Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/8/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcov: 1/ Hillside (Sports) LP, so sídlom Unit 1.1, First Floor, Waterport Place, Europort Avenue 2, Gibraltár, 2/ Hillside (Gaming) LP, so sídlom Unit 1.1, First Floor, Waterport Place, 2 Europort Avenue 2, Gibraltár, obaja právne zast.: JUDr. Lukáš Kišeľak, advokát, so sídlom Jarková č. 63, Prešov, IČO: 42 083 591, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č 63, 974 01 Banská Bystrica, proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcov z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca 1/ a 2/ (spolu len „žalobcovia“) podali na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle ustanovenia a nasl. (ďalej len „“). Žalobcovia zároveň žiadali priznať žalobe odkladný účinok v súlade s ustanovením .

2. Správny súd uznesením č. k. -74 zo dňa 28.06.2018 podľa (ďalej len „“) odmietol žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy (I. výrok), návrhu žalobcov na prerušenie konania podľa nevyhovel (II. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok). Správny súd dospel k záveru, že v zmysle , , , , , a a ustanovení , a o hazardných hrách (ďalej len „“) žalovaný nekonal ako orgán verejnej správy, pretože konal ako orgán dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk v zmysle , , v zmysle všeobecných zásad upravených v , a teda nebol naplnený všeobecný pojmový znak „iného zásahu orgánu verejnej správy“, proti ktorému sa možno brániť žalobou podľa a nasl. .

3. Proti uzneseniu správneho súdu podali žalobcovia kasačnú sťažnosť podľa . Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -182 zo dňa 20.05.2020 uznesenie správneho súdu č. k. -74 zo dňa 28.06.2018 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. -182 zo dňa 20.05.2020 uviedol, že podľa právnej úpravy účinnej do 28.02.2019 Finančné riaditeľstvo vykonávalo kompetencie orgánu štátnej správy na úseku pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti hazardných hier, čo jednoznačne vyplývalo z úpravy Medzi kompetencie Finančného riaditeľstva patrilo okrem ukladania sankcií aj vykonávanie kontroly a dozoru, ktorý v sebe zahŕňal aj dozor nad poskytovaním

zakázaných ponúk. Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že tak ako kontrola, aj dozor orgánov verejnej správy je predmetom súdneho prieskumu, pokiaľ kontrolu a dozor vykonávajú orgány štátnej správy. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preto vykonávalo dozor ako orgán štátnej správy v oblasti hazardných hier, pričom toto postavenie „nemôže zmeniť“ ani úprava , keď Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ale ani nástupnícky subjekt - úrad, nie sú orgánmi činným v trestnom konaní, sú orgánmi štátnej správy, ktoré podľa a úpravy sú orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier kompetentnými vykonávať štátny dozor a sú orgánmi tohto dozoru.

5. Správny súd po zrušení uznesenia č. k. -74 zo dňa 28.06.2018 Najvyšším súdom Slovenskej republiky dospel k nasledovným zisteniam. Žalobcovia v žalobe uvádzali, že žalobcovia sú spoločnosťami s platnými licenciami na prevádzkovanie hazardných hier na diaľku vydanými Gibraltárskym regulátorom hazardných hier. Prevádzkujú hazardné hry prostredníctvom internetu na webových sídlach, konkrétne uvedených v žalobe. Nemajú sídlo na území Slovenskej republiky. Ani jeden zo žalobcov nie je národnou lotériovou spoločnosťou v zmysle o hazardných hrách (ďalej len „“). Nemohli preto získať žiadnu licenciu na prevádzkovanie hazardných hier podľa , v dôsledku čoho v zmysle poskytujú na stránkach Zakázanú ponuku.

6. Žalobcovia obdržali od žalovaného list s dátumom 17.10.2017, výzvy na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky na vymenovaných stránkach v lehote 10 dní odo dňa odoslania výzvy v súlade s . Žalovaný vo výzve č. 1299605/2017 upozornil žalobcov, že ak nepreukážu, že neposkytujú zakázanú ponuku, vykoná žalovaný nasledujúce kroky:

- Zaradí stránky na zoznam webových sídiel, prostredníctvom ktorých právnické osoby alebo fyzické osoby poskytujú zakázané ponuky (ďalej len „Zoznam“), ktorý žalovaný zostavuje a zverejňuje na svojom webovom sídle vždy prvý pracovný deň v týždni v súlade s .

