Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/20/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci o nariadenie návratu maloletých detí M. F., nar. XX. XX. XXXX a M. F., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloleté deti") do krajiny ich obvyklého pobytu, do Francúzskej republiky, štátni občania Francúzskej republiky, v súčasnej dobe bydlisko na území Slovenskej republiky u matky na adrese G.. I. Č.. XXX/XX, XXX XX H.L. G., okres eN. E., zastúpené súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Ádorská č. 41, 929 01 Dunajská Streda, navrhovateľ, otec: J. F., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko X A. N. B., K. V., XXXXX V., Francúzska republika, štátny občan Francúzskej republiky (ďalej len „otec"), zastúpený právnou zástupkyňou: JUDr. Daniela Ježová, LL. M., PhD., advokátka, Javorinská č. 13, 811 03 Bratislava, matka: A. C., rodená C., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko na území Francúzskej republiky XX A. N. H. G., K. XX, XXX XX V., Francúzska republika, bydlisko na území Slovenskej republiky G.. I. Č.. XXX/XX, XXX XX H. G., okres. N. E., Slovenská republika, štátna občianka Slovenskej republiky (ďalej len „matka"), zastúpená právnym zástupcom: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., sídlo Gogoľova č. 18, 852 02 Bratislava, zastúpená JUDr. Ing. Tomáš Kišac, advokát, IČO: 36 663 051, o návrhu otca na nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, do Francúzskej republiky, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje návrat maloletých detí M. F., nar. XX. XX. XXXX a M. F., nar. XX. XX. XXXX, do krajiny ich obvyklého pobytu, do Francúzskej republiky.

II. Súd nariaďuje matke maloletých detí A. C., nar. XX. XX. XXXX, aby vrátila maloleté deti do krajiny ich obvyklého pobytu, na územie Francúzskej republiky, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. V prípade, že matka, v súlade s výrokom II. tohto uznesenia, maloleté deti na územie Francúzskej republiky nevráti, je otec J. F., nar. XX. XX. XXXX, oprávnený maloleté deti po uplynutí tejto lehoty prevziať za účelom ich vrátenia do krajiny ich obvyklého pobytu, na územie Francúzskej republiky.

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 30. 03. 2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca maloletých detí v zastúpení jeho právnou zástupkyňou, v ktorom žiadal o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, do Francúzskej republiky.

2. Súd uznesením zo dňa 01. 04. 2020 ustanovil maloletým deťom na ich zastupovanie v tomto konaní a ochranu ich záujmov opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Ádorská č. 41, 929 01 Dunajská Streda (ďalej len „opatrovník").

3. Otec vo svojom návrhu a počas konania uvádzal, že obe maloleté deti sa narodili vo Francúzsku, v meste F.. Maloletá M. sa narodila XX. XX. XXXX a maloletý M. XX. XX. XXXX. Maloleté deti sa narodili z partnerského vzťahu rodičov. Rodičia neboli a nie sú manželia. Maloleté deti majú francúzske občianstvo. Maloleté deti žili súvisle vo Francúzsku od narodenia až do opustenia Francúzska spolu s matkou. Na Slovensko chodili maloleté deti spolu s matkou iba na dovolenky. Na Slovensku nikdy nežili. Vo Francúzsku navštevovali predškolské zariadenia a maloletá M. neskôr i základnú školu, 1. ročník. Maloleté deti žili celý svoj doterajší život vo Francúzsku, kde navštevovali škôlku, maloletá M. i školu, kde majú kamarátov, kde majú všetkých svojich príbuzných zo strany otca, keďže celá pôvodná rodina otca žije v tomto meste. Vo Francúzsku majú zabezpečené všetky podmienky na život, bývanie, štúdium. Matka zo škôlky a školy maloleté deti neodhlásila. Uviedla im, že maloleté deti sú len choré, preto nebudú dočasne škôlku a školu navštevovať (informácia otca z týchto zariadení). Maloleté deti sú tam stále prihlásené a po návrate do Francúzska sú pripravené ich opäť prijať. Maloleté deti prestali navštevovať tieto zariadenia dňa 24. 02. 2020. Maloleté deti rozprávajú francúzsky a anglicky. Otec a matka medzi sebou rozprávali anglicky, matka s maloletými deťmi rozprávala anglicky a otec francúzsky. Slovensky nerozprávajú. Francúzsky maloleté deti komunikovali aj v predškolskom a školskom zariadení, s kamarátmi a aj v bežnom živote. Maloleté deti mali a stále majú vo Francúzsku zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, sú vo Francúzsku zdravotne poistené. Matka žila vo Francúzsku v prenajatom byte. Z prenájmu sa po odchode na Slovensko neodhlásila, byt má stále prenajatý. Ručiteľom za platby matky za prenájom bytu je matka otca (A. R.), ktorá je povinná platiť mesačný nájom v prípade ak ho matka prestane platiť. Matka pracovala vo Francúzsku ako živnostníčka - nechtový umelec, jej mesačný príjem bol okolo 5 000 Eur. Matka žila vo Francúzsku ešte predtým, ako sa rodičia zoznámili. Matka plynule hovorí francúzsky a anglicky. Matka je stále registrovaná vo Francúzsku. Matka a otec ako partneri sa rozišli vo februári 2017. Otec sa odsťahoval z bytu, v ktorom bývali, v byte ostala bývať matka s maloletými deťmi. Otec sa odsťahoval do iného bytu na adrese, ktorá je uvedená v návrhu. V októbri 2017 francúzsky súd vydal na základe dohody rodičov rozhodnutie, v ktorom maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletými deťmi. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý druhý víkend v mesiaci súvisle a polovicu školských prázdnin. Otec sa s maloletými deťmi pravidelne stretával, pravidelne sa s maloletými deťmi stretávali i starí rodičia zo strany otca a jeho sestra. Otec i celá jeho pôvodná rodina, má s maloletými deťmi vybudovaný veľmi dobrý vzťah, maloleté deti ich často navštevovali. Otec má maloleté deti veľmi rád a oni jeho rovnako. Podľa rozhodnutia francúzskeho súdu mal mať otec maloleté deti u seba cez víkend 06. 03. až 08. 03. 2020. V piatok 06. 03. 2020 išiel za účelom prevzatia maloletých detí do bytu matky. V byte sa nikto nenachádzal. Otec nevedel, kde sa matka s maloletými deťmi nachádzajú. Až následne sa od známych dozvedel, že matka odišla s maloletými deťmi na Slovensko. Otec nedal matke súhlas na trvalé presťahovanie maloletých detí na Slovensko. Matka nemá ani rozhodnutie francúzskeho súdu o súhlase s vysťahovaním maloletých detí na Slovensko. Dňa 13. 03. 2020 otec poslal matke email, v ktorom jej uviedol, že vie že s maloletými deťmi odišla na Slovensko bez jeho súhlasu a rozhodnutia francúzskeho súdu, že nesúhlasí s presťahovaním maloletých detí na Slovensko a žiada ju, aby sa s maloletými deťmi vrátila späť do Francúzska. Dňa 13. 03. 2020 otec poslal matke ďalší email, v ktorom jej oznámil, že jej poslal na účet výživné na maloleté deti a opätovne matke napísal, že nesúhlasí s tým, že odišla na Slovensko s maloletými deťmi. Otec zistil, že matka s maloletými deťmi odišla na Slovensko autom. Otec mal za to, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Francúzsko, z ktorej matka maloleté deti neoprávnene premiestnila na Slovensko, keďže nemala na premiestnenie maloletých detí súhlas otca ani francúzskeho súdu. Otec v zmysle rozhodnutia francúzskeho súdu vykonával opatrovnícke práva riadne, riadne ich využíval. Výkon jeho opatrovníckeho práva voči maloletým deťom nebol matkou vo Francúzsku nikdy namietaný. Matka odsťahovaním maloletých detí bez súhlasu otca na Slovensko, odlúčila otca od maloletých detí a maloleté deti od otca, čím vážne narušila a ohrozila ich vzájomný vzťah. Maloleté deti majú právo byť so svojím otcom, mať otca ako vzor vo svojom živote. Otec by vykonával jeho rodičovské práva voči maloletým deťom i v súčasnej dobe, avšak matkou je mu to znemožnené, tým, že matka maloleté deti niekedy v čase od 24. 02. 2020 do 05. 03. 2020 neoprávnene premiestnila z Francúzska na Slovensko. Keďže matka po jeho žiadosti o vrátenie maloletých detí do Francúzska ich dobrovoľne nevrátila, otec sa domáha ich navrátenia do krajiny ich obvyklého pobytu do Francúzska súdnou cestou.

4. Súd uznesením zo dňa 01. 04. 2020 vyzval matku, aby sa v zmysle ustanovenia vyjadrila k návrhu otca. Matka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 15. 04. 2020.

5. Súd počas konania dňa 01. 04. 2020 a dňa 28. 04. 2020 požiadal opatrovníka maloletých detí o prešetrenie pomerov u matky a stavu maloletých detí a o prešetrenie styku maloletých detí s otcom. Opatrovník dňa 06. 04. 2020 doručil súdu správu, kde uviedol, že matka spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome na adrese G.. I. Č.. XXX/XX, H. G., okres N. E.. Maloleté deti majú spoločnú detskú izbu. Matka pred opatrovníkom namietala nedostatočnú starostlivosť otca o maloleté deti vo Francúzsku, namietala i nevhodné sociálne pomery otca. Matka uviedla, že otec sa nestaral o maloleté deti riadne, nechodil pre ne pravidelne podľa rozhodnutia francúzskeho súdu, keď maloleté deti boli s otcom, tak sa im nevenoval, pre maloleté deti chodila najmä jeho matka, teda stará matka maloletých detí a sestra otca. Otec je homosexuál, žije so svojím partnerom. Kvôli tomuto novému partnerskému vzťahu otca sa rozpadol ich vzťah a otec opustil rodinu. Otec je príslušníkom scientológie, spolu s jeho matkou. Chcel dať maloleté deti do tejto scientologickej sekty, s čím nesúhlasila. Maloleté deti mali z neho strach a nechceli sa s ním stretávať. Vo Francúzsku ostala bez príjmu kvôli pandémii a preto sa začiatkom marca 2020 s maloletými deťmi vrátila na Slovensko. Vo Francúzsku pracovala v nechtovom štúdiu. Kvôli pandémii túto prácu nemôže vykonávať ani na Slovensku, preto jej finančne pomáha jej otec a sestra. Maloletá M. navštevuje Základnú školu vo H. G. a maloletý M. materskú školu vo H. G.. Matka uviedla, že sa neplánuje vrátiť s maloletými deťmi do Francúzska, kým trvá riziko šírenia respiračného ochorenia Covid - 19.

