Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-21-2021.pdf
PDF · 82.26 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/21/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci odsúdeného Q. U., nar. XX.XX.XXXX v F. Z., trvale bytom mesto F. D., okres F. Z., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre trestný čin prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g), odsek 2 písm. b) Tr. zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 09. marca 2021, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. decembra 2020 pod sp. zn. 1Pp/147/2020 jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 193 odseku 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (v konaní o schválení dohody o vine a treste) zo dňa 02. decembra 2019 pod sp. zn. 3T/103/2019 bol odsúdený Q. U., nar. XX.XX.XXXX právoplatne toho istého dňa uznaný za vinného zo spáchania opakovacieho trestného činu prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g), odsek 2 písm. b) Tr. zákona a z trestného činu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04. decembra 2019 pod sp. zn. 15T/100/2019, právoplatne dňa 07. februára 2020, pre spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f), odsek 3 písm. b) Tr. zákona účinného do 31.07.2019 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Napokon má vykonať ešte nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona rovnako do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a to na podklade trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. marca 2020 pod sp. zn. 3T/15/2020 v spojení s uznesením v tej istej trestnej veci zo dňa 19. októbra 2020, pre trestný čin prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.07.2019. Odsúdený Q. U. má predpokladaný koniec výkonu posledného trestu odňatia slobody dňom 27. augusta 2021. Lehota pre to, aby mohol byť odsúdený Q. U. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, po uplynutí 1/2 (ide o prečiny), jemu uložených a nariadených všetkých troch trestov odňatia slobody, nastala ešte dňom 29. augusta 2020.
Dňa 25. júna 2020 bol Okresnému súdu Trenčín doručený písomný návrh odsúdeného Q. U. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý aj stručne odôvodnil tým, že spáchanie trestnej činnosti úprimne oľutoval a doterajším výkonom trestu sa dostatočne ponaučil do budúcnosti s tým, že už chce viesť iba riadny život a riadne sa zamestnať.
X. súd Trenčín na nariadenom verejnom zasadnutí uznesením dňa 09. decembra 2020 pod sp. zn. 1Pp/147/2020 podľa § 415 odseku 1 Tr. poriadku a za použitia §§ 66 odseku
1, odseku 2 Tr. zákona odsúdeného Q. U., nar. XX.XX.XXXX podmienečne prepustil z predmetných a vyššie uvedených výkonov trestov odňatia slobody a súčasne mu podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona okresný súd určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov a súčasne u neho nariadil probačný dohľad nad jeho osobou počas celej určenej skúšobnej doby, spolu s uložením primeranej povinností podľa § 51 odsek 4 písm. k) Tr. zákona spočívajúcich v príkaze sa zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie počas celej určenej skúšobnej doby. Svoje rozhodnutie okresný súd v podstate odôvodnil tým, že odsúdený kumulatívne spĺňa všetky tri zákonné podmienky pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona, t. j. podmienku formálneho charakteru - potrebnú časť výkonu trestu odňatia slobody už odsúdený vykonal a plnením svojich povinností v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody súčasne preukazuje adekvátny stupeň polepšenia a súčasne spĺňa aj ostatnú tretiu zákonnú podmienku materiálneho charakteru, a to predpoklad vedenia riadneho života na slobode po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, čo okresný súd podrobnejšie odôvodňoval tým, že ich naplnenie preukazujú konštatované skutočnosti v obsahu podaného hodnotenia na odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody, z nich najmä to, že doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný, spáchanie trestnej činnosti úprimne oľutoval, stanovený program zaobchádzania plní v čiastočnej forme, okrem časti edukácia v dôsledku nižšieho vzdelania a právneho povedomia, keď zodpovednosť za spáchanú trestnú činnosť prenáša i na svojich kamarátov, keď vo výkone trestu odňatia slobody je fakticky po prvýkrát, má dostatočné sociálne zázemie u svojej rodiny, s ktorou je v kontakte a isté riziko recidívy dostatočne potlačí probačný dohľad nad odsúdeným spolu s uloženou kontrolovateľnou primeranými povinnosťou počas dostatočne dlhej určenej skúšobnej doby.