Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoP-12-2021.pdf
PDF · 113.39 KB
Case nature
Subarea
26CoP/12/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. U., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. v konaní procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: T. L., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu O., t.č. O., Y. V. X, a otca: H. U., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu J. B. P., L. V. XXXX/XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 29. júla 2020 č.k. 13P/45/2020-24, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým matka navrhovala v podstate zmenu rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 31P/49/2018-18 z 12.12.2018 v časti úpravy styku otca s maloletou Q. a to tak, že otec bude oprávnený sa s maloletou stýkať každý párny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod., počas vianočných prázdnin dňa 25.12. v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. a dňa 3.1. v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod.
1.2.1 V konaní mal za osvedčené, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 31P/49/2018-18 z 12.12.2018 súd schválil rodičovskú dohodu na základe ktorej otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku ju v mieste bydliska matky odovzdá. Počas vianočných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou okrem bežného styku aj dňa 25.12. v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. a dňa 3.1. v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.
1.2.2 Maloletá Q. je diabetička a užíva inzulín.
1.2.3 Matka so svojím súčasným partnerom navštívili urgentný príjem Fakultnej nemocnice Trnava, kde im bolo diagnostikované povrchové poranenie inej časti hlavy a bolo im odporučené šetrenie a lokálne chladenie.
1.2.4 Dňa 17.7.2020 matka so svojím priateľom podali vysvetlenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Trnave k udalosti zo 17.7.2020, kedy počas odovzdávania maloletej matke jej otcom došlo medzi otcom na strane jednej a matkou a jej priateľom na strane druhej ku konfliktu, ktorý vyústil do fyzického napadnutia matky a jej priateľa.
1.2.5 Matka a otec maloletej spolu komunikovali ohľadom stravy maloletej a hodnoty cukru v jej krvi, pričom otec matke oznámil, že maloletá mala cukor 24,3 na čo matka oznámila otcovi aktuálnu hodnotu 9,7 a požiadala otca, aby sa v budúcnosti vyhýbal extrémom v jedení.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok na bezodkladnú úpravu pomerov - úpravu styku otca s maloletým dieťaťom podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 a § 363 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 až ods. 3, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 330 ods. 1 ods. 2, § 332 ods. 1, § 333, § 334 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) a napokon podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 a ods. 2 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a dospel k záveru, že takýto návrh matky maloletej nie je dôvodný.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že neodkladné opatrenie má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov u účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Takýmto spôsobom zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, respektíve k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
1.5 Matka tvrdila ako aj osvedčila, že maloletá je diabetička. Skutočnosť, že hodnota cukru v jej krvi dňa 11.7.2020 počas styku otca s maloletou stúpla na úroveň 24,3 neznamená okamžite, že konanie otca ohrozuje zdravie alebo život maloletej. Matka v návrhu síce uviedla, že otec počas styku s maloletou nerešpektuje jej stravovacie obmedzenia, ďalej však bližšie označila iba jednu udalosť zo dňa 11.7.2020. Nemožno preto uzavrieť, že konanie otca dlhodobo a vážne ohrozuje zdravotný stav maloletej. Súd má za to, že je bežným javom u diabetikov, že ich hodnota cukru v krvi kolíše. Preto nemožno dospieť jednoznačne k záveru, že prístup otca k zdravotnému stav maloletej je ľahostajný - vyžadujúci si okamžitý zásah súdu.
1.6 Matka návrh ďalej odôvodnila tým, že otec nerešpektuje súdom upravený styk s maloletou, nakoľko sa domáha styku aj nad rámec rodičovskej dohody schválenej súdom. K uvedenému súd uvádza, že takáto dohoda poskytuje oprávnenému rodičovi určitý základný rámec na stretávanie, ktorý je vynútiteľný štátnou mocou v prípade, ak bude stretávanie marené. Nič nebráni rodičom, aby následne v praktickom živote tento rámec dohodou modifikovali podľa potrieb dieťaťa a ich samotných. Zásadne treba vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Tým sa myslí nielen takzvaný "bežný" voľný čas počas pracovných dní školského roka, ale všetok voľný čas dieťaťa vrátane víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah v prípade, ak má rodič záujem o stretávania v normálnom rozsahu jednej polovice voľného času dieťaťa, je obmedzením stretávania. Maloletá má 9 rokov, kedy je obvyklé v rámci styku prespávanie u rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti.
1.7 Skutočnosť, že medzi otcom a matkou maloletej došlo ku konfliktu, ktorý vyústil až k fyzickému napadnutiu, súd nepovažuje za odôvodňujúci zúženie už aj tak úzkeho rozsahu styku otca s maloletou. Vzniknutý konflikt je dôvodom na postih páchateľa v rámci správneho alebo trestného konania, prípadne dôvodom na zmenu spôsobu odovzdávania dieťaťa. V zásade nemožno obmedzenie styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.