6. Opatrovník dňa 04. 05. 2020 doručil súdu ďalšiu správu z prešetrenia pomerov u matky a stavu maloletých detí. Uviedol v nej, že dňa 29. 04. 2020 vykonal neohlásenú návštevu u matky. Zistil, že matka s maloletými deťmi býva v rodinnom dome. Dom má 5 izieb s príslušenstvom. Okolie domu je pekne upravené. Dom je riadne zariadený. V dome a jeho okolí bol poriadok. Domová hygiena je na veľmi dobrej úrovni. Maloleté deti majú spoločnú detskú izbu, kde spia, hrajú sa. Majú tam vytvorené veľmi dobré podmienky pre život. Matka má zariadenú ďalšiu izbu. Opatrovník uviedol, že o maloleté deti sa matka riadne stará, fyzický a psychický stav maloletých detí sa im javil vyhovujúci ich veku. Maloleté deti boli komunikatívne, ukázali im detskú izbu. Maloleté deti s opatrovníkom rozprávali v maďarskom jazyku. Uviedli, že sa tu cítia dobre. Maloletá M. im uviedla, že sa tu cíti lepšie ako vo Francúzsku. Maloleté deti sú v kontakte s otcom. Matka umožnila video hovor maloletých detí s otcom. Matka bola poučená o tom, aby umožnila kontakt maloletých detí s otcom častejšie. Opatrovník matke poskytol poradenstvo vo veci.

7. Opatrovník dňa 07. 05. 2020 doručil súdu ďalšiu správu vo veci. Uviedol v nej, že ponúkol matke možnosť pohovoru s ich úradom o možnostiach návratu spolu s maloletými deťmi do Francúzska, matka o pohovor neprejavila záujem s odôvodnením, že poradenstvo jej poskytuje jej právny zástupca. Opatrovník navrhol, aby sa rodičia zmierlivo dohodli, matka sa vrátila s maloletými deťmi do Francúzska, kde by požiadala francúzsky súd o vyslovenie súhlasu s ich vysťahovaním na Slovensko. Dňa 19. 05. 2020 bola súdu doručená ďalšia správa opatrovníka, v ktorom sa vyjadril k návrhu otca na nariadenie vhodného opatrenia, ktorým žiadal súd o úpravu jeho styku s maloletými deťmi. Opatrovník v správe uviedol, že odporúča návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi vyhovieť, matku už viac krát upozornil, aby otcovi umožnila video hovor medzi maloletými deťmi a otcom a umožnila otcovi častejšiu komunikáciu maloletých detí s otcom, aby sa vzťahy medzi maloletými deťmi a otcom nenarušili úplne.

8. Opatrovník maloletých detí dňa 06. 06. 2020 súdu doručil úradný záznam zo dňa 03. 06. 2020 o vykonanom pohovore s maloletými deťmi v ich domácom prostredí za prítomnosti sociálnej pracovníčky a psychologičky ich úradu, bez prítomnosti matky. Opatrovník uviedol, že maloletým deťom vysvetlil účel ich návštevy. Maloleté deti uviedli, „že sa im tu páči, je tu krajšie, aj dom je krajší, aj väčší, uviedli, že sa nechcú vrátiť“. Pohovor s maloletými deťmi bol vykonaný v maďarskom jazyku, maďarsky však rozprávajú slabšie, ich reč v maďarskom jazyku ešte nie je rozvinutá. Maloleté deti po slovensky nevedia. Medzi sebou maloleté deti rozprávajú francúzsky. Opatrovník uviedol, že plnohodnotný rozhovor s deťmi nebolo možné zrealizovať kvôli jazykovej bariére, ktorá sa ukázala počas pohovoru väčšia ako pôvodne predpokladali. Matka uviedla, že maloletý M. nepokojne spáva a pomočuje sa, opatrovník jej odporučil túto situáciu konzultovať s detským lekárom a s detským psychológom alebo psychiatrom.

9. Opatrovník dňa 08. 09. 2020 doručil súdu svoje vyjadrenie, ktoré označil ako záverečná reč, a na ktorú sa odvolával počas celého konania, v ktorom uviedol, že premiestnením maloletých detí na Slovensko sa maloleté deti museli prispôsobiť inému jazyku, neznámym učiteľom, a to na základe výlučného rozhodnutia matky, bez vedomia a súhlasu otca. Poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že

existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloleté deti vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ich inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Matka vo Francúzsku nepodala žiadne trestné oznámenie na otca, ak mala za to, že otec ohrozuje maloleté deti, nevyhľadala sociálny úrad, ani nepodala návrh na francúzsky súd, aby ohrozovanie maloletých detí otcom riešil. Matka vo Francúzsku nepodala návrh na súd, aby súd vyslovil súhlas s vysťahovaním maloletých detí, ak otec s vysťahovaním nesúhlasil. Matka bola opakovane poučená, aby častejšie umožňovala styk (telefonicky, video hovor) otca s maloletými deťmi. Navrhli, aby súd návrhu otca vyhovel. Opatrovník dňa 03. 03. 2021, tesne pred rozhodnutím súdu vo veci, keďže právny zástupca matky namietal, že súd nemá k dispozícii aktuálny stav maloletých detí, doručil súdu úradný záznam z aktuálneho šetrenia u matky dňa 02. 03. 2021. Uviedol, že došlo k novej skutočnosti, matka sa vydala, volá sa teraz A. Q. C.. Jej manželom je Q. Q.. Spolu s maloletými deťmi bývajú v rodinnom dome, kde býva od návratu na Slovensko. Opatrovník sa rozprával s maloletou M., ktorá bola doma, pretože sa v škole učí dištančne. Uviedla, že s otcom komunikuje iba cez matkin mobilný telefón. S otcom sa rozpráva anglicky, nevidela ho už dávno. Maloletá opatrovníkovi uviedla, že matku má oveľa radšej a je lepšia ako otec, ktorý stále robil, nestaral sa o nich, nebrával ich ani do zoologickej záhrady. Taktiež uviedla, že na Slovensku sa jej býva lepšie a že tu chce ostať (doslovná citácia z úradného záznamu). Matka im uviedla, že kvôli pandémii nepracuje, manžel pracuje. Otec neplatí už 3 mesiace výživné na maloleté deti.

10. Dňa 01. 04. 2020 súd oznámil doručenie predmetného návrhu otca Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Špitálska č. 8, 814 99 Bratislava (ďalej len „Centrum“). Požiadal o oznámenie, či medzi rodičmi prebehla alebo prebieha mediácia, a ak áno, s akým výsledkom. Centrum dňa 03. 04. 2020 oznámilo, že Centrum nevedie konanie vo veci neoprávneného premiestnenia maloletých detí. Následne dňa 26. 08. 2020 oznámilo, že pred časom (neuviedlo kedy) bolo požiadané otcom o asistenciu pri zabezpečení návratu maloletých detí do Francúzska. Mediácia medzi rodičmi neprebehla. Súd uvádza, že Centrum počas celého konania nevyvinulo žiadnu aktivitu (neoslovilo rodičov, ich právnych zástupcov, neponúklo súdu žiadne možnosti realizovania mediácie) za účelom aspoň pokusu rodičov o zmierlivé riešenie veci. Rodičia, ich právni zástupcovia, rovnako neoslovili Centrum za účelom mediačnej podpory v tejto veci.

11. Súd dňa 01. 04. 2020 oznámil Okresnému súdu Dunajská Streda, Jesenského č. 2, 929 01 Dunajská Streda, keďže maloleté deti sa na území Slovenskej republiky nachádzajú spolu s matkou na adrese G.. I.É. Č.. XXX/XX, XXX XX H. G., okres N. E., doručenie predmetného návrhu otca. Uvedené bolo súdu oznámené na prípadný ďalší postup podľa ustanovenia čl. 16 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len "Dohovor"), v prípade, ak by bolo na tomto súde vedené konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti. Okresný súd Dunajská Streda dňa 09. 04. 2020 súdu oznámil, že vo veci starostlivosti o maloleté deti sa na ich súde nevedie žiadne konanie.

12. Matka sa k návrhu otca vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrením doručeným súdu dňa 15. 04. 2020. Vo vyjadrení a počas konania uviedla, že otec a matka sa ako partneri rozišli vo februári 2017. Dôvodom ich rozchodu bola skutočnosť, že otec prestal o ňu a maloleté deti prejavovať záujem a našiel si homosexuálneho partnera. Po ich rozchode otec venoval novému partnerovi viac času ako svojim maloletým deťom. Matka vidí zlom vo vzťahu k maloletým deťom od apríla 2019, kedy otec spolu s ostatnými členmi združenia Church of Scientolology bol na výlete v USA, na Floride. Matka uvádzala, že tieto stretnutia sú vo Francúzsku zakázané, preto sa organizujú v USA alebo vo Veľkej Británii. Čím dlhšie je otec členom scientologickej cirkvi, tým je jeho vzťah k maloletým deťom chladnejší. Nezáujem otca o maloleté deti vyústil do uvažovania matky o presťahovaní sa s maloletými deťmi za svojou pôvodnou rodinou na Slovensko, keďže nemala pri výchove a starostlivosti o maloleté deti podporu otca. S otcom o tomto zámere komunikovala, snažila sa mu vysvetliť, že maloletým deťom bude lepšie na Slovensku, že tu dostanú lepšie vzdelanie. Otec matku v súvislosti s jej vzdelaním ponižoval. V rámci tejto ich komunikácie otec matke napísal správu, kde jej želal smrť s tým, že svet bude bez nej lepším miestom. Otec nakoniec súhlasil s tým, aby sa matka s maloletými deťmi odsťahovala, avšak len do USA, Veľkej Británie alebo Švajčiarska. V novembri 2019 otec súhlasil aj s tým, aby sa presťahovala spolu s maloletými deťmi za jej pôvodnou rodinou na Slovensko. Mal podmienku, že to bude neskôr, a že matka bude platiť letenky, keď maloleté deti pôjdu za ním do Francúzska na prázdniny. Odvtedy otec už skoro vôbec nechodil pre maloleté deti, pre maloleté deti chodila iba jeho matka alebo sestra. V roku 2020 otec osobne neprišiel pre maloleté deti. Matka vzhľadom na takéto správanie otca a jeho nezáujem o maloleté deti, mala za to, že otec od začiatku roku 2020 nevyužíval opatrovnícke práva k maloletým deťom. Maloleté deti za otcom nesmútia, nepociťujú smútok, že o nich nemá záujem, keďže