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení podal prokurátor sťažnosť v neprospech odsúdeného, ktorú odôvodnil tým, že je toho názoru, že u odsúdeného absentuje naplnenie materiálnych podmienok pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a v tejto súvislosti poukázal na jeho doterajšie odsúdenia, keď ani uloženie podmienečného trestu odňatia slobody nebolo pre odsúdeného dostatočným ponaučením. Z hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody však má prokurátor za to, že odsúdený nepreukazuje polepšenie a nemožno od neho očakávať na slobode pozitívnu zmenu v jeho správaní po prípadnom podmienečnom prepustení a súčasne má tiež za to, že okresný súd dostatočne neprihliadol tiež na povahu opakovane a v krátkom časovom úseku spáchanej majetkovej trestnej činnosti odsúdeným, keď rizikové faktory u odsúdeného spočívajú okrem toho v čiastočne kritickom postoji odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, v jeho doterajšej nezamestnanosti, v nízkom vzdelaní, v nízkom intelekte, vo zvýšenej impulzivite, v sklonoch k hazardu a v absencii kvalitnejšieho primárneho prostredia a súčasne prokurátor poukázal na riaditeľom konštatovaný záver o čiastočnom splnení podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a jeho neodporúčanie pre takéto rozhodnutie. Preto navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a aby sám návrh odsúdeného Q. U. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Odsúdený Q. U. sa do konania neverejného zasadnutia krajského súdu k písomnému odôvodneniu prokurátora nevyjadril.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti prokurátora, ktorá mu bola spolu so spisom predložená 02. marca 2021, preskúmal podľa § 192 odseku 1 Tr. poriadku na neverejnom zasadnutí dňa 09. marca 2021 správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosti prokurátora, hoci bola podaná oprávnenou osobou a včas, nie je dôvodná.
Podľa § 66 odseku 1 písm. a) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobou odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odseku 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 68 odseku 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7 rokov a skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.
Krajský súd po splnení svojej prieskumnej povinnosti v súlade s právnym názorom okresného súdu dospel k záveru, že v posudzovanom prípade odsúdený Q. U. skutočne kumulatívne spĺňa zákonom vyžadované všetky tri zákonné podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného uvedené v ustanoveniach §§ 66 odseku 1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona. Prvá formálna zákonná podmienka bola naplnená už dňom 29. augusta 2020, kedy odsúdený už potrebné zákonné časti zo všetkých troch uložených a jemu nariadených trestov odňatia slobody za spáchané prečiny. Odsúdený tiež plnením všetkých svojich povinností a svojim správaním počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody aj podľa záveru krajského súdu preukázal adekvátny stupeň polepšenia tak, ako to v podrobnostiach vyplýva z jednotlivo uvádzaných skutočnostiach v rámci celého obsahu podaného hodnotenia riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Aj keď riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody v závere konštatuje svoje subjektívne stanovisko o tom, že odsúdený spĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie iba čiastočne, bez toho, aby takýto svoj názor aj prípadne podložil konkrétnymi relevantnými skutočnosťami, keď práve naopak, z obsahu jeho ohodnotenia vyplýva, že odsúdený spĺňa druhú zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie, krajský súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné ďalej uviesť, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a i prípadným odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody. Výsledky, aké odsúdený Q. U., ktorý je fakticky po prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody doposiaľ dosiahol vo výkone trestu odňatia slobody nezodpovedajú iba záveru o relatívne dobrom jeho správaní. Odsúdený je počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to vyplýva z jednotlivých uvádzaných skutočností v obsahu podaného hodnotenia riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody hodnotený v podstate pozitívne bez toho, aby bol odsúdený disciplinárne potrestaný. Odsúdený svoju sebareflexiu vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti začal prejavovať