Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/268/2015

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. U. XXXX/X, Q., IČO: 47 387 190, právne zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: Industrial Services Europe s.r.o., so sídlom Suchá nad Parnou č. 307, IČO: 46 988 645, právne zastúpený: RZ LEGAL s.r.o., so sídlom Bajkalská 29/C, Bratislava, IČO: 47 555 661, o zaplatenie sumy 3.334 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného na zaplatenie sumy 4.891,05 eur, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -251 z 25.augusta 2017 sa dopĺňa týmto výrokom:

Súd vzájomnú žalobu žalovaného v časti 3.334 eur zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.05.2015, doručenou súdu dňa 18.05.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.334 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.690 eur od 04.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.344 eur od 18.03.2015 do zaplatenia, a zo sumy 300 eur od 21.03.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a náhrady trov konania.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -251, verejne vyhlásenom dňa 25.08.2017 tak, že vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.334 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.690 eur od 04.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.344 eur od 18.03.2015 do zaplatenia, a zo sumy 300 eur od 21.03.2015 do zaplatenia, k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, vo výroku III. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu a vo výroku VI. uložil žalovanému povinnosť nahradiť svedkovi svedočné v plnom rozsahu.

3. Okresný súd Trnava dopĺňacím rozsudkom č.k. -298, verejne vyhlásenom dňa 03.11.2017 rozhodol tak, že rozsudok č.k. - 251 z dňa 25.08.2017 doplnil o výrok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti dopĺňacieho rozsudku.

4. Proti rozsudku č.k. -251 zo 25.augusta 2017 podal odvolanie žalovaný.

5. Odvolací súd skôr, než vecne prejednal podané odvolanie, zistil, že nie sú dané podmienky pre rozhodovanie o tomto odvolaní, pretože súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete konania - o

celej vzájomnej žalobe žalovaného. Z obsahu spisového materiálu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu podal vzájomnú žalobu voči žalobcovi o zaplatenie 4.891,05 eur, avšak súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania konštatoval, že pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z úspechu žalobcu aj v časti vzájomnej žaloby žalovaného na zaplatenie 1.557,05 eur. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol o celej vzájomnej žalobe žalovaného, keďže zo záhlavia napadnutého rozsudku, ani z výroku napadnutého rozsudku ani z odôvodnenia nevyplýva, že súd rozhodoval o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 4.891,05 eur, teda v zmysle vzájomnej žaloby žalovaného. Pretože súd prvej inštancie nerozhodol celej prejednávanej veci, tento nedostatok je nutné odstrániť. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom o celom predmete konania a až následne vec predložiť spolu s odvolaním a novou predkladacou správou odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.

6. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do pätnásť dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

7. Podľa ustanovenia doplnenie urobí dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

8. Rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Súd musí v konečnom rozhodnutí vo veci samej rešpektovať požiadavku na vyčerpanie celého predmetu konania. Ak súd opomenie o niektorej časti predmetu konania rozhodnúť, prichádza do úvahy doplnenie rozsudku o tú časť predmetu konania, o ktorej súd opomenul v konečnom rozhodnutí rozhodnúť.

9. Vyššie uvedeným rozsudkom zo dňa 25.08.2017 a následne ani dopĺňacím rozsudkom zo dňa 03.11.2017 súd nerozhodol o celom predmete konania, pretože nerozhodol o celej vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 4.891,05 eur, ale len o jej časti - vo výške 1.557,05 eur. Súd teda nerozhodol o celej prejednávanej veci.

10. Podľa , rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.

11. Podľa , žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

12. Podľa , vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

13. Podľa , na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

14. Podľa , v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia

15. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca sa žalobou zo dňa 13.05.2015, doručenou súdu dňa 18.05.2015, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.334 s príslušenstvom na základe toho, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo dňa 21.11.2014, ktorej predmetom bolo vykonávať servis v oblasti výroby hliníkových okien a závoznícke práce. Žalobca vykonal prácu podľa zmluvy riadne a včas, za čo žalovanému vystavil faktúry č. X/XXXX,. č. X/XXXX a č. X/XXXX, ktoré žalobca neuhradil. Súd vo veci vydal dňa 15.10.2015 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. -45, ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v rámci ktorého si vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi pohľadávku vo výške 4.891,05 eur pozostávajúcu zo zmluvnej pokuty vo výške 1.000 eur a z náhrady škody vo výške 3.891,05 eur. Svoju vzájomnú žalobu

odôvodnil tým, že žalobca dňa 19.02.2015 svojvoľne opustil miesto výkonu práce. Tvrdil, že žalobca neodstúpil riadne od zmluvy, čo malo za následok, že spoločnosť Allaert Aluminium, ktorá si objednala práce u žalovaného, nepredĺžila so žalovaným zmluvu a žalovaný od tejto obchodnej spoločnosti dostal zmluvnú pokutu za nevykonanú prácu a z dôvodu prerušenia prác bez upozornenia vopred.

