Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-30-2020.pdf
PDF · 121.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobkyne V.. R. D., nar. X. mája XXXX, bytom B. XXXX/XXX, B., právne zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Námestie mieru č. 5, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-PO-T.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 26. marca 2020, na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OÚ-PO-T.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 26.3.2020 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa priznáva právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného v administratívnom konaní
1. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Národná diaľničná spoločnosť vyhotovila dňa 30.06.2018 o 02:35:20 hod. záznam č. XXXXXXXX o vykonaní kontroly dodržiavania povinnosti úhrady diaľničnej známky podľa zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého je zrejmé, že prevádzkovateľ motorového vozidla s evidenčným číslom B porušil dňa 29.06.2018 o 13:40:37 hod. povinnosť zabezpečiť, aby pri využívaní vymedzeného úseku cesty D1, 395,9km , smer PO, mal uhradenú diaľničnú známku. Súčasťou predmetného záznamu sú aj fotografie predmetného vozidla na uvedenom úseku cesty v uvedenom čase.
2. Okresný úrad Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľovi vozidla č. OU-PO-T.-XXXX/XXXXXX zo dňa 02.03.2020, uložil žalobkyni ako prevádzkovateľovi vozidla s EČV: B pokutu vo výške 150,- Eur za to, že sa dopustila spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia §10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. tým, že dňa 29.06.2018 v čase o 13:40:37 hod. užívala vymedzený úsek cesty D1, 395,9km, smer PO, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky.
3. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala voči predmetnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnila tým, že podľa § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke v znení účinnom od 01.05.2018 do 30.6.2019 podáva odpor, ktorý odôvodňuje tým, že v inkriminovanom čase 29.06.2018 napriek tomu, že bola prevádzkovateľnou vozidla s EČV: B toto vozidlo neriadila ale ho viedol jej syn T. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, B.. Uviedla, že aj zákon č. 488/2013 v znení v čase podania odporu neumožňuje podanie odporu z vyššie uvedeného dôvodu, je potrebné vzhľadom na dátum priestupku aplikovať na vec predmetný zákon v znení do 30.06.2019 s poukazom na ustanovenie § 16d. Poukazujúc na uvedené žiadala, aby správny orgán postupoval v zmysle uvedeného a konanie o správnom delikte voči žalobkyni prerušil a následne zastavil.
4. Okresný úrad Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, rozhodnutím č. OU-PO- T.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 26.03.2020 (napadnutým rozhodnutím) odmietol odpor žalobkyne proti rozkazu o uložení pokuty zo dňa 02.03.2020, nakoľko mal za to, že odpor neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. a to tvrdenie rozhodujúcich skutočností s označením dôkazov na ich preukázanie a predložením listinných dôkazov. Predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že správne konanie začalo dňa 20.02.2020, kedy bol do Jednotného informačného systému v cestnej doprave, v ktorom sa v zmysle zákona č. 387/2015 Z.z. vedie spis o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, doručený záznam o vykonaní kontroly č. XXXXXXXX, na základe ktorého bolo začaté predmetné konanie a vydaný rozkaz o uložení pokuty. Poukazujúc na uvedené správny orgán uviedol, že nebolo možné na vec aplikovať ustanovenia § 16d zákona č. 488/2013 Z.z. a odpor podľa § 13 ods.3 písm. a) zákona č. 488/2013 Z.z., účinného v čase rozhodovania o odpore, odmietol.
II.
