Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-14-2021.pdf
PDF · 96.46 KB
Case nature
Subarea
11Co/14/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, A., proti žalovanej: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, D., Česká republika, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 8. decembra 2020, č.k. 7C/36/2020-129, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:
Nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve žalovanej, a to:
- spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti 1/2 na pozemkoch nachádzajúcich sa v k. ú. H., obec H., okres Dunajská Streda, zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra „C“: parc. č. 557/13 vodná plocha o výmere 3686 m2, parc. č. 558/3 orná pôda o výmere 1674 m2, parc. č. 558/4 orná pôda o výmere 25964 m2, parc. č. 558/5 orná pôda o výmere 2563 m2, parc. č. 558/9 orná pôda o výmere 9676 m2, parc. č. 558/14 orná pôda o výmere 38 m2 a parc. č. 558/16 orná pôda o výmere 600 m2,
- spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti 1/2 na pozemkoch nachádzajúcich sa v k. ú. H., obec H., okres Dunajská Streda, zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra „C“: parc. č. 557/8 vodná plocha o výmere 1297 m2, parc. č. 611/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 926 m2, parc. č. 612/1 orná pôda o výmere 17699 m2 a parc. č. 616/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 78 m2,
- spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti 1/2 na pozemku nachádzajúceho sa v k. ú. C., obec N. D., okres Dunajská Streda, zapísaný na LV č. XXXX ako parc. č. 140/5 orná pôda o výmere 63576 m2,
- spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti 1/2 na pozemku nachádzajúceho sa v k. ú. M., obec N. D., okres Dunajská Streda, zapísaný na LV č. XXXX ako parc. č. 234/24 orná pôda o výmere 4077 m2, a to v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na zabezpečenie zaplatenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 33.193,92 eur titulom zmluvnej pokuty voči dlžníčke - žalovanej.
II. Súd ukladá žalobcovi, aby v lehote do 16. júla 2021 podal proti žalovanej žalobu vo veci samej na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33.193,92 eur.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu a v neprospech žalovanej na nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve žalovanej. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 324 ods. 1, § 332 ods. 1, § 343 ods. 1, 2 a 3, § 344 CSP, keď z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z jeho príloh zistil, že žalobca
a žalovaná sú fyzické osoby, ktoré dňa 10.07.2008 uzatvorili mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo usporiadanie dedičstva po nebohom poručiteľovi (otcovi žalovanej) Z. A.. Predmetná zmluva bola vypovedaná žalovanou písomným oznámením zo dňa 16.07.2018, pričom žalobca tvrdil, že v dôsledku odstúpenia žalovanej od zmluvy mu vzniklo právo podľa čl. V písm. c) Mandátnej zmluvy na náhradu všetkých preukázateľných nákladov a na zmluvnú pokutu vo výške 33.193,92 eur (1.000.000,- Sk). Žalobca bol presvedčený o tom, že žalovaná od zmluvy odstúpila bezdôvodne, resp. zo špekulatívnych dôvodov, pretože v závere písomnej výpovede uviedla, že ak má žalobca záujem na ďalšiu budúcu spoluprácu, má jej predložiť rozumný návrh, pričom žalovaná v rámci odstúpenia od zmluvy neuvádza, prečo zmluvne dohodnuté podmienky, na základe ktorých došlo k usporiadaniu nemalej časti jej majetku, začala považovať za rozumné. Ku dňu odstúpenia žalovanej od zmluvy bol usporiadaný majetok nachádzajúci v k. ú. C., H. a M. v celkovej výmere 174 966 m2. Žalobca tvrdil, že právny dôvod vzniku a výška peňažnej pohľadávky voči žalovanej boli riadne dohodnuté, pričom predmetom samostatnej žaloby bude vymáhanie zmluvnej pokuty vo výške 33.193,92 eur. Na zabezpečenie tejto sumy navrhol zriadiť sudcovské záložné právo na spoluvlastnícke podiely žalovanej k označeným nehnuteľnostiam, a to vychádzajúc z maximálnej ceny ornej pôdy v lokalite H. a okolie, ktorá sa pohybuje 0,60 eur/ m2. Žalobca mal obavu, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by prípadná exekúcia bola ohrozená, pretože žalovaná nie je občanom Slovenskej republiky, trvalý pobyt má na území Českej