- Začne proti žalobcom správne konanie o uložení sankcií podľa (ďalej finančné sankcie“).

- Požiada príslušný súd o vydanie súdneho príkazu na zamedzenie prístupu k stránkam a požiada príslušný súd o vydanie príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka na stránkach.

7. Zaradenie do zoznamu na základe výzvy považujú žalobcovia za „iný zásah orgánu verejnej správy“ v zmysle jeho definície v ustanovení . Žalobcovia sa domáhajú ochrany pred zaradením do zoznamu a žiadali súd, aby nariadil žalovanému nepokračovať v zaradení do zoznamu. Tvrdili, že zaradením do zoznamu boli porušené slobody žalobcov zaručené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a to najmä ich sloboda poskytovať služby v Európskej únii zaručená v článku 56 ZFEÚ.

8. Žalobcovia poukázali na to, že v prípade konfliktu má ZFEÚ prednosť pred vnútroštátnym právom členského štátu Európskej únie. Preto v rozsahu, v akom sú úkony žalovaného voči žalobcom (výzva, zaradenie stránok na Zoznam, finančné sankcie, žiadosť na zamedzenie prístupu k stránkam a žiadosť na zamedzenie prevodu na účet) v rozpore so zmluvou o fungovaní Európskej únie, sú protiprávne aj podľa slovenského práva bez ohľadu na ich vnútroštátny právny základ. Všetky kroky žalovaného namierené proti žalobcom sú preto nezákonné. Sú v rozpore s právom EÚ a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Jednotlivé úkony sú v rozpore so základnými slobodami Európskej únie a nezlučiteľné s článkom 56 ZFEÚ. Žiadosť na zamedzenie prevodu na účet je navyše nezlučiteľná s článkom 63 ZFEÚ, čo predstavuje porušenie slobody pohybu kapitálu a platieb v rámci EÚ.

9. Žalobcovia poukázali na Smernicu 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu a na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora. Podľa žalobcov, v dôsledku toho, že nie je v súlade so ZFEÚ a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, nemohla žiadna zahraničná spoločnosť bez sídla na území Slovenskej republiky alebo bez dcérskej spoločnosti so sídlom na území SR, získať licenciu na prevádzkovanie hazardných hier. To je jasne neprimerané a diskriminačné obmedzenie. Z toho vyplýva, že výzva, ktorá má základ v , by mala byť posúdená ako úkon, ktorý je v rozpore so ZFEÚ ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, a je preto právne neuplatniteľný a súd by nemal preto aplikovať ustanovenia .

10. Žalobcovia v petite žaloby žiadali, aby súd rozhodol, že „žalovanému sa zakazuje pokračovať v zaradení žalobcov - spoločností Hillside (Sports) LP a Hillside (Gaming) LP, webových sídiel: www.188-sb.com; www.game-365.com; www.365-288.com; www.38-365365.com; www.36500365.com; www.188sb.com; www.288sb.com; www.188563.com; číslo účtu IBAN: GB33BARC20658259151311 BIC: BARCGB22, a obsahu poskytnutej zakázanej ponuky, na zozname zakázaných webových sídiel zverejnenom na webovom sídle žalovaného. Žalovanému sa prikazuje vymazať žalobcov - spoločnosti HIllside (Sports) LP a HIllside (Gaming) LP, webové sídla: www.188-sb.com; www.game-365.com; www.365-288.com; www.38-365365.com; www.36500365.com; www.188sb.com; www.288sb.com; www.188563.com; číslo účtu IBAN: GB33BARC20658259151311 BIC: BARCGB22, a obsahu poskytnutej zakázanej ponuky, zo zoznamu zakázaných webových sídiel zverejnenom na webovom sídle žalovaného.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Uplatnil námietku nedostatku pasívnej legitimácie tvrdiac, že nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení a povinností, ktorých výkonom malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv a chránených záujmov žalobcov. Úkonom, ktorý bol spôsobilý uvedený zásah spôsobiť, bol príkaz na blokovanie webového sídla žalobcov, teda úkon subjektu odlišného od žalovaného, vydaný podľa .

12. Podľa žalovaného slovenská právna úprava prevádzkovania hazardných hier na internete, nepredstavuje neprípustné obmedzenia slobody poskytovať služby v Európskej únii.

