Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-220-2019.pdf
PDF · 105.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1P/220/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého S. E., J.. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky S.. H. E., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXXX/X, H. a otca S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX/XXA, N. E., na návrh matky o zvýšenie výživného, t a k t o
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok číslo konania 2P/65/2012 - 280 zo dňa 02.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove číslo konania 2CoP/27/2014 - 302 zo dňa 18.02.2015 v časti výživného na maloletého S. E., J.. XX.XX.XXXX tak, že otec S. E., J.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého S. E., J.. XX.XX.XXXX počnúc dňom 01.12.2019 sumou 80 EUR mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky H. E., J.. XX.XX.XXXX.
II. Dlžné výživné za obdobie od 01.12.2019 do 08.03.2021 v sume 480 EUR j e otec S. E., J.. XX.XX.XXXX p o v i n n ý uhradiť k rukám matky H. E., J.. XX.XX.XXXX v lehote do 08.03.2022.
III. Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.11.2019 sa matka maloletého S. E. domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne od 01.12.2019.
2. Návrh matka odôvodnila tvrdeniami, že syna S. E. má v osobnej starostlivosti, pričom otec na výživu maloletého prispieva sumou 50 Eur mesačne, tak ako mu to rozsudkom stanovil Krajský súd v Prešove. Rozsudok o výživnom nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2015. Toho času sa pomery na strane matky zmenili. Nakoľko sa matka dňa 10.10.2019 rozviedla s manželom, musela opustiť dom, v ktorom aj s maloletým bývali, nakoľko tento bol vo vlastníctve jej bývalého manžela. Toho času bývajú so synom v podnájme. Toto bývanie je dočasné. Matka uhrádza všetky náklady maloletého spojené s bývaním, stravovaním, šatením, zabezpečovaním potrieb do školy ako aj mimoškolské aktivity syna. Otec o maloletého nejaví žiaden záujem. Už viac ako 4 roky sa so synom nekontaktoval a nijakým spôsobom sa nestretli. Otec okrem výživného synovi nijakou formou neprispieva na jeho potreby, nekontaktuje ho ani na Vianoce, narodeniny, či iné sviatky. Maloletý vzhľadom na svoj vzrast potrebuje každé ročné obdobie zakúpiť nové oblečenia a obuv. Rovesníkom sa chce vyrovnať v spôsobe obliekania, rovnako by chcel dotykový telefón či tablet. Matka pracuje ako učiteľka na základnej škole s materskou školou
v Stráňach pod Tatrami. Maloletý navštevuje krúžok Pathfinder. Jeho organizátori často berú deti do prírody na stanovačky a na chaty. Maloletý rovnako navštevuje lukostrelecký krúžok, kde vybavenie stojí približne 250 Eur.
3. Uznesením č. k. 1P/220/2019-12 z 12.12.2019 súd ustanovil maloletému na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
4. Pri neformálnom stretnutí matka maloletého uviedla, že je zamestnaná v Základnej škole s materskou školou v Stráňach pod Tatrami. Jej aktuálny príjem je okolo 800 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému Matejovi. Maloletý navštevuje 7. ročník Základnej školy Grundschule na Hradnej v Kežmarku. Maloletý má trošku problém so zrakom, potrebuje ísť na očné vyšetrenie a bol mu diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Navštevuje pravidelne psychologické i psychiatrické ambulancie. Teraz neužíva lieky. Výdavky sú spojené s kontrolami u lekárov, jednu lekárku má v Spišskej Novej Vsi, ďalšiu v Levoči a ďalšiu v Košiciach, kde treba potom dochádzať, ak treba kontroly. 