Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-13-2021.pdf
PDF · 80.06 KB
Case nature
Subarea
21C/13/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: D., nar. XX.XX.XXXX, X S., R., M., zast. Mgr. Peter Petrík, LL.M., advokát, Poľnohospodárska 26, Bratislava proti žalovanému: O. P., nar. XX.XX.XXXX, W. XXA, T., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd v prospech žalobcu zriaďuje záložné právo na:
1. stavbu súp. č. XXXXX, rodinný dom postavený na parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, vedený pre k. ú. R., obec T., mestská časť R., okres T. II, vo vlastníctve žalovaného, 2. pozemky parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X druh pozemku - záhrada a parc. č. XXX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, všetky zapísané na LV č. XXXX vedený pre k. ú. R., obec T., mestská časť R., okres T. II, vo vlastníctve žalovaného, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 274.942,50 Eur s prísl. titulom rozsudku francúzskeho súdu Tribunal de Grande Instance Bobigny, právoplatný a vykonateľný dňa 14.11.2018.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov vo výške 100 %.
III. Súd p o u č u j e žalovaného o tom, že môže podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej v právnej veci spojenej s výkonom zabezpečovacieho opatrenia.
odôvodnenie:
Žalobca na návrhom doručeným súdu dňa 25.02.2021 domáhal proti žalovanému nariadenia zabezpečovacieho v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Návrh odôvodnil tým, že voči žalovanému má pohľadávku v celkovej výške 274.942,50 Eur s príslušenstvom, ktorá mu bola priznaná rozsudkom francúzskeho súdu Tribunal de Grande Instance Bobigny, právoplatný a vykonateľný dňa 14.11.2018. Uvedený rozsudok bol osvedčený príslušným tlačivom. Vo veci vymáhania tejto pohľadávky je vedené exekučné konanie na Okresnom súde Banská Bytsrica, sp. zn. 17Ek/106/2019, a to od 19.01.2019. Žalovaný sa dlhodobo vyhýba úhrade svojho dlhu a doposiaľ ho neuhradil ani čiastočne. Prebiehajúca exekúcia je sťažovaná pre rôzne procesné obštrukcie zo strany žalovaného a konajúci súd už takmer rok vôbec nekoná. Žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu so záhradou, nachádzajúceho sa v k. ú. R., zapísaný na LV č. XXXX. Ku dňu podania tohto návrhu je na LV č. XXXX vyznačená plomba Z - XXX/XXXX. V nedávnej dobe došlo k úmrtiu p. I. E. v prospech ktorej bolo zriadené záložné právo i vecné bremeno - doživotné právo užívania nehnuteľnosti. Touto skutočnosťou odpadla nutnosť udelenia jej súhlasu s exekúciou nehnuteľností podľa § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ohrozenie exekúcie je dané tým, že žalobca sa chystá zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky. O tomto zámere (ako aj o úmrtí matky žalovaného) bol žalobca informovaný zo strany p. P. V. (družka žalovaného). Z vyznačenej plomby vyplýva, že žalovaný už uskutočňuje úkony, jednak za účelom výmazu tiarch zapísaných na LV po úmrtí jeho matky ale je aj dôvodný predpoklad, že sa snaží nehnuteľnosť scudziť. Uvedené nehnuteľnosti
pritom predstavujú všetok majetok žalovaného na SR. Nariadenie opatrenia navyše žalovaného nijako neovplyvní - momentálne žije vo Švajčiarsku. Z priloženého svedectva p. V. taktiež vyplýva napríklad aj skutočnosť, že žalovaný iba vo Francúzsku na daniach dlží približne 300.000,- Eur. Motivácia žalovaného vyhýbať sa plneniu dlhov je tak zrejmá.
Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 CSP ,výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a majetkové hodnoty a toto zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a zároveň existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Teda zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní.
Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Súd takisto musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca je zaťažený povinnosťou preukázať súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje zriadenie záložného práva. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. jedná sa o peňažnú pohľadávku a zároveň je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Ohrozenie, resp. obava musí byť podložená konkrétnymi skutočnosťami.
Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a či osvedčené skutočnosti odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie. Reálne vyhodnotenie tejto potreby žalobcu ako aj hodnoverného osvedčenia dôvodnosti nároku je otázkou voľnej úvahy súdu.
Súd pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.
Ako už súd spomenul vyššie hodnoverné osvedčenie dôvodnosti nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už judikovaná bola.
Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie dôvodnosti ním navrhovaného návrhu a osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie, čo v tomto konaní splnené bolo. Žalovaný, ako podnikateľský subjekt, momentálne disponuje už len obmedzenými zdrojmi, pričom odpredaním aj týchto posledných majetkových hodnôt vo vlastníctve žalovaného môže nastať situácia, keď pohľadávku žalobcu, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, žalovaný už nebude schopný uspokojiť, resp. nebude mať kto splniť. Súd pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia takisto prihliadol k zásade proporcionality. Podľa tejto zásady je súd povinný primárne vyhodnotiť, či by nariadenie opatrenia sťažilo alebo znemožnilo ochranu práv a oprávnených záujmov strán. Požadované obmedzenie žalovaného musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, teda žalovaného, resp. poskytovať žalobcovi neadekvátnu výhodu. Musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie žalovaného alebo jeho predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. Súd je toho názoru, že zriadením záložného práva k posledným majetkovým hodnotám vo vlastníctve žalovaného je splnená zásada proporcionality, a že žalovaný nebude obmedzený na svojich právach a záujmoch nad mieru prípustnú a nad mieru presahujúcu nárok žalobcu.
Z priložených dokumentov vyplýva dôvodnosť návrhu; sú splnené podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca osvedčil existenciu vymáhateľnej peňažnej pohľadávky (rozsudok francúzskeho súdu + osvedčenie podľa čl. 53 nariadenia č. 1215/2012), ako aj prebiehajúce exekučné konanie na vymoženie dlžnej sumy. Taktiež v konaní osvedčil správanie sa žalovaného i jeho majetkové pomery (výpoveď svedka P. V. č. l. 20 - 22). Na LV č. XXXX je vyznačená plomba Z - XXXX/XXXX. Inštitút plomby je zakotvený v slovenskom právnom poriadku v § 44 zákona č. 1692/1995 Z. z. (katastrálny zákon). Inštitút plomby má preventívny účinok, resp. informatívny význam pre verejnosť - oznamuje, že sa s nehnuteľnosťou/jej vlastníkom niečo deje. Inými slovami, právo zapísané v katastri je dotknuté ďalšou právnou zmenou. O tejto skutočnosti svedčí aj samotný nadpis § 44 - Plomba o zmene práva k nehnuteľnosti. Súd je preto názoru, že je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená a to navyše z dôvodu, že ide o jediný majetok žalovaného na území SR.
S poukazom na zistené skutočnosti súd nariadil zabezpečovacie opatrenie a zároveň poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej na príslušný súd, teda rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobcovi súd vyhovel v celom rozsahu, lebo nariadil zabezpečovacie opatrenie podľa podaného návrhu a preto mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.