13. Žalovaný poukázal na dôvodovú správu k - novely , v ktorej je okrem iného uvedené, že podnikanie v oblasti hazardných hier je v EÚ vnímané ako špecifický druh služieb ekonomickej povahy, ktorý je vylúčený z pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/EÚ o službách na vnútornom trhu. Hlavným zámerom pri vypracovaní predkladaného návrhu zákona bolo vytvorením efektívnejších pravidiel, priblížiť sa k takým právnym predpisom, ktoré nastavením nových podmienok podnikania v danej oblasti prispievajú k vyššej ochrane spotrebiteľa. Dôvodom prijatia novely bolo zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti hazardných hier a v nadväznosti na Odporúčanie európskej komisie vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier a prehodnotenie a úprava sadzieb odvodov jednotlivých druhov hazardných hier.

14. Príprava novely bola vypracovaná na základe Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020, pričom v návrhu zákona sa upravujú podmienky prevádzkovania hazardných hier, navrhuje sa nová inštitucionalizácia dozoru a posilnenie princípov zodpovedného hrania v záujme zvýšenia ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých aj v nadväznosti na odporúčanie EK vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier.

15. Článok 56 ZFEÚ zakazuje obmedzenia slobody poskytovať služby príjemcom v iných členských štátoch. Obmedzenia tejto základnej slobody sú prípustné iba v prípade, keď ide o mimoriadne opatrenia výslovne ustanovené v článkoch 51 a 52 ZFEÚ, alebo ak sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora opodstatnené z prevažujúcich dôvodov verejného záujmu. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach uznal určité prevažujúce dôvody verejného záujmu, napr. ciele ochrany spotrebiteľa a predchádzanie podvodom a nabádaniu na mrhanie peniazmi pri hrách, ako aj všeobecnú potrebu zachovať verejný poriadok. Žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora v danej problematike.

16. Žalovaný zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol v žiadosti o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu, 1272609/2017 z 10.08.2017 a následne v žiadosti o vydanie príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby, č. 1309831/2017 zo dňa 04.09.2017, podaných na Krajský súd v Banskej Bystrici, keď konštatoval, že zabránenie poskytovania nelegálnej ponuky prispeje k predchádzaniu vzniku patologického hráčstva, zvýši ochranu spotrebiteľa - hráča, najmä jeho osobných údajov a citlivých informácií, ktoré sú pri využívaní u nás nelicencovaných internetových hazardných hier vystavené zvýšenému riziku, poskytne zvýšenú ochranu ľahko zraniteľných skupín, a tiež ochranu zdravia. Internetové hazardné hry predstavujú obzvlášť zvýšené riziko pre mladistvých, z dôvodu ľahkej dostupnosti cez rozšírenú internetovú sieť a sťaženej regulácie zo strany štátu. Internetové hazardné hry bez licencie fungujú mimo kontrolu a reguláciu štátu, štát preto nevie zabezpečiť primeranú ochranu hráčom, napr. pred zneužitím osobných údajov, nesplnením deklarovaných pravidiel hry, nevyplatením výhier, prepadnutím vkladu, nekorektným správaním zo strany poskytovateľa. Taktiež dochádza k značným finančným únikom, keďže nelicencovaní prevádzkovatelia internetových hazardných hier neplatia odvody do štátneho rozpočtu.