5. Otec maloletého pri neformálnom stretnutí v celom rozsahu nesúhlasil so zvýšením výživného. Vyslovil pochybnosť, že maloletý je jeho synom. Uviedol, že matka poberala rodinné prídavky z Rakúska vo výške 179 Eur. Ďalej uviedol, že má aj ďalšie vyživovacie povinnosti, spolu má 6 detí, ale voči O. E. vyživovaciu povinnosť už nemá, keďže táto skončila vysokú školu. Má vyživovaciu povinnosť k dcére S. E. a k synovi S. E., ide o deti z predchádzajúceho manželstva, ktoré študujú. V terajšom manželstve má dvoch maloletých synov šesťročného Š. a trojročného M.. Maloletí Š. a M. bývajú s ním v spoločnej domácnosti. Dcéra S. a syn S. bývajú u svojej matky vo Svidníku. Na výživu S. prispieva sumou 105 Eur mesačne a na výživu S. sumou 60 Eur mesačne. Dcéra S. študuje právo a syn S. študuje za záchranára v Prešove. Ide o súdom stanovené výživné, upravované v roku 2019 a to rozsudkom Okresného súdu Svidník, č. k. 4Pc/26/2018-43 z 12.03.2019 a uznesením Okresného súdu Svidník, č. k. 6Pc/27/2018-37 z 26.02.2019. Teraz je polroka zamestnaný vo Váhostave na pracovnú zmluvu. Ide o pracovný pomer na dobu určitú do 31.07.2020. Mzda bola dojednaná na 4,79 Eur v hrubom za hodinu. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému S., ktorá bola určená súdom, si riadne plní. Dlh na výživnom nie je. S maloletým sa otec nestretáva päť rokov, odkedy ho matka poslednýkrát ukradla s tým, že otec môže volať políciu. Ďalej uviedol, že nemá z čoho platiť vyššie výživné. Taktiež ide so synmi do Smokovca na operáciu, idú im vyberať nosné mandle a v marci idú znova na preliečenie, nakoľko majú alergiu. Otec má rovnako zdravotné problémy, musí chodiť každý rok na preliečenie na neurológiu, má poškodený tretí a štvrtý stavec. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.03.2021, kde vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého a jeho opatrovníka, ako aj listinami predloženými v konaní a zistil tento skutkový stav: 7. Pri výsluchu na pojednávaní matka zotrvala na svojom návrhu v celom rozsahu. Uviedla, že si spravila prvú atestačnú skúšku a jej príjem sa zvýšil. Teraz má mesačný príjem cca 1 000 Eur. Jej ďalším príjmom je výživné na maloletého a prídavky na dieťa. Má jednu vyživovaciu povinnosť. Jej výdavky na bývanie, stravu zo všetkým sú cca 600 - 650 Eur. Je spoludlžníčkou na úvere, ktorý splácali s manželom, ale tento úver spláca bývalý manžel, nakoľko je vlastníkom nehnuteľnosti. Čo sa týka nákladov na výživu maloletého, tomu uhrádza poistku 40 Eur mesačne, telefón 15 Eur mesačne. Na začiatku školského roka za obedy uhradila sumu 34 Eur, od nového roka, keď deti nastúpia do školy, mesačne na obedy bude uhrádzať 27,50 Eur. Ďalej sú to výdavky na obuv a oblečenie, keďže maloletý stále rastie. Náklady na cestovanie nemá. Z krúžkov sa maloletý venuje lukostreľbe, kde matka jednorázovo uhradila sumu 20 Eur, keďže to bolo cez centrum voľného času. Maloletý mal začať chodiť na futbal, ale tento krúžok ani nezačal. Maloletý má aspergerov syndróm s čím potom súviseli vyšetrenia v Košiciach alebo v Spišskej Novej Vsi, s čím súviseli aj náklady. Žiadne lieky v súčasnosti neužíva. Matka maloletému na jeseň dala spraviť okuliare, keďže sa mu zhoršil zrak. Inak prekonal len bežné choroby. 8. Otec na pojednávaní nesúhlasil s návrhom. Uviedol, že matka zatajila, že poberala rodinné prídavky z Nemecka vo výške 179 Eur. Opätovne vyslovil pochybnosť, že maloletý je jeho syn. On platí 60 Eur na vysokoškoláka. Jeho príjem spolu s diétami je cca 1 000 Eur, závisí však od mesiaca. Iný príjem nemá. Býva v rodinnom dome, ktorý si s manželkou postavili. Na dom splácajú úver. Otec má 5 vyživovacích povinností. Synovia Š. a M. bývajú s nimi v spoločnej domácnosti. Š. nastúpil do prvého ročníka základnej školy, S. študuje na vysokej škole v Košiciach, jej uhrádza výživné vo výške 105 Eur mesačne, Maroš študuje na vysokej škole v Prešove, jemu uhrádza výživné vo výške 60 Eur mesačne. Z výdavkov uviedol, že platí úver na dom vo výške 310,51 Eur, poistenie úveru 24,53 Eur, daň z nehnuteľností 17,29 Eur, za odvoz odpadu 68,20 Eur, úver na televízor, ktorý sa im pokazil 45 Eur mesačne, internet a televízia 28,66 Eur, elektrinu 65,60 Eur, SPP 50 Eur, telefón 30 Eur, za vodu 25,13 Eur ročne, koncesionárske