Žalobné dôvody
5. Vo včas podanej správnej žalobe žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že žalovaný síce poukázal na ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z., ktoré odcitoval, avšak jeho aplikáciu bližšie nevysvetlil. Žalobkyňa mala za to, že odpor riadne zdôvodnila a zároveň poukázala na dôkaz, ktorý bol súčasťou samotného rozhodnutia o uložení pokuty a to fotografiu, na ktorej je možné vidieť vodiča motorového vozidla s EČV:B a z ktorej je zrejmé, že vozidlo šoféroval muž a nie žena. Namietala, že žalovaný odpor odmietol pre absenciu predpísaných náležitostí, avšak neuviedol akú konkrétnu náležitosť odpor neobsahoval. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa za podstatnú označila potrebu ustálenia tej skutočnosti, ktorú právnu úpravu je potrebné na vec použiť a to, či úpravu účinnú do 01.07.2019 alebo účinnú po tomto dátume, keďže žalovaný uviedol, že nemožno na vec aplikovať ustanovenie § 16d zákona č. 488/2013 Z.z.. Uvedený právny záver žalovaného však žalobkyňa označila za porušenie jedného zo základných princípov právneho štátu a to zákaz pravej retroaktivity právne normy, keďže právny názor, že na vec má byť aplikovaná právna úprava, účinná v čase, kedy sa žalovaný z informačného systému o spáchaní deliktu dozvedel, porušuje ochranu skoršieho správania subjektu práva a jeho možnosť predvídať právne dôsledky jeho správania v budúcnosti. Poukázala na to, že v zmysle §13 ods. 7 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu, ak prevádzkovateľ vozidla v odpore proti rozkazu o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 uvedie údaje o vodičovi, ktorý viedol vozidlo v čase porušenia, okresný úrad konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla preruší a začne konanie o priestupku podľa § 10. Zároveň žalobkyňa uviedla, že na trestanie za správne delikty je potrebné aplikovať rovnaký režim ako pre trestný postih za trestné činy, teda aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému. Poukázala na znenie čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, kedy bol čin spáchaný. V tejto súvislosti uviedla, že správny delikt bol spáchaný v čase, kedy mal prevádzkovateľ vozidla možnosť zbaviť sa zodpovednosti za daný správny delikt označením vodiča, ktorý vozidlo riadil v čase deliktu, teda bolo potrebné na vec aplikovať ustanovenia v tomto znení. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OÚ-PO-T.-XXXX/XXXXXX zo dňa 02.03.2020 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň, aby žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.07.2020 uviedol, že zákon č. 488/2013 využíva inštitút objektívnej zodpovednosti a subjektom zodpovedným za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 je prevádzkovateľ vozidla. K zavedeniu objektívnej zodpovednosti došlo z dôvodu prechodu na automatizovaný elektronický systém kontroly úhrady poplatkov za vymedzené spoplatnené úseky ciest s cieľom zefektívnenia kontroly, a teda aj úhrady predmetných poplatkov. Dôvodil, že elektronický systém kontroly nie je schopný zaznamenávať, identifikovať a stotožňovať jednotlivých vodičov vozidiel ale za kontrolný identifikátor vyberá evidenčné číslo vozidla nachádzajúceho sa na spoplatnenom úseku cesty, na základe ktorého stotožňuje prevádzkovateľa vozidla. Povinnosť zabezpečenia úhrady diaľničnej známky prevádzkovateľom vozidla bola ustanovená od prijatia zákona č. 488/2013 Z.z. a novelou účinnou od 01.07.2019 nedošlo k vzniku novej povinnosti, ktorá by nebola daná v čase spáchania správneho deliktu. Uvedená novela upravila iba procesný postup v prípade podania odporu proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt. Ustanovenie §16d zákona č. 488/2013 Z.z. podľa názoru žalovaného je možné aplikovať iba na prípady, ak správne konanie začalo pred 01.07.2019, pričom v prejednávanom prípade sa žalovaný z podnetu (záznamu o vykonaní kontroly č.XXXXXXXX) NDS dozvedel o spáchaní správneho deliktu až 20.02.2020, teda nebolo možné predmetné ustanovenie na vec aplikovať. Taktiež argumentoval tým, že dňom účinnosti novely zákona č.488/2013 Z.z. došlo k zmenám v Jednotnom informačnom systéme v nadväznosti na vypustenie možnosti