Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/184/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci manžela: W. zastúpený advokátskou kanceláriou STRELÁK & Partners, s.r.o., Záhradnícka 46, Bratislava a manželky: X. zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Henrich Dušek s.r.o., Staré Grunty 162, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému T., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov X. a W. uzavreté dňa X.X.XXXX. v D. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á dz a . Maloletý T. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého T. výživným vo výške 400,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manžel sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 19.12.2019 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému T.. Návrh odôvodnil tým, že spočiatku bolo manželstvo harmonické a funkčné, ale postupne zistil, že s ohľadom na vzájomné povahové rozdiely majú s manželkou rozdielne názory a predstavy o spoločnom živote. Od začiatku roka 2018 začali medzi manželmi intenzívnejšie nezhody a hádky a v polovici decembra 2018 manžel opustil spoločnú domácnosť. V súčasnosti má už nový partnerský vzťah a s partnerkou žije v spoločnej domácnosti. Je presvedčený, že manželstvo sa nachádza v trvalom a nenapraviteľnom rozvrate a neplní si svoju funkciu, pričom obnovenie manželského spolužitia neprichádza do úvahy. Ďalej v návrhu uviedol, že je riadne zamestnaný, pracuje v zahraničí a má čistý mesačný príjem vo výške 5.485,-€. Zároveň je spoločníkom v obchodnej spoločnosti O.., kde má 50%-ný obchodný podiel, avšak táto spoločnosť nevykazuje žiaden zisk. Po odchode zo spoločnej domácnosti začal dobrovoľne prispievať na výživu maloletého T. sumou 400,-€ mesačne, čo však považuje jednoznačne za sumu prevyšujúcu potreby 6-ročného dieťaťa. Vzhľadom na predpokladaný pokles jeho čistého príjmu s ohľadom na platovú politiku a legislatívu vo C., dôjde k zníženiu jeho príjmu na sumu cca 4.900,-€. Napriek vzájomným nezhodám v manželstve má záujem na vytvorení zdravého a vhodného prostredia pre maloletého T. a manželku hodnotí ako dobrú a starostlivú matku. Žiadal teda manželstvo rozviesť a maloletého T. na čas po rozvode manželstva zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že ho budú

zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Svoju vyživovaciu povinnosť navrhol vo výške 400,- € mesačne a styk s maloletým žiadal neupraviť.

2. Manželka sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadrila a v písomnom vyjadrení uviedla, že rozvod manželstva v plnom rozsahu odmieta a navrhuje návrh zamietnuť. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že ich vzťah trvá takmer 9 rokov a síce prekonali menšie krízy a hádky, ale tieto sa nevymykali bežnému štandardu, pričom v každom prípade boli odkomunikované a pramenili iba z rozdielnym postojov na aktuálnu životnú situáciu. S manželom si rozumeli nielen ako partneri ale aj ako ľudia, pretože mali spoločné záujmy, plánovali spoločnú budúcnosť a mali sa o čom rozprávať. Do manželstva vstupovala s najčistejším úmyslom a presvedčením, že v ňom zotrvá po zvyšok života. Manželovo odsťahovanie považuje za jeho emočné zlyhanie krátkodobého charakteru a napriek tomu prechováva k manželovi hlbokú náklonnosť a city. Má záujem vynaložiť všetko úsilie na obnovu manželstva, vrátane odbornej pomoci. Rozvrat manželstva podľa nej nemá charakter trvalosti a vzhľadom na dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov nemožno rozvrat považovať za nenapraviteľný. Na pojednávaní dňa 8.3.2021 uviedla, že v súčasnosti s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Zároveň súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia a styk otca s maloletým nebude upravený. Nesúhlasila však s navrhovanou výškou výživného z toho dôvodu, že jej manžel oznámil, že byt, v ktorom v súčasnosti ona býva je predaný a teda bude si musieť nájsť primeraný podnájom. Od 1.1.2021 je riadne zamestnaná, avšak zatiaľ je v skúšobnej dobe, čiže nie je isté, či v zamestnaní zostane. Navrhla určiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého vo výške 950,-€ mesačne.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom, potvrdeniami o príjme účastníkov, oboznámil sa aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú I.tátni občania, I. národnosti, u manželky sa jedná o N. manželstvo a u manžela o A. manželstvo. Manželstvo uzavreli dňa X.X.XXXX v D. a z manželstva pochádza jedno dieťa: maloletý T. Manželka inú vyživovaciu povinnosť nemá a manžel má dve vyživovacie povinnosti k maloletému K. a maloletému W..

