Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-90-2019.pdf
PDF · 79.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/90/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: COFIDIS SA, Villeneuve- d` Ascq CEDEX, Parc de la Haute Borne, 61 Avenue Halley, Francúzsko, konajúci prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Bratislava - mestská časť Petržalka, Einsteinova 11/3677, IČO 50 595 628, zastúpeného: Advokátka kancelária Antovszká, s. r. o., Bratislava, Bárdošova 2/A, proti žalovanému: M. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. A., J. XXX, o zaplatenie 1.094,79 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.115 eur z a s t a v u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 74,19 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 32,96 eur na trovách právneho zastúpenia, k rukám advokáta žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 18.03.2019 (podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica cestou upomínacieho konania) domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu istiny vo výške 1.094,79 eur, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 805,40 eur od 02.04.2018 do zaplatenia a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru poskytnutého vo výške 1.668 eur. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Cofidis, a. s., Bratislava, IČO 36 816 337) so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. 90109974 dňa 07.02.2017, prvotne čerpal úver na nákup tovaru, žalovaný mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 162,52 eur, spolu s odplatou mal splatiť sumu 1.950,24 eur. Svoj záväzok si neplnil, na úvere uhradil sumu 862,60 eur, preto žalobca zmluvu vypovedal ku dňu 02.01.2018.
(2) Žalovanému bola žaloba doručená riadne dňa 25.05.2020, napriek výzve súdu sa k nej nevyjadril.
(3) Písomným podaním zo dňa 27.01.2021 žalobca v časti nároku na zaplatenie istiny 1.094,79 eur a sčasti nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 20,21 eur vzal žalobu späť. Uviedol, že žalovaný v rámci mimosúdnych rokovaní (pre ktoré bolo súdne konanie prerušené uznesením č. k. 12Csp/90/2019-94 zo dňa 27.07.2020 prerušené) zaplatil na pohľadávke žalobcu celkom 1.115 eur (v troch splátkach - 370 eur dňa 24.07.2020, 370 eur dňa 11.08.2020 a 375 eur dňa 10.09.2020). Úrok z omeškania na základe úhrad istiny vyčíslil na 94,40 eur, z čoho uhradil žalovaný sumu 20,21 eur.
(4) Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(5) Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu súd konanie v späťvzatej časti zastavil.
(6) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(7) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(8) Žalobca uzavrel dňa 07.02.2017 so žalovaným „Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere“ v písomnej forme pod č. formulára 909974. Úverový limit bol určený na 2.000 eur, prvé čerpanie (na nákup tovaru) vo výške 1.668 eur mal žalovaný splatiť (vrátane poistenia) v 12 mesačných splátkach po 162,52 eur od 15.03.2017. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vyčíslená údajom 34,34%, úroková sadzba bola určená na 29,9% ročne.
(9) Podľa histórie úveru žalovaný zaplatil na úvere 5 splátok. Listom zo dňa 02.01.2018 oznámil žalobca žalovanému s poukazom na čl. 4 VOP a na omeškanie so splácaním úveru výpoveď zmluvy. Zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu aktuálneho dlhu 1.144,79 eur.
(10) Zmluva o (revolvingovom) úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka (OBZ) bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (žalobca je podnikateľ a úvery - pôžičky v rámci svojej podnikateľskej činnosti /“poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje bankové povolenie“/ poskytuje opakovane (dodávateľ), žalovaný je fyzická osoba, ktorá preukázateľne nekonala v tomto úverovom vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti - spotrebiteľ), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov - ZSÚ a navyše aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách. (11) Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(12) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(13) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(14) V danom prípade strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca žalovanému v zmysle zmluvy poskytol úverové prostriedky s úrokom. Túto čiastku bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi, v mesačných splátkach včas a v určenej výške, ktoré zmluvné povinnosti si v tomto smere neplnil, dostal sa do omeškania s platením úveru pri splátke č. 6 (august 2017). Žalovaný nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval. V priebehu konania žalovaný uhradil podstatnú časť na žalobnom nároku, žaloba bola v zmysle vyčíslenia zostatku na úroku z omeškania žalobcom však tiež
dôvodná a preto súd žalobe v jej zvyšku vyhovel a priznal žalobcovi aj nárok na zostávajúci úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom), odo dňa uplatneného žalobcom, nakoľko žalovaný bol s vrátením úveru preukázateľne v omeškaní.
(15) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(16) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(17) Žalobca ako po procesnej stránke úspešná strana sporu (úspech mu treba pričítať aj v späťvzatej časti žaloby) má nárok na náhradu trov voči žalovanému v plnom a v súlade s čl.17 CSP („Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“) súd rozhodol zároveň, keďže ide s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach o vec „jednoduchého právneho posúdenia“, o výške trov. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia podľa špecifikácie advokáta v písomnom podaní z 27.01.2021 tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby - 19,92 eur, paušálny výdavok 13,04 eur, vrátane DPH 20%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)