republiky, v dôsledku čoho jej majetkové pomery považuje za neurčité, nejasné a neisté. Navrhol preto zriadiť sudcovské záložné právo na nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve žalovanej, ktoré s poukazom na výšku dlhu žalovanej a hodnotu predmetu záložného práva považoval za primerané. Súd dospel k záveru, že návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný, pretože žalobca síce osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanej v podobe zmluvne dohodnutej povinnosti, ako aj spôsobilý predmet záložného práva, avšak súd dôvodnú obavu, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by prípadná exekúcia bola ohrozená, v skutkových tvrdeniach vo vzťahu k žalovanej, resp. v predložených listinných dôkazoch nekonštatoval. Žalobca obavu, že exekúcia bude ohrozená, videl v podstate v jedinej okolnosti, a to v tom, že žalovaná je občanom Českej republiky, kde má aj trvalý pobyt, a že z tohto dôvodu sú jej majetkové pomery neurčité, nejasné a neisté. Uvedené tvrdenia však neosvedčujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Medzi skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že exekúcia by bola ohrozená, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Žalobca v danom prípade také konanie žalovanej neosvedčil a ním uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Pretože z návrhu žalobcu nie je zrejmé, že by žalovaná vykonávala úkony smerujúce k zmenšeniu svojho majetku, že by mala nedostatok majetku na uspokojenie pohľadávky žalobcu, súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Výrok nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil článkom 17 CSP, ako aj § 262 ods. 2 CSP.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Súd v napadnutom uznesení uviedol, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že prípadná exekúcia by bola ohrozená, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery s poukazom na judikát R 20/1998. Podľa názoru odvolateľa za takéto konanie však možno považovať aj vyplatenie dohodnutej ceny týmto konaním dotknutých nehnuteľností v predchádzajúcom období v prospech žalovanej za účelom budúceho prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na tretiu osobu, pričom žiadna legislatívna úprava ani na území Českej republiky nezakladá povinnosť pre žalovanú prijatú cenu za predmetné nehnuteľnosti vinkulovať na bankových účtoch, či iných finančných inštitúciách, zákonne dostupných príslušnému úradu pred začatím prípadnej exekúcie. Namietol, že konajúci súd sa v zamietajúcom uznesení obmedzil len na tvrdenie, že on obavu, že exekúcia bude ohrozená, podľa názoru súdu videl v podstate len v jedinej okolnosti, a to v tom, že žalovaná je občanom Českej republiky, kde má aj trvalý pobyt, a že z tohto dôvodu sú jej majetkové pomery neurčité, nejasné a neisté. Poukázal na to, že v zdôvodnení v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa neobmedzil len na túto jedinú tvrdenú skutočnosť. Uviedol, že spoluvlastníkmi návrhom dotknutých pozemkov sú blízki rodinní príslušníci, pričom každý z nich má ďalšie potomstvo, a teda nič nebráni nasledujúcemu vkladovému konaniu medzi blízkymi príbuznými, pričom prevodom vlastníckeho práva vlastníctvo nadobudne tretia osoba, ktorú v prípade úspechu žalobcu nebude možné v čase prípadnej exekúcie už považovať za osobu povinnú. Poukázal na to, že zo strany súrodenca žalovanej dňa 16.05.2017 bola ponúknutá
žalovanej ponuka na využitie predkupného práva, ktorej súčasťou sú najmä pozemky dotknuté návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. S predmetnou ponukou žalobca poukázal i na návrh na „Přijetí peněz v čásce 623.024 Kč za účelem splnění dluhu“ zo dňa 26.05.2017 (inak ničím nepodloženého) preukázateľne v súvislosti s dotknutými nehnuteľnosťami. Žalovaná už v minulosti začala podnikať kroky, ktorých cieľom je marenie uspokojenia pohľadávok svojho veriteľa. Podľa názoru odvolateľa arbitrárny postup súdu pri zamietajúcom uznesení dáva predpoklady k pravdepodobnému nehospodárnemu postupu v prípadnej exekúcii. Namietol tiež, že z napadnutého uznesenia nie je celkom zrejmé, či vo veci rozhodoval sudca 7C, ktorému bola vec riadne pridelená, alebo sudca 20C v bližšie nešpecifikovanom a neodôvodnenom zastúpení.