1.8 V danom prípade súd upravený styk otca s maloletým dieťaťom považuje za obmedzenie stretávania a dôvody uvádzané matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za odôvodňujúce urgentný zásah zo strany súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom je možné vykonať len v konaní vo veci samej po dôkladnom preskúmaní nielen pomerov obidvoch rodičov, ale predovšetkým pomerov maloletého dieťaťa. Na základe týchto dôvodov potom súd návrh matky ako nedôvodný zamietol.
2.1 Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletej s návrhom na jeho zmenu vyhovením jej návrhu, viniac súd prvej inštancie, že tento
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, keď pri svojom rozhodnutí nevzal do úvahy matkou tvrdenú skutočnosť, že otec maloletej v čase, keď má maloletú v osobnej starostlivosti, jej zdravotný stav ani s tým súvisiace obmedzenia neberie do úvahy, stravu jej vyberá a predkladá bez akéhokoľvek uváženia, dovoľuje jej konzumáciu sladených pokrmov, zloženie stravy následne pred matkou zamlčuje alebo jej poskytuje nepravdivé informácie, či vystavuje maloletú zdravotným komplikáciám pri každej realizácii súdom určeného styku s maloletou. Táto situácia nastala aj dňa 11.7.2020, kedy maloletej počas stretnutia s otcom vystúpila hodnota cukru na 24,3, čo matka musela riešiť konzultáciou s lekárom.
2.2 Ďalším dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že otec maloletej nerešpektuje súdom ustanovenou úpravu styku s maloletou a žiada od matky, aby mu umožnila stretnutia podľa jeho vlastných predstáv, čo v prípade odmietnutia vyvoláva u otca agresívne reakcie a verbálne útoky voči matke a jej súčasnému partnerovi, tak ako to bolo aj dňa 17.7.2020, keď mu matka odmietla dať súhlas s prenocovaním maloletej u otca.
2.3 Skutočnosť, že zdravotný stav maloletej si vyžaduje prísne dodržiavanie nastavených pravidiel dokazujú lekárske správy predložené matkou už v návrhu, ako aj lekársky nález MUDr. W. L. z 10.8.2020, kde lekárka v časti kontrolné vyšetrenie uvádza, že u maloletej boli zvýšené glykémie počas celého dňa, niektoré dni absentujú merania glykémií od 10:00 hod. do večera, nie je to pravidelné, kedy dni s absentujúcimi meraniami glykémie v danom čase sú práve dni, kedy prebiehalo stretnutie maloletej s otcom. Z tohto je zrejmé, že nejde o ojedinelú výnimočnú situáciu ale o permanentný stav, kedy otec dlhodobo odmieta zmeniť svoj postoj voči dcére a jej špecifickým potrebám, čím ju vystavuje riziku počas každého stretnutia s ňou.
2.4 Neadekvátnym je aj bagatelizovanie konfliktoch rodičov a ich dopadu na maloletú. Dňa 17.8.2020 bola matka opätovne nútená podať oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na otca z dôvodu, že tento nedodržal určený čas styku s maloletou, keď dňa 16.8.2020 matke maloletú odovzdal o 19:11 hod. napriek tomu, že ju mal odovzdať o 18:00 hod..
2.5 Záver súdu prvej inštancie, že v najlepšom záujme dieťaťa je ponechať v platnosti doterajšiu úpravu styku maloletej s otcom až do prípadného rozhodnutia vo veci samej matka považuje zjavne za nesprávne právne posúdenie veci, ktoré v kontexte zdravotného stavu maloletej a nezodpovedného prístupu otca k jej starostlivosti v určených časoch styku neobstojí.
3.1 Otec maloletej odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky poprel jej obvinenia z nerešpektovania súdom nariadeného rozsahu styku s maloletou z jeho strany ako aj obvinenia matky z jeho agresívneho správania sa s tým, že je to práve matka, ktorá sa správa agresívne, vulgárne ho uráža a to aj pred maloletou Q. a sústavne sa mu snaží brániť v styku s maloletou.
3.2 Toho času má partnerku, ktorá má syna v rokoch ako je Q. a od tejto doby jeho záujem tráviť s maloletou viac času napríklad aj cez letné prázdniny rastie, matka však takéto jeho snahy marí. Maloletú Q. veľmi miluje a preto dbá aj na jej zdravotný stav.
