Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Pc-15-2020.pdf
PDF · 80.46 KB
Case nature
Area
Subarea
35Pc/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v právnej veci navrhovateľa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, proti manželke: H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, t. č. bytom G. T. XXX/XX, M., W. republika, o výživné pre manžela, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
II. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 02.11.2020 domáhal, aby súd určil manželke ako povinnej platiť výživné navrhovateľovi, keďže nie je zamestnaný a nemá žiadny mesačný príjem. O manželke nemá žiadne informácie, nie sú v kontakte.
2. Manželka sa k návrhu nevyjadrila.
3. Súd vyzval navrhovateľa a manželku, aby oznámili súdu svoje majetkové pomery. Navrhovateľ ani manželka majetkové pomery súdu neuviedli a nepreukázali.
4. Okrem toho, súd vyzval navrhovateľa, aby uviedol aký je jeho zdravotný stav, aká je jeho odborná kvalifikácie, aké má pracovné skúsenosti a označil dôvody, ktoré mu znemožňujú zamestnať sa. Navrhovateľ nedoplnil súdu, napriek výzve, žiadne ďalšie skutkové tvrdenia, na ktorých doplnenie ho súd vyzval.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa navrhovateľ ani manželka, hoci boli riadne a včas predvolaní nezúčastnili, svoju neúčasť riadne neospravedlnili a nepožiadali ani o jeho odročenia. Súd preto konal v neprítomnosti účastníkov konania (§ 180 v spojení s § 183 Civilného sporového poriadku).
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s nasledovnými listinami: oznámenie ÚPSVaR Trnava z 13.01.2021 o tom, že navrhovateľ poberá dávku v hmotnej núdzi, lustráciou navrhovateľa a osoby povinnej platiť výživné v registri Sociálnej poisťovne, oznámením ÚPSVaR Trnava o tom, že manželstvo účastníkov je rozvedené, rozsudkom Okresního soudu v M., č.j.12C/199/2020-34, zo dňa 14.01.2021, o rozvode manželstva účastníkov tohto konania, pripojením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 30Pc/18/2020 a z neho oboznámením s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva, rozhodnutím ÚPSVaR Trnava o tom, že navrhovateľ nie je fyzickou osobou v hmotnej núdzi z 02.04.2020 a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Navrhovateľ a manželka uzatvorili manželstvo XX.XX.XXXX. Hoci spočiatku bolo manželstvo harmonické a jeho uzatvoreniu predchádzalo dlhoročné chodenie, po dvoch rokoch od uzatvorenia vznikli medzi manželmi nezhody. Hádali sa, nerozumeli si a navrhovateľ sa od manželky odsťahoval (návrh na rozvod manželstva). Nezhody medzi manželmi potvrdila vo svojom návrhu na rozvod manželstva aj manželk,a ktorá okrem toho uviedla, že manžel ju pred 6 rokmi opustil a našiel si novú známosť a s navrhovateľom nevedú spoločnú domácnosť. Okresní soud v M. preto manželstvo dňa 14.01.2021 rozviedol, keďže dospel k záveru, že spolužitie manželov je hlboko a trvale rozvrátené a nie je možné očakávať jeho obnovenie.
8. Navrhovateľ je príslušným úradom práce sociálnych vecí a rodiny posudzovaný ako osoba v hmotnej núdzi a je poberateľom preddavku na pomoc v hmotnej núdzi.
P r á v n e s ú d p o s ú d i l z i s t e n ý s k u t k o v ý s t a v takto:
9. Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
10. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím o osobnom stave.
11. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov (resp. jeho vyhlásením za mŕtveho). Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
12. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti nemožno podať, ak už manželstvo zaniklo. Preto, pokiaľ má súd rozhodnúť o nároku na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, potom možno túto povinnosť určiť len na dobu, pokiaľ manželstvo skutočne trvalo.
13. Navrhovateľ podal návrh na určenie vyživovacej povinnosti pred ukončením manželstva, ale v priebehu konania manželstvo zaniklo rozhodnutím súdu o rozvode manželstva účastníkov. Podľa čl. 21 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Keďže súd je týmto rozhodnutím súdu o rozvode viazaný a pre súd je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia, súd návrh navrhovateľa na určenie vyživovacej povinnosti manželke zamietol. Súd zohľadnil aj to, že samotný navrhovateľ podal spolu s návrhom aj vlastný návrh na rozvod manželstva.
14. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že aj v prípade, ak by návrh posudzoval ako návrh na príspevok pre rozvedeného manžela, nie je návrh dôvodný.
15. Podľa § 72 ods. 1 zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 72 ods. 2 zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
16. Príspevok na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel od vyživovacej povinnosti neexistuje zo zákona, treba ho priznať (alebo dobrovoľne uznať), a jednak preto, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi má omnoho širší rozsah. Je daná zásadne rovnakou životnou úrovňou manželov, kým príspevok na výživu rozvedeného manžela nevychádza z porovnania životnej úrovne bývalých manželov, ale len z potrieb oprávneného na zabezpečenie primeranej výživy. Príspevok na výživu rozvedeného manžela je samostatným nárokom s rozdielnymi podmienkami pre jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom.
17. Príspevok na výživu rozvedeného manžela môže vzniknúť zásadne len po právoplatnom rozvode manželstva. Ide o vznik povinnosti rozvedeného manžela prispievať na výživu bývalému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Ide o samostatný nárok s rozdielnymi podmienkami na jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, než je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. Po zániku manželstva je potrebný nový návrh rozvedeného manžela, pričom ako bývalý manžel má právo už len na zabezpečenie primeranej výživy, nie rovnakej životnej úrovne ako v prípade manželov. Oprávneným pre priznanie príspevku na výživu podľa tohto ustanovenia je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania, alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potenciálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Súd prihliada na množstvo a druh jeho majetku a tiež na účel, na ktorý je určený. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi (hoci aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako počas trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva. Nemožno skúmať ani porovnávať ani životnú úroveň navrhovateľa počas trvania manželstva a po jeho rozvode. Dokazovanie súdu sa na strane oprávneného obmedzuje len na porovnanie jeho možností, schopností, majetkových pomerov a primeraných potrieb (koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť). Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere.
18. Navrhovateľ neuviedol dôvody prečo nie je v jeho možnostiach sám sa primerane živiť a či existujú subjektívne a faktické prekážky tohto stavu. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ je síce bez príjmu a je odkázaný na dávku v hmotnej núdzi, ale dôvody, pre ktoré tento stav nastal navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu netvrdil a ani nepreukázal. Súd nemá možnosť takéto okolnosti zistiť ani vlastnou činnosťou. Okrem toho, súdu prihliadal na príčinu rozpadu manželstva, pričom tak z tvrdení navrhovateľa aj z tvrdení manželky vyplynulo, že manželstvo už dlho neplnilo svoj účel, manželia dlhodobo nežili spolu v spoločnej domácnosti, a navyše si navrhovateľ podľa tvrdení manželky, ktoré nepoprel, našiel novú známosť. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že aj prípadný návrh na príspevok na výživu rozvedeného manžela by nebol s ohľadom na príčiny rozvratu manželstva dôvodný a jeho priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilný mimosporový priadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.