Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Csr/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobkyne: B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H., I. XX, štátny občan SR, v zastúpení : advokátska kancelária agner & partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Špitálska 10, proti žalovanému Poštová banka, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, v zastúpení: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na súd 16.05.2019 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ a.s. zo dňa 16.05.2014 pod spisovou značkou .

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 23.06.2010 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere. Dňa 16.05.2014 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ a.s. rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie nárokov zmluvných strán, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

Zmluva o úvere zo dňa 23.06.2010 predstavuje spotrebiteľskú zmluvu a pri posudzovaní ustanovení je preto potrebné aplikovať ustanovenia príslušných právnych predpisov upravujúcich tzv. spotrebiteľské vzťahy. V exekučnom konaní oprávneného BENCONT COLLECTION, a. s. IČO: 47 967 692 (singulárny právny nástupca žalovaného do práv a povinností zo zmluvy o úvere z titulu prevzatia pohľadávky voči žalobkyni zo zmluvy o úvere od žalovaného) a povinného - žalobkyňa, o vymoženie 1.592,88 Eur vedenom Okresným súdom Bratislava III pod spisovou značkou bolo dňa 02.05.2019 žalobkyni doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.04.2019. V zmysle o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj v zmysle ďalších príslušných právnych predpisov právneho poriadku Slovenskej republiky, žalobkyňa podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, pričom o možnosti podať žalobu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku bola upovedomená taktiež v poučení upovedomenia o začatí exekúcie. Ustanovením zmluvy o úvere, ktoré má podľa rozhodcovského rozsudku založiť právomoc rozhodcovského súdu pre riešenie sporov zmluvy o úvere, malo byť ustanovenie článku 3 bodu 6 zmluvy o úvere znení: „ zmluvné strany sa dohodli,

že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10 druhej časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v o rozhodcovskom konaní “. V zmysle o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je potrebné platnosť rozhodcovskej doložky (ako dojednanej pred 01.01.2015) posudzovať podľa ustanovení účinných v čase dojednania, teda účinných k 23.06.2010. Procesno- právne aspekty rozhodcovského konania je v zmysle cit. zákona potrebné posudzovať podľa znenia predmetného zákona účinného v čase podania tejto žaloby. V zmysle sa účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa žiada rozhodcovský rozsudok zrušiť z dôvodu dojednania rozhodcovskej doložky v rozpore s nižšie uvedenými ustanoveniami príslušných právnych predpisov v znení účinnom v čase dojednania rozhodcovskej doložky, teda k 23.06.2010, a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie , , , a o neprijateľných zmluvných podmienkach. Predmetná Rozhodcovská doložka nebola v rozpore s individuálne dojednaná, naopak tvorila súčasť formulárového typu zmluvy o úvere zo dňa 23.06.2010. Prevažná časť rozhodcovskej doložky nebola dojednaná priamo v zmluve o úvere, ale až v článku 10 druhej časti Všeobecných obchodných podmienok. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.12.2012. Žalobkyňa v rozpore s nemohla ovplyvniť obsah znenia rozhodcovskej doložky, naopak, mohla buď prijať jej znenie spolu so znením celej zmluvy o úvere alebo znenie rozhodcovskej doložky odmietnuť, čo by však znamenalo odmietnutie celého znenia zmluvy o úvere. Žalovaný tak podmienil uzavretie zmluvy o úvere súhlasom žalobkyne s fixne na formulovaným znením rozhodcovskej doložky v rozpore s . Znenie rozhodcovskej doložky núti žalobkyňu, aby spory zo zmluvy o úvere riešila výlučne v rozhodcovskom konaní a preto vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. V zmysle uvedeného žalobkyňa považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo spôsobuje jej neplatnosť. Rozhodcovský súd teda nemal vôbec právomoc ohľadom právnych vzťahov zmluvných strán zmluvy o úvere konať a ani vydať rozhodcovský rozsudok, preto sa žalobkyňa domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku. 3. Na preukázanie uvedených skutočností predložila žalobkyňa súdu zmluvu o úvere - dostupná pôžička z 23.06.2010, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ a.s. sp. zn. zo dňa 16.05.2014, právoplatný 31.07.2014, vykonateľný 04.08.2014, upovedomenie o začatí exekúcie EX9288/15 z 23.04.2019, Všeobecné obchodné podmienky platné od 24.05.2010, doplnené podaním 21.05.2019.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 30.08.2019 tak, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Žaloba bola podaná 5 rokov po právoplatnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Žaloba je podaná už v čase účinnosti o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale včasnosť podania návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné posudzovať v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2014, podľa ktorej 30 dňová lehota na podanie žaloby začala plynúť dňom nasledujúcim po doručení rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa teda podala žalobu po uplynutí stanovenej prekluzívnej lehoty. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica .

5. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného písomne podaním z 05.12.2019 v ktorom uviedla, že ustanovenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovenie cit. zákona je treba vykladať tak, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje žalobcovi podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj počas exekúcie, avšak za predpokladu, že exekučný poriadok podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nevylučuje, pričom exekučný poriadok môže ustanoviť ďalšie dodatočné podmienky pred podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak teda a v spojení s ustanovením zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní výslovne umožňuje podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku počas exekučného konania a zároveň exekučný

poriadok podanie takejto žaloby nevylučuje a to ani v znení účinnom do 31.12.2014, je možné dospieť k jedinému správnemu záveru a to, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola žalobkyňa počas exekučného konania oprávnená podať. Navyše žalobkyňa bola o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku poučená v samotnom upovedomení o začatí exekúcie vedenej na podklade rozhodcovského rozsudku. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. nepredstavuje všeobecne záväzný právny akt. 6. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný písomne podaním zo dňa 23.03.2020, v ktorom uviedol, že naďalej tvrdí, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, ktorá v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2014 bola v dĺžke 30 dní a začala plynúť dňom nasledujúcim po doručení rozhodcovského rozsudku. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyňou bola podaná v súlade s platnou právnou úpravou, žalovaný ďalej namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016 postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere číslo 4883382410 zo dňa 23.06.2010 vrátane príslušenstva na nového veriteľa, ktorým sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. IČO: 47 967 692, o čom žalobkyňu riadne informoval listom zo dňa 13.12.2016, teda žalobkyňa o tom, kto je jej veriteľ v čase podania žaloby vedela. Ako dôkaz predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2016 a zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2016. Zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným zanikol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax súdov ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 01.07.2008, rozsudok Krajského súdu Trnava z 08.03.2017, rozsudok Krajského súdu Bratislava 24.05.2017). Postupník sa na základe postúpenia stal veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudol s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Žalovaný ďalej tvrdí, že rozhodcovská doložka bola medzi stranami sporu dohodnutá a predstavuje platný právny úkon súladný s právnou úpravou platnou v čase uzavretia. Poukázal na znenie všeobecných obchodných podmienok časť II bod 10.2.2 písm. b) v zmysle ktorého: pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka nevyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalobkyne, ako to tvrdí v žalobe. Žalovaný navrhuje aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému právo na náhradu trov súdneho konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100%. 7. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný nepredložil súdu dôkazy zmluvu o postúpení pohľadávok I/2016 zo dňa 06.10.2016 uzavretá medzi žalovaným a BENCONT COLLECTION, a. s, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky z 13.12.2016.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.03.2021, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti strán sporu. Právni zástupcovia strán sporu na výzvu súdu realizovanú v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu č. ( v znení vyhl. č. ) účinnej do 31.03.2021 oznámili súdu, že súhlasia s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti.

9. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ sp. zn. zo dňa 16.05.2014, bola uložená povinnosť žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) istinu vo výške 1.592,88 Eur, úrok vo výške 24,00 % ročne zo sumy 1.592,88 Eur od 02.01.20014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.592,88 Eur od 02.01.2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01.01.2014 vo výške 428,82 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 101,08 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Plnenie priznal na základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23.06.2010 č. 4883382410, ktorú uzatvorila žalobkyňa ako spotrebiteľka s tým, že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti úverovej zmluvy v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Rozsudok sa podľa vyznačenej doložky stal právoplatný 31.07.2014, vykonateľný 04.08.2014. Z poučenia, ktoré je obsiahnuté v rozhodcovskom rozsudku pre strany rozhodcovského konania vyplýva, že tieto boli poučené o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa o rozhodcovskom konaní na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