podávania odporu podľa § 13 ods. 7 zákona č. 488/2013 Z.z.. Taktiež uvedenie údajov o vodičovi vozidla podľa názoru žalovaného neznamenalo zánik objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla, keďže v prípade, ak priestupok nebolo možné z akýchkoľvek príčin prejednať, správny orgán musel pokračovať v správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, pričom podľa § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z.z. je možné v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla uložiť pokutu až do 3 rokov odo dňa porušenia povinnosti. Poukazujúc na to, že v predmetnom prípade bola ako prevádzkovateľa vozidla stotožnená žalobkyňa, tejto bola uložená pokuta za správny delikt a keďže táto podala odpor podľa obsolentných ustanovení, odpor bol žalovaným odmietnutý. Žalovaný doplnil, že od decembra 2018 z rozhodnutia Štátneho dopravného úradu prebieha vydávanie rozkazov o uložení pokuty na automatizovanej a centralizovanej úrovni v Jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave na základe elektronicky doručeného a zaevidovaného podnetu a následným zaslaním rozkazu prevádzkovateľovi vozidla z pracoviska Ministerstva vnútra SR, Centra logistického zabezpečenia administratívnych činností v Slovenskej Ľupči, pričom okresné úrady majú možnosť do tohto procesu vstúpiť až po doručení rozkazu prevádzkovateľovi vozidla. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že postupoval v zmysle zákona č. 488/2013 Z.z. s poukázaním na citáciu dôvodovej správy. Žalovaný uviedol, že k odporu neboli predložené žiadne listiny, ktoré by preukázali opak zisteného skutkového stavu, t.j. že vozidlo s EČV B ktorého prevádzkovateľkou je V.. R. D., bolo dňa 29.06.2018 zachytené na vymedzenom úseku cesty bez úhrady diaľničnej známky na základe Záznamu o vykonaní kontroly č. XXXXXXXX. Záverom žalovaný poukázal na prípustnosť nepravej retroaktivity a v súvislosti s tým na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/98/210 z 29.06.2010. Správny orgán je toho názoru, že žalobkyňa sa domáha aplikácie právnych predpisov, ktoré v čase vydania rozhodnutia o odmietnutí odporu nemohli byť aplikované, keďže správne konanie začalo najskôr 20.02.2020, t.j. doručením záznamu o vykonaní kontroly do Jednotného informačného systému v cestnej doprave, teda aplikácia ustanovenia § 16d zákona č. 488/2013 Z.z. je vylúčená.
IV.
Replika žalobcu
7. Žalobkyňa v replike zo dňa 12.08.2020 uviedla, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom vyjadrení vychádza zo zásadne odlišných skutkových okolností a právnej úpravy ako je to v posudzovanej veci, a preto je neaplikovateľné. Zotrvala na svojich vyjadreniach v žalobe a upriamila pozornosť na skutočnosť, že sa jedná o správne trestanie, ktoré musí zodpovedať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy, preto je nevyhnutné poskytnúť záruky a práva zakotvené v trestnom práve a postupovať analogicky podľa zásad ukladania trestných sankcií. Vzhľadom na to, že pre posúdenie trestnosti činu a ukladania sankcie je rozhodujúca právna úprava účinná v čase, kedy bol čin spáchaný a ak právny poriadok umožňoval v čase spáchania deliktu zbaviť sa zodpovednosti
prevádzkovateľa vozidla preukázaním, že v čase činu toto vozidlo ako vodič neviedol, potom na strane žalobkyne v predmetnom konaní absentuje administratívna zodpovednosť za správny delikt.
8. Žalobkyňa v podaní zo dňa 24.09.2020 poukázala na novelu zákona č. 488/2013 Z.z. a to zákonom č. 198/2020 s účinnosťou od 21.07.2020 a konkrétne na ustanovenia §10a ods.8, §11 ods. 6 a § 16e, pričom konštatovala, že ustanovenie §11 ods. 6 upravuje hmotnoprávnu lehotu, ktorej uplynutie spôsobuje zánik postihu za správny delikt a je ho potrebné aplikovať aj na konania začaté pred 20.07.2020 z dôvodu, že sa jedná nie o procesnú ale o hmotnoprávnu premlčaciu lehotu. Poukazujúc na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudli účinnosť nové zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, pričom v predmetnom prípade došlo k uloženiu pokuty takmer po 2 rokoch od spáchania skutky, teda žalobkyňa mala za to, že z dôvodu uplynutia hmotnoprávnej lehoty zanikla jej zodpovednosť za správny delikt.
