Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/15/2023

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX a 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX, právne zastúpených advokátskou kanceláriou Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Tajovského 17, IČO: 50 164 988, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 433269/2023 z 25. augusta 2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.11.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 10.11.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 10.11.2023 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 433269/2023 zo dňa 25.08.2023, ktorým tento ako správny orgán druhého stupňa podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v odvolacom konaní zmenil výšku vyrubeného poplatku za rozvoj zo sumy 29 715,00 eura na sumu 18 060,00 eura (miestny poplatok za rozvoj za stavbu dodatočne povolenú rozhodnutím č. MK/ A/2022/15691-05/IV/MIS zo dňa 23.12.2022, právoplatným dňa 23.12.2022 bol vyrubený daňovému subjektu A. B., D. XXXX/XX, XXX XX C., číslo daňovníka: 925825 a to rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa t. j. Mestom Košice č. MK/B/2023/267511/MK/B/2023/00203980/43 zo dňa 02.05.2023, podľa o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Všeobecne záväzného nariadenia č. 211 o miestnom poplatku za rozvoj ).

2. V žalobe žalobcovia zároveň žiadali priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnili tým, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia by im hrozila značná finančná škoda a priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdili, že nezaplatenie miestneho poplatku za rozvoj predstavuje pre žalovaného zákonný podklad pre vykonanie daňovej exekúcie. Vzhľadom na výšku poplatku v sume 18060,00 eur, pri zohľadnení, že žalobca 1/ je dôchodcom vo veku 69 rokov ide o znacˇnú financˇnú záťaž. Keďže žalovaný nepristúpil na splátkový kalendár, uvedenú sumu si bol nútený požičať, a zaplatením poplatku sa vyhol daňovému exekucˇnému konaniu. Žalobca 1/ vyslovil názor, že uhradenie predmetného poplatku neoslabuje jeho postavenie vo vzťahu k priznaniu odkladného účinku , ale práve naopak jeho postavenie je umocnené. V prípade priznania odkladného účinku mu bude žalovaný povinný vrátiť prijatú platbu a žalobca si tak bude môcť splniť svoju záväzkovú povinnosť vrátiť požičanú sumu skôr, teda za výhodnejších podmienok, ako by tomu bolo neskôr. Za situácie, že hrozila škoda a škoda aj nastala, je dôvodné priznať žalobe odkladný úcˇinok. Takéto rozhodnutie správneho súdu by zároveň

nebolo v rozpore s verejným záujmom, pretože pôžičkou získal potrebné finančné prostriedky a mal vôľu predmetný poplatok dobrovoľne uhradiť.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zaujal stanovisko v písomnom vyjadrení zo dňa 12. 03. 2024. Uviedol, že návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe považuje za neopodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom vôbec nevyplýva, že by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia možné priznať správnej žalobe žalobcu odkladný účinok. Žalobca poukázal iba vo všeobecnej rovine na to, že peniaze na úhradu poplatku si musel požičať, ale aká je jeho finančná situácia neuviedol a ani súdu nepreukázal. Taktiež ničím (žiadnou zmluvou s určením podmienok pôžičky) nedeklaroval, že po prípadnom vrátení uhradenej sumy poplatku zo strany Mesta Košice (prvostupňového orgánu) by mohol požičanú sumu vrátiť skôr a za výhodnejších podmienok. Žalovaný tak nepovažoval za preukázané, že v predmetnom prípade by mal byť záujem žalobcu nad záujmom administratívneho orgánu a používať vyššiu ochranu, ako verejný záujem vyjadrený použitím výnosu z poplatku podľa v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadný iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

8. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konajúci správny súd zdôrazňuje, že ide o výnimočné rozhodnutie, v ktorom sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z povahy veci je nesporným, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po prípadnom zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého ale musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku, by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. V tej súvislosti správny súd konštatuje, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahuje iba tvrdenie o tom, že žalobcovi, ktorý je dôchodca hrozí značná finančná škoda, neobsahuje však označenie žiadnych dôkazov na preukázanie hrozby závažnej ujmy, finančnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku a ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Súd má tiež za preukázané, že žalobca svoje tvrdenia ničím nepodložil a zo správnej žaloby nie je zrejmé ani to, aká je jeho finančná situácia a majetkové pomery. Ďalej súd poukazuje aj na tú podstatnú skutočnosť, že z obsahu samotnej žaloby ako aj písomného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca predmetný poplatok už uhradil z dôvodu, aby sa vyhol prípadnému daňovému exekučnému konaniu. Nie je tak splnená základná ani podmienka, že žalobcovi hrozí výkon rozhodnutia, pretože tento by za daného skutkového stavu už nebolo možné neriadiť. Bez ďalšieho ( t. j. bez preukázania konkrétneho obsahu zmluvy s určením podmienok poskytnutej pôžičky)

nemožno dospieť k záveru, že žalobcovi prípadne aj hrozí závažná ujma , resp. iné právne následky spočívajúce v tvrdenej skutočnosti, že svoj záväzok vrátiť požičanú sumu v budúcnosti splní za menej výhodných podmienok , ako by tomu bolo, ak by pôžičku vrátil po vrátení zaplateného poplatku zo strany administratívneho orgánu po priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, po vyhodnotení obsahu žalobcami podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podľa právneho názoru správneho súdu neboli preukázané dôvody na kladné rozhodnutie o podanom návrhu zmysle ustanovenia .

10. Z vyššie uvedenej citácie vyplýva, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe podmieňuje zákonodarca nielen hrozbou ujmy na subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným závažným nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale aj splnením ďalšej podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Keďže žalobcovia vyššie uvedené skutočnosti nepreukázali, správny súd sa už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, to znamená, či priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom.

11. Z týchto podstatných dôvodov preto správny súd návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa ustanovenia .

12. Senát Správneho súdu v Košiciach vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( v spojení s ustanovením ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).