4. Procesný opatrovník odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení sa a odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť z dôvodu, že v danom prípade nebolo potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, nakoľko od posledného rozhodnutia súdu (právoplatného dňa 14.1.2019) - schválenej rodičovskej dohode o úprave styku nenastala taká zmena okolností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia. V dňoch 19.10.2020 a 20.10.2020 sa procesný opatrovník opakovane niekoľkokrát za deň pokúšal telefonicky skontaktovať s matkou maloletej na poslednom známom telefónnom čísle za účelom zistenia názorov maloletej Q. na stretávanie sa s jej otcom, avšak na opakované zvonenia nikto nereagoval, telefón vyzváňal až do vypnutia zvonenia. Dňa 20.10.2020 telefón zodvihol muž, ktorého požiadali, aby im odovzdal k telefónu matku dieťaťa T. L.. Muž uviedol, že moment a po chvíli sa ohlásila žena, ktorej sa pýtali, či je T. L., táto opakovane uviedla, že nie je (z celkového počutia im bolo podozrivé správanie menovanej, podľa ich úsudku zatajila svoju identitu). Procesný opatrovník dáva do pozornosti, že posledne stanovený styk otca s maloletou vo veku 9 rokov je už aj tak v pomerne úzkom rozsahu, preto sa stotožňuje s názorom a rozhodnutím súdu prvej inštancie a odporúča odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
6.1 Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodním napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
6.2 Podľa § 111 písm. b), c) a d) C.m.p. v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, o výžive maloletého a o styku s maloletým.
6.3 Podľa § 24 ods. 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkony rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
6.4 Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
6.5 Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
6.6 Podľa § 121 C.m.p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo pozbavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
6.7 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vlastnosťou právoplatných, meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je základnou súčasťou záruky právneho štátu. Len výnimočne zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených podmienok alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch. Do druhej skupiny výnimiek patrí § 121 C.m.p.. Zmenu tam uvedených rozhodnutí možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Podľa tohto ustanovenia môže súd zmeniť alebo zrušiť aj rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých. S ohľadom na skutočnosť, že tu nie sú vymenované iné konania, diferencované v § 111 C.m.p., na ktoré sa nesporne tiež vzťahuje ustanovenie o zmene pomerov (napríklad styku rodiča s dieťaťom, ako to bolo aj v práve prejednávanej veci) je potrebné túto výnimku vysvetľovať rozširujúco a nechápať rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností len ako rozsudky vydané podľa § 24, respektíve § 36 ZoR. Môže ísť o všetky rozsudky (a aj meritórne uznesenia), ktorými súd fakticky zasiahol do výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane úpravy styku hoc aj neodkladným opatrením. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa a výžive maloletého (vrátane úpravy styku rodiča s dieťaťom) len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Tak je tomu obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje priaznivejšie podmienky pre úspešný vývoj dieťaťa. Rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave výchovy maloletého dieťaťa zostáva vždy záujem dieťaťa (R 97/1967), ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie.
7. Vzhľadom na úvahy uvedené vyššie odvolací súd uzavrel, že nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa nemal stotožniť so závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia, teda argumentáciou, na
ktorej bol postavený názor súdu prvej inštancie o dôvodoch, pre ktoré návrhu matky v prejednávanej veci nebolo možné vyhovieť (neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletej Q.). Na tieto jasne pomenované dôvody by tak pre ich výstižnosť zásadne postačovalo i len odkázať (prvá časť ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p.), pričom odvolací súd len z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky považuje za potrebné (resp. vhodné) uviesť ešte nasledovné:
8. Účelom konania o predbežnom opatrení je dočasná a podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov účastníkov za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov (alebo obava, že exekúcia bude ohrozená), pre ktorú vec neznesie odklad až do vydania rozhodnutia vo veci samej, teda do rozsudku upravujúceho pomery účastníkov definitívne (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, však kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby tu bolo možno považovať potrebu navrhovanej dočasnej úpravy za osvedčenú (to preto, lebo súd pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení zásadne nevykonáva žiadne dokazovanie, ktoré je takto vyhradené až konaniu vo veci samej).
9. Žiadna z podmienok zhora však ani podľa názoru odvolacieho súdu v tejto konkrétnej veci splnená nebola.
10. Predovšetkým tu totiž nebol stav nedostatku úpravy pomerov majúcich sa upraviť navrhovaným neodkladným opatrením, nakoľko (ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie) otázka zverenia maloletej Q. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, úpravy výživy maloletej a prístupu otca k právu podieľať sa na výchove dieťaťa a kontakte s ním formou úpravy styku bola dočasne upravená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18P/85/2014 z 10.6.2015 a rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 31P/49/2018-18 z 12. decembra 2018 s tým, že právo otca stýkať sa s maloletou a podieľať sa na jej výchove je už značne obmedzené práve rozsahom styku vymedzenom v dohode rodičov, ako na to správne poukázal či už súd prvej inštancie alebo aj procesný opatrovník maloletej.
