Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/111/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Poštová banka a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpený.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47232471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: N. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Č. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát, IČO: 47445092, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 5.690,86 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e v časti prevyšujúcej zaplatenie nasledujúcich nárokov:

- dlžná istina vo výške 4 405,91 Eur,

- vyčíslený úrok z istiny vo výške 725,79 Eur,

- vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 459,50 Eur,

- zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4 487,57 Eur od 14.01.2020 do 16.02.2020,

- zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4 472,72 Eur od 17.02.2020 do 16.04.2020,

- zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4 457,87 Eur od 17.04.2020 do 28.05.2020,

- zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4 430,65 Eur od 29.05.2020 do 19.07.2020,

- zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4 418,8 Eur od 20.07.2020 do 19.08.2020,

- zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4 405,91 Eur od 20.08.2020 do zaplatenia a

- poplatky vo výške 18,00 Eur.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 768,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne

- zo sumy 27,53 € od 26.09.2019 do 17.10.2019,

- zo sumy 15,16 € od 18.10.2019 do 25.10.2019,

- zo sumy 61,69 € od 26.10.2019 do 25.11.2019,

- zo sumy 107,32 € od 26.11.2019 do 13.12.2019,

- zo sumy 92,47 € od 14.12.2019 do 25.12.2019,

- zo sumy 140,19 € od 26.12.2019 do 13.01.2020,

- zo sumy 125,34 € od 14.01.2020 do 25.01.2020,

- zo sumy 172,21 € od 26.01.2020 do 17.02.2020,

- zo sumy 157,36 € od 18.02.2020 do 25.02.2020,

- zo sumy 204,85 € od 26.02.2020 do 25.03.2020,

- zo sumy 255,81 € od 26.03.2020 do 17.04.2020,

- zo sumy 240,96 € od 18.04.2020 do 25.04.2020,

- zo sumy 289,75 € od 26.04.2020 do 25.05.2020,

- zo sumy 340,57 € od 26.05.2020 do 29.05.2020,

- zo sumy 313,35 € od 30.05.2020 do 25.06.2020,

- zo sumy 363,46 € od 26.06.2020 do 20.07.2020,

- zo sumy 351,09 € od 21.07.2020 do 25.07.2020,

- zo sumy 403,20 € od 26.07.2020 do 20.08.2020,

- zo sumy 390,83 € od 21.08.2020 do 25.08.2020,

- zo sumy 442,30 € od 26.08.2020 do 25.09.2020,

- zo sumy 494,45 € od 26.09.2020 do 25.10.2020,

- zo sumy 548,54 € od 26.10.2020 do 25.11.2020,

- zo sumy 602,10 € od 26.11.2020 do 25.12.2020,

- zo sumy 657,59 € od 26.12.2020 do 25.01.2021,

- zo sumy 712,59 € od 26.01.2021 do 25.02.2021,

- zo sumy 768,32 € od 26.02.2021 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 70,12%, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I.. inštancie o výške týchto trov.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica ako tzv. upomínaciemu súdu sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia istiny vo výške 4 487,57 €, vyčísleného úroku z istiny vo výške 725,79 € (ide o súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), vyčísleného zákonného úroku z omeškania vo výške 459,50 € (ide o vyčíslený úrok z omeškania od momentu zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovaným), zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 487,57 € od 14.01.2020 do zaplatenia a poplatkov vo výške 18 €. 1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 08.03.2016 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 5 000 €, ktorý mal vracať spôsobom uvedeným v úverovej zmluve. Keďže sa tak nedialo, pristúpil žalobca k predčasnému zosplatneniu úveru a to dňom 23.01.2018. Sumy vyššie uvedené sú nárokmi vyplývajúcimi z nesplateného úveru žalovaným. 1.2. V priebehu konania žalobca vzal žalobu čiastočne späť, preto súd postupom podľa v späťvzatej časti konanie zastavil.