Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: X. A., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, t.č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č.p.: PPZ- HCP-BA6-170-014/2020-AV zo dňa 02.11.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Predmet konania

1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 24.02.2021 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 03.02.2021 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA12-53-014/2020-AV vydanému dňa 02.11.2020, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia o pobyte cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného dňa 02.11.2020 Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava pod číslom PPZ-HCP-BA6-170-008/2020-AV podľa zákona o pobyte cudzincov, dňom vydania rozhodnutia, t.j. 02.11.2020 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom podľa zákona o pobyte cudzincov zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 02.05.2021. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci.

2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení pod číslom PPZ-HCP- BA6-170-008/2020-AV, vydaného dňa 02.11.2020.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 02.11.2020 v čase o 13.00 hod. bolo Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava vyrozumené Oddelením železničnej polície Bratislava o skutočnosti, že na železničnej stanici Devínska Nová Ves boli kontrolované 3 osoby cudzej štátnej príslušnosti, pričom bolo zistené, že ide o štátnych príslušníkov Afganskej islamskej republiky. Uvedené osoby nevedeli hodnoverne preukázať svoju totožnosť ani oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky na základe, čoho vzniklo podozrenie, že sa jedná o nelegálnych migrantov. Následne boli hliadkou Oddelenia železničnej polície Bratislava uvedené osoby eskortované na tunajšie Oddelenie cudzineckej polície Bratislava, ktoré je v danej veci miestne a vecne príslušné konať. Vykonanou lustráciou v informačných systémoch policajného zboru bolo zistené, že žalobca sa na území schengenského priestoru a na území Slovenskej republiky zdržiava bez dokladu totožnosti, bez víza alebo bez povolenia na pobyt. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, čím naplnil dôvod na administratívne vyhostenie podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Nakoľko sa žalobca zdržiava na území Slovenskej republiky, resp. shengenského priestoru bez oprávnenia a bez cestovného dokladu, čo je v rozpore s článkom 6 kódexu Schengenských hraníc, vydal správny orgán dňa 02.11.2020 podľa §82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu vedené pod č. PPZ-HCP-BA6-170-008/2020-AV, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota vyhostenia. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Nakoľko sa žalobca zdržiava na území Slovenskej republiky bez dokladu totožnosti, žalovaný dňa 02.11.2020 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu vedené pod č. PPZ-HCP-BA6-170-008/2020-AV pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Správny orgán v predmetnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení vylúčil odkladný účinok, nakoľko to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem, ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, čo malo za následok, že toto rozhodnutie sa jeho doručením stalo vykonateľným. Dňa 02.11.2020 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení žalobcu v zmysle § 22 ods. 1 správneho poriadku vedená pod číslom PPZ-HCP-BA6-170-013/2020-AV, v ktorej sa žalobca vyjadril k jeho príchodu na územie Slovenskej republiky ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru. Žalobca vycestoval do Iránu, kde bol 5 až 6 mesiacov. Odtiaľ vycestoval pred jeden a pol rokom do Iránu, kde bol 5 až 6 mesiacov. Stade sa chcel dostať do Turecka, pričom sa mu to podarilo až na 30 krát. Tam bol 3 až 4 mesiace, pričom nelegálne pracoval ako krajčír. Následne loďkou z Turecka do Grécka, nakoľko by ho tam vyhostili. V Grécku bol asi do dvoch týždňov, pričom sa potom dostal do Macedónska, odtiaľ do Srbska, kde bol v tábore dva mesiace. Zo Srbska sa dostal cez Maďarsko, vlakom až na územie Slovenskej republiky, kde bol následne chytený. Chcel ísť do Belgicka, kde chce pracovať, nakoľko je tam lepšia ekonomická situácia a má tam známych. Z uvedených skutočností vzniklo podozrenie, že sa žalobca na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore s článkom 6 Kódexu shengenských hraníc, pričom je preukázané, že naplnil definíciu neoprávneného pobytu podľa o pobyte cudzincov a zároveň naplnil dôvod na administratívne vyhostenie podľa o pobyte cudzincov. Žalobcovi bola daná v predmetnej zápisnici možnosť podľa zákona o pobyte cudzincov pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, aby sa vyjadril k jeho podkladom. Žalobca sa nechcel vyjadriť. V prípade žalobcu bola následne, vykonaná kontrola podľa zákona o pobyte cudzincov, pričom žalobca bola vyzvaný k preukázaniu totožnosti a oprávnenosti pobytu na území Slovenskej republiky. Žalobca počas kontroly nevedel žiadnym spôsobom hodnoverne preukázať svoju totožnosť, nakoľko nedisponoval žiadnym dokladom totožnosti. Na základe zistených skutočností bol žalobca predvedený na správny orgán v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení a naplnenia dôvodov administratívneho vyhostenia v zmysle , pretože žalobca má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia uviedol, že nedisponuje finančnými prostriedkami a nemá zabezpečené žiadne ubytovanie. Takisto nežiada na území SR o azyl. Žalobca musel vedieť, že sa na území Slovenskej republiky momentálne zdržiava neoprávnene. Dňa 02.11.2020 začal žalovaný konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa zákona o pobyte cudzincov, vedenom pod číslom PPZ- HCP-BA6-170-008/2020-AV. V predmetnom rozhodnutí bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie

Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 (tri) roky. Žalobcovi nebola určená lehota na vycestovanie. Zároveň bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, najviac do 02.05.2021. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože bez platného víza alebo povolenia na pobyt, ktoré sa v prípade žalobcu (účastníka konania) vyžaduje. V danom prípade prebieha vyhosťovacie konanie, aby bolo vyhostenie realizované, štát umožňuje, aby mal vo fyzickej dispozícii osobu, ktorá má byť vyhostená. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov a zistil, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, najviac do 02.05.2021, počas ktorej vykoná všetky úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

II.

Žaloba

4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

5. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne preskúmal skutočný stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že uvedená dĺžka doby zaistenia je neprimeraná, nie je náležite odôvodnená. Žalobca mal za to, že zásah do jeho ľudských práv je nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že počas doby zaistenia žalobcu, najviac do 02.05.2021, bude vykonávať všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalobca nebol držiteľom dokladu totožnosti, preto je nutné mu vybaviť cestovný doklad k reálnemu vyhosteniu. Žalobca nepreukázal, že by mal zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky. Taktiež nevedel preukázať finančné zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko nemá pri sebe žiadne peniaze. Ubytovanie nemá, ani si nevie zabezpečiť prostriedky na vycestovanie. Dĺžku doby zaistenia žalobcu stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 02.05.2021.

IV.

Posúdenie právnej argumentácie

7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 05.03.2021, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

8. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom.

9. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa zákona číslo policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

11. Podľa veta prvá zákona číslo štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

12. Podľa zákona číslo policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

13. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

14. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. Žalobca pred podaním žaloby požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prevzal rozhodnutie žalovaného dňa 02.11.2020, a Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava požiadal o poskytnutie právnej pomoci dňa 09.11.2020, rozhodnutie zo dňa 15.12.2020 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2021 a správna žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 05.0 2.2021, teda bola podaná včas.

16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné.

17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav a v konaní bolo preukázané, že žalobca bol dňa 02.11.2020 kontrolovaný žalovaným. Počas kontroly žalobca nepredložil žiadny platný doklad totožnosti ani iný doklad. Ďalšou lustráciou žalovaný zistil, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelené žiadne povolenie

na pobyt. Žalovaný mal za to, že žalobca sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene, na základe čoho bol žalobca administratívne vyhostený rozhodnutím žalovaného č. p.: PPZ-HCP- BA6-170-008/2020-AV zo dňa 02.11.2020. Následne žalovaný, zaistil žalobcu v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 02.05.2021. V zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA6-170-013/2020-AV zo dňa 02.11.2020 žalobca uviedol, že nemá žiadne zdravotné ťažkosti, nemá tu žiadnu rodinu. Nemá dostatok financií. Ubytovanie žiadne nemá a nevie si zabezpečiť prostriedky na vycestovanie. Uviedol, že nechce žiadať o azyl. Zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. V danej veci existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, v ktorom bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 rokov. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca.

18. K žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné, a že žalovaný sa nezaoberal alternatívami zaistenia, správny súd uvádza, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že žalobca nemá finančné prostriedky a nemá žiadne ubytovanie na Slovensku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu a vyhostenie sa nedotkne jeho rodinného a ani súkromného života. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky na správnom orgáne nežiada.

19. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 02.05.2021 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná, počas ktorej žalovaný vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba sa nedá určiť, pretože závisí od viacerých faktorov. Žalovaný v spolupráci s ÚPZC bude vykonávať potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky, a zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie, zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobcu. Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Doba zaistenia je priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu do domovskej krajiny. Žalobca sa na území Slovenskej republiky nachádza bez povolenia na pobyt. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia.

20. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa žalobu zamietol.

22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa . Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

23. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( ).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).