už počas ich pobytu vo Francúzsku s ním veľmi nebol. Matka uviedla, že spolu s maloletými deťmi po návrate na Slovensko býva v rodinnom dome na adrese G.. I. Č.. XXX/XX, XXX XX H. G., okres N. E.. Je podielovou spoluvlastníčkou tohto rodinného domu. V tomto rodinnom dome majú maloleté deti vytvorené vhodné rodinné prostredie. Na Slovensku sa cítia dobre, obe maloleté deti chcú na Slovensku ostať. Maloleté deti rozprávajú anglicky, francúzsky, rozprávajú aj maďarsky. Matka rozpráva maďarsky, uviedla, že s maloletými deťmi rozprávala výlučne maďarsky. Maďarsky komunikujú maloleté deti i s pôvodnou a širšou rodinou matky. Maloletá M. od príchodu na Slovensko navštevuje Základnú školu R. R. s vyučovacím jazykom maďarským vo H. G.. V školskom roku 2020/2021 je už žiačkou 2. ročníka. Maloletý M. navštevuje Materskú školu s vyučovacím jazykom maďarským vo H.L. G.. Podľa riaditeľky škôlky sa maloletý cíti v kolektíve dobre, je obľúbený. Vyučovací jazyk ovláda na základnej úrovni. Matka mala za to, že premiestnenie maloletých detí nebolo neoprávnené, pretože bolo zrealizované až po komunikácii rodičov a po súhlase otca s premiestnením maloletých detí na Slovensko. Ak by mal súd za to, že matka nepreukázala súhlas otca s presťahovaním maloletých detí, uvádzala, že premiestnenie maloletých detí je oprávnené z dôvodu, že súhlas otca nebol potrebný, pretože otec nevyužíval jeho opatrovnícke práva k maloletým deťom a ani ho neplánoval v budúcnosti využívať. Mala za to, že je splnená podmienka pre nenariadenie návratu maloletých detí v zmysle ustanovenia č. 13 písm. a) Dohovoru, pretože otec maloletých detí od roku 2020 skutočne nevykonával svoje opatrovnícke práva k maloletým deťom a súčasne súhlasil s ich premiestnením mimo Francúzsko. Mala za to, že je splnená podmienka pre nenariadenie návratu maloletých detí i v zmysle ustanovenia č. 13, druhá veta Dohovoru, pretože maloleté deti nesúhlasia s návratom do Francúzska, o to viac, že maloletá M. je už vo veku, kedy má svoj názor a tento názor je potrebné pri rozhodovaní súdu zohľadniť. V danej veci podľa názoru matky existuje i možnosť nenariadenia návratu maloletého M. podľa ustanovenia čl. 13 písm. b) Dohovoru, pretože jeho odlúčenie od jeho staršej sestry by pre maloletého predstavovalo vážnu duševnú ujmu, pretože súrodenci sú na seba vzájomne veľmi citovo naviazaní. Matka poukazovala na to, že súd v návratovom konaní musí preskúmať a potom rozhodnúť v najlepšom záujme maloletých detí, pričom podľa jej názoru je, že v najlepšom záujme maloletých detí je, aby ostali na Slovensku s matkou a súd nenariadil ich návrat do Francúzska. Matka navrhla, aby súd návrh otca zamietol.

13. Dňa 05. 05. 2020 súd vo veci vytýčil prvé pojednávanie na 29. 05. 2020. Súd vytýčil prvé pojednávanie v rámci prvej možnosti pojednávať po vypuknutí pandémie v súvislosti so šírením novej nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid - 19, vyhlásení mimoriadnej situácie od 12. 03. 2020 následne vyhlásenia núdzového stavu a obmedzenia slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania. Na prvom pojednávaní sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý sa kvôli pandémii nemohol pojednávania zúčastniť. Nezúčastnil sa opatrovník maloletých detí, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil kolíziou s iným pojednávaním. Právny zástupca matky (súd ustanovil matke na jej žiadosť tlmočníka do maďarského jazyka) trval na osobnej účasti opatrovníka maloletých detí. Pojednávanie trvalo 2 hodiny. Súd z dôvodu tejto požiadavky matky zastúpenej právnym zástupcom, pojednávanie odročil na 08. 06. 2020. Na pojednávaní dňa 08. 06. 2020 súd otvoril pojednávanie vo veci samej a pojednával v neprítomnosti otca, ktorá sa z dôvodu pandémie nemohol pojednávania zúčastniť. Otec prostredníctvom jeho právnej zástupkyne prejavil záujem osobne sa pojednávania zúčastniť. Na pojednávaní odzneli prvotné prednesy a vyjadrenia. Súd zrealizoval výsluch matky. Pojednávanie trvalo 4 hodiny. Súd pojednávanie odročil na 22. 06. 2020 z dôvodu výsluchu otca. Súd na pojednávaní dňa 22. 06. 2020 vypočul otca za tlmočenia jeho výsluchu z francúzskeho do slovenského jazyka a opačne. Na pojednávaní bola prítomná i matka za prítomnosti súdom poverenej tlmočníčky do maďarského jazyka. Pojednávanie trvalo 4 hodiny. Súd pojednávanie odročil z dôvodu výsluchu maloletej M., na návrh matky, na 29. 06. 2020. Súd dňa 26. 06. 2020 zrušil tento termín pojednávania z dôvodu nemožnosti zabezpečiť maloletej M. tlmočníka z francúzskeho a anglického jazyka na uvedený termín. Nový termín pojednávania súd stanovil na 10. 07. 2020. Na pojednávanie dňa 10. 07. 2020 dostavila právna zástupkyňa otca, opatrovník maloletých detí, tlmočníčka pre matku a tlmočníčka pre maloletú. Nedostavil sa otec, súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti s jeho právnou zástupkyňou. Nedostavila sa matka a jej právny zástupca. Súd priamo na pojednávaní zistil, že právny zástupca matky si neprevzal, ešte v rámci zákonnej úložnej lehote, elektronicky mu doručované predvolanie na pojednávanie. Súd zistil, že príslušná kancelária, napriek pokynu sudkyne, zjavne omylom na pojednávanie nepredvolala matku. Súd pojednávanie neotvoril. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd pojednávanie odročil na 15. 07. 2020. Na pojednávaní dňa 15. 07. 2020 sa zúčastnila právna zástupkyňa otca, opatrovník maloletých detí, tlmočníčka pre matku a tlmočníčka pre maloletú. Nedostavil sa z francúzska otec, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti za prítomnosti jeho právnej zástupkyne. Nedostavila sa matka a jej právny zástupca. Právny zástupca matky požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu nedodržania

zákonnej lehoty na prípravu pojednávania podľa ustanovenia . Poukazoval na to, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené 13. 07. 2020 (súd ho doručoval 10. 07. 2020 hneď v deň ostatného pojednávania dňa 10. 07. 2020) a týmto dňom mu začal plynúť zákonná lehota na prípravu pojednávania. Súd pojednávanie neotváral. Súd tak pojednávanie z dôvodu dôvodnej námietky právneho zástupcu matky o nedodržaní zákonnej lehoty na prípravu pojednávania odročil na 07. 08. 2020. Súd na 07. 08. 2020 nariadil výsluch maloletej. Súd na pojednávaní dňa 07. 08. 2020 uskutočnil výsluch maloletej. Na pojednávaní boli prítomní právni zástupcovia rodičov, opatrovník maloletých detí, tlmočníčka pre maloletú u tlmočníčka pre matku (súd nemal vedomosť, že matka sa pojednávania nezúčastní). Priamo na tomto pojednávaní bola sudkyni do pojednávacej miestnosti doručená námietka zaujatosti právneho zástupcu matky voči sudkyni. Súd pojednávanie odročil na 04. 09. 2020 (dôvodom nemožnosti odročiť pojednávanie na skorší termín bola dovolenka právnej zástupkyne matky od 10. 08. 2020 do 14. 08. 2020, dovolenka sudkyne od 17. 08. 2020 do 01. 09. 2020, pojednávania 02. 09. 2020, 03. 09. 2020). Súd námietku zaujatosti dňa 24. 08. 2020 predložil z procesnej opatrnosti na jej prípadné ustálenie ako námietky zaujatosti a rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, ktorý dňa 03. 09. 2020 vrátil spis bez rozhodnutia o námietke zaujatosti. Na pojednávaní dňa 04. 09. 2020 sa zúčastnili právni zástupcovia rodičov, opatrovník maloletých detí. Nezúčastnil sa navrhovateľ, súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, za prítomnosti jeho právnej zástupkyne. Zúčastnil sa i tlmočník pre matku, keďže matka, ani jej právny zástupca (že mu matka telefonovala ráno v deň pojednávania, že sa pojednávania nezúčastní) neoznámili súdu, že sa matka pojednávania nezúčastní. Počas pojednávania bola ohlásená poplašná správa (bomba). Súd po 45 minútach pokračoval v pojednávaní po možnom návrate do budovy súdu. Pojednávanie, i s prerušením kvôli ohlásenej poplašnej správe, trvalo 3,5 hodiny. Súd pojednávanie odročil na 10. 09. 2020 na záverečné reči a rozhodnutie vo veci. Pojednávanie dňa 10. 09. 2020 súd musel zrušiť z dôvodu zamestnávateľom nariadenej preventívnej karantény od 08. 09. 2020 v súvislosti so šírením novej nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid - 19. Nariadená preventívna karanténa sa skončila na základe nariadenia zamestnávateľom dňa 14. 09. 2020. Dňa 18. 09. 2020 súd vytýčil pojednávanie na 15. 10. 2020 z dôvodu nutnosti rešpektovania ustanovenia , a ustanovenia , vzhľadom na námietku právneho zástupcu matky. Pojednávanie dňa 15. 10. 2020 bolo dňa 06. 10. 2020 na pokyn sudkyne zo dňa 06. 10. 2020 zrušené z dôvodu PN sudkyne od 06. 10. 2020 do 16. 10. 2020. Nový termín bol stanovený na 19. 10. 2020. Pojednávanie, na ktorom nebol nikto prítomný, v uvedený deň súd musel odročiť z dôvodu dôvodnej námietky právneho zástupcu matky, že v danej veci nebola dodržaná zákonná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania podľa ustanovenia (zrušenie pojednávania dňa 15. 10. 2020 a súčasne predvolanie na nové pojednávanie na deň 19. 10. 2020 mu bolo doručované súdom 07. 10. 2020, na druhý deň po začatí PN sudkyne a lehota na prevzatie predvolania mu mala skončiť dňa 22. 10. 2020, o novom termíne sa právny zástupca matky dozvedel z mailu súdu dňa 14. 10. 2020). Súd pojednávanie odročil na 06. 11. 2020. Pojednávanie dňa 06. 11 2020 bolo zrušené z dôvodu vyhláseného núdzového stavu dňa 30. 09. 2020 od 01. 10. 2020 a obmedzenia slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 24. 10. 2020, s tým, že nový termín pojednávania bude písomne oznámený. Nový termín pojednávania v mesiaci november 2020 nebol vytýčený z dôvodu, že v dňoch 28. 10. 2020, 30. 10. 2020, 03. 11. 2020 až 13. 11. 2020, 18. 11. 2020 až 23. 11. 2020 čerpala sudkyňa dovolenku zo zdravotných dôvodov. Nový termín pojednávania v tomto mesiaci nebol vytýčený aj z dôvodu, že uznesením Vlády SR č. 587 zo dňa 30. 09. 2020 bol podľa ustanovenia čl. 5 ústavného od 01. 10. 2020 na území SR na obdobie 45 dní vyhlásený núdzový stav. Podľa ustanovenia o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid - 19 v justícii, v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutných veciach. V mesiaci december 2020 nebolo možné vytýčiť termín pojednávania v danej veci zo zdravotných dôvodov sudkyne, ktoré by mohli byť znásobené v súvislosti so šírením novej nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid - 19 a z dôvodu, že čerpala dovolenku zo zdravotných dôvodov v čase od 23. 12. 2020 do 04. 01. 2021. V mesiaci január 2021 nebolo možné vytýčiť termín pojednávania z dôvodu, že podľa uznesenia Vlády SR č. 807 zo dňa 29. 12. 2020 bol podľa ustanovenia čl. 5 ústavného od 30. 12. 2020 na území SR na obdobie 40 dní vyhlásený ďalší núdzový stav. Podľa ustanovenia o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid - 19 v justícii, v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutných veciach. Podľa ustanovenia bodu A. 2. uznesenia Vlády SR č. 807 zo dňa 29. 12. 2020, vláda obmedzila slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 30. 12. 2020 do 24. 01. 201, pričom súdne pojednávania sa nenachádzajú vo výnimkách