10. Z Upovedomenia o začatí exekúcie číslo EX 9288/15 zo dňa 23.04.2019 vydaného Mgr. Janou Virličovou súdnou exekútorkou súd zistil, že žalobkyňa ako povinná bola upovedomená v zmysle a nasl. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( Exekučný poriadok) o začatí exekučného konania na majetok žalobkyne na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ sp. zn. zo dňa 16.05.2014, právoplatný 31.07.2014, vykonateľný 04.08.2014 a na základe poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré vydal Okresný súd Bratislava III dňa 01.04.2019 č. k. na návrh oprávneného BENCONT COLLECTION, a. s. Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692. Z poučenia vyplýva, že žalobkyňa bola poučená že v zmysle Exekučného poriadku tak, že povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia začatie exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Zároveň poučenie obsahuje, že v zmysle Exekučného poriadku môže ako povinná, ktorá je spotrebiteľom, podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu.

11. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis, len ak to tento zákon výslovne ustanovuje.

12. Podľa ods. , žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

13. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

14. Podľa § 73 ods.1 cit. zák., ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

15. Podľa ods.2 cit. ustanovenia na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

16. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

17. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 243d) ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

19. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

20. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou žalovaného, či žalobkyňa podala návrh na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku včas, pričom žalobkyňa poukazuje v tomto smere aj na poučenie v Upovedomení o začatí exekúcie číslo EX 9288/15 zo dňa 23.04.2019.

21. Na základe predložených dôkazov súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v období do 31.12.2014 ( 16.05.2014 ), možno vztiahnuť na právne posúdenie nároku uplatneného žalobkyňou v tomto konaní žalovaným citovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 19.01.2017, podľa ktorého formulácia prechodných ustanovení v , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súvisí práve so zavedením nových podmienok pre rozhodovanie spotrebiteľských sporov spotrebiteľským rozhodcovským súdom, aj keď ich cieľom je použiť tento zákon aj na rozhodcovské konania, ktoré začali pred dátumom 01.01.2015, pokiaľ ich predmetom je spor spĺňajúci znaky spotrebiteľského sporu a pokiaľ tieto neboli do 31.12 2014 skončené a pokračuje sa v nich po transformácii pôvodných rozhodcovských súdov na spotrebiteľské rozhodcovské súdy a tiež za podmienok, že plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného podľa o rozhodcovskom konaní začalo, ale neskončilo pred dátumom 01.01.2015. Zároveň sú v nich stanovené podmienky, za ktorých môže v takýchto veciach konať. Z ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že len ak nie je ďalej ustanovené inak, sa jeho ustanovenia použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015, pričom právne účinky úkonov, ktoré už v rozhodcovskom konaní začatom pred 01.01.2015 boli v rozhodcovskom konaní vykonané, zostávajú zachované. Z obsahu tohto ustanovenia nesporne vyplýva, že zákonodarca mal na mysli tie rozhodcovské konania, ktoré síce začali pred 01.01.2015, avšak neboli ešte ukončené rozhodcovským rozsudkom, ktorý by nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda v ktorých je nevyhnutné za podmienok stanovených v , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pokračovať. Z ods. 2 cit. ustanovenia vyplýva, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01.01.2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z jeho obsahu je tak zrejmé, že takáto lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá bola stanovená na 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podľa o rozhodcovskom konaní mohla síce začať plynúť pred 01.01.2015, avšak k dátumu 31.12.2014, resp.01.01.2015 ešte neuplynula, a teda trvala a jej koniec pripadol až na dátum po 01.01.2015. Tá skutočnosť, že v ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je odkaz aj na tohto zákona, v ktorom je upravená možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v priebehu exekučného konania, nemá automaticky za následok to, že každý rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bude môcť byť kedykoľvek preskúmaný postupom podľa Exekučného poriadku, na ktorý ust. , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní odkazuje, ak účastník rozhodcovského konania podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v behu 15-dennej lehoty na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie, vedenej na jeho podklade ako exekučnom titule. Ak aj je žalobca v prejednávanej veci spotrebiteľom a v lehote 15 dní podal podľa cit. ust. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd, je pre posúdenie jej opodstatnenosti relevantné to, či rozhodcovské konanie právoplatne skončilo do 31.12.2014, a teda či bol rozsudok vydaný rozhodcovským súdom v konaní začatom a aj skončenom podľa o rozhodcovskom konaní a či žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania uplynula lehota stanovená Zákonom o rozhodcovskom konaní v o rozhodcovskom konaní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku do 31.12.2014. Je treba zdôrazniť, že ust. Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 obsahuje totiž odkaz na poznámku 4ead), a teda na o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a nie na o rozhodcovskom konaní a navyše z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že len vtedy exekútor poučí povinného v upovedomí o začatí exekúcie o tom, že má možnosť podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa

osobitného predpisu, ak týmto osobitným predpisom je práve zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a ak bolo rozhodnutie, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia, vydané v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. To je dôvod, pre ktorý mu ukladá aj povinnosť priložiť k upovedomeniu o začatí exekúcie vzor žaloby podľa osobitného predpisu, ktorým podľa odkazu pod č. 4g je opäť zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a nie zákon o rozhodcovskom konaní.

22. V tomto prípade rozhodcovské konanie začaté podľa bolo nielen právoplatne skončené, ale žalobkyni uplynula aj lehota 30 dní na to, aby sa mohla úspešne domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou na všeobecnom súde a to do nadobudnutia účinnosti o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z ustanovenia je zjavné, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku síce mohla začať plynúť pred dátumom 01.01.2015, avšak musela trvať aj po tomto dátume, čo v prejednávanej veci splnené nebolo. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyni uplynula ešte pred termínom 01.01.2015, preto na prejednávanú vec nie je možné aplikovať prechodné ustanovenia o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

23. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený (podľa vyznačenej doložky právoplatnosti) dňa 31.07.2014 (právoplatný 31.07.2014, vykonateľný 04.08.2014) t. j. dňom 01.08.2014 začala plynúť lehota v zmysle ustanovenia . Posledným dňom lehoty bol deň 30.08.2014. Žalobkyňa podala žalobu na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku dňa 16.05.2019, teda po uplynutí 30- dňovej lehote stanovenej v

24. Žalovaný ďalej namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016, ktorou postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere číslo 4883382410 zo dňa 23.06.2010 uzavretou medzi stranami sporu, vrátane príslušenstva na nového veriteľa, ktorým sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. IČO: 47 967 692.

25. Zo žalovaným predloženého oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky z 13.12.2016 adresovaného žalobkyni vyplýva, že žalovaný oznámil žalobkyni, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016 uzavretej medzi žalovaným ako postupcom a BENCONT COLLECTION, a. s. Vajnorská 100/A, Bratislava, ako postupníkom bola pohľadávka voči žalobkyni zo Zmluvy o úvere uzavretej dňa 23.06.2010 č. 4883382410 so všetkými právami a povinnosťami postúpená na uvedenú spoločnosť.

26. Súd má za to, že táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, nakoľko vyplýva aj z upovedomenia o začatí exekúcie tak, ako to uviedla aj žalobkyňa v podanej žalobe.

27. Z uvedeného vyplýva, že na základe postúpenia sa stala veriteľom žalobkyne namiesto postupcu spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., ktorá pohľadávku nadobudla s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené a ktorá aj iniciovala exekučné konanie voči žalobkyni. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, ,že námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v spore je dôvodná, keď aj v prípade, že by žalobkyňa bola v konaní úspešná, rozhodcovské konanie by nemohlo byť ďalej vedené so žalovaným.

28. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná žalobkyňou až po uplynutí zákonnej lehoty a voči subjektu, ktorému nesvedčí pasívna legitimácia v tomto spore a preto žalobu zamietol. Ďalšími skutočnosťami namietanými žalobkyňou sa už preto nezaoberal.

29. O nároku žalovaného na náhradu trov konania vzhľadom na jeho plný úspech v konaní ( žaloba bola zamietnutá) súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.