Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6Csp/15/2021

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany, sudcom Ľubošom Chrenkom, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava v práv. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 1.108,98 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2021 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.108,98 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 08.11.2017 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/ XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 999,- eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 47 mesačných splátkach v sume 30,- eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.410,- eur. Do dnešného dňa žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 0,- eur.

2. Po začatí konania súd zistil, že žalovaný zomrel dňa 11.04.2019 t.j. necelé 2 roky pred začatím súdneho konania.

3. Podľa (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

4. Podľa , ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

7. Podľa , každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.

8. Podľa , , veta prvá spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

9. Ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu, teda nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania (nemá procesnú subjektivitu), napríklad fyzická osoba zomrela pred začatím konania, súd nemôže pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť. Poučovacia povinnosť súdu je zameraná na pomoc účastníkom sporu predovšetkým ohľadom procesných aspektov ich úkonov, ale súd nemá povinnosť, no ani oprávnenie poučovať účastníka o jeho hmotnoprávnych oprávneniach a účinkoch jeho úkonov, ktoré na súde uplatňuje, teda ani o tom, či a ktorý účastník má byť aktívne alebo pasívne legitimovaný, lebo by to bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2001, sp. zn. ).

10. Ustanovenie ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania. Keďže jej nedostatok v čase začatia konania, (t.j. v deň doručenia žaloby alebo doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu) je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, súd postupuje podľa a konanie zastaví. Nakoľko v čase doručenia žaloby na súd žalovaný už nežil, t.j. nemal spôsobilosť byť stranou sporu ani procesnú spôsobilosť a ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd v zmysle a konanie zastavil.

11. Podľa , Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia tejto zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení CP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t.j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. ).

14. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia od. 1 je súd povinný vždy skúmať či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a podobne. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva a so zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobcovia domohli uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca podal žalobu voči strane sporu, ktorá v čase podania žaloby nemala procesnú subjektivitu. Za tejto procesnej situácie žalobca síce zavinil zastavenie konania, a preto je povinný v zmysle ustanovení nahradiť trovy konania protistrane. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy doposiaľ nevznikli (rovnako súd nemohol priznať trovy konania niekomu, kto nemá procesnú subjektivitu), súd rozhodol o trovách konania s poukazom na tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa , (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.