Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoE-4-2021.pdf
PDF · 79.92 KB
Case nature
Subarea
25CoE/4/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného advokátom: JUDr. Marián Chovanec, so sídlom Bratislava, P.O.BOX 259, proti povinnému: C. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa T. XX, pre vymoženie 6,87 Eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Vladimír Usačev, so sídlom Bratislava, Lehotského 3038/4, pod č.k. Ex/10532/06, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 9Er/750/2006-44 zo dňa 17.10.2011, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov exekúcie p o t v r d z u j e .
III. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 111,11 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 31 ods. 1, § 196, § 197 ods. 2, § 200 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 203 ods. 1 EP (zákona č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku), § 14 ods. 1 písm. a), b), ods. 3, § 22 vyhlášky (vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov).
3. Vecne potom súd prvej inštancie argumentoval tým, že vzhľadom k tomu, že oprávnený napriek výzve exekútora nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov, ako aj na to, že oprávnený bol poučený o následkoch nezloženia preddavku, súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách exekúcie zohľadnil skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že oprávnený nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie mal za to, že k zastaveniu exekučného konania došlo zavinením oprávneného a preto v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho zástupcu. Poukázal na § 31 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd napriek návrhu súdneho exekútora, nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť. Rozhodnutie závisí od voľného uváženia súdu. Zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými
zmluvami. Poukázal na § 150 ods. 2 OSP (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení
- Občianskeho súdneho poriadku), podľa ktorého súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného.
5. Povinný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu oprávneného sa písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) pred vecným preskúmaním odvolania bol povinný zaoberať sa otázkou, či odvolanie podala oprávnená osoba (§ 37 EP, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 EP, § 243b ods. 3 EP, § 355 ods. 2 CSP) a či bolo odvolanie podané včas (§ 362 ods. 1 CSP). Dospel pritom k záveru, že odvolanie v časti zastavenia exekúcie je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietnuť a že odvolanie v časti trov exekúcie nie je dôvodné, pričom uznesenie súdu prvej inštancie v uvedenej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.
9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. V exekučnom konaní platí zásada neprípustnosti odvolaní a potreby výslovného vymedzenia opaku (teda prípustnosti odvolania). Uvedené je dané i logikou úpravy, ktorej primárnym účelom je zabezpečenie núteného splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom. Pri riadení sa týmito úvahami preto rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie nemalo charakter rozhodnutia v exekučnom konaní napadnuteľného odvolaním a podanie odvolania napriek jeho neprípustnosti mohlo viesť k jedinému rozhodnutiu odvolacieho súdu a to k odmietnutiu odvolania oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie.
12. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie proti trovám exekúcie je prípustné s poukazom na osobitné ustanovenie § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.
13. Oprávnený vo svojom odvolaní neposkytol žiadne konkrétne argumenty, ktorými by podporil názor o potrebe použitia ust. § 150 ods. 2 OSP aj v tejto veci. Postup podľa § 150 ods. 2 OSP neprichádza do úvahy, nakoľko tu skutočne (v čase exekučného vymáhania pohľadávky) už nejde (nešlo) o spor všeobecne (tým je len tzv. základné konanie) a teda z podstaty veci ani o drobný spor v zmysle príslušného ustanovenia OSP (§ 200ea). Oprávnený zjavne mienil tzv. moderačné oprávnenie súdu využiť len na vlastnú ochranu pred tzv. náhradovou povinnosťou, teda bez toho, aby v súlade so všeobecnými princípmi spravodlivosti mienil takýto prístup požadovať aj vo vzťahu k povinnému (pre prípad vymoženia pohľadávky).
14. Za tejto situácie mal ale odvolací súd práve vďaka odvolateľovi už podstatne užší priestor (pri úvahách, ako s napadnutým uznesením v časti trov exekúcie naložiť), preto odvolací súd napadnuté uznesenie v časti trov exekúcie podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
17. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
18. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania oprávneného - povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
19. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).