poplatky a platí si poistku vo výške 44 Eur mesačne. Jeho manželka je zamestnaná, jej mesačný príjem je 886 Eur mesačne. 9. Opatrovník maloletého považoval návrh na zvýšenie výživného za dôvodný vzhľadom k tomu, že zmenili pomery na strane maloletého jeho prirodzeným rastom, pričom výživné bolo naposledy určené v roku 2015. Za adekvátnu výšku výživného s poukazom na pomery otca považovali sumu 80 Eur mesačne. 10. Vyživovacia povinnosť k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Krajského súdu Prešov, č.k. 2CoP/27/2014 - 302 z 18.02.2015, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Kežmarok, č.k. 2P/65/2012 - 280 v časti výživného tak, že otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého S. sumou 40 Eur mesačne v období od 01.12.2011 do 31.08.2013 a sumou 50 Eur mesačne od 01.09.2013 do budúcnosti, s tým, že dlžné výživné bolo otcovi povolené splácať v splátkach po 15 Eur mesačne spolu s bežným výživným. 11. Matka je zamestnaná ako učiteľka na Základnej škole s materskou školou v Stráňach pod Tatrami na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2011. Z tohto pracovného pomeru mala matka čistý príjem v mesiaci január 2019 vo výške 885,73 Eur, v mesiaci február 2019 vo výške 884,14 Eur, v mesiaci marec 2019 vo výške 697,97 Eur, v mesiaci apríl 2019 vo výške 885,50 Eur, v mesiaci máj 2019 vo výške 960,31 Eur, v mesiaci jún 2019 vo výške 1432,25 Eur, v mesiaci júl 2019 vo výške 889,67 Eur, v mesiaci august 2019 vo výške 1.031,58 Eur, v mesiaci september 2019 vo výške 873,73 Eur, v mesiaci október 2019 vo výške 873,76 Eur, v mesiaci november 2019 vo výške 1.566,30 Eur a v mesiaci december 2019 vo výške 953,31 Eur. V roku 2018 bola matke vyplatená mzda v celkovej výške 9.066,88 Eur. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok vyplýva, že matka pravidelne poberá prídavky na maloletého syna. Výpismi z bankových účtov matka preukázala, že mesačne uhrádza poistné na syna v sume 39,89 Eur, splátky úveru v sume 50 Eur a úhradu za telefón v sume 33 Eur. 12. Z písomných dokladov predložených otcom maloletého súd zistil, že dňom 31.07.2019 otec ukončil dohodou pracovný pomer v spoločnosti BETON PUMPY SPIŠ s.r.o. V období roka 2018 bola otcovi v rámci pracovného pomeru vyplatená mzda v celkovej výške 3.301,51 Eur. Na základe pracovnej zmluvy o dňa 02.07.2019 otec je otec zamestnaný v spoločnosti VHS-DaM s.r.o., so sídlom Priemyselná 6, Bratislava, vo funkcií vodič špeciálneho cestného vozidla so základnou hodinovou sadzbou mzdy vo výške 4,79 Eur, pri stanovenom týždennom pracovnom čase zamestnanca v rozsahu 40 hodín týždenne. Z výplatných pások vyplýva, že čistý príjem otca zo spoločnosti VHS-DaM s.r.o. bol v mesiaci október 2019 v sume 1.487,76 Eur a v mesiaci november 2019 v sume 1.184,34 Eur. Výpisom z účtu otec preukázal pravidelnú úhradu nákladov za plyn v sume 45 Eur, elektrinu 65,60 Eur, platbu za odvoz odpadu v sume 26,26 Eur, úhradu platieb za televíziu a internet v sume 25,66 Eur. 13. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 14. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku.
23. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
24. Matka navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého Mateja zvýšeným výživným vo výške 100 Eur mesačne od 01.12.2019. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil.
25. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je základnou podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.
26. Od posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. od 18.02.2015) súd zistil vykonaným dokazovaním na strane otca aj matky zmenu pomerov za uplynulé obdobie v tom zmysle, že sa im zvýšil príjem zo zamestnania. Súd mal ďalej za preukázané, že za uplynulú dobu nastala podstatná zmena pomerov aj na strane maloletého S.. Od posledného rozhodnutia o výživnom v dôsledku jeho fyzického a psychického vyspievania (je starší o cca 5 rokov) narástli celkové výdaje spojené s jeho výživou, ošatením, kultúrnym a spoločenským vyžitím. Pri určovaní výživného bolo pritom potrebné naďalej zohľadniť matkinu osobnú opateru o maloletého S., ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu, zvlášť v prípade keď otec sa dlhodobo vôbec s maloletým nekontaktuje a nijakým spôsobom nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti sa na nákladoch maloletého nepodieľa, čo zhodne potvrdili obaja rodičia.