4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba
- strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup súdu, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. V zmysle § 344 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 343 CSP).
8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať iba z vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa či už jeho majetku v smere zbavenia sa ho alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní ide, ale i v širších súvislostiach. Tými vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu treba rozumieť predovšetkým otázku existencie iného majetku povinného, než toho majúceho byť dotknutého zabezpečovacím opatrením, teda konkrétne aj vyhodnotenie, či po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku tomuto ostane ešte nejaký iný majetok, ktorý by bol spôsobilý samostatne poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba zobrať do úvahy predovšetkým to, že ak by povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu prakticky žiadny efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva v príslušnej evidencii (v katastri). Práve preto robenie púhych faktických úkonov smerujúcich k prevodu vlastníctva nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadný vplyv, aj keď robenie takýchto úkonov je na druhej strane nepochybne dostatočným svedectvom záujmu nakladať s vecami.
9. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pretože to je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. S prihliadnutím na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o osvedčení nároku žalobcu - osvedčení existencie peňažnej pohľadávky voči žalovanej vyplývajúcej z uzatvorenej zmluvy, pričom v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia.
11. Nesprávnym je však podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie o neosvedčení obavy, že exekúcia bude ohrozená. Svoj záver oprel prvoinštančný súd o to, že žalobca mal predmetnú obavu odôvodňovať tým, že žalovaná je občanom Českej republiky, kde má aj trvalý pobyt a jej majetkové pomery sú neurčité, nejasné a neisté. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že žalobca potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neodôvodnil len uvedenými skutočnosťami, ale poukázal i na konkrétne konanie žalovanej, ktorá sa obrátila na podielového spoluvlastníka s ponukou využitia predkupného práva, na ktorú podielový spoluvlastník i kladne zareagoval (č.l. 97), pričom malo dôjsť i k zloženie finančnej čiastky v sume 623.024 Kč do súdnej úschovy (č.l. 101).
12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bola dostatočným spôsobom osvedčená pohľadávka žalobcu voči žalovanej, aj keď doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, a rovnako bola osvedčená obava, že exekúcia bude v prípade úspechu žalobcu ohrozená, nakoľko je potrebné vziať do úvahy, že v prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, pokiaľ povinná osoba už urobí úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu fakticky žiaden efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby nedošlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Odvolací súd narozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil svoj nárok a rovnako i osvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, pričom s prihliadnutím na výšku pohľadávky nie je zjavný nepomer tejto pohľadávky k hodnote nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým má byť zriadené záložné právo.
13. Ďalej bolo potrebné poukázať na to, že výkon záložného práva nastane až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
14. S prihliadnutím na to, aby nedošlo k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovanej, odvolací súd považoval za dôvodné uložiť žalobcovi, aby v lehote do 16. júla 2021 podľa § 336 ods. 1 a 2 CSP podal na súde voči žalovanej žalobu vo veci samej, týkajúcu sa zaplatenia ním vyčíslenej zmluvnej pokuty. V prípade, že žaloba nebude v určenej lehote podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší (§ 336 ods. 3 CSP).
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
16. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP a vo veci v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.
17. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).