V.
Skutkové a právne argumenty správneho súdu
9. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
11. Podľa § 194 ods. 1 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
12. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Podľa § 1 zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších právnych predpisov, (ďalej len zákon č. 488/2013 Z.z.) tento zákon upravuje výber úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest (ďalej len „vymedzené úseky ciest“), práva a povinnosti užívateľov vymedzených úsekov ciest, pôsobnosť orgánov štátnej správy, pôsobnosť správcu výberu úhrady diaľničnej známky, výkon kontroly, zodpovednosť a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. povinnosť úhrady diaľničnej známky má vodič vozidla alebo vodič jazdnej súpravy (ďalej len „vodič“).
15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
16. Podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.
17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. Ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej podľa § 9 ods. 10 spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur.
18. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. Rozkaz vydaný podľa § 11 ods. 1 má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie, ak odsek 8 neustanovuje inak. Spolu s rozkazom sa prevádzkovateľovi vozidla zašle aj fotografia o porušení povinnosti podľa § 4 ods. 2 a záznam o kontrole. Rozkaz nemožno doručiť verejnou vyhláškou.
19. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije.
20. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 488/2013 Z.z. okresný úrad odmietne odpor, ak a)neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 2 a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, b)bola pokuta už uhradená.
21. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z.z. okresný úrad vydá rozhodnutie o odmietnutí odporu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu.
22. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z.z. včasným podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak.
23. Podľa § 16d zákona č. 488/2013 Z.z. konania o správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
24. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z.z., účinného v čase spáchania správneho deliktu, ak prevádzkovateľ vozidla v odpore proti rozkazu o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 uvedie údaje o vodičovi, ktorý viedol vozidlo alebo jazdnú súpravu v čase porušenia, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, okresný úrad konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla preruší a začne konanie o priestupku vodiča podľa § 10. Ak v konaní o priestupku vodiča podľa §10 okresný úrad v lehote ustanovenej osobitným predpisom zistí, že nie je možné zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba, priestupok nemožno prejednať, skutok nespáchal obvinený alebo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané, vo veci nerozhodne podľa osobitného zákona,22) pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla; inak okresný úrad konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie.
25. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
27. Predmetom konania je preskúmanie postupu žalovaného a zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. T.- XXXX/XXXXXX-X zo dňa 26.03.2020, ktorým žalovaný odmietol odpor žalobkyne proti rozkazu o uložení pokuty zo dňa 02.03.2020 dôvodiac, že odpor žalobkyne neobsahuje náležitosti podľa § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. a to tvrdenie rozhodujúcich skutočností s označením dôkazov na ich preukázanie a predložením listinných dôkazov.
28. Ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. upravuje náležitosti, ktoré musí odpor voči rozkazu o uložení pokuty obsahovať a to opísanie rozhodujúcich skutočnosti, o ktoré účastník opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze. Zároveň ukladá povinnosť pripojiť k odporu aj označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, resp. povinnosť pripojiť listinné dôkazy.