17. Žalobcovia podali na vyjadrenie žalovaného repliku, v ktorej zotrvali v celom rozsahu na podanej žalobe. Poukázali na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, z ktorých vyplýva záver, že súd by mal posúdiť obmedzenia slobôd obsiahnuté v , ako neuplatniteľné a nevymáhateľné. Zároveň podali návrh na prerušenie konania a položenie predbežnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti s čím navrhol konanie prerušiť podľa . Navrhli položiť Súdnemu dvoru EÚ predbežné otázky tohto znenia: 1. „Umožňuje čl. 49 a čl. 56 ZFEÚ výklad, aký stelesňuje slovenská právna úprava, podľa ktorého je členský štát, v ktorom je prevádzkovanie hazardných hier legálnym podnikaním, oprávnený na svojom území bez výnimky zakázať prevádzkovanie zahraničných hazardných hier a propagovanie zahraničných hazardných hier a súčasne bez výnimky neumožniť právnickej osobe alebo fyzickej osobe usadenej na území iného členského štátu získanie vnútroštátnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier na svojom území?“ 2. „Musia byť článok 56 ZFEÚ, princíp prorporcionality a nediskriminácie, a povinnosť členských štátov, aby obmedzovanie služieb hazardných hier bolo možné vykonávať iba systematicky a koherentne, interpretované ako nezlučiteľné s monopolom národnej lotériovej spoločnosti (plne vlastnenej členským štátom EÚ) na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu, ak súkromný poskytovatelia hazardných hier (ale len ak majú sídlo na území daného členského štátu EÚ) sú v skutočnosti oprávnení poskytovať kurzové stávky cez internet v danom členskom štáte EÚ, a naviac sú takýto súkromný poskytovatelia oprávnení v danom členskom štáte prevádzkovať v herniach (teda nie cez internet) iné druhy hazardných hier ktoré sú charakteristické vysokou mierou vystavenia nebezpečenstvu závislosti od hazardných hier (hazardné hry v kasíne, hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov a hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry)?“.

18. Žalobcovia prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok odôvodňovali tým, že právna úprava zakotvená v úplne vylučuje z možnosti propagácie a prevádzkovania hazardných hier rezidentov iných členských štátov EÚ. Uvedený postoj slovenského zákonodarcu by mohol byť akceptovateľný, ak by sa jednalo o zákaz nielen pre zahraničných prevádzkovateľov a propagátorov, ale aj pre propagátorov a prevádzkovateľov domácich. Inak záväzky Slovenskej republiky ako členského štátu vyplývajúce z povinnosti zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu (voľný pohyb služieb) a slobodu usadzovania nie sú naplnené. Kladná odpoveď Súdneho dvora EÚ by v podstate znamenala, že pri zistení poskytovania zakázanej ponuky formou dozoru vykonaného žalovaným na diaľku musí nastúpiť dôsledné uplatnenie zásady prednosti práva Európskej únie.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. zo dňa 12.03.2018, právoplatným 30.03.2018, zamietol návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku žalobe podľa v spojení s , pretože dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie odkladného účinku.

20. Správny súd uznesením č. k. -74 zo dňa 28.06.2018 správnu žalobu podľa odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -182 zo dňa

20.05.2020 uznesenie správneho súdu č. k. -74 zo dňa 28.06.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. Správny súd po vrátení veci vyzval žalobcov podľa na oznámenie, či vzhľadom na uplynutie dlhšej doby od podania správnej žaloby, žalobca naďalej trvá na podanej správnej žalobe, resp. aby správnemu súdu oznámil, či nedošlo k odstráeniu následkov iného zásahu.

22. Žalobcovia podaním zo dňa 08.02.2021 správnemu súdu oznámili, že od podania žaloby dňa 21.11.2017 až doposiaľ nedošlo k odstráneniu následkov spôsobených zásahom žalovaného, a preto žalobcovia naďalej trvajú na podanej žalobe a v tejto uvádzaných skutkových tvrdeniach a právnom posúdení, pričom navrhujú, aby správny súd po vykonaní dokazovania tejto žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

23. Správny súd bez nariadenia pojednávania podľa a po vykonaní dokazovania, správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

24. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa ; orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

26. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa ; na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

28. Podľa ; žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

29. Podľa ; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

30. Podľa ; žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

31. Podľa o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“); Dozorom nad poskytovaním zakázaných ponúk sa rozumie vyhľadávanie poskytovania zakázaných ponúk formou dozoru na diaľku a zostavenie zoznamu webových sídiel, prostredníctvom ktorých právnické osoby alebo fyzické osoby poskytujú zakázané ponuky (ďalej len „zoznam zakázaných webových sídiel“), na základe vykonaného dozoru na diaľku.

32. Podľa ; finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nezaradí do zoznamu zakázaných webových sídiel alebo vyradí z tohto zoznamu dozorovaný subjekt, ktorý preukáže, že neposkytuje zakázanú ponuku, alebo ak bolo poskytovanie zakázanej ponuky ukončené.

33. Podľa ; právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby, je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zamedziť prístup k webovému sídlu, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje platobné služby, je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zamedziť vykonaniu platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu, ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky.