16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením písomnej zmluvy o dielo podľa , na základe ktorej mal žalobca ako zhotoviteľ diela vykonávať pre žalovaného ako objednávateľa diela servis v oblasti výroby hliníkových okien a závoznícke práce. Žalovaný v konaní nespochybňoval nárok žalobcu na neuhradené faktúry č. XX/XXXX zo dňa 01.02.2015, č. X/XXXX zo dňa 15.02.2015 a č. X/XXXX zo dňa 18.02.2015 v celkovej výške 3.334 eur, keď uviedol, že faktúry žalobcu nepopiera. Vzhľadom na to mal súd žalobný nárok žalobcu za nesporný. Žalovaný v priebehu konania nespochybňoval platnosť odstúpenia žalobcu do zmluvy o dielo, čo dokazuje okrem iného aj jeho nárokovanie na zmluvnú pokutu v zmysle čl. 9 zmluvy o dielo, ktorá bola dojednaná práve pre prípad odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný sa počas súdneho konania nedomáhal určenia neplatnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo, súd považoval odstúpenie žalobcu od zmluvy za platné a nesporné. Keďže odstúpenie od zmluvy o dielo nebolo medzi stranami sporné, súd sa jeho (ne)platnosťou, resp. dôvodnosťou nezaoberal. K žalovaným vzájomnou žalobou uplatnenému nároku na náhradu škody súd uvádza, že vznik zodpovednosti za škodu je založený na nevyhnutných predpokladoch, ktorými sú porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ku ktorým sa ako štvrtý predpoklad uvádza neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. Pokiaľ ide o náhradu uplatnenej škody titulom reálne spôsobenej škody a ušlého zisku, podľa názoru súdu neboli naplnené uvedené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu. Odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo nemalo znaky protiprávneho konania. Takisto na základe predložených dôkazov nebol preukázaný ani samotný vznik škody žalovaného. Pokiaľ ide o výšku škody, ktorá mala byť žalovanému spôsobená, žalovaný v priebehu konania nedokázal presvedčivo ustáliť ani jej výšku, keď v priebehu konania niekoľkokrát menil jednotlivé položky. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených stranami a na základe vykonaných dôkazov žalobný návrh žalobcu považoval za nesporný a teda dôvodný. Vzájomný žalobný nárok žalovaného voči žalobcovi mal súd na základe predložených dôkazov za nepreukázaný a teda nedôvodný.

17. Keďže súd nerozhodol rozsudkom č.k. -251 z 25.augusta 2017 o celej vzájomnej žalobe žalovaného vo výške 4.891,05 eur, ale len o jej časti vo výške 1.557,05 eur (táto suma predstavuje sumu, o ktorú prevyšoval uplatnený vzájomný nárok žalovaného nárok uplatnený žalobcom - 4891,05 eur - 3.334 eur = 1.557,05 eur), rozhodol súd bez návrhu o doplnení rozsudku tak, že vzájomnú žalobu žalovaného v (zostávajúcej) časti 3.334 eur zamietol. Urobil tak z dôvodu, že nárok, ktorý si žalovaný prostredníctvom vzájomnej žaloby uplatňoval, súd vyhodnotil na základe predložených dôkazov za nepreukázaný a teda nedôvodný. Vzájomná žaloba žalovaného bola teda v celej žalovaným uplatnenej výške nepreukázaná a nedôvodná.

18. V tomto dopĺňanom rozsudku teda súd nerozhodol o celom nároku uplatnenom žalovaným vzájomnou žalobou, ale len o tej časti vzájomnej žaloby žalovaného, o ktorej nerozhodol vo výroku dopĺňaného rozsudku - vo výške 3.334 eur a to tak, že vzájomnú žalobu žalovaného v tejto časti zamietol (v dopĺňanom rozsudku, vychádzajúc z jeho záhlavia, bolo rozhodnuté len o zamietnutí časti vzájomnej žaloby žalovaného vo výške 1.557,05 - teda v časti, v ktorej nárok uplatnený vzájomnou žalobou prevyšoval nárok uplatnený žalobou žalobcu).

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v dopĺňanom rozsudku č.k. -251 zo 25.08.2017, preto o nároku na náhradu trov konania v tomto rozhodnutí už nerozhodoval. Pre úplnosť však dodáva, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca bol úspešný v rozsahu 100 % v časti konania o jeho nároku na zaplatenie sumy 3.334 eur, ako aj v časti vzájomnej žaloby žalovaného na zaplatenie sumy 4.891,05 eur, ktorú súd zamietol (rozsudkom zo dňa 25.08.2017 v časti 1.557,05 eur a týmto dopĺňacím rozsudkom v časti 3.334 eur - teda v celom rozsahu). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ().