla a súhlasila, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania vo veci v súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku; pričom mala za to, že uvedené je i v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, najmä možnosti dosiahnutia čo najrýchlejšieho meritórneho rozhodnutia vo veci, keď súd môže vychádzať z listinných dôkazov, ktoré sú pripojené k návrhu. Zároveň žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa vyjadril, že s návrhom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva súhlasí a súhlasí aj s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. K žalobe žalobkyňa ako dôkaz pripojila sobášny list č. 98/2023 a osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. živnostenského registra 110-332866.
2. Na výzvu súdu žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.11.2023 uviedol, že súhlasí so žalobou žalobkyne o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj s tým, aby príslušný súd v tomto konaní rozhodol bez nariadenia pojednávania.
3. Súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie s poukazom na § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "Civilný sporový poriadok"), keďže strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasili. V nadväznosti na to súd v súlade s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 02.04.2024 a rozsudok súd verejne vyhlásil dňa 10.04.2024.
4. Zo sobášneho listu súd zistil, že strany sporu dňa XX.XX.XXXX D. U. uzatvorili manželstvo. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. 110-332866 súd zistil, že žalovanému manželovi vzniklo podnikateľské oprávnenie, ktoré ku dňu podania žaloby (aj verejného vyhlásenia rozsudku) trvá.
5. Podľa § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej "Občiansky zákonník"), súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
6. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
7. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že zákonné podmienky na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva sú splnené. Podnikateľské riziko je neoddeliteľnou súčasťou podnikania, preto podnikanie môže mať negatívny dopad aj vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov, a teda môže negatívne postihnúť aj druhého manžela - nepodnikateľa, keďže podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť.
8. V nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú splnené zákonné predpoklady na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v súlade s ustanovením § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zrušil.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku. Napriek tomu, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, zo žaloby vyplýva, že žiadala, aby súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Nad rámec uvedeného, dôvody hodné osobitného zreteľa možno podľa názoru súdu vidieť v tom, že nejde v predmetnej veci o typické sporové konanie a k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť len rozhodnutím súdu. Nemožno preto od žalovaného spravodlivo žiadať, aby znášal trovy konania, keď nemožno hovoriť o skutočnom úspechu v spore na strane žalobcu a zákon neumožňuje iným spôsobom zabezpečiť ochranu jedného z manželov pred prípadnými následkami výkonu podnikateľskej činnosti druhého manžela, než je zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 148a Občianskeho zákonníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.