29. Odpor proti rozkazu o uložení pokuty je špecifickým spôsobom procesnej obrany účastníka konania o správnom delikte podľa zákona č. 488/2013 Z.z., ktorý má za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť, podanie oprávnenou osobou) absolútny kasačný účinok voči rozkazu o uložení pokuty podľa § 13 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z.z.. Z citovaného ustanovenia zákona č. 488/2013 Z.z., t. j. § 13 ods. 2, jednoznačne vyplývala, že povinnosťou účastníka administratívneho konania je len povinnosť odpor odôvodniť, a teda uviesť svoju obranu voči výroku uvedenému v rozkazu. Z obsahového hľadiska na odôvodnenie odporu podaného proti rozkazu o uložení pokuty postačovalo, aby žalobkyňa uviedla akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v rozkaze uloženej pokuty. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní splnenia náležitosti odporu nie je rozhodujúce, či žalobkyňou uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie. Rozhodujúcou je iba tá skutočnosť, či uvedenými skutočnosťami namieta správnosť, resp. zákonnosť výroku uvedeného v rozkazu.
30. Z administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že žalobkyňa v odpore voči rozkazu o uložení pokuty zo dňa 02.03.2020 označila vodiča vozidla, ktorý v čase spáchania skutku viedol motorové vozidla a zároveň žiadala, aby správny orgán postupoval v zmysle § 16d zákona č. 488/2013 Z.z. a na vec aplikoval právnu úpravu účinnú do 30.06.2019. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa uviedla právne a zároveň aj skutkové tvrdenia, ktoré podľa jej názoru boli spôsobilé ovplyvniť výrok rozhodnutia o uložení pokuty. V dôsledku uvedenia týchto skutočností nebolo možné konštatovať, že by odpor žalobkyne podaný proti rozkazu o uložení pokuty neobsahoval zákonnom požadované náležitosti podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 488/2013 Z.z.. Správny orgán postupoval v rozpore so zákonom, ak odpor odmietol pre nedostatok náležitosti, pričom v odôvodnení rozhodnutia o odmietnutí námietok sa vysporiadaval s právnou obranou žalobkyne uvedenou v odpore a to, že na vec nemožno aplikovať právnu úpravu účinnú do 30.06.2019 z dôvodu, že konanie o správnom delikte začalo až dňa 20.02.2020, t.j. dňom kedy bol do Jednotného informačného systému v cestnej doprave, v ktorom sa vedie spis o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, doručený záznam o vykonaní kontroly č. XXXXXXXX, preto nebolo možné na konanie o správnom delikte žalobkyne aplikovať ustanovenie §13 ods. 7 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu a postupovať v zmysle uvedeného zákonného znenia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že správnemu orgánu bolo zrejmé, že žalobkyňa uviedla tvrdenia na obranu proti výroku o pokute, pričom žalovaný bez toho, aby postupoval v súlade s ustanovením §13 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z.z a pokračoval v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, v ktorom by vydal rozhodnutie vo veci a v ňom sa vysporiadal s námietkami žalobkyne, odpor žalobkyne odmietol bez toho, aby boli naplnené podmienky podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 488/2013 Z.z.. Uvedeným postupom žalovaného došlo k porušeniu došlo ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, preto správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že správny orgán je povinný postupovať podľa § 13 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z.z., keďže odpor žalobkyne bol podaný včas a zároveň obsahoval zákonom predpísané náležitosti.
31. Čo sa týka žalobkyňou namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyslovil, že na vec nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 488/2013 Z.z., účinného v čase spáchania správneho deliktu, správny súd považuje za potrebné vysloviť, že k spáchaniu správneho deliktu malo dôjsť tak, že prevádzkovateľka vozidla dňa 29.06.2018 v čase o 13:40:37 hod. užívala vymedzený úsek cesty D1, 395,9km, smer PO, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V čase spáchania správneho deliktu zákon č. 488/2013 Z.z. upravoval v ustanovení §13 ods. 7 liberačný dôvod na strane prevádzkovateľa vozidla, ktorý v prípade, ak sa preukázal, správny orgán bol povinný konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla zastaviť.