34. Na vydanie príkazu je príslušný sudca súdu príslušného podľa osobitného predpisu, ktorým je o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Z ust. zákona o ochrane pred odpočúvaním, na použitie ktorého odkazuje ust. vyplýva, že na rozhodovanie o príkaze na základe žiadosti žalobcov je vecne príslušný krajský súd. Zo znenia ust. a je zrejmé, že rozhodovanie patrí sudcom trestného kolégia.

35. Podľa ; ak pominú dôvody na vydanie príkazu súdu podľa odseku 7, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky požiada príslušný súd o jeho zrušenie.

36. Žalobcovia sa správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej moci domáhajú ochrany pred zaradením ich mien, stránok , účtu a obsahu ponuky na Zoznam, nakoľko podľa tvrdení žalobcov boli zaradením na Zoznam, žalobcovia priamo dotknutí a ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch. Neoprávnený zásah orgánu verejnej moci tak má spočívať v zaradení žalobcov a ich webových sídiel na Zoznam. Žalovaný po zaradení žalobcov na Zoznam požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici žiadosťou č. 1309831/2017 zo dňa 04.09.2017 o vydanie príkazu na zamedzenie platobnej operácie alebo platobnej služby. Skutočnosť, že sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici vydal pod sp. zn. zo dňa 18.09.2017 príkaz na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby, má sa za to, že došlo k potvrdeniu naplnenia podmienok, pre ktoré boli žalobcovia zaradený na Zoznam.

37. Až v prípade, ak pominú dôvody na vydanie príkazu podľa , môže Finančné riaditeľstvo SR požiadať príslušný súd o jeho zrušenie ( tohto zákona). Je to jediný zákonom stanovený dôvod a spôsob zrušenia príkazu. Podľa názoru správneho súdu, sa však tak nemôže stať na základe rozhodnutia správneho súdu, ktorým by bola uložená povinnosť Finančnému riaditeľstvu SR zakázať pokračovať v zaradení žalobcov na zozname zakázaných webových sídiel zverejnených na webovom sídle žalovaného a ani na uložení povinnosti vymazať žalobcov zo zoznamu zakázaných webových sídiel zverejnených na webovom sídle žalovaného. Vzhľadom k tejto skutočnosti považuje správny súd petit žaloby ako formulovaný nesprávne, nakoľko správny súd by mohol Finančnému riaditeľstvu SR len prikázať posúdenie či pretrvávajú dôvody pre vydanie príkazu alebo už pominuli. Až takéto rozhodnutie, ktoré patrí do kompetencie Finančného riaditeľstva SR by mohlo byť preskúmavané správnym súdom, čo do existencie a jeho dôvodnosti. Zároveň o tom, či skutočne pominuli dôvody pre vydanie príkazu, rozhoduje na žiadosť Finančného riaditeľstva SR, ako príslušný ten súd, ktorý príkaz vydal, a to po porovnaní pomerov (okolností) z akých vychádzal pri vydávaní príkazu s pomermi novými odôvodňujúcimi jeho zrušenie.

38. Žalobcovia sa petitom správnej žaloby zo dňa 16.11.2017 domáhajú, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v zaradení žalobcov a ich webových sídiel na Zoznam a to i napriek tomu, že príkaz sudcu podľa o zamedzení platobných operácií a platobných služieb v prospech bankového účtu žalobcov zostáva naďalej v platnosti. Skutočnosť, že sudca príslušný na vydanie príkazu podľa vydal príkaz na zamedzenie platobnej operácie alebo platobnej služby zodpovedá tomu, že žalovaný postupoval pri zaradení žalobcov na Zoznam v zmysle . V prípade, že by tomu tak nebolo by bola žiadosť žalovaného o vydanie príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby sudcom príslušného súdu zamietnutá

ako neopodstatnená. Správny súd preto nemôže rozhodnúť o nezákonnom zásahu do práv alebo právom chránených záujmov žalobcov, ak paralelne existuje aj iné rozhodnutie súdu, ktoré zákonnosť a správnosť postupu žalovaného potvrdzuje.

39. S poukazom na vyššie uvedené správny súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú podľa zamietol, nakoľko nemal preukázaný nezákonný zásah do práv alebo právom chránených záujmov žalobcov.

40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením ( )

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť ( a , a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , ; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , ; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.