27. Súd vo vzťahu k vyživovacej povinnosti maloletého S. považoval za ustálené výdavky na jeho výživu, tak ako ich uviedla matka, nakoľko žiaden z účastníkom tieto náklady nerozporoval. Vzhľadom na druh a výšku nákladov na výživu maloletého súd tieto výdavky hodnotil ako bežné výdavky maloletého dieťaťa primerané jeho veku.
28. Príjem matky zo zamestnania súd ustálil na sume cca 1000 Eur mesačne. Pôvodný príjem matky bol priemerne v rozmedzí cca 800 EUR, matka úspešne absolvovala atestačnú skúšku čím sa jej mesačný čistý príjem zvýšil na sumu 1000 Eur. Okrem mzdy matka poberá prídavok na dieťa a otec maloletého k jej rukám pravidelne uhrádza výživné v sume 50 Eur. Matka má len jednu vyživovaciu povinnosť. V konaní nebolo preukázané, že by matka poberala prídavky na dieťa v sume 179 Eur mesačne z Nemecka, keďže táto v Nemecku nikdy nepracovala, a teda nebolo preukázané, že by nárok na poberanie týchto dávok matkou vznikol.
29. Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že jeho čistý príjem je vo výške 1000 Eur spolu s dietami. Z predložených výplatných pások však vyplýva, že jeho príjem je vyšší ako uvedená suma, výška príjmu však závisí od konkrétneho mesiaca. S poukazom na vykonané dokazovanie súd priemernú výšku príjmu ustálil na sume cca 1.200 Eur spolu s náhradami, ktoré zamestnávateľ otcovi ku mzde poskytuje. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti otca voči maloletému zohľadnil nielen výšku samotnej mzdy, ale aj tzv. diét jemu poskytovaných zamestnávateľom mesačne, hoci náhrady poskytované zamestnancovi
podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách pri pracovnej ceste nie sú súčasťou mzdy podľa § 118 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, avšak pri určovaní výživného musí súd prihliadať aj na výšku týchto náhrad, keďže pri určovaní výživného musí prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pojem majetkové pomery je pojmom všeobecným a mzda je len jednou zo súčastí tohto pojmu. Majetkové pomery vo všeobecnosti predstavujú akékoľvek hodnoty, ktoré má povinný vo vlastníctve, a teda do rozsahu príjmov otca tak tzv. diéty možno zarátať. “Diéty“ predstavujú finančné prostriedky, prostredníctvom ktorých sú otcovi kompenzované výdavky na stravu a hygienu, ktoré by pokiaľ by nedostával „diéty“ musel platiť z príjmu dosahovaného prácou.
30. Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t.j. veku a potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval sumu výživného 80 Eur mesačne pre maloletého S. za primeranú. V danom prípade bolo preukázané, že toho času otec prispieva na výživu maloletého sumou 50 Eur mesačne, pričom všetky odôvodnené potreby maloletého nad túto sumu zabezpečuje matka sama, ktorá sa o maloletého aj sama osobne stará. Náklady na výživu maloletého za obdobie od poslednej úpravy sa zvýšili avšak nepresahujú náklady bežného výživné maloletých detí v tomto veku. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že majetkové pomery otca umožňujú uhrádzať výživné vo výške 80 Eur mesačne.
31. Osobitne sa súd zaoberal okolnosťou, že otec maloletého S. má spolu 5 vyživovacích povinností. Tu súd poukazuje ma to, že otec má dostatočný príjem, aby všetky svoje vyživovacie povinnosti bol schopný plniť a to aj potom, čo na výživu maloletého S. bude prispievať sumou 80 Eur namiesto pôvodnej sumy 50 Eur. Súd vzhľadom na uvedené okolnosti sumu výživného 80 Eur považoval za primeranú a nad túto sumu návrh matky zamietol.
32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
34. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
35. Súd priznal zvýšené výživné pre maloleté deti počnúc dňom 01.12.2019. Zvýšením výživného počnúc mesiacom december 2019 vzniklo otcovi dlžné výživné pre maloletého S. za obdobie od 01.12.2019 do 08.03.2021 v celkovej sume 480 Eur (30 Eur x 16 mesiacov). Súd vzhľadom na majetkové pomery otca, osobitne poukazujú na potrebu zabezpečiť bežnú výživu pre 5 detí, otcovi povolil uhradiť dlžné výživné v lehote jedného roka, teda do 08.03.2022.
36. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
38. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.