z tohto zákazu. Naopak sudkyňa, rovnako ako všetci sudcovia na tunajšom súde, ale aj na súdoch na území celej SR, všetky vytýčené pojednávania, i s poukazom na odporúčanie Ministerstva spravodlivosti SR, o ktorom bola upovedomená i Slovenská komora advokátov, zrušila. Súd vytýčil pojednávanie na 25. 02. 2021 dňa 12. 01. 2021 s tým, že očakával priaznivejšie epidemiologické podmienky na pojednávanie. Na pojednávaní dňa 25. 02. 2021 sa zúčastnili iba právni zástupcovia rodičov. Nedostavil sa opatrovník maloletých detí, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd pripustil na pojednávaní návrh právneho zástupcu matky a dal opätovne prešetriť aktuálny stav maloletých detí. Súd pojednávanie odročil na krátky čas na 05. 03. 2021. Na pojednávaní dňa 05. 03. 2021 boli prítomní právni zástupcovia rodičov a opatrovník maloletých detí, prítomní predniesli záverečné reči. Súd na pojednávaní dňa 08. 03. 2021, iba za prítomnosti právnej zástupkyne otca, v neprítomnosti matky, právneho zástupcu matky a opatrovníka maloletých detí, ktorí súhlasili so skončením dokazovania a rozhodnutím v ich neprítomnosti, vo veci rozhodol. Súd s poukazom na vyššie uvedené dôvodné skutočnosti tak nemohol dodržať lehotu na rozhodnutie veci podľa ustanovenia do šiestich týždňov od začatia konania.

14. Počas celého konania matka opakovane navrhovala výsluch maloletej M. priamo na súde. Matka mala výhrady voči pohovorom maloletých detí, ktoré vykonali s maloletými deťmi opatrovník v dňoch 29. 04. 2020 a 03. 06. 2020. Výhrady sa týkali kladenia otázok a neprítomnosti detskej psychologičky počas pohovoru s maloletými deťmi. Matka mala za to, že maloletá Lana výsluch na súde psychicky ustojí, že je na svoj vek vyspelá a má na mnohé veci svoj názor, ktorý aj vie povedať. Výsluch maloletého M. nenavrhovala, mala za to, že na výsluch na súde je ešte malý. Otec nesúhlasil s výsluchom maloletej M. na súde. Rovnako opatrovník nepovažoval za potrebné vykonať výsluch maloletej M. ešte aj na súde, keďže s maloletou M. vykonal opatrovník už dva pohovory v jej domácom prostredí. Opatrovník poukazoval na to, že komunikácia s maloletými deťmi, i s maloletou M., je problematická v tom, že maloleté deti neovládajú slovenský jazyk a maďarský jazyk iba na základnej úrovni. Pohovory s maloletými deťmi vykonali v maďarskom jazyku, avšak tieto pohovory vzhľadom na základnú úroveň ovládania maďarského jazyka maloletými deťmi nie sú plnohodnotné. Súd nakoniec vyhovel návrhu matky na vykonanie výsluchu maloletej M. na súde a to za prítomnosti súdom poverenej tlmočníčky z francúzskeho a anglického jazyka, v neprítomnosti rodičov. Súd uznesením zo dňa 15. 07. 2020 nariadil výsluch maloletej a uložil matke zabezpečiť účasť maloletej na výsluchu.

15. Súd vykonal výsluch maloletej dňa 07. 08. 2020 (skoro X. ročné dievčatko) za prítomnosti opatrovníka (R.. T. R. a G.. L. U., ktoré s maloletou M. už pohovor v domácom prostredí vykonali) a tlmočníčky C.. H. D.. Výsluch maloletej sa uskutočnil v kancelárii č. 277, tzv. detskej izbe, ktorá je súdom určená na realizáciu výsluchov maloletých detí. Asistentka zabezpečovala technicky nahrávanie výsluchu maloletej M. na zvukový záznam. Výsluch maloletej sa uskutočnil v uvoľnenej atmosfére, bez napätia a stresu maloletej. Pred detskou izbou čakal maloletú nový partner matky Q. Q. (neskôr už manžel matky), matka bola s maloletým M. pred budovou súdu a čakala na maloletú. Maloletá sa správala spontánne, primerane jej veku. Sedela na zemi, rozprávala francúzsky a s opatrovníkom maďarsky. Súd po výsluchu maloletej, v krátkosti oboznámil na uvedenom pojednávaní s názorom maloletej, ktorá primerane svojmu veku prejavila jednoznačnú vôľu „zostať na Slovensku s matkou“. Po výsluchu maloletej M. matka dňa 07. 08. 2020 žiadala o vydanie kópie zvukového záznamu z výsluchu maloletej. Súd uznesením zo dňa 11. 08. 2020 tejto žiadosti matky nevyhovel.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie v zmysle ustanovenia , výsluchom oboch rodičov za tlmočenia príslušných tlmočníkov, výsluchom maloletej M. na súde rovnako za prítomnosti tlmočníčky, oboznámením s rozsiahlymi listinnými dôkazmi predloženými počas celého konania obomi rodičmi a ich právnymi zástupcami, ďalej správami opatrovníka maloletých detí a úradnými záznamami z pohovorov s maloletými deťmi, ako aj všetkými ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

17. Súd na pojednávaní dňa 04. 09. 2020 nepripustil návrh matky na doplnenie dokazovania dožiadaním príslušných francúzskych orgánov za účelom zisťovania sociálnych pomerov otca (účasť otca v scientologickej cirkvi, partnerské spolužitie otca s homosexuálnym partnerom, pracovná vyťaženosť otca, ktorá mu neumožňovala už v minulosti starostlivosť o maloleté deti), ktorý podávala počas celého konania. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že tieto matkou namietané skutočnosti týkajúce sa sociálnych pomerov otca, súd skúmal v tomto konaní dôkazmi, ktoré súd počas konania vykonal (napr. výsluch rodičov), čo súd vzhľadom na predmet konania považuje za postačujúce. Akékoľvek ďalšie

dokazovanie týkajúce sa týchto skutočností v návratovom konaní súd považuje za nehospodárne. Sociálne pomery otca, najmä matkou namietané skutočnosti, boli rovnaké i v čase rozhodovania francúzskeho súdu v roku 2017 o rodičovských právach a povinnostiach voči maloletým deťom a tieto matka v konaní na francúzskom súde nenamietala, naopak s otcom sa na úprave ich rodičovských práv k maloletým deťom dohodli. Sociálne pomery otca, námietky matky týkajúce sa sociálnych pomerov otca, by mohli byť dôkladne preskúmavané v konaní pred francúzskym súdom, ktorý by rozhodoval napr. o zmene zverenia maloletých detí, o zmene styku otca s maloletými deťmi, o návrhu na obmedzenie rodičovských práv rodičov, alebo dokonca o zákaze napr. styku otca s maloletými deťmi.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania vo veci zistil nasledovný skutočný stav veci:

19. Z výsluchu rodičov a francúzskych rodných listov (neoverený preklad) maloletých detí vydaných Obecným úradom v F., Odbor služieb obyvateľstvu, Matričný úrad, súd zistil, že z partnerského vzťahu otca a matky vo Francúzsku, v meste F., sa narodili obe maloleté deti. Od narodenia maloleté deti žili v meste V., Región G.-D., Departement T.-I., Obvod F., Kantón F..

Z rodného listu č. XXXX/X (odpis vystavený pomocou počítača) súd zistil, že dňa XX. XX. XXXX o 09. 39 hod. narodila maloletá M. F.. Ako otec maloletej je uvedený navrhovateľ a ako matka je uvedená matka maloletej. Zo znenia rodného listu vyplýva, že otcovstvo otca k maloletej bolo určené ešte pred narodením maloletej dňa 04. 03. 2013 súhlasným vyhlásením rodičov. Z rodného listu č. XXX/X (odpis vystavený pomocou počítača) súd zistil, že dňa XX. XX. XXXX o 12. 42 hod. narodil maloletý M. F.. Ako otec maloletého je uvedený navrhovateľ a ako matka je uvedená matka maloletého. Zo znenia rodného listu vyplýva, že otcovstvo otca k maloletému bolo určené ešte pred narodením maloletého dňa 27. 11. 2015 súhlasným vyhlásením rodičov. Rodičia iné deti nemajú.

20. Matka žila vo Francúzsku ešte pred zoznámením sa s otcom. Matka nežila súvisle na území Slovenskej republiky od skončenia strednej školy. Žila v zahraničí. Rodičia maloletých detí neboli nikdy manželia. Žili v partnerskom vzťahu od roku 2013. Matka a otec ako partneri sa rozišli vo februári 2017. Vtedy sa otec odsťahoval z bytu, v ktorom ostala i naďalej bývať matka spolu s maloletými deťmi a to až do ich odsťahovania sa na Slovensko. Po ich rozchode začal otec maloletých žiť so svojím partnerom v spoločnej domácnosti (rodičia jeho meno neuviedli). Otec má bydlisko na adrese X A. N. B., K. V., XXXXX V., Francúzska republika. Otec je štátny občan Francúzskej republiky. Otec rozpráva francúzsky a anglicky, preto požiadal v predmetnom konaní o tlmočníka zo slovenského do francúzskeho jazyka. Matka spolu s maloletými deťmi mali vo Francúzsku bydlisko v prenajatom byte na adrese XX A. N. H. G., K. XX, XXX XX V.. Z potvrdenia správcu bytu spoločnosti E. V. B., XX R. N. I. - XXXXX F. zo dňa 10. 03. 2020 predloženého otcom súd zistil, že nájomná zmluva matky nadobudla platnosť 01. 07. 2017 a v čase vyhotovenia tohto potvrdenia nebola matkou vypovedaná a tak je stále v platnosti. Matka sa v roku 2020 vydala (právny zástupca matky nevedel uviesť dátum sobáša, ani túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, túto skutočnosť uvádzal v ostatnej správe i opatrovník, avšak rovnako neuviedol, kedy sa matka vydala), jej manželom je Q. Q., s ktorým býva matka spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome na adrese G.. I. Č.. XXX/XX, XXX XX H. G., okres. N. E., Slovenská republika. Matka je slovenská štátna občianka. Rozpráva francúzsky, anglicky a maďarsky. Slovensky matka veľmi nerozpráva, preto požiadala v predmetnom konaní o tlmočníka zo slovenského do maďarského jazyka.