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril v odpore proti vydanému platobnému rozkazu (č.l.128-129), v ktorom uviedol nasledujúce: Žalovaný zdôraznil, že ide o tzv. refinančný úver, teda poskytnutím úveru vo výške 5 000 € došlo k splateniu predchádzajúcich úverov poskytnutých priamo žalobcom, kde výška odhadovaného zostatku bola 165,16 € a 3 011,37 €. Žalovaný sa domáha, aby sa súd zaoberal aj úvermi, ktoré boli refinancované a teda či zostatok, ktorý bol vyplatený úverom, ktorý je predmetom tohto konania bol zostatkom reálnym, keďže bol určený žalovaným a výšku týchto zostatkov nepreskúmaval žiaden súd. Žalovaný má ďalej za to, že ak by súd na základe uvedeného úverový vzťah vyhodnotil ako neplatný, vznáša námietku premlčania v rámci vyporiadania bezdôvodného obohatenia. Ďalej uvádza, že zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 11,78 % ročne. Žalovaný má za to, že zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa zákona číslo o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie predpokladov na výpočet RPMN. Odkazujúc na rozsudok Krajského súdu v Prešove spisovej značky má za to, že predpoklady použité na výpočet RPMN majú znamenať matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a aj s prihliadnutím na tvrdenia strán sporu zistil nasledujúce: 3.1. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.01.2020 (č.l. 6 - 7) vyplýva, že ku dňu podania žaloby bola zo strany žalovaného zaplatená celkom suma 1 272,93 €. 3.2. Listom zo dňa 23.01.2018 (č.l.12) žalobca poskytnutý úver predčasne zosplatnil ku dňu 23.01.2018 s tým, že požaduje zaplatenie celkom sumy 5 617,37 €. K tejto výzve priložil aj podací hárok potvrdzujúci to, že táto výzva na úhradu dlžnej sumy bola žalovanému zaslaná. 3.3. Z upozornenia - „Výzvy na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 27.12.2017 (č.l. 12) vyplýva, že žalobca upozorňuje žalovaného, že tento je ku dňu 27.12.2017 v omeškaní so sumou 635,19 € pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 626,19 € a poplatkov vo výške 9 €. Zároveň žalobca

žalovaného upozorňuje na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Rovnako aj k tomuto upozorneniu žalobca priložil poštový podací hárok o tom, že bolo odoslané žalovanému. 3.4. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - „lepšia splátka“ (č.l. 13-15) súd zistil, že skutočne žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 5 000 €, ktorý mal byť vrátený formou mesačných splátok vo výške 92,18 €. Fixná úroková sadzba bola uvedená ako 15,60 % ročne a RPMN ako 16,80 % ročne, priemerná RPMN na trhu 10,78 %, odplata za poskytnutie úveru 25,60 % ročne a celková čiastka, ktorú mal klient zaplatiť bola uvedená 8 849,18 €. Výška mesačnej splátky bola 92,18 € mesačne. Zároveň z bodu 2.3 tejto zmluvy vyplýva, že úverom mali byť vyplatené iné úvery poskytnuté žalobcom žalovanému, a to úvery v zostatku 165,16 € a 3 011,37 €. 3.5. Žalobca sa k tvrdeniam žalovaného uvedených v odpore voči platobnému rozkazu vyjadril podaním zo dňa 29.05.2020 (č.l. 150-152), v ktorom uviedol nasledujúce: Zmluva o úvere s názvom „lepšia splátka“ bola uzatvorená na základe podnetu žalovaného, ktorý vystupoval ako žiadateľ pri uzatvorení tejto zmluvy. Žalobca uznáva, že je daná kauzalita úverov, ktoré boli splatené úverom zo zmluvy „lepšia splátka“, avšak nemožno dať za zodpovednosť veriteľovi nesúlad týchto predchádzajúcich zmlúv obzvlášť, ak ide napr. o zmluvu iného veriteľa, a teda veriteľ nerefinancuje len svoje úvery. Pokiaľ ide o tvrdené uvedenie o nesprávnej RPMN, podľa žalobcu žalovaný tvrdí, že v zmluve je uvedená priemerná RPMN vo výške 11,78 %. Žalobca však uvádza, že priemerná RPMN je uvedená vo výške 10,78 % a súdu na preukázanie správnosti tohto údaja zaslal aj tabuľku „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2015“. Pokiaľ ide o tvrdený nedostatok predpokladov pre výpočet RPMN odkazuje na bod 2.2 zmluvy, kde je uvedené „Predpoklady výpočtu RPMN“ - RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý úver v schválenej výške jednorázovo v deň uzavretia ZOU, ZOU zostane platná dohodnutý čas a dlžník/spoludlžník a banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v ZOU. Na účely výpočtu RPMN sa použili celkové náklady dlžníka spojené so ZOU s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v ZOU. Žalobca nevidí výhodu ani efektivitu uvádzania matematického vzorca dosadeného veličinami zo zmluvy, nakoľko tento výpočet predstavuje pomerne zložitý matematický postup, ktorý by bežnému spotrebiteľovi nezjednodušil proces porovnania výhodností úveru. Žalobca tiež zdôrazňuje, že zákon nevymenúva taxatívne predpoklady výpočtu RPMN a z uvedeného dôvodu nemožno zmluvu sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou pre absenciu údaja, ktorý nie je výslovne daný zákonom. 3.6. Listom zo dňa 09.07.2020 (č.l. 172) vyzval súd žalobcu, aby mu tento zaslal:

- všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného,

- všetky súčasti zmluvy a uviedol, s ktorými splátkami bol žalovaný v omeškaní,

- špecifikoval uplatnené poplatky a uviedol z čoho vyplývajú,

- preukázal spoplatnený úkon a náklady na neho. 3.7. Ku konaniu sa ďalej vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.07.2020 (č.l. 175-177), v ktorom citoval o ochrane spotrebiteľa a znova zdôraznil, že oprávnenosť odhadovaného zostatku pri predchádzajúcich úverových zmluvách neposudzoval žiadny súd, ale ide len o jednostranné vyčíslenie dlžnej sumy zo strany žalobcu. Ďalej žalovaný uvádza, že obligatórnou náležitosťou v zmysle o spotrebiteľských úveroch bola aj úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Podľa žalovaného z dikcie daného ustanovenia vyplýva, že obligatórnou náležitosťou nie je len uvedenie úrokovej sadzby, ale aj ďalších náležitostí vzťahujúcich sa k úrokovej sadzbe, čo zo strany žalobcu splnené nebolo. Rovnako znova žalovaný zdôrazňuje, že nebola splnená ani obligatórna náležitosť v zmysle zákona číslo , a to uvedenie predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaný má za to, že žalobcom uvádzaná náležitosť zmluvy, ktorá by mala obsahovať predpoklady použité na výpočet RPMN nepovažuje za dostatočnú. Pokiaľ ide o tvrdenie o uvedení nesprávnej RPMN žalovaný zotrval na svojom, pričom poukazuje na to, že v zmysle sa má uviesť priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre typ obdobného spotrebiteľského úveru. Z dôvodovej správy k relevantnému

ustanoveniu vyplýva, že údaj o priemernej RPMN má vychádzať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch a nie iba zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. Pokiaľ ide o priemernú RPMN, ktorá mala byť správne uvedená v zmluve o úvere, tak podľa súhrnných informácii o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2015 platných pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.02.2016 do 15.05.2016 bola priemerná RPMN pri spotrebiteľskom úvere so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v riadku 1. až 5. vo výške od 1 500 do 6 500 € vo výške 15,37 %. 3.8. Žalobca sa ku konaniu znova vyjadril podaním zo dňa 23.07.2020 (č.l. 182-183), kde uviedol, že zasiela súdu Sadzobník poplatkov, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery prislúchajúce k zmluve. Pokiaľ ide o žalobou uplatňované poplatky uvádza, že tieto si účtoval v zmysle sadzobníka (str. 6 sadzobníka), pričom išlo o nasledujúce poplatky:

