Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/7/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: Q.. P. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. XX, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Viktor Mišík, s.r.o., so sídlom Zámocká 1, Bratislava, proti žalovanému: arth, s.r.o., so sídlom Tučkova 16396/8, Bratislava, IČO: 50 607 871, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto:

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručené súdu dňa 04.02.2021, domáha, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi zväzok kľúčov (1 ks kľúč od visiaceho zámku, 2 ks kľúčov od vchodových dverí, 1 ks magnetický čip od vchodu V. XX, Bratislava), vyhotovené revízne správy k spotrebičom a zariadeniam, stavebný denník od stavby s názvom: „Rekonštrukcia Byt - podkrovia ul. V. XX, na X. V. B. O.“, ako aj náhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako objednávateľ diela, ktoré malo byť zhotovené žalovaným ako zhotoviteľom diela uzatvorili dňa 05.06.2018 Zmluvu o dielo č. 03/2018, predmetom ktorej bola rekonštrukcia bytu - podkrovia na ulici V. XX B. O. v hodnote 61.507,42 eur. Dňa 07.06.2018 žalobca odovzdal žalovanému kľúče od staveniska, aby mohol žalovaný začať so stavebnými prácami. Dňa 01.10.2008 žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie prác a vyzval ho na prevzatie diela, s čím žalobca vzhľadom na stav diela nesúhlasil. Dňa 05.10.2018 sa žalobca stretol na mieste stavby so žalovaným, kde spísali nedostatky, ktoré bránili vykonať dokončovacie práce ďalším dodávateľom, a ktoré bránili riadnemu užívaniu diela a z dôvodu prerušenia prác žalovaným neboli nikdy odstránené. Z vedeného dôvodu žalobca neuhradil poslednú platbu vo výške 10 % ceny diela a odstúpil od zmluvy, pričom vyzval žalovaného na vrátenie kľúčov od stavby, revíznych správ, ktoré boli vykonané a žalobcom zaplatené a stavebného denníka, ktorý je súčasťou stavebnej dokumentácie vlastníka stavby. Žalovaný žalobcovi do dnešného dňa požadované veci vo vlastníctve žalobcu nevydal. Žalovaný podal návrh na vydanie platobného rozkazu na poslednú splátku ceny diela, proti ktorému podal žalobca odôvodnený odpor, konanie bolo postúpené Okresnému súdu Bratislava I a je vedené pod spisovou značkou , pričom nebolo ešte vytýčené hlavné pojednávanie. Mimosúdne rokovania boli ukončené bez zmierlivého výsledku. Žalobca má za to, že bez ohľadu na výsledok sporu, veci, ktorých úprava pomerov je potrebná prostredníctvom neodkladného opatrenia, sú nespochybniteľne súvisiace s bytom vo vlastníctve žalobcu a ich zadržiavanie žalovaným, podmienené vyplatením spornej čiastky, nemá oporu v zákone. Žalovaný po dobu platnosti zmluvy o dielo vykonal práce, ktoré žalobca riadne zaplatil. Medzi vykonané a zaplatené práce patrí i inštalácia krbu a s ňou spojená vykonaná revízia komínov, ako aj inštalácia ohrevného zariadenia (ohrevný kotol) a s ňou spojená revízia kotla. Revízne dokumenty sú tak vo vlastníctve žalobcu.

3. Žalobca mal za to, že nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia nebude žalovaný ako povinný z neodkladného opatrenia nijakým spôsobom obmedzený pri výkone svojich podnikateľských činností, ani iných právom chránených oprávnení alebo záujmov. Naopak nariadením neodkladného opatrenia dôjde k zosúladeniu právneho a faktického stavu vo vzťahu k vlastníckemu právu vecí žiadaných žalobcom - najmä kľúčov a stavebného denníka, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Každým ďalším začatým mesiacom nedokončenej a neskolaudovanej stavby žalobca prichádza o možnosť byt riadne užívať, či už pre svoju potrebu, alebo plánovaným prenajímaním nehnuteľnosti, čím sa mu úmerne k dĺžke kumuluje aj škoda vo forme ušlého zisku. Odôvodnenosť naliehavosti vydania neodkladného opatrenia žalobca preukazuje aj komunikáciou so stavebným úradom mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ktorý pre kolaudáciu stavby, ako i akúkoľvek zmenu vydaného stavebného povolania požaduje doloženie stavebného denníka. Zadržiavaním predmetných vecí dochádza jednak samo o sebe k zásahu do vlastníckych práv žalobcu v absolútnom rozpore so zákonom, pričom v dôsledku tohto zásahu je prítomné i riziko ďalších zásahov zo strany tretích osôb v dôsledku možného neoprávneného vstupu a pohybu osôb na stavenisko (v byte žalobcu) a zároveň je blokované akékoľvek ďalšie stavebné konanie podmienené predložením dokladov, ktoré sú v neoprávnenej držbe žalovaného. Žalobca niekoľkokrát sám, ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na vydanie vecí, no vždy neúspešne, pričom žalovaný vydanie vecí podmieňuje doplatením zvyšných 10 % ceny diela, ktoré ale nemajú oporu ani v uzatvorenej zmluve o dielo, ani v právnych predpisoch Slovenskej republiky.