32. Správne orgány ako aj správne súdy sú pri rozhodovaní vo veciach správneho trestania povinné aplikovať rovnaké základné zásady ako platia v trestnom práve, čo vyplýva z ustanovenia § 195 SSP. Uvedené ustanovenie však má svoj podklad jednak v Ústave Slovenskej republiky v článkoch 46-50 ako aj v medzinárodných dokumentoch, ktorými je Slovenská republika viazaná a to jednak z čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je zakotvené právo na spravodlivé súdne konanie a čl. 7 Dohovoru, ktorý obsahuje povinnosť ukladania trestov výlučne na základe zákona, pričom v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva akékoľvek verejnoprávne ustanovenie sankčnej povahy nemožno posudzovať podľa jeho označenia ale je potrebné ho posúdiť podľa obsahu a účelu, a teda aj pri postihu osôb za správne delikty je potrebné vychádzať z princípov zakotvených v
predmetnom článku medzinárodnej zmluvy. Taktiež v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy (91) 1 o správnych sankciách sú vymedzené princípy pre vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti pri ukladaní správnych sankcií fyzickým a právnickým osobám. Jedným z týchto základných princípov, ktoré sa musia podľa odporúčania RE (91) 1 uplatňovať v úprave administratívnoprávneho trestania, je aj zákaz retroaktivity právnych noriem, t.j. zákaz spätnej pôsobnosti zákonného ustanovenia upravujúceho zodpovednosť za správny delikt. Účelom uvedenej zásady je zabezpečiť naplnenie požiadavky právnej istoty, a teda poskytnúť záruku ochrany skoršiemu správaniu sa subjektu a možnosti predvídať právne následky takéhoto konania v budúcnosti.
33. Vo vzťahu k prejednávanej veci, ako už bolo vyššie uvedené, v čase spáchania správneho deliktu dňa 29.06.2018, zákon č. 488/2013 Z.z. umožňoval prevádzkovateľovi vozidla v odpore proti rozkazu o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2, čo je vlastne prvým úkonom účastníka konania v konaní o správnom delikte, označiť vodiča motorového vozidla, ktorý viedol vozidlo v čase spáchania protiprávneho skutku, pričom ak sa uvedené skutočnosti preukážu a nedôjde k naplneniu niektorého z dôvodov, pre ktoré okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla podľa § 13 ods. 7 zákona č. 488/2013 Z.z., účinného v čase spáchania správneho deliktu, je daný liberačný dôvod na strane prevádzkovateľa vozidla, pre existenciu ktorého správny orgán konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla zastaví.
34. V tejto súvislosti je nevyhnutné konštatovať, že liberačný dôvod predstavuje hmotnoprávny inštitút, pri preukázaní ktorého dochádza k zániku zodpovednosti delikventa za spáchaný správny delikt. Uvedený dôvod však môže byť uvedený iba výslovne v zákone, pričom práve v čase spáchania predmetného správneho deliktu, zákon č. 488/2013 Z.z. takýto liberačný dôvod výslovne upravoval v ustanovení § 13 ods. 7. Následnou novelou zákona č. 488/2013 Z.z., t.j. zákonom č. 149/2019 Z.z., došlo k vypusteniu ustanovenia § 13 ods. 7. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. júla 2019 stanovili, že konania o správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, avšak uvedené ustanovenie opomenulo upraviť hmotnoprávne inštitúty akým je aj zánik zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla za správny delikt podľa §10a zákona č. 488/2013 Z. z., ktoré v dôsledku prijatia zákona č. 149/2019 Z.z. boli vypustené zo zákona č. 488/2013 Z.z.
35. Správny súd so zreteľom na základnú zásadu trestania ustanovenú v článku 50 ods. 6 Ústavy SR a rozvedenú v § 2 ods. 1 Trestného zákona považuje za nevyhnutné vysloviť právny záver, že čo sa týka existencie liberačného dôvodu je žalovaný povinný vychádzať z právnej úpravy účinnej v čase spáchania správneho deliktu, teda k 30.06.2018, keďže trestnosť činu (a teda aj zánik trestnosti) sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Pod pojmom trestnosť činu je nevyhnutné rozumieť všetky podmienky, od ktorých závisí výrok o vine a treste (napr. okolnosti vylučujúce protiprávnosť, zánik trestnosti a pod.), t. j. určenie, podľa ktorého zákona (v prípade jeho zmien) sa má trestný čin posúdiť.