- poplatok za upozornenie pred výzvou zo dňa 27.12.2017,

- poplatok za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 23.01.2018. V zmysle predloženého sadzobníka „V prípade omeškania so splácaním pohľadávky banky je banka oprávnená uplatniť si úhradu skutočných nákladov spojených s vymáhaním tejto pohľadávky“, t.j. 9 € za každú zaslanú výzvu. Zároveň žalobca zobral žalobu čiastočne späť, keďže od podania žaloby došlo zo strany žalovaného k zaplateniu sumy 56,92 €. 3.9. Pokiaľ ide o overovanie bonity žalovaného k tomu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 03.08.2020 s tým, že súdu predložil nasledujúce doklady:

- potvrdenie o druhu a výške dôchodku žiadateľky, pričom banka sa Sociálnej poisťovne dopytovala na 95 % jej deklarovaného dôchodku. Dôchodok bol potvrdený a banka žiadateľke akceptovala dôchodok vo výške 296 €.,

- výdavky žalovaného boli overené dopytom do úverového registra. Podľa dát z EOS nemala žiadateľka v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy a žiadateľka si uvádzala rodinný stav ako rozvedená a žiadne vyživované deti. Finančná analýza vykonaná žalobcom tak bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 5 000 € na 8 rokov s mesačnou splátkou vo výške 92,18 €.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov a relevantnej judikatúry: Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa (15) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. (16) Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa , ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa , banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

5. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom ako aj je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Podľa NSS ČR sp. zn. - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele ( zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím

úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99). Podľa NS ČR sp. zn. - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať.

6. Súd sa teda oboznámil so zaslanými dokladmi o skúmaní bonity a zistil nasledujúce: Z výpisu z SRBI vyplýva, že v čase overovania bonity už žalovaný splácal iné úvery. Konkrétne išlo o úver poskytnutý dňa 04.12.2015 s výškou splátky 49 € a ďalej o úver poskytnutý 08.09.2015 s výškou splátky 35 €. Rovnako tu bol úver zo dňa 09.09.2015 so splátkou 65 €. Tu treba uviesť, že prvé dva uvedené úvery boli refinancované práve posudzovaným úverom, preto pri hodnotení bonity túto splátky 84 € súd do úvahy brať nebude, ale bude brať do úvahy splátku novú vo výške 92,18 €, resp. zaokrúhlene 92 €. Okrem toho, že novým úverom došlo k refinancovaniu dvoch predchádzajúcich úverov však v čase poskytnutia posudzovaného úveru žalovaný splácal ďalší úver poskytnutý mu 09.09.2015 s tým, že celková čiastka úveru predstavovala 4 515 € a mesačná splátka bola vo výške 65 €. Z tohto reportu je zároveň zrejmé, že kreditné skóre žalovaného bolo na stupnici od „A zlé“ po „M dobré“ vyhodnotené písmenom E s poznámkou - vysoký počet otvorených zmlúv za posledné 3 mesiace a vysoký podiel celkovej zostávajúcej čiastky k celkovej financovanej čiastke. Zo správy poskytnutej Sociálnou poisťovňou vyplýva iba to, že žalovaný je poberateľom dôchodku vo výške aspoň 281 €. 6.1. Súd si rovnako od žalobcu vyžiadal úverové zmluvy, ktoré mali byť refinancované posudzovanou úverovou zmluvou, pričom z nich vyplýva (č.l. 237 - 238), že zostatok jedného úveru je 165,16 € a zostatok druhého úveru 3011,37 €, a tieto zostatky boli vyplatené 08.03.2016. Úverová zmluva zo dňa 08.09.2015 znela na výšku 1 800 € a mesačnú splátku 35 €, pričom celková čiastka na zaplatenie bola 3621,43 € s termínom konečnej splatnosti september 2024. Pokiaľ ide o druhú refinancovanú zmluvu táto bola uzatvorená dňa 04.12.2015 na sumu 3000 € s mesačnou splátkou 49,78 €, s termínom konečnej splatnosti december 2024 a celkovou čiastkou na zaplatenie 5374,48 €. Rovnako aj k týmto úverovým