ešte pre začatím výkonu trestu odňatia slobody, keď uzatvoril dohodu o vine a treste v prípade jedného z odsúdení a v ostatných prípadoch ani neabsolvoval verejný súdny proces, keď voči vydaným trestným rozkazom odpor nepodal. Uvedené skutočnosti potom logicky bránia záveru iba o čiastočnom kritickom postoji odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o splnenie ostatnej, tretej zákonnej podmienky materiálneho charakteru, t. j. predpoklad, že odsúdený Q. U. bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život a nebude sa dopúšťať opätovne protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti, krajský súd vo všeobecnosti najskôr musí uviesť, že už zo zákonného znenia vyplýva to, že či odsúdená osoba bude či nebude viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody možno iba odhadovať, resp. vysloviť v tomto smere konkrétnu prognózu, po vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa viažu k osobe odsúdeného. V podstatnej miere úzko súvisí hodnotenie tejto prognózy aj so záverom o druhej materiálnej zákonnej podmienke pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože už ten sám o sebe v podstatnej miere napovedá o stave nápravy odsúdeného aj smerom do budúcnosti, samozrejme po všestrannom vyhodnotení a vzatím do úvahy aj ostatné ďalšie podstatné faktory. Odsúdený Q. U., ktorý je fakticky iba prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody tak, ako to vyplýva z obsahu jeho hodnotenia z doteraz vykonanej väčšej časti jemu uložených a nariadených všetkých troch trestov odňatia slobody plní svoje povinnosti a správa sa iba pozitívne a program zaobchádzania stále plní v takej miere, že je možné konštatovať, že jeho náprava je dostatočne pozitívna a uveriteľná a to aj vzhľadom k tomu, že trest odňatia slobody vykonáva po prvýkrát a teda nejde zrejme u neho o účelové správanie sa, ktoré by nekorešpondovalo s realitou ním proklamovaných postojov v snahe viesť už iba riadny život občana. Krajský súd preto konštatuje, že odsúdený Q. U. spĺňa dôvodný predpoklad, že na slobode bude viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, berúc do úvahy v dostatočnom rozsahu preukázaný adekvátny stupeň jeho polepšenia v podmienkach výkonu trestu odňatia, s existujúcim pozitívnym sociálnym zázemím, ktoré tvorí jeho rodina, čo potvrdil aj ústav na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený aj keď spáchal viacero trestných činov, vo všetkých prípadoch ide o prečiny, pričom uvedená skutočnosť vzhľadom na jeho doterajší postoj a správanie sa počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody ešte nediskvalifikujú rozhodnutie o jeho podmienečnom prepustení. Okresný súd totiž správne, po tom, čo rozhodol, o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody, na posilnenie eliminácie rizika recidívy u odsúdeného správne určil primerane dlhú skúšobnú dobu spolu s uložením probačného dohľadu nad jeho osobou, spolu s vhodnou primeranou povinnosťami vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil.
Na základe uvedených skutočností preto aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený Q. U., ktorý je pritom vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, kumulatívne spĺňa všetky tri zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako je uvedené.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že odsúdeného Q. U. je preto možné podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody s uložením aj podľa názoru krajského súdu obligatórnej a primeranej skúšobnej doby na 18 (osemnásť) mesiacov, s nariadením probačného dohľadu nad osobou odsúdeného, spolu s uložením primeranej povinnosti tak, ako táto vyplýva z napadnutého uznesenia okresného súdu, čo krajský súd hodnotí pozitívne smerom k podpore dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
V prípade, že odsúdený nebude plniť podmienky probačného dohľadu, či bude porušovať uloženú povinnosť, čo bude predmetom opakovanej kontroly zo strany príslušného probačného a mediačného úradníka, a to prípadne aj v súčinnosti s Policajným zborom, čomu je odsúdený povinný sa podrobiť s tým, že ak nebude v celom rozsahu plniť podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, môže to mať samo o sebe za následok povinnosť podrobiť sa výkonu zvyšku nevykonaného trestu odňatia slobody, o čom krajský súd týmto odsúdeného aj poučuje.
Uvedené dôvody potom viedli krajský súd k tomu, že sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú, podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.