4. Manžel vo výpovedi uviedol, že podľa neho manželstvo nefungovalo tak, ako by malo. Myslí si, že manželia by sa mali obaja snažiť, pričom on všetok svoj voľný čas venoval rodine a chcel rodinu aj finančne zabezpečiť. Manželský vzťah bol podľa neho nefunkčný a necítil sa byť v manželstve vnímaný ako partner. Od decembra 2018 nežijú v spoločnej domácnosti a on býva v podnájme. Na syna prispieva sumou 400,-€ mesačne a okrem toho mu platí 36,-€ poistenie. So synom sa stretáva podľa dohody s matkou a keď je syn u neho, hradí mu stravu. Pri príležitosti sviatkov mu kupuje darčeky a ak niečo potrebuje navyše, tak mu prispeje. Ďalej uviedol, že je riadne zamestnaný a pracuje vo C., resp. v zahraničí s tým, že má príjem asi 5.500,-€ mesačne netto, pokiaľ firma riadne funguje. Od apríla do novembra 2020 mali znížený príjem o 25%. Pracuje v turistickom odvetví a teda neistota v tomto obore je v súčasnosti aktuálna. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že vlastní byt, v ktorom býva manželka spolu s maloletým, pričom on platí kompletne všetky náklady na tento byt, t.j. 1.800,-€ mesačne hypotéku a 300,-€ mesačne náklady na byt. Tiež uviedol, že je vlastníkom starého 2-izbového bytu v D., ktorý bol pôvodne vo vlastníctve matky a táto tam aj býva s tým, že má právo dožitia v byte. Po rozchode s manželkou jej zabezpečil aj auto s tým, že na akontáciu si zobral spotrebný úver, ktorý spláca po 200,-€ mesačne a 390,-€ mesačne spláca leasing za toto auto, ktoré používa výlučne manželka. Potvrdil, že je vlastníkom spoločnosti O. ktorá je síce funkčná, ale prakticky stále je v mínuse. Dodal, že má 2 ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom na syna K. prispieva 265,-€ mesačne na syna W. 400,-€ mesačne. 5. Právny zástupca manžela doplnil, že manžel už v súčasnosti nie je schopný platiť 1.800,-€ mesačne hypotéku a 300,-€ mesačne náklady na bývanie a preto musí situáciu riešiť. Navyše mesačne prispieva manželke 590,-€ na auto, pričom manžel býva v podnájme a teda aj on si musí riešiť vlastné bývanie a ďalšiu hypotéku mu nedajú. Manželka si vybrala byt na prenájom za 1.000,-€ mesačne, pričom by si určite vedela nájsť aj lacnejší podnájom a teda aj manželka musí zvážiť svoje požiadavky. 6. Manželka vo výpovedi uviedla, že za rozpadom manželstva bola jedine manželova milenka. Potvrdila, že pár dní pred Vianocami 2018 sa manžel zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Ďalej uviedla, že maloletý Tobias navštevuje 1.triedu ZŠ, je nadpriemerne inteligentný a je nadaný na tancovanie, preto sa venuje spoločenským tancom. V tejto súvislosti mala výdavky 50,-€ mesačne za hradenie krúžku a ďalšie náklady sú spojené s individuálnymi hodinami, ktoré stoja 30,-€ pre jeden pár na hodinu. V súčasnosti sú súťaže pozastavené a skupinové tréningy sa tiež neuskutočňujú, čiže syn absolvuje iba individuálne tréningy. Bude však potrebovať nové oblečenie a topánky. S maloletým má výdavky aj v súvislosti so