21. Maloleté deti rozprávajú francúzsky, anglicky. S otcom rozprávajú francúzsky, s matkou anglicky. Na území Slovenska sa učia maďarsky. Úroveň ovládania maďarského jazyka je podľa opatrovníka, ktorý ovláda maďarský jazyk a s maloletou v priebehu konania viac krát komunikoval, základná, ale maloleté deti sa tento jazyk rýchlo učia a rozvíjajú sa v ňom. Súd počas konania zistil, že maloleté deti slovenský jazyk neovládajú, učia sa ho v škole a škôlke. Počas zisťovania názoru maloletej M. na súde súd zistil, že maloletá M. skutočne nevie po slovensky. Maloletá na výsluchu komunikovala prostredníctvom tlmočníčky z francúzskeho a anglického jazyka (maloletá si mohla vybrať v akom jazyku chce komunikovať) francúzsky, s opatrovníkom komunikovala maďarsky.

22. Maloleté deti majú francúzske občianstvo. Súd nezistil, a matka túto skutočnosť nepreukázala, že by maloleté deti mali i slovenské občianstvo. Rovnako súd nezistil, a matka túto skutočnosť nepreukázala, že by maloleté deti mali i slovenské rodné listy.

23. Maloleté deti mali a stále majú vo Francúzsku zdravotné poistenie v zdravotnej poisťovni Eovi Mcd mutuelle (zdravotná poisťovňa), Skupina AESIO. Vo Francúzsku mali a majú maloleté deti ošetrujúceho lekára v meste V. na adrese X D. N. H., XXXXX V., N.. K. N. M. H., všeobecná medicína, ktorý potvrdením zo dňa 13. 03. 2020 uviedol, že maloleté deti sú v jeho lekárskej starostlivosti od 12. 09. 2016 a táto zdravotná starostlivosť stále trvá.

24. Maloletá M. navštevovala vo Francúzsku pred odchodom na Slovensko základnú školu Y. Y. D. Y. G., M. - N. M. H., XXXXX V.. V školskom roku 2019/20120 bola žiačkou 1. ročníka. Maloletý M. navštevoval materskú škôlku Y. G. D. Y. G. E. E. Y., XXXXX V.. V školskom roku 2019/2020 bol žiakom v sekcii Petite Section.

25. Francúzsky súd Tribunal De Grande Instituce de Toulouse dňa 26. 10. 2017 po rozchode rodičov rozhodol, na základe dohody rodičov, o úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi upravil styk s maloletými deťmi tak, že otec má právo navštevovať a ubytovať maloleté deti dohodou, a ak sa rodičia nedohodnú tak, počas školskej dochádzky párne víkendy podľa kalendára od piatka do nedele 19.00 hod., ako aj prvú polovicu školských prázdnin, okrem letných prázdnin v párne roky, druhú polovicu v nepárne roky, prvých 15 dní letných školských prázdnin v júli a prvých 15 dní v auguste v párne roky, druhých 15 dní letných školských prázdnin v júli a druhých 15 dní v auguste v nepárne roky. Súd určil, že maloleté deti, odchýlne od vyššie uvedeného, strávia Deň matiek s matkou a Deň otcov s otcom.

26. Maloletá M. na Slovensku navštevuje Základnú školu R. R. s vyučovacím jazykom maďarským, R. R. K., R. Č.. XXX/XX, XXX XX H. G.. Podľa potvrdenia zo dňa 07. 04. 2020 bola v školskom roku 2019/2020 žiačkou X. V.. triedy. V súčasnej dobe v školskom roku 2020/2021 je žiačkou X. V.. triedy. Maloletý M. podľa potvrdenia zo dňa 08. 04. 2020 navštevuje od 02. 03. 2020 Materskú školu s vyučovacím jazykom maďarským, Ž. Č.. XX/X, XXX XX H. G.. Zo správ opatrovníka maloletých detí vyplýva, že matka sa o maloleté deti stará riadne, zabezpečuje maloletým deťom riadne vzdelanie, vo výchovnom prostredí matky opatrovník nezistil žiadne nedostatky, maloleté deti majú u matky vytvorené dobré životné podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin.

27. Z výsluchu rodičov súd zistil, že vo Francúzsku vykonávala matka živnostenskú činnosť - nechtový dizajn. Matka nepreukázala súdu skončenie tejto živnosti vo Francúzsku, preto má súd za to, že matka má vo Francúzsku stále živnostenské oprávnenie. Na Slovensku matka nemá živnostenské oprávnenie, nie je spoločníčkou ani konateľkou v žiadnej obchodnej spoločnosti. Nepracuje kvôli pandémii, pracuje jej manžel, pomáha jej i pôvodná rodina. Otec predložil súdu potvrdenie zo dňa 10. 03. 2020 vydané predsedníčkou akciovej spoločnosti O. M. N. G. (domáca bielizeň), A. R. (ide o matku otca), z ktorého vyplýva, že je zamestnancom tejto spoločnosti a bude mať upravený pracovný čas podľa svojich potrieb a potrieb v prípade starostlivosti o maloleté deti.

28. Podľa ustanovenia Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.

29. Podľa ustanovenia o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. (ďalej len " "), cieľom tohto dohovoru je: a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a

b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

30. Podľa ustanovenia premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a

b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

31. Podľa ustanovenia ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím. Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

32. Podľa ustanovenia bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku, justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

33. Podľa ustanovenia rozhodnutie podľa tohto o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

34. Podľa ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

35. Podľa ustanovenia čl. 11 ods. 4 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorý sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“), súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 písm. b) Haagskeho z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.

36. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého.

37. Podľa ustanovenia súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností podľa odseku 1.

38. Otec zastúpený svojou právnou zástupkyňou dňa 30. 03. 2020 podal na tunajší súd návrh, ktorým sa podľa ustanovenia a nasl. začalo konanie o návrat maloletých detí do krajiny, kde maloleté deti majú obvyklý pobyt. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že vo februári 2020 matka neoprávnene premiestnila maloleté deti z krajiny ich obvyklého pobytu, z Francúzskej republiky na územie Slovenskej republiky, a to bez súhlasu otca alebo rozhodnutia francúzskeho súdu o súhlase s premiestnením (vysťahovaním) maloletých detí na územie Slovenskej republiky.

39. Súd v tomto konaní podľa ustanovenia , a Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušilo nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie"), rozhodoval o tom, či premiestnenie alebo zadržanie maloletých detí bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov nenariadenia návratu maloletých detí. Súd podľa ustanovenia tak vykonával dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie týchto skutočností.

40. Súd na danú vec aplikoval podľa ustanovenia SR a ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, o občianskych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatý v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaný v Oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR č. 119/2001 (ďalej len „Dohovor“), Nariadenie Rady ES č. 221/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušilo nariadenie ES č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“) a o právach dieťaťa, publikovaný v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 v znení zmeny č. 50/2003 (ďalej len „Dohovor o právach dieťaťa“).

41. Súd podľa tejto právnej úpravy, ktorú aplikoval na danú vec, sa tak zaoberal ustálením skutkovým a právnym, nasledovných skutočností - ktorá krajina je krajinou obvyklého pobytu maloletých detí, podľa ustanovenia , ktorý z rodičov alebo či obaja rodičia, vykonávali opatrovnícke práva k maloletým deťom, podľa ustanovenia , či premiestnenie maloletých detí matkou bolo oprávnené alebo neoprávnené, a to podľa toho, či matka preukázala alebo súd zistil súhlas otca s premiestnením, alebo či matka preukázala alebo súd zistil súhlas francúzskeho súdu z vysťahovaním maloletých detí z Francúzska na územie Slovenska, a ak by súd ustálil, že návrat maloletých detí je potrebné nariadiť, či sú prípadne dané podmienky pre nenariadenie návratu maloletých detí podľa ustanovenia .

42. Súd všeobecne uvádza, že konanie o nariadenie návratu maloletých detí nie je konaním o úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom napr. zverenie dieťaťa do starostlivosti, styk rodičov s dieťaťom, výživné atď. Tieto skutočnosti sú predmetom samostatného súdneho konania, ktoré sa vedie v štáte obvyklého pobytu maloletých detí. V konaní o nariadenie návratu súd rieši len to, či nariadi, alebo nenariadi návrat maloletých detí do štátu obvyklého pobytu maloletých detí. Súd nerozhoduje, ktorému rodičovi bude dieťa zverené do starostlivosti po jeho návrate do štátu obvyklého pobytu. Súd skúma, ktorý štát je štátom obvyklého pobytu maloletých detí a či maloleté deti boli premiestnené neoprávnene. Základným cieľom tzv. návratového konania je obnovenie pôvodného stavu pred premiestnením maloletých detí a to nariadením okamžitého návratu maloletých detí do štátu ich obvyklého pobytu. Tým má byť umožnené, aby príslušný súd v štáte obvyklého pobytu maloletých detí mohol po ich návrate rozhodnúť vo veci starostlivosti o maloleté deti, teda komu zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti a ako bude upravené právo styku druhého rodiča k maloletým deťom. Tzv. medzinárodný únos maloletých detí je teda neoprávnené premiestnenie maloletých detí zo štátu jeho obvyklého pobytu do iného štátu, kde maloleté deti obvyklý pobyt nemajú vtedy, keď rodič nemá súhlas druhého rodiča a ani súdu toho štátu, v ktorom mali maloleté deti pred premiestnením obvyklý pobyt. Rodič sa medzinárodného únosu dopúšťa vtedy, ak premiestni maloleté deti zo štátu ich obvyklého pobytu do iného štátu a pritom poruší opatrovnícke právo druhého rodiča, ktorý sa o maloleté deti pred ich premiestnením staral. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia maloletých detí zapísaní v rodnom liste dieťaťa. O bežných záležitostiach maloletých detí môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, o podstatných záležitostiach musia rozhodovať rodičia spolu, alebo sa vyžaduje súhlas každého z rodičov. Medzi podstatné záležitosti v živote maloletých detí sa považuje aj presťahovanie, vysťahovanie (premiestnenie) do iného štátu. Ak chce rodič svoje dieťa presťahovať do iného štátu oprávnene, potrebuje súhlas druhého rodiča. Ak mu druhý rodič súhlas nechce udeliť, musí rodič, ktorý chce dieťa presťahovať do iného štátu, požiadať súd v štáte obvyklého pobytu dieťaťa o vyslovenie súhlasu s presťahovaním dieťaťa, teda o nahradenie súhlasu druhého rodiča. V prípadoch, ak sú