zmluvám zaslal žalobca súdu report z SRBI, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o prvú refinancovanú zmluvu uzatvorenú dňa 08.09.2015 skóre pri tejto zmluve bolo znova na stupnici od „A - zlé“ do „M - dobré“ označené písmenom D a kreditné skóre pri preverovaní bonity pri uzatvorení refinancovanej zmluvy zo dňa 04.12.2015 bolo na stupnici označené písmenom C. 6.2. Zo skúmania bonity a posudzovania výhodnosti refinančného úveru vyplýva, že 1. a 2. refinancovaný úver boli v súhrnnej hodnote 4 800 € s mesačnou splátkou cca 85 € a celkovou sumou na zaplatenie cca 9 000 €. Refinančný úver bol poskytnutý vo výške 5 000 € s celkovou sumou na zaplatenie cca 8 900 € so splátkou 92,18 €, pričom okrem tejto splátky žalovaný splácal ďalší úver vo výške 65 €, tzn. že celkové výdavky na splácanie úverov predstavovali po poskytnutí refinancovaného úveru mesačne výšku 157,18 €. Zároveň súd refinanciu úverov nepovažuje za výhodnú ale skôr za snahu žalobcu vyriešiť a uzavrieť predchádzajúce 2 úvery žalovanej. 6.3. Z preverovania bonity potencionálneho klienta - dlžníka, robí najdôležitejšiu predzmluvnú povinnosť. Táto povinnosť sa nemá zo strany veriteľa iba realizovať (formálne) ale má a musí sa realizovať s odbornou starostlivosťou, tak aby výsledok - poskytnutie úveru nebol v zmysle vyššie citovanej judikatúry rizikový pre veriteľa, dlžníka a ani spoločnosť. Uvedené znamená, že predovšetkým veriteľ musí byť aktívny a nespoliehať sa na overovanie bonity iba formou „od stola“ diaľkovým preverením cez rôzne registre, keďže tieto obsahujú iba obmedzený počet informácií. Ak teda veriteľ má dostáť svojej povinnosti odbornej starostlivosti musí (chtiac - nechtiac) v interakcii s klientom vykonať audit jeho mesačných príjmov a výdavkov v miere, ktorá umožní prijať pravdepodobnostný záver hraničiaci s istotou, že klient nie je rizikový ale má predpoklady pre nerizikové poskytnutie úveru. Pri žalobcom používanej stupnici credit skóre od A - zlé po M - dobré tomu zodpovedá záver (I)J - M, samozrejme, ak je urobený spôsobom, ktorý je výsledkom skutočnej odbornej starostlivosti. 6.4. Pokiaľ mal žalobca zistený príjem žalovaného vo výške 281 €, pričom iba jeho úverové zaťaženie predstavovalo 157,18 € (rozdiel 123,82 €) bez toho, aby boli zisťované a preukazované výdavky žalovaného na živobytie (pričom životné minimum pre jednu plnoletú osobu bolo 198,09 €) spočívajúce vo výdavkoch na bývanie, spotrebovávané energie, zdravotnú starostlivosť, koníčky, stravu a pod. možno dospieť k záveru, že zistené okolnosti žiadnym spôsobom nemohli viesť žalobcu k záveru, že žalovaný je natoľko bonitný, že možno reálne očakávať bezproblémové splácanie refinancovaného úveru z jeho strany. Aj samotné kreditné skóre bolo v pásme zlé, čo tiež malo žalobcu viesť k zisťovaniu minimálne vyššie uvedených výdavkov žalovaného. Ak teda súd pri posúdení podkladov, ktoré mal žalobca k dispozícii pri skúmaní bonity klienta, teda pri posudzovaní ex ante, dôjde k záveru, že úver klientovi nemal byť poskytnutý pre nedostatočnú kredibilitu, vedie to k záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nemohlo dôjsť. Predčasné zosplatnenie úveru je teda neplatným právnym úkonom bez akýchkoľvek účinkov. 6.5. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru sa súd namietanými nedostatkami zmluvy nezaoberal, keďže v prípade ich relevancie by sa dospelo opätovne k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