36. Ak teda v čase spáchania správneho deliktu zákon umožňoval prevádzkovateľovi vozidla vyviniť sa zo spáchania správneho deliktu tým, že po označení vodiča motorového vozidla, ktorý viedol vozidlo v čase porušenia zákona a ak v konaní o priestupku vodiča podľa § 10 správny orgán nezistil, že nie je možné zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchal tento vodič, priestupok podľa § 10 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. nemožno prejednať, skutok nespáchal obvinený alebo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané alebo vo veci nebolo rozhodnuté podľa č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, je daný liberačný dôvod pre zánik zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla za správny delikt.
37. Čo sa týka zmeny zákona č. 488/2013 Z.z., ku ktorej došlo prijatím zákona č. 149/2019 Z.z. s účinnosťou od 1. júla 2019, uvedenú právnu úpravu nemožno na vec aplikovať, nakoľko ako bolo uvedené trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania činu (správneho deliktu), teda aj liberačné dôvody pre zánik zodpovednosti je nevyhnutné posúdiť podľa zákona účinného v čase spáchania správneho deliktu a zároveň v prípade, ak by sa na vec aplikovala nová právna úprava, došlo by k porušeniu zásady, že nová právna úprava sa môže na páchateľa správneho deliktu vzťahovať iba za predpokladu, že by bola pre neho priaznivejšia, čo však právna úprava zavedená zákonom č.149/2019 Z.z. nie je, keďže vypustila liberačný dôvod zániku zodpovednosti páchateľa správneho deliktu.
38. V tejto súvislosti je dôležité spomenúť princíp právnej istoty a dať do pozornosti aj princíp zákazu retroaktivity (čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 7 ods. 1 Dohovoru a v čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd), ktorý možno aplikovať tak pre oblasť trestného práva ako aj pre oblasť správneho a daňového práva. Z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia by sa narušila požiadavka na ich poznateľnosť, čím by dochádzalo k situáciám, že konanie v súlade so zákonom by na základe zmeny právnej úpravy mohlo byť dodatočne posúdené ako protiprávne konanie, čo by vplývalo na právnu istotu subjektov práva a zároveň by to narušovalo ochranu riadne nadobudnutých práv v minulosti.
39. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. Snj 84/02, ktoré skutkovo síce rieši odlišnú vec, avšak právne závery týkajúce sa aplikácie zásady zákazu retroaktivity právnych noriem v správnom trestaní sú aplikovateľné aj na predmetnú vec. Najvyšší súd v predmetnom stanovisku uvádza, že pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania, novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
40. Na základe uvedených skutočností správny súd považuje postup žalovaného, ktorý odmietol odpor žalobkyne pre absenciu náležitosti podľa § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. za nesprávny, nakoľko odpor žalobkyne obsahoval všetky zákonnom požadované náležitosti, keďže obsahoval obranu žalobkyne voči výroku o uložení pokuty, preto bolo povinnosťou žalovaného postupovať podľa § 13 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z.z.. Správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. Čo sa týka procesného postupu tento je povinný postupovať podľa zákona č. 488/2013 Z. z. účinného v čase konania o správnom delikte , teda v aktuálne platnom a účinnom znení, nakoľko konanie o správnom delikte začalo až doručením rozkazu o uložení pokuty žalobkyni podľa § 16 zákona č. 488/2016 v spojení s § 18 ods. 2 Správneho poriadku, avšak v prípade posudzovania trestnosti činu, teda aj otázky existencie liberačného dôvodu je správny orgán povinný postupovať podľa hmotnoprávnych inštitútov platných v čase spáchania správneho deliktu s výnimkou, ak by neskorší právny predpis tieto inštitúty upravil priaznivejšie v prospech páchateľa správneho deliktu.
41. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 167 SSP tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, keď procesne úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods. 2 SSP).
42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).