rodičovské práva a povinnosti upravené súdnym rozhodnutím (napr. dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matke a otec má súdom upravené právo styku), ani jeden z rodičov nemá výhradné právo určiť alebo meniť obvyklý pobyt dieťaťa. O zmene štátu obvyklého pobytu dieťaťa rozhodujú rodičia spoločne, pretože ide o podstatnú (nie bežnú) záležitosť starostlivosti o dieťa, preto ak ten rodič, ktorý má zverené dieťa do svojej osobnej starostlivosti premiestni dieťa zo štátu jeho obvyklého pobytu bez súhlasu druhého rodiča alebo súdu, dopúšťa sa tzv. medzinárodného únosu dieťaťa. Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu, ak je preukázané, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie podľa ustanovenia ) . Toto vážne nebezpečenstvo musí preukázať ten rodič, ktorý dieťa neoprávnene premiestnil a odmieta zabezpečiť jeho dobrovoľný návrat. Nestačí iba tvrdenie, že takéto nebezpečenstvo existuje, ale rodič ho musí podložiť relevantnými dôkazmi (napr. trestné oznámenie v prípade fyzického násilia na dieťati podané na území štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt, psychologickými správami, súkromným znaleckým posudkom atd.). Ak sa jedná o štát, ktorý je členským štátom Európskej únie, súd nemôže odmietnuť návrat maloletých detí z dôvodu existencie vážneho nebezpečenstva, že návrat by maloleté deti vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie, za splnenia podmienky, že sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany maloletých detí po jeho návrate do štátu obvyklého pobytu podľa ustanovenia čl. 11. 4 Nariadenia. Návrat maloletých detí sa taktiež nenariadi, ak sa konanie začalo po uplynutí jedného roka od premiestnenia maloletých detí a ak sa preukáže, že maloleté deti sa zžili s novým prostredím podľa ustanovenia .

43. Súd ďalej všeobecne uvádza, pôsobiac výchovne na rodičov maloletých detí, že obeťou medzinárodného únosu maloletých detí sú vždy samotné maloleté deti, ktoré trpia v dôsledku náhleho narušenia ich stability a straty kontaktu s jedným z rodičov. Maloleté deti, bez ohľadu na ich vek, rozumovú a duševnú vyspelosť, zažívajú pocity neistoty, straty bezpečia, ktoré sú spôsobené nutnosťou prispôsobiť sa novému, často neznámemu alebo málo známemu prostrediu. Maloleté deti trpia najmä právnym bojom rodičov o nich na súdoch v štáte obvyklého pobytu maloletých detí a i v štáte, kde maloleté deti boli jedným z rodičov premiestnené. Výsledkom takéhoto boja rodičov nebudú nikdy zdravé a šťastné maloleté deti, ako sa rodičia často krát mylne domnievajú, ale maloleté deti psychicky zničené, vyčerpané a fyzicky a duševne choré z neustáleho a dlhotrvajúceho napätia a boja medzi rodičmi. Preto súd, rovnako ako na všetkých pojednávaniach v tejto veci, apeluje na oboch rodičov, zodpovedných za blaho svojich maloletých detí, aby sa i po rozhodnutí súdu prvej inštancie pokúsili, za súčinnosti ich právnych zástupcov, o zmierlivé riešenie danej veci, i s poukazom na skutočne nízky vek maloletých detí a ich prirodzenú citovú naviazanosť najmä na matku v danom veku, ale aj potrebu maloletých detí byť v čo najčastejšom kontakte (čo aj len telefonickom) s otcom. Súd dáva do pozornosti obom rodičom, aby vzájomne rešpektovali rolu druhého rodiča v živote maloletých detí a nezamieňali nových partnerov v ich živote s biologickými rodičmi. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti najmä matke (na túto skutočnosť súd upriamil rodičov už po samotnom výsluchu maloletej), aby rešpektovala rolu otca v živote maloletých detí, keďže z výsluchu maloletej M. na súde vyplynulo, že maloletá otca oslovuje krstným menom a ako otca volá nového partnera (už manžela) matky.

44. Súd uvádza, že prvou skutočnosťou, s ktorou sa musel súd vysporiadať, bolo ustálenie krajiny (štátu) obvyklého pobytu maloletých detí. Súd na základe argumentácie účastníkov konania a vykonaného dokazovania ustálil, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Francúzska republika. Táto skutočnosť medzi rodičmi nebola sporná, rodičia sa zhodli na tom, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Francúzska republika. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchmi rodičov a listinnými dôkazmi, ktoré predložili počas konania obaja rodičia zistil, že obe maloleté deti sa narodili vo Francúzsku, vo Francúzsku prežili celý svoj život, neprerušovane, až do premiestnenia na Slovensku vo februári 2020. Vo Francúzsku chodili do škôlky, staršia maloletá M. i do základnej školy do 1. ročníka. Vo Francúzsku mali obe maloleté deti zdravotné poistenie, svojho detského lekára. Na Slovensko s matkou chodili každý rok iba na dovolenky. Vo Francúzsku mali rodinné väzby na pôvodnú rodinu otca (starí rodičia zo strany otca, sestra otca a ďalší). Vo Francúzsku mali sociálne väzby na rovesníkov v škôlke a maloletá M. neskôr i v škole. Súd tak zhodne s rodičmi maloletých detí, ustálil, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Francúzska republika.

45. Súd po ustálení krajiny obvyklého pobytu maloletých detí, ďalej vyhodnocoval podľa ustanovenia , ktorý z rodičov alebo či obaja rodičia, vykonávali opatrovnícke práva k maloletým deťom. Súd uvádza, že podľa ustanovenia sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce

sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. V zmysle Nariadenia pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. Rodič sa medzinárodného únosu dopúšťa vtedy, ak premiestni dieťa zo štátu jeho obvyklého pobytu do iného štátu a pritom poruší opatrovnícke právo druhého rodiča, ktorý sa o dieťa pred jeho premiestnením staral. Súd má za to, že v danej veci rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia maloletých detí zapísaní vo francúzskych rodných listoch maloletých detí. O bežných veciach maloletých detí tak môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. O podstatných veciach sa vyžaduje súhlas každého z rodičov. Podstatnou vecou (nie bežnou) v živote maloletých detí je i ich trvalé presťahovanie do iného štátu. V danej veci majú rodičia upravené práva a povinnosti voči maloletým deťom francúzskym súdom Tribunal De Grande Instituce de Toulouse zo dňa 26. 10. 2017, ktorý po rozchode rodičov rozhodol, na základe dohody rodičov, o úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi upravil styk s maloletými deťmi. Matka počas konania namietala, že otec riadne nevyužíval svoje opatrovnícke práva k maloletým deťom, ani ich nemienil do budúcna využívať. Preto podľa matky ani nebol potrebný jeho súhlas na premiestnenie maloletých detí z Francúzska na Slovensko. Poukazovala na to, že pred premiestnením si pre maloleté deti nechodil otec, chodili pre maloleté deti jeho matka alebo sestra. Otec o maloleté deti nejavil záujem, viac sa venoval svojej účasti u scientológov a svojmu novému partnerovi. Tesne pred premiestnením, v roku 2020, ani nerealizoval styk s maloletými deťmi, nemal o maloleté deti vôbec záujem. Matka však nevyužívanie opatrovnícky práv otca voči maloletým deťom neriešila na príslušnom súde (napr. návrhom na zmenu styku, obmedzenie styku, zákazu styku, pozbavenia rodičovských práv) alebo u príslušného orgánu zastupujúceho maloleté deti. Námietku, že otec opatrovnícke práva voči maloletým deťom pred ich odchodom riadne nevyužíval vzniesla až v tomto konaní. Túto námietku však matka, okrem jej výpovede, žiadnym iným dôkazom (čo i len nepriamym) nepreukázala. Otec s týmto tvrdením matky nesúhlasil. Naopak, výsluchom, preukazoval, že svoje opatrovnícke práva riadne vykonával, s maloletými deťmi sa stretával v zmysle rozhodnutia francúzskeho súdu, riadne realizoval svoje opatrovnícke práva. Otec mal za to, že keďže vykonával svoje opatrovnícke práva voči maloletým deťom, nemala matka právo sama rozhodnúť o premiestnení maloletých detí na Slovensko, ale potrebovala jeho súhlas alebo súhlas francúzskeho súdu. Otec je zapísaný v rodnom liste oboch maloletých detí. Ako otec vystupoval i v konaní pred francúzskym súdom, kde sa rodičia na úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom dohodli. Súd po oboznámení sa argumentácie oboch rodičov, po vyhodnotení vykonaného dokazovania, ustálil, že v zmysle ustanovenia obaja rodičia vykonávali opatrovnícke práva k maloletým deťom, preto o zmene miesta trvalého pobytu maloletých detí, či už na území Francúzskej republiky alebo mimo územia Francúzskej republiky, boli oprávnení rozhodovať obaja rodičia, a by ak sa rodičia nedohodli, tak francúzsky súd. Podľa názoru súdu, matke sa nepodarilo preukázať jej námietku, že otec fakticky nevykonával svoje opatrovnícke práva voči maloletým deťom. Matka nepreukázala, že sa otec o maloleté deti nezaujímal, že sa nestaral, alebo staral, ale nedostatočne. Matka nepreukázala súdu, že by jeho nedostatočnú alebo nevhodnú (vzhľadom na jej námietku, že otec má homosexuálny vzťah, že je scientológ, že deti vyberala jeho matka alebo sestra) starostlivosť o maloleté deti, riešila napr. súdnou cestou, trestným oznámením, žiadosťami o pomoc francúzske príslušné orgány. Tvrdenie iba matky nie je podľa názoru súdu dostatočné preukázanie tak závažnej výhrady voči otcovi, výhrady voči jeho starostlivosti o maloletého deti. Preto podľa názoru súdu, otec má opatrovnícke práva voči maloletým deťom, ktoré nadobudol podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého majú maloleté deti svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením na Slovensko.