7. Súd nesúhlasí s názorom žalovaného o možnej neplatnosti tejto zmluvy pre jednostranné určenie výšky zostatku refinancovaných úverov zo strany žalobcu, pretože toto tvrdenie jednak nie je preukázané a jednak má súd za to, že ak by aj tieto sumy boli určené nesprávne, podstatné je aký úver bol žalovanému poskytnutý. Poskytnutie úveru vo výške 5 000 € žalovaný nespochybnil. Pokiaľ má žalovaný za to, že predchádzajúce zostatky úverov, ktoré boli refinancované boli žalobcom určené nesprávne, môže sa domáhať ochrany osobitnou žalobou, napr. na vrátenie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že žalovaný na refinancované úvery zaplatil viac ako zaplatiť mal. Uvedené skutočnosti však nie je možné riešiť v konaní o zaplatenie úveru skutočne poskytnutého vo výške 5 000 €.

8. Súd vo veci pojednával dňa 05.10.2020, na ktorom došlo aj k vyhláseniu uznesenia o skončení dokazovania a za účelom vyhlásenia rozsudku bolo pojednávanie odročené na 26.10.2020, keďže však dňa 12.10.2020 súd obdŕžal podanie žalobcu o tom, že zo strany žalovaného došlo k ďalšiemu plneniu vo výške 14,85 € - dva krát, 27,22 € a 12,37 € - dva krát zrušil uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené ako uznesenie týkajúce sa vedenia konania a za účelom vysporiadania aj tohto späťvzatia nariadil riadne pojednávanie.

9. Ak bol teda poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, patrí žalobcovi iba suma istiny žalovanému vyplatená a to vo výške dlžnej istiny ku dňu rozhodovania súdu vzhľadom na to, že konečná splatnosť úveru je až 25.03.2024.

9.1. K 08.03.2021 je podľa amortizačnej tabuľky splatná istina 2122,91 € (5000 € - 2695,42 € - 181,67 € /istina zo splátok odložených za čas od 25.10.2016 do 25.03.2017/). Žalovaný zaplatil sumu 1272,93 € + 56,92 € + 12,37 € + 12,37 € = 1354,59 €. Dlžná istina je tak 768,32 € (1903,13 € - 1354,59 €). Vo zvyšnej časti istiny je tak žaloba predčasná.

10. Podľa - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa NV SR č. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 10.1. Žalovaný požadoval úroky z omeškania od 20.10.2016. Vzhľadom na závery súdu však súd musel porovnať splatnú istinu a istinu zaplatenú (vychádzajúc z amortizačnej tabuľky a prehľadu zaplatených súd) a úroky z omeškania určiť týmto spôsobom. Súd dospel k nasledujúcim záverom:

Dátum splátky Zaplatené istina Splatná istina 25.02.2017 126,61 553,08 25.03.2017 126,61 553,08 25.04.2017 156,63 553,08 25.05.2017 189,04 651,16 25.06.2017 219,89 651,16 25.07.2017 253,11 651,16 25.08.2017 284,80 664,75 25.09.2017 316,91 691,92 25.10.2017 351,37 773,09 25.11.2017 384,37 805,26 25.12.2017 419,70 842,38 25.01.2018 453,60 924,02 25.02.2018 487,95 924,02 25.03.2018 528,31 948,76 25.04.2018 563,65 973,50 25.05.2018 601,28 998,24 25.06.2018 637,59 1013,06 25.07.2018 676,16 1032,85 25.08.2018 713,46 1052,64 25.09.2018 751,25 1052,64 25.10.2018 791,28 1067,49 25.11.2018 830,10 1082,34 25.12.2018 871,14 1097,19 25.01.2019 911,02 1097,19 25.02.2019 951,43 1126,89 25.03.2019 997,33 1126,89 25.04.2019 1038,88 1126,89 25.05.2019 1082,60 1126,89 25.06.2019 1125,28 1186,29 25.07.2019 1170,11 1201,14 25.08.2019 1213,95 1215,99 25.09.2019 1258,37 1230,84 25.10.2019 1304,90 1243,21 25.11.2019 1350,53 1243,21 25.12.2019 1398,25 1258,06 25.01.2020 1445,12 1272,91 25.02.2020 1492,61 1287,76 25.03.2020 1543,57 1287,76 25.04.2020 1592,36 1302,61