4. Súd vykonal dokazovanie z predložených listinných dôkazov (Zmluva o dielo, Preberací a odovzdávací protokol, Nedostatky evidované na rekonštrukcii bytu ku dňu 01.04.2019, elektronická komunikácia medzi právnym zástupcom žalobcu a právnym zástupcom žalovaného, Odstúpenie od zmluvy o dielo), na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 05.06.2018 Zmluvu o dielo č. 03/2018, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Rekonštrukcia Byt - podkrovie ulica V.P. XX, na X. V. B. Bratislava“, za cenu diela vo výške 61.507,42 eur vrátane DPH, splatnej v troch platbách (50% ceny diela v deň podpisu zmluvy, 40% ceny diela po ukončení stavebných prác a 10% ceny diela po odovzdaní diela v zmysle odovzdávajúceho a preberacieho protokolu). Dňa 07.06.2018 odovzdal žalobca žalovanému kľúče: 1ks - zámok visiaci, 1ks - od vchodu, 2ks - vchodové dvere. Z preberacieho/odovzdávacieho protokolu zo dňa 05.10.2018 vyplýva, že na odovzdávanom diele boli vady, spísané celkom na troch stranách. Pri odovzdaní diela boli prítomní: V.. O., V.. Q. Ž., W. P. V.. Š. a žalobca (mená sú ťažko čitateľné), ktorí svoju prítomnosť potvrdili podpisom na prvej strane preberacieho/odovzdávajúceho protokolu. Na ďalších stranách sa nachádza už len podpis žalobcu, ostatné podpisy absentujú. Práve na poslednej strane ako posledný údaj figuruje „k dnešnému dňu neboli odovzdané revízne správy, certifikáty, denník ani finančné vyrovnanie zápočty“.

6. Žalobca predložil súdu aj listinný dôkaz „Nedostatky evidované na rekonštrukcii bytu pán P. S., V.P. XX, Bratislava ku dňu 01.04.2019“. Táto listina je vyhotovená V.. H.. S. Š.R. - stavebný dozor, avšak nie je z nej zrejmé, či sa táto viaže k prejednávanému sporu, keďže akákoľvek zmienka o zhotoviteľovi diela absentuje a v názve je uvedená adresa rekonštrukcie - V. XX, Bratislava (V. W. X. V. K.D. W. na U. V. XX, Bratislava).

7. Elektronickú komunikáciu medzi právnymi zástupcami sporových strán nie je možné vyhodnotiť ako preukazujúcu existenciu, resp. odovzdanie/neodovzdanie stavebného denníka a revíznych správ. Uvedené vo svojich správach uvádza iba právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného sa k uvedenému nevyjadruje. Pripustil vo svojej správe zo dňa 27.07.2020 o 5:29 PM, že jeho „klient je ochotný akceptovať (po vrátení vypožičaných kľúčov) výlučne nulový variant urovnania.“ Možno ustáliť, že v tomto čase žalovaný disponoval pravdepodobne kľúčmi žalobcu.

8. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa druhá časť vety , súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. V súlade s citovanou právnou úpravou je úlohou súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť bezprostredné, konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť. Neodkladné opatrenie možno nariadiť tam, kde by jeho nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav.

11. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu spojená s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a zabezpečenie nerušeného výkonu rozhodnutia vo veci samej, pričom nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe neodkladnej úpravy. Je na žalobcovi, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverne opísal skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť jeho nariadenia a zároveň, aby v návrhu opísal a osvedčil existenciu trvania nároku, ktorému navrhuje poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Jedným z predpokladov je osvedčenie naliehavosti a neodkladnosti takejto úpravy, ktorou by sa zabránilo vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia. Súd uvádza, že uvedené skutočnosti je potrebné zvážiť v rámci konania a rozhodnúť, pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch sporových strán. Vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčených navrhovateľom neodkladného opatrenia.

12. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a pri vydávaní rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených (najmä listinných) dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.11.2012).

13. Podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť potreby procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej a ich vykonateľnosť.

14. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi kľúče odovzdané mu pri začatí rekonštrukcie, stavebný denník a revízne správy k spotrebičom a zariadeniam nachádzajúcich sa v zrekonštruovanom podkroví vo vlastníctve žalobcu.

15. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) platný a účinný v rozhodnom období, stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach,

o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby.

Podľa § 46d ods. 2 stavebného zákona, stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia stavebných prác.