46. Následne súd podľa ustanovenia ustaľoval, či premiestnenie maloletých detí matkou bolo oprávnené alebo neoprávnené, a to podľa toho, či matka preukázala alebo súd zistil súhlas otca s premiestnením, alebo či matka preukázala alebo súd zistil súhlas francúzskeho súdu z vysťahovaním maloletých detí z Francúzska na územie Slovenska. Otec uvádzal, že riadne vykonával svoje opatrovnícke práva, preto matka nebola oprávnená rozhodnúť o mieste pobytu maloletých detí. O zmene miesta pobytu maloletých detí boli oprávnení rozhodnúť obaja rodičia. Matka bola povinná požiadať otca o súhlas s vysťahovaním maloletých detí na Slovensko. Ak by otec nesúhlasil, bola povinná požiadať francúzsky súd o udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletých detí matkou na Slovensko. Otec namietal, že by súhlas s vysťahovaním matke dal. Rodičia spolu o tom cez sms správy komunikovali, ale otec s vysťahovaním nesúhlasil. S premiestnením maloletých detí nesúhlasil ani počas celého konania. Matka naopak uvádzala, že premiestnenie maloletých detí nie je neoprávnené, pretože súhlas otca na premiestnenie maloletých detí mala. S otcom maloletých detí viac krát komunikovali (osobne i cez správy) o odsťahovaní maloletých detí z Francúzska. Otec najprv súhlasil, aby maloleté

deti žili napr. v USA, Veľkej Británii alebo vo Švajčiarsku. Neskôr, ako matka uvádzala, súhlasil aj so Slovenskom, ale že to bude neskôr. Uvádzala, že v novembri 2019 otec súhlasil, aby sa matka s maloletými deťmi z Francúzska odsťahovala. Matka preukazovala súhlas sms správou zo dňa 19. 11. 2019, v ktorej otec po komunikácii rodičov napísal „Môžete odísť, ale neskôr“. Túto správu matka považovala za súhlas otca, preto sa ani prípadného súhlasu na vysťahovanie maloletých detí nedomáhala na francúzskom súde. Tento súhlas začal otec spochybňovať, až keď sa s maloletými deťmi odsťahovala na Slovensko. Súd všeobecne uvádza, že súhlas rodiča s vysťahovaním sa maloletých detí do konkrétnej krajiny matkou, v záujme maloletých detí, ich ochrany, stability a bezpečia, musí byť zrealizovaný takou formou (napr. osobne ústne, písomne v liste, sms správe, v maily) a takým obsahom (musí byť jasne, uvedené, že otec súhlasí s vysťahovaní, do akej krajiny a ak sa dá alebo sa rodičia tak dohodnú i určenie časového rozmeru), aby bol súhlas s vysťahovaním nezameniteľný, neodškriepiteľný, nesporný a zrozumiteľný. Súd uvádza, že z výsluchu oboch rodičov vyplynulo, že rodičia o odsťahovaní maloletých detí matkou v roku 2019 skutočne komunikovali. Komunikovali osobne a sms správami. Matka preukazovala súhlas sms správou zo dňa 19. 11. 2019, v ktorej otec po komunikácii rodičov napísal „Môžete odísť, ale neskôr“. Túto správu matka považovala za súhlas otca, preto sa ani prípadného súhlasu na vysťahovanie maloletých detí nedomáhala na francúzskom súde. Otec túto správu nepovažoval za súhlas s vysťahovaním maloletých detí na Slovensko, naopak zdôrazňoval, že súhlas s vysťahovaním maloletých detí sms správou, ani inak, matke nedal. Súd po vyhodnotení týchto skutočností ustálil, že sms správa otca matke zo dňa 19. 11. 2019, v ktorej otec po komunikácii rodičov napísal „Môžete odísť, ale neskôr“ nepredstavuje jednoznačný a nespochybniteľný súhlas otca s premiestnením maloletých detí matkou na Slovensko. Z vyššie uvedených skutočností tak súd ustálil, že otec vykonával opatrovnícke práva k maloletým deťom, preto matka potrebovala na vysťahovanie maloletých detí na Slovensko súhlas otca. Súd ustálil, že matka nepreukázala, a súd sám nezistil, že by otec právne zrozumiteľným a nesporným spôsobom s týmto vysťahovaním súhlasil. Súd uvádza, že matka už po doručení tohto návrhu otca, v ktorom otec jednoznačne uviedol jeho nesúhlas s presťahovaním maloletých detí na Slovensko, čo i len z právnej opatrnosti, mohla podať na francúzsky súd návrh o vyslovenie súhlasu s vysťahovaním maloletých detí na Slovensko. Francúzsky súd by tak rozhodoval o tom, či sa môže matka s maloletými deťmi na Slovensko vysťahovať alebo nie. Ak by francúzsky súd právoplatne rozhodol, že maloleté deti sa môžu s matkou vysťahovať na Slovensko, maloleté deti by sa tak nachádzali na území Slovenskej republiky legitímne. Matka však takýto návrh na francúzsky súd nepodala. Súd vzhľadom na tieto vyššie uvedené skutočnosti tak ustálil, že došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletých detí matkou z krajiny ich obvyklého pobytu Francúzskej republiky na územie Slovenskej republiky.

47. Keďže súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ustálil, že návrat maloletých detí je potrebné nariadiť, skúmal ďalej, na námietky matky, či sú dané podmienky pre nenariadenie návratu maloletých detí podľa ustanovenia .

48. Matka namietala, že v danej veci je splnená podmienka na nenariadenie návratu maloletých detí do Francúzsku podľa ustanovenia ) , pretože otec v čase premiestnenia maloletých detí od roku 2020 skutočne nevykonával svoje opatrovnícke práva voči maloletým deťom a súčasne súhlasil s ich premiestnením mimo Francúzska. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa ustálenia skutočného vykonávania opatrovníckeho práva otca k maloletým deťom a ustálenia nesúhlasu otca s premiestnením maloletých detí na Slovensko, má za to, že táto podmienka nie je splnená, preto súd nemôže nenariadiť návrat maloletých detí podľa tohto ustanovenia.

49. Matka ďalej namietala, že vzhľadom na nesúhlas maloletej M. s návratom do Francúzska, je splnená pre maloletého M. i ďalšia podmienka nenariadenia návratu do Francúzska podľa ustanovenia ) , pretože jeho odlúčenie od staršej sestry, ak by ju súd nevrátil do Francúzska na základe jej nesúhlasu, by pre maloletého M., ktorý je na svoju sestru veľmi naviazaný, predstavovalo vážnu duševnú ujmu. Súd uvádza, že je zrejmé, že vzťah medzi súrodencami je veľmi dobrý, keďže spolu od malička vyrastajú a sú si i vekovo blízki. Súdu sa nejaví v danej veci, že by mohlo dôjsť k rozdeleniu súrodencov z dôvodu, že by súd na každé maloleté dieťa aplikoval iný právny režim, a že u jedného maloletého dieťaťa by nariadil navrátenie a u druhého nenavrátenie. Preto má súd za to, že i táto podmienka nie je splnená, a súd nemôže nenariadiť návrat maloletého M. podľa tohto ustanovenia.

50. Matka ďalej namietala, že v danej veci je splnená podmienka nenariadenia návratu maloletých detí do Francúzska v zmysle ustanovenia čl. 13, druhá veta , pretože maloleté deti nesúhlasia s

ich návratom do Francúzska. Matka uvádzala, že maloleté deti, i napriek ich nízkemu veku, prejavili svoj názor pred opatrovníkom počas troch pohovorov s nimi a uviedli, že sa nechcú vrátiť do Francúzska. Maloletá M. svoj nesúhlasný názor vyslovila aj pred súdom. Otec poukazoval na to, že maloletá M. je vo veku, kedy nie je možné, aby dosiahla taký stupeň vyspelosti, aby vedela jasne formulovať svoj názor, a aby vedela zhodnotiť situáciu. Maloletá M. je ešte vo veku, kedy ešte preberá vyjadrenia svojich blízkych a sama ešte neformuluje názory na takúto situáciu, preto jej názor, že sa nechce vrátiť do Francúzska nemôže byť na nenariadenie návratu maloletých detí do Francúzska. Súd v tejto časti argumentácie matky uvádza, poukazujúc i na ustálenú súdnu judikatúru, že názor maloletých detí nemôže byť vždy pre konajúci súd zaväzujúci. Názor maloletého dieťaťa je vždy potrebné posúdiť v kontexte všetkých skutočností zistených v priebehu konania. Dokonca v zmysle ustanovenia čl. 11 ods. 2 Nariadenia pre justičné orgány podľa tohto ustanovenia nevyplýva pri rozhodovaní povinnosť súdu vziať názor dieťaťa do úvahy, ale len povinnosť justičného orgánu maloleté dieťa vypočuť, ak sa to vzhľadom na vek alebo stupeň vyspelosti nejaví ako nevhodné. Názor maloletých detí nemôže byť pre súd jediným podkladom pre nenariadenie návratu maloletých detí. Môže byť podporným podkladom, ak vo veci prípadne existujú aj iné skutočnosti, pre ktoré by súd mohol nenariadiť návrat maloletých detí. Súd uvádza, že je nepochybné, že obe maloleté deti sa nechcú do Francúzska vrátiť, chcú ostať na Slovensku, a že chcú ostať s matkou. Avšak ide o ich názor, ktorý súd môže síce zohľadniť vo svojom rozhodnutí, ale nemusí byť smerodajný. Súd nespochybňuje vôľu maloletých detí prezentovanú pred opatrovníkom a maloletá M. i pred súdom, ostať na Slovensku s matkou. Vzhľadom na vek oboch maloletých detí sa súdu javí, že u oboch maloletých detí je v prvom rade vôľa ostať s matkou a až následne na Slovensku, a to najmä z dôvodu, že tu je matka. Súd má za to, že vzhľadom na nízky vek maloletých detí a citovú naviazanosť na ich matku, by chceli zjavne maloleté deti ostať všade tam, kde by bola ich matka. Súd po oboznámení sa s nesúhlasom maloletých detí s navrátením do Francúzska, uvádza, že i napriek rešpektovaniu tohto názoru maloletých detí súdom, nevidí súd dôvod na nenavrátenie maloletých detí do Francúzska iba z dôvodu tohto nesúhlasu, ak z iných skutočností v tejto veci prípadné nenavrátenie maloletých detí sa súdu nejaví ako priechodné. Ak by sa súdu s poukazom na iné prípadné skutočnosti javila možnosť nenavrátiť maloleté deti do Francúzska, určite by súd sa priklonil vo svojom rozhodnutí k názoru maloletých detí o vôli zostať na Slovensku. Súd vzhľadom na tieto skutočnosti má tak za to, že i táto podmienka nie je splnená, a preto súd nemôže nenariadiť návrat maloletých detí z dôvodu ich nesúhlasu s vrátením sa do Francúzska.