25.05.2020 1643,18 1302,61 25.06.2020 1693,29 1329,83 25.07.2020 1745,40 1342,20 25.08.2020 1796,87 1354,59 25.09.2020 1849,02 1354,59 25.10.2020 1903,13 1354,59 25.11.2020 1956,69 1354,59 25.12.2020 2012,18 1354,59 25.01.2021 2067,18 1354,59 25.02.2021 2122,91 1354,59 10.2. Žalovaný sa 1x dostal do omeškania dňa 26.09.2019 so sumou 27,53 €. Z tejto sumy tak priznal súd úroky z omeškania a následne ich priznal zo sumy zohľadňujúcej narastanie istiny z dôvodu neplatenia splátok a po odpočítaní súm istiny zaplatenej, tak ako to vyplýva z prehľadu nižšie.

- zo sumy 27,53 € od 26.09.2019 do 17.10.2019 (platba 12,37 €),

- zo sumy 15,16 € od 18.10.2019 do 25.10.2019,

- zo sumy 61,69 € od 26.10.2019 do 25.11.2019,

- zo sumy 107,32 € od 26.11.2019 do 13.12.2019, (platba 14,85 €),

- zo sumy 92,47 € od 14.12.2019 do 25.12.2019,

- zo sumy 140,19 € od 26.12.2019 do 13.01.2020 (platba 14,85 €),

- zo sumy 125,34 € od 14.01.2020 do 25.01.2020,

- zo sumy 172,21 € od 26.01.2020 do 17.02.2020 (platba 14,85 €),

- zo sumy 157,36 € od 18.02.2020 do 25.02.2020,

- zo sumy 204,85 € od 26.02.2020 do 25.03.2020,

- zo sumy 255,81 € od 26.03.2020 do 17.04.2020 (platba 14,85 €),

- zo sumy 240,96 € od 18.04.2020 do 25.04.2020,

- zo sumy 289,75 € od 26.04.2020 do 25.05.2020,

- zo sumy 340,57 € od 26.05.2020 do 29.05.2020 (platba 27,22 €),

- zo sumy 313,35 € od 30.05.2020 do 25.06.2020,

- zo sumy 363,46 € od 26.06.2020 do 20.07.2020 (platba 12,37 €),

- zo sumy 351,09 € od 21.07.2020 do 25.07.2020,

- zo sumy 403,20 € od 26.07.2020 do 20.08.2020 (platba 12,37 €),

- zo sumy 390,83 € od 21.08.2020 do 25.08.2020,

- zo sumy 442,30 € od 26.08.2020 do 25.09.2020,

- zo sumy 494,45 € od 26.09.2020 do 25.10.2020,

- zo sumy 548,54 € od 26.10.2020 do 25.11.2020,

- zo sumy 602,10 € od 26.11.2020 do 25.12.2020,

- zo sumy 657,59 € od 26.12.2020 do 25.01.2021,

- zo sumy 712,59 € od 26.01.2021 do 25.02.2021

- zo sumy 768,32 € od 26.02.2021 až do zaplatenia.

11. Podľa - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11.1. Žalobca požadoval zaplatiť sumu 4487,57 + 725,79 € + 459,50 € +18 = 5690,86 €. Žalobca uspel so sumou 768,32 € + 81,66 € zaplatená počas konania) = 849,98€ 11.2. Úspech žalobcu - 14,94%, úspech žalovaného - 85,06%, čistý úspech žalovaného a nárok na náhradu trov konania - 70,12%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.

Podľa - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.