školou a to na obedy asi 20,-€ mesačne a školskú družinu 40,-€ mesačne. Syn má zdravotné problémy, keďže trpí atopickou pokožkou, preto s ním navštevuje kožnú kliniku, kde sa platí 50,-€ ročný paušál a používa špeciálne krémy, ktoré stoja asi 20,-€. Synov zdravotný stav sa v dôsledku stresu zhoršuje a v súvislosti s jeho zdravotným stavom je potrebné mu vyberať oblečenie z konkrétnych materiálov. Ďalej uviedla, že sa od januára 2021 zamestnala a má príjem asi 2.000,-€ mesačne brutto s tým, že zatiaľ je v skúšobnej dobe. Predtým pracovala v manželovej firme asi od roku 2017 do júna 2020 a zarábala asi 1.000,-€ mesačne brutto, ale bolo to výhodné, keďže mohla zabezpečovať starostlivosť o syna. Manžel jej však ukončil pracovný pomer a následne bola pol roka nezamestnaná, poberala podporu v nezamestnanosti od 450,- do 480,-€ mesačne. Je vlastníčkou 2-izbového rodinného domu v Z., ktorý je pristavený vedľa rodinného domu jej matky na spoločnom pozemku a tento dom neprenajíma, je prázdny. Potvrdila, že byt, v ktorom v súčasnosti so synom býva patrí manželovi, ako aj to, že manžel platí všetky náklady na byt, nakoľko ona bola bez príjmu a nevedela si to dovoliť. S manželom boli tiež dohodnutí, že pre ňu a pre syna zabezpečí auto, čo aj urobil. Ak by manžel predal byt, v ktorom ona teraz býva, tak by zostala na ulici a jej náklady sa zvýšia. Hľadá si teda byt na prenájom v I. z dôvodu, aby syn mohol aj naďalej chodiť do pôvodnej školy, o čo ju syn výslovne žiadal. 7. Právna zástupkyňa manželky doplnila, že manželka sa nemohla zaviazať platiť si podnájom, pretože nemala v tom čase príjem. Dodala, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov a pokiaľ je otec schopný platiť 1.800,-€ hypotéku a 400,-€ na syna, tak keď predá byt a prestane hypotéku platiť, bude môcť prispievať aj na maloletého nimi požadovanou sumou. Tiež je potrebné prihliadnuť na mieru osobnej starostlivosti rodiča o maloletého. 8. Kolízny opatrovník uviedol, že medzi rodičmi nie je nič sporné s výnimkou výšky výživného. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že je v záujme maloletého určiť výživné vo výške 400,- až 600,-€ mesačne s prihliadnutím na životnú úroveň rodičov. konkrétnu výšku výživného však ponechal na úvahu súdu. 9. Z listinných dôkazov vyplýva, že manžel je riadne zamestnaný a v roku 2019 dosahoval príjem 5.465,- € priemerne mesačne netto a v roku 2020 (január až august) mal príjem 5.650,-€ priemerne mesačne netto. Je spoločníkom spoločnosti O., ktorá podľa daňového priznania za rok 2018 a 2019 mala mínusový základ dane. 10. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že manželka bola v období od 3.7.2020 do 31.12.2020 evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 477,78 € priemerne mesačne. Od 1.1.2021 sa zamestnala a za mesiac január 2021 dosiahla príjem 1.511,65 € priemerne mesačne netto. 11. Maloletý T. v školskom roku 2020/2021 navštevuje 1.triedu základnej školy. 12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 14. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. 15. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Z pohľadu manžela bolo príčinou rozvratu manželstva to, že sa necítil v manželstve vnímaný ako partner a z pohľadu manželky bolo jednoznačnou príčinou rozvratu v manželstve nadviazanie mimomanželského vzťahu zo strany manžela. Vyhodnotiac príčiny rozvratu manželstva súd tieto ustálil v názorových rozdieloch manželov. 17. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. na čas po rozvode manželstva, bola medzi účastníkmi zhoda v časti zverenia maloletého, jeho zastupovania a správy majetku ako aj v časti úpravy styku otca s maloletým. Spornou medzi účastníkmi ostala otázka výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obaja rodičia sú riadne zamestnaní, pričom otec má podstatne vyšší príjem ako matka. Po rozchode rodičov otec

začal na výživu maloletého prispievať sumou 400,-€ mesačne a okrem toho hradil aj ďalšie výdavky manželky a to na bývanie, ako aj zabezpečenie auta. Maloletý T. je vo veku 7,5 roka a navštevuje 1.triedu základnej školy, venuje sa záujmovej činnosti a má výdavky spojené so zhoršeným zdravotným stavom, keďže matka uviedla, že má problémy s kožou a je potrebné mu kupovať špeciálne krémy. Napriek týmto výdavkom maloletého súd konštatuje, že určené výživné je primerané a zodpovedá veku maloletého, jeho zdravotnému stavu a odôvodneným potrebám, ktoré sa výrazným spôsobom nelíšia od odôvodnených potrieb detí v podobnom veku a s podobnými zdravotnými problémami. Súd preto určené výživné vo výške 400,-€ považuje za dostatočné a primerané. Pri určení konkrétnej výšky výživného súd zohľadnil aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca, ktoré si riadne plní. V súčasnosti je už aj manželka riadne zamestnaná a teda pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého sumou 400,-€ mesačne a matka prispeje podľa svojich aktuálnych možností, budú potreby dieťaťa pokryté v celosti. Súd má teda za to, že určené výživné vo výške 400,-€ mesačne zodpovedá všetkým kritériám rozhodným pre jeho určenie a je vzhľadom na vek a potreby maloletého primerané. 18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).