51. Matka ďalej namietala, že v danej veci je splnená podmienka nenariadenia návratu maloletých detí do Francúzska v zmysle ustanovenia ) , pretože tu existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat maloletých detí by ich vystavil duševnej ujme a to vzhľadom na sociálne pomery otca, najmä na jeho sexuálne a náboženské pomery. Súd uvádza, že toto vážne nebezpečenstvo musí preukázať ten rodič, ktorý dieťa neoprávnene premiestnil a odmieta zabezpečiť jeho dobrovoľný návrat. Nestačí iba tvrdenie, že takéto nebezpečenstvo existuje, ale rodič ho musí podložiť relevantnými dôkazmi. Matka v tejto časti namietala, že otec maloletých detí má partnerský vzťah s homosexuálnym partnerom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Rovnako namietala, že otec je scientológ, je člen scientologickej cirkvi a chce, aby maloleté deti boli rovnako v tejto cirkvi. V týchto skutočnostiach týkajúcich sa osobného života otca, matka videla pre maloleté deti vážne nebezpečenstvo, ktoré by ich pri návrate do Francúzska mohlo ohroziť a spôsobiť im duševnú ujmu. Preto žiadala i prešetriť sociálne pomery otca príslušnými orgánmi štátu obvyklého pobytu maloletých detí a nesúhlasila s tým, že súd nepripustil tento návrh na doplnenie dokazovania. Súd počas dokazovania z výsluchu oboch rodičov zistil, že rodičia sa v roku februári 2017 rozišli práve z dôvodu, že otec maloletých detí si našiel nového partnera. Z výsluchu samotnej matky súd zistil, že stretávanie sa otca s maloletými deťmi prebiehalo za prítomnosti i nového partnera otca, dokonca i matky jeho nového partnera. Z výsluchu samotnej matky teda vyplynulo, že matka nebránila otcovi maloletých detí sa stretávať s maloletými deťmi z dôvodu jeho partnerského vzťahu z mužom. Dokonca dovolila, aby sa maloleté deti i s partnerom otca stretávali, a stretávali sa s i matkou partnera otca. Z týchto skutočností vyplýva, že matka nevidela žiadne nebezpečenstvo pre maloleté deti, pre ich duševný vývoj, v homosexuálnom partnerskom vzťahu otca. Nebezpečenstvo začala matka vidieť až v tomto súdnom konaní. Matka svoje tvrdenia o možnom nebezpečenstve pre maloleté deti, ktoré videla v spolužití otca s jeho partnerom, žiadnym spôsobom nepreukázala. Rovnako námietka matky o nebezpečenstve prípadnej účasti otca v scientologickej cirkvi (združení) sa súdu javí ako nepreukázaná. Z vykonaného dokazovania nie je možné ustáliť, či otec alebo aj matka boli príslušníkmi scientologickej cirkvi (združenia). Či skutočne otec bol alebo, či aj je v súčasnej dobe členom tejto cirkvi (združenia), nie je možné zistiť. Otec uvádza, že nie je ich príslušníkom. Ale ak by aj bol otec príslušníkom tohto združenia, a aj by sa aj táto skutočnosť preukázala, táto skutočnosť by

nepredstavovala vážne nebezpečenstvo pre maloleté deti, keďže predmetné občianske združenie (vo Francúzsku to nie je registrovaná cirkev) nie je zakázané a je legitímne byť jeho členom. V konaní o nariadenie návratu súd rieši len to, či nariadi alebo nenariadi návrat maloletých detí do štátu obvyklého pobytu maloletých detí. Súd nerozhoduje ktorému rodičovi bude dieťa zverené do starostlivosti po jeho návrate do štátu obvyklého pobytu. Ak matka vidí nebezpečenstvo návratu maloletých detí v tom, že po návrate by mohli byť maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca, a tým by boli ohrozené, môže sa s maloletými deťmi vrátiť do francúzska i matka a tým, že budú s ňou, budú maloleté deti chránené. Matka sa do Francúzska môže vrátiť, čo i len dočasne za účelom zlegalizovania vysťahovania maloletých detí na Slovensko. Matka môže po návrate do francúzska podať návrh na francúzsky súd o vyslovenie súhlasu s vysťahovaním maloletých detí a vyčkať právoplatného rozhodnutia súdu. Matka na Slovensku nežila 14 rokov. Matka ovláda francúzsky jazyk, žila tam dlhé roky, aj pred zoznámením sa s otcom maloletých detí. Matka má tam stále vo Francúzsku živnostenské oprávnenie, zjavne ešte stále má tam prenajatý byt (matka nepreukázala súdu, že by nájom bytu skončil), a ak byt už prenajatý nemá, môže si akýkoľvek byt opäť prenajať. Alebo môže matka navrhnúť, aby po návrate maloletých detí, boli francúzskym súdom zverené do starostlivosti inej osoby ako otca napr. jeho matky, ak má vážne výhrady týkajúce sa sociálnych pomerov otca. Súd poukazuje na to, že ak matka vníma návrat maloletých detí do Francúzska ako vážne nebezpečenstvo, že návrat maloletých detí by ich vystavil duševnej ujme, tak matke nič nebráni, aby sa vrátila s maloletými deťmi do Francúzska i ona sama, a tak maloleté deti ochránila pred duševnou ujmou, ktorej vzniku sa obáva. Matka nemá žiadne prekážky prípadného jej návratu do Francúzska, pretože krajinu dobre a dôverne pozná, dlhé roky v nej žila a pracovala, presťahovala sa do nej ešte skôr ako sa zoznámila s otcom. Súd chápe, že zrealizovať jej návrat do Francúzska späť, čo i len dočasne, etablovať sa tam opäť bytovo i profesne by bolo náročné. Súd chápe, že vo Francúzsku by bola matka sama, bez pomoci a podpory svojej pôvodnej rodiny, o to viac, že už dlhodobo aj Francúzsko sužuje korona kríza. Súd chápe, že si matka na Slovensku už zariadila nový život, vydala sa, cíti sa stabilnejšia v kruhu i svojej pôvodnej rodiny, ktorá ako uvádzala ju podporuje a pomáha. Všetky tieto uvádzané skutočnosti súd chápe, avšak nie je možné, aby ich súd vo svojom rozhodnutí zohľadniť tak, že by návrhu otca nevyhovel. Je na matke, aby prijala zodpovednosť za to, že sa raz rozhodla pracovať a žiť na území cudzieho štátu, že sa raz rozhodla mať partnerský vzťah s cudzincom a rozhodla sa dobrovoľne a vedome mať s ním maloleté deti a založiť si rodinu, a to všetko v cudzine, bez rodinného zázemia pôvodnej rodiny žijúcej na Slovensku, čo v reálnom živote prináša rôzne komplikácie. Zodpovednosť za tieto vážne životné rozhodnutia a z nich plynúce pozitívne i negatívne následky nesie jedine matka, a nie je možné ju prenášať na justičný systém oboch štátov. Matka počas celého konania žiadnym spôsobom svojimi tvrdeniami ani dôkazmi nepreukázala čo i len podozrenie, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloleté deti vystavil duševnej ujme, a súd takéto podozrenie nezistil, preto je táto námietka matky podľa názoru súdu nedôvodná.

52. Matka uvádzala, že súd je povinný v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva zohľadniť najlepší záujem maloletých detí, a teda nerozhodovať automaticky. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva porušenie práv v návratovom konaní subsumuje pod ustanovenie o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého povinnosti štátu podľa tohto ustanovenia v oblasti medzinárodných únosov sa musia vykladať vo svetle požiadaviek a o právach dieťaťa. Tento prístup si vyžaduje kombinovanú a harmonickú aplikáciu medzinárodných nástrojov s ohľadom na ich význam a dopad na ochranu práv detí a rodičov. Podľa názoru matky je súd povinný v tomto konaní aplikovať i ustanovenie o právach dieťaťa, podľa ktorého súd i v tomto konaní je povinný pri svojom rozhodnutí zohľadniť najlepšie záujmy maloletých detí a najlepší záujme maloletých detí musí byť prvoradý. Matka poukazovala na to, že v návratovom konaní sa vyžaduje preskúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa v širšom kontexte ako len vo vzťahu k posúdeniu, či nie sú dané okolnosti podľa ustanovenia alebo . V zmysle platnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je nutné vziať do úvahy najlepší záujem maloletých detí v čase rozhodovania súdu skôr, ako najlepší záujem maloletých detí v čase únosu alebo doby považovaného návratu. Matka videla najlepší záujem maloletých detí v tom, aby maloleté deti ostali na Slovensku. Otec maloletých detí zase videl najlepší záujem v tom, aby sa vrátili do Francúzska, do krajiny ich obvyklého pobytu. Každý z rodičov videl najlepší záujem maloletých detí v niečom inom a počas celého konania sa rodičia nezhodli na tom, či je skutočne v najlepšom záujme ich maloletých detí. Každý z rodičov žiadal, aby sa súd stotožnil s jeho predstavou o najlepšom záujme maloletých detí, pričom každý z rodičov mal za to, že jedine tá jeho predstava o najlepšom záujme maloletých detí je tá správna. Súd počas celého konania i za intenzívnej podpory opatrovníka maloletých detí, viedol rodičov aspoň k pokusu hľadania toho, čo je v najlepšom záujme ich maloletých detí, viedol rodičov aspoň k pokusu vec riešiť zmierlivo,

avšak bezúspešne. Naopak, počas konania sa vzťahy medzi rodičmi ešte viac vyhrotili a rodičia nie sú schopní spolu ani slušne komunikovať, nie to ešte hľadať najlepší záujem ich maloletých detí. Úlohu hľadať najlepší záujem maloletých detí tak „rozhádaní a nenávidiaci sa rodičia“ delegovali na súd s tým, že každý z rodičov počas konania preukazoval, že tá jeho predstava je jediný správny najlepší záujem maloletých detí. Súd v kontexte celej veci má za to, že v najlepšom záujme maloletých detí je, aby sa vrátili do krajiny ich obvyklého pobytu, do Francúzska, spolu s matkou. Ak by sa matka chcela vrátiť s maloletými deťmi späť na Slovensko, mala by vo Francúzsku požiadať súd o vyslovenie súhlasu s vysťahovaním maloletých detí na Slovensko, vyčkať právoplatného rozhodnutia súdu, a až potom sa vrátiť legálne s maloletými deťmi na Slovensko s realizovaním čo najširšieho a čo najintenzívnejšieho styku otca s maloletými deťmi.

53. S poukazom na vyššie uvedené súd ustáli, že návrhu otca je potrebné vyhovieť a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

54. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave.

Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa ustanovenia uznesenie podľa odseku 1 je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

Súd podľa ustanovenia poučuje účastníkov konania tiež o možnosti výkonu rozhodnutia v zmysle ustanovení a nasl. .

Na výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní je miestne príslušný súd, ktorý vo veci konal v prvej inštancii.

Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.

Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.

Podľa ustanovenia žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve a proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania, ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nemožno dosiahnuť inak.