16. Z poznámky Stavebnej komory Slovenskej republiky k citovanému zákonnému ustanoveniu (uverejnenej na oficiálnej stránke Stavebnej komory Slovenskej republiky) vyplýva, že stavebný zákon „najmenej 10 rokov už striktne neprikazuje povinnosť viesť stavebný denník a nie je ani pod sankciou, ak ho strany nevedú. Z toho vyplýva, že zákon síce ešte ako tak upravuje, čo a ako má byť v stavebnom denníku, na čo slúži a kto si v ňom môže vylievať srdce, ale je výlučne dobrovoľnou vecou, či ho strany vedú, alebo nie. Povinnosť viesť stavebný denník vzniká len v prípade, že príslušný stavebný úrad v stavebnom povolení určí viesť stavebný denník, alebo sa zmluvné strany v zmluve dohodnú, že niekto z nich bude viesť stavebný denník, v akom rozsahu a akým systémom.“

17. Z vykonaného dokazovania predloženými listinnými dôkazmi súd nemal preukázanú existenciu stavebného denníka. Z predloženej zmluvy o dielo nevyplýva, že by sa zmluvné strany na vedení stavebného denníka dohodli. Jediná zmienka o denníku, avšak ide o denník montážny, ktorého obsahové náležitosti nie sú totožné s denníkom stavebným, sa nachádza v čl. III bod 5. Zmluvy o dielo.

18. Čo sa týka návrhu na vydanie vyhotovených revíznych správ k spotrebičom a zariadeniam, súd poukazuje na tú skutočnosť, že tieto nie sú v petite návrhu neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom špecifikované. V obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca síce uvádza „krb a ohrevný kotol“ (čl. III. ad ii), avšak z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že k ich montáži zo strany žalovaného aj skutočne došlo, a či jeden z označených má súd považovať za spotrebič a druhý za zariadenie. V tejto časti je návrh podľa názoru súdu zmätočný.

19. Naliehavosť potreby vydania vecí žalobca vidí v potrebe zosúladenia právneho a faktického stavu vo vzťahu k vlastníckemu právu vecí (najmä kľúčov a stavebného denník vo vlastníctve žalobcu), kedy zadržiavaním týchto vecí dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu v rozpore so zákonom, ako i možné riziko ďalších zásahov zo strany tretích osôb v dôsledku možného neopravného vstupu a pohybu osôb na stavenisko a zároveň je blokované akékoľvek ďalšie stavebné konanie podmienené predložením dokladov, ktoré sú v neoprávnenej držbe žalovaného. Žalobca poukázal aj na kumuláciu škody vo forme ušlého zisku, keď predmetnú nehnuteľnosť nemôže prenajímať tretej osobe z dôvodu nedokončenej a neskolaudovanej stavby.

20. Súd má za to, že účelom neodkladného opatrenia (v rámci skráteného konania, bez vykonania dokazovania a vyjadrenia sa protistrany k tvrdeniam žalobcu) nie je usporiadanie, resp. zosúladenie právneho a faktického stavu tak, ako ho navrhuje žalobca, a to s poukazom na skutočnosť, že tieto tvrdenia nie sú zo strany žalobcu jednoznačne preukázané. V súvislosti s (ne)odovzdaním kľúčov, súd uvádza, že žalobca nepreukázal, k akej neodvrátiteľnej škode by nenariadením neodkladného opatrenia malo dôjsť, keď sám žalobca len predpokladá možné riziko neoprávneného vstupu a pohybu osôb na stavenisku, ktoré vie podľa názoru súdu žalobca sám eliminovať na minimum výmenou zámkov, k čomu by iste pristúpil, ak by takéto riziko aj reálne existovalo.

21. V súvislosti s argumentáciou ohľadne možného vzniku škody v podobe ušlého zisku z dôvodu neodovzdania predmetných vecí, súd uvádza, že ani táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom osvedčená. Ide len o hypotézu, že v prípade riadneho skončenia rekonštrukčných prác, úplného odovzdania diela, zaplatenia dohodnutej ceny diela (čo všetko je predmetom súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. ) a následnej kolaudácie by mohol žalobca predmetnú nehnuteľnosť dať do prenájmu tretej osobe. Navyše ako sám žalobca tvrdí, ku kolaudácii nie je možné pristúpiť, nakoľko zo strany žalovaného boli prerušené práce po tom, čo žalobca odmietol doplatiť sporných 10% ceny diela (opäť predmetom súdneho konania sp. zn. ).

22. Naliehavosť vydania neodkladného opatrenia v neposlednej miere žalobca opieral aj o komunikáciu so stavebným úradom Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ktorý pre kolaudáciu stavby, resp. prípadnú zmenu stavebného povolenia, požaduje doloženie stavebného denníka. Súd konštatuje, že žiadny dôkaz

v tomto smere nebol k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložený, a ani táto skutočnosť tak nebola preukázaná.

23. Súd dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil naliehavosť a neodkladnosť úpravy pomerov strán sporu, ktorou by sa malo zabrániť vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností súd v súlade s , rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

24. Vo veci nebola podaná žaloba, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle a úspešnou stranou bol žalovaný, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.