Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Er-870-2016.pdf
PDF · 65.2 KB
Case nature
Subarea
7Er/870/2016
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: A. S. W., W..Y..R.., W. W. V. X, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, pr.zast.: Remedium Legal, s.r.o. proti povinnému: Ž. E., K..XX.XX.XXXX, XXX XX R. Q. XXX, o vymoženie 659,71 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd priznáva súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Uznesením tunajšieho súdu, č. k. 7Er/870/2016 -18 zo dňa 04.09.2018, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca odvolanie. Uznesením 19CoE/31/2020 -52 zo dňa 14.07.2020 odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2020.
2. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku (prvá veta), ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
3. Na základe uvedeného preto súd exekúciu zastavil.
4. V zmysle § 47 ods. 3, druhá Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
5. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy konania.
6. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
7. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (ust. § 197 Exekučného poriadku). Z tohto pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný, existujú dve výnimky, kedy trovy znáša oprávnený. Prvá je, keď prišlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku), kedy existuje
možnosť uložiť povinnosť hradiť trovy oprávnenému a druhá situácia, kedy je povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie, nastane vtedy, ak je preukázané, že povinný je nemajetný (ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade sa súd musel zaoberať otázkou, či zastavenie nezavinil oprávnený, a teda či nie je povinný znášať trovy. Súd dospel k záveru, že oprávnený vyvinul také konanie, ktoré znamenalo vznik exekučného konania a vznik trov, a taktiež nie je dôvod na to, aby trovy znášal povinný, ktorý bol v exekúcii úspešný. Oprávnený nepredložil žiadny exekučný titul, ktorý by spĺňal kritériá v zmysle exekučného poriadku a na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia, a teda zbytočne zapríčinil vznik trov exekúcie, nakoľko mohol a mal vedieť, že predložený exekučný titul nie je dostatočným exekučným titulom.
8. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd zaviazal k náhrade trov oprávneného, nakoľko tento zavinil neúspešnosť exekučného konania, keď nepredložil riadne exekučný titul, na podklade ktorého by mohla byť exekúcia vedená.
9. V čase rozhodovania o zastavení exekúcie nemal súd k dispozícii exekučný spis a vyčíslené trovy exekučného konania súdnym exekútorom, preto o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa §262 ods.2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia.
10. Na základe vyššie uvedených dôvodov a citovaných zákonných súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.