11.1 Podľa § 36 ods. 1 ZoR (zákon číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
11.2 V zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. 11.3 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 11.4 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že § 36 ods. 1 ZoR uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičmi tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesta stretávania, posudzovať veľmi starostlivo. Rozhodujúce sú okolnosti jak na strane maloletého dieťaťa - jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na jeho školské, prípadne predškolské povinnosti (pravdaže ak je dieťa vo veku, kedy takéto povinnosti už má), ale aj na strane jeho rodičov a to najmä ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti a podobne. Toto je však možné len po náležitom dokazovaní vykonanom za účasti všetkých účastníkov konania v riadnom súdnom konaní vo veci samej, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov je totiž povinný rešpektovať základné právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pritom je povinný dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi (§ 24 ods. 4 ZoR), nehovoriac o tom, že obmedzenie výkonu rodičovských práv pre prípadné zavinené správanie sa niektorého z rodičov (medzi, ktoré je možné zaradiť aj výrazné obmedzenie práva rodiča na styk s maloletým dieťaťom - ako to v tomto prípade navrhuje matka, keď podľa jej návrhu by mal otec právo na stretávanie sa s jeho dcérou v podstate len v rozsahu 8 hodín za mesiac) je možné len za splnenia zákonných podmienok, a to najmä, ak niektorý z rodičov trvale žije neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonáva vôbec alebo nezabezpečuje výchovu maloletého dieťaťa (§ 38 ods. 2 ZoR). V takomto prípade súd musí splnenie hmotnoprávnych podmienok na obmedzenie výkonu rodičovských práv jednému z rodičov na jednej strane hodnoverne zistiť a na druhej strane takéto zistenia hodnotiť objektívne, a to v súlade so spoločensky akceptovateľnými morálnymi hodnotami a postojmi, čo taktiež nie je možné bez náležitého dokazovania vo veci samej.
11.5 Zo skutkového stavu osvedčeného pred súdom prvej inštancie ako aj vyjadrenia sa otca maloletej k odvolaniu matky aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že každý z rodičov maloletej má záujem podieľať sa na výchove maloletej rešpektujúc jej potreby vyplývajúce aj z jej zdravotného stavu a udržiavaní silných citových väzieb s maloletou. Takéto záujmy rodičov sú súladné aj s odôvodneným záujmom maloletej Q. na udržiavaní rovnocenného styku s oboma rodičmi a to v čo najširšom rozsahu. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že rodičia maloletej by v prvom rade mali vynaložiť maximálne úsilie na to aby potlačili svoje vzájomné animozity a prejavy vzájomnej nenávisti spojené s ich agresivitou a v záujme vytvorenia pocitu šťastia a pocitu radosti maloletej zo záujmu o jej výchovu zo strany oboch jej rodičov (na ktorý má bez akýchkoľvek pochybností nárok) predchádzali vzájomným konfliktom pri ich stretoch v súvislosti s realizáciou styku maloletej s otcom a tým eliminovali vznik nepríjemných a stresových situácií, ktorých účastníkom sa nechcene stáva aj maloletá Q.. Zároveň pokiaľ majú rodičia záujem o zmenu úpravy styku otca s maloletou (či už matka na jeho zúženie, alebo otec na jeho rozšírenie), je vhodné aby si podali riadny návrh na zmenu rozhodnutia, ktorým bol naposledy upravený tento styk, avšak do rozhodnutia súdu o takomto prípadnom ich návrhu je bezpodmienečne nutné, aby súdom schválený spôsob a rozsah styku otca s maloletou obaja dodržiavali.
12. Neobstojí námietka matky, že v konaní bolo osvedčené, že v čase, keď mal otec maloletú v osobnej starostlivosti jej zdravotný stav ani s tým súvisiace obmedzenia neberie do úvahy, stravu jej vyberá a predkladá bez akéhokoľvek uváženia, dovoľuje jej konzumáciu sladených pokrmov, čím maloletú vystavuje zdravotným komplikáciám pri každej realizácii súdom určeného styku s maloletou. Otec takéto obvinenia zo strany matky kategoricky popiera a tak pokiaľ aj maloletej kolíše hladina cukru v krvi nie je možné bez ďalšieho dokazovania dospieť k jednoznačnému záveru, že je to práve jej nevhodným stravovaním u otca a že stretávanie sa otca s maloletou bezprostredne ohrozuje zdravie maloletej a vytvára priestor na obmedzenie jeho práva na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s maloletou.
13. Obdobne neobstojí ani námietka matky, že neodkladnosť úpravy pomerov vyplýva z predpokladanej viac ako ročnej dĺžky konania súdu vo veci samej, nakoľko táto prípadná dĺžka konania na jednej strane nemá v prejednávanej veci priamy dopad na závery súdu o existencii/neexistencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov a na druhej strane konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sú súdmi považované za prednostné, teda také, v ktorých súd koná prioritne.
14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a preto jeho uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
15.1 O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 C.m.p.), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh (§ 57 C.m.p.) a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (§ 396 ods. 1 C.s.p.).
15.2 O náhrade trov tohto konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 a 2 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p..
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).