Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-68-2023.pdf
PDF · 80.98 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/68/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, D. A., pre zaplatenie 19 209,61 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalovanej u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 19 209,61 eura spolu so 4,89 % ročnými úrokmi z úveru zo sumy 17 949,28 eura od 18. 09. 2021 do zaplatenia celkovej sumy úrokov z úveru vo výške 17 434,01 eura a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17 954,28 eura od 18. 09. 2021 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške po 100,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, každá splátka splatná do 17. dňa toho ktorého mesiaca s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 08. 09. 2023 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia pohľadávky vo výške 19 209,61 eura spolu s 4,89 % ročným úrokom z úveru zo sumy 17 919,28 eura od 18. 09. 2021 do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17 954,28 eura od 18. 09. 2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 4627218 0 01 bola so E. B. a žalovanou uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4627218 0 01 zo dňa 12. 03. 2019, v súlade s ktorou bol dlžníkovi a žalovanej poskytnutý medziúver vo výške 18 300,- eur. Podľa článku VIII. bod 8.1 zmluvy o úvere sa poplatok za medziúver zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Dlžník a žalovaná sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami po 105,96 eura, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 31,38 eura a 4,89 % ročný úrok za medziúver vo výške 74,58 eura. Žalobkyňa vklad prijatý na konto stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru preúčtovala na konto medziúveru. Potom, ako dlžník a žalovaná porušili povinnosti zo zmluvy, žalobkyňa ich listom zo dňa 06. 07. 2021 vyzvala na doplatenie omeškaných splátok a upozornila na možnosť zosplatnenia úveru. Žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru dňa 17. 09. 2021. Na majetok dlžníka bol dňa 04. 08. 2023 vyhlásený konkurz a preto si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok voči žalovanej. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobkyňa zaúčtovala nasporenú sumu vo výške 350,72 eura so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 18 300,- eur, čo predstavuje istinu 17 949,28 eura. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 17 949,28 eura, nezaplatených úrokov z úveru do 17. 09. 2021 vo výške 1 255,33 eura
a nezaplateného poplatku za získanie informácie z CRO vo výške 5,- eur. V súvislosti s nárokom na úrok z úveru po vyhlásení splatnosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 07. 2019, sp. zn. 6 Cdo 113/2018.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 09. 10. 2023, sp. zn. 12Up/1457/2023, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Následne na návrh žalobkyne upomínací súd v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.. o upomínacom konaní, postúpil vec tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému.
3. Žalovaná, ktorej bola žaloba po zistení jej súčasného pobytu, doručená spolu s výzvou na vyjadrenie sa a poučením 25. 01. 2024, sa k veci písomne nevyjadrila.
4. Súd preto vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti ospravedlnenej žalobkyne. Žalovaná vypovedala, že zmluvu uzatvorila spolu s jej bývalým manželom. Finančné prostriedky z úveru boli poukázané na účet, s ktorým disponoval manžel. Použitie týchto prostriedkov mal na starosti jej bývalý manžel, časť zrejme požičal svojmu bratovi a časť použil na podnikanie, s ktorým začínal. Následne sa rozviedli, pričom jej bývalý manžel na pojednávaní uviedol, že bude prispievať na výživu ich dvoch dcér sumou 150,- eur z toho dôvodu, že spláca tento ich spoločný dlh. Žalovaná kontaktovala žalobkyňu s tým, aby bola ona výlučnou dlžníčkou tohto dlhu, s čím žalobkyňa nesúhlasila. V súčasnosti býva žalovaná v podnájme so svojimi dcérami, jej mesačný príjem predstavuje s daňovým bonusom 1 100,- eur. Za nájom platí 500,- eur mesačne. Okrem tohto dlhu iný úver nemá. Vzhľadom na jej situáciu požiadala, aby jej súd povolil splátky maximálne do sumy 100,- eur mesačne.
5. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná ako spoludlžník uzatvorila so žalobkyňou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4627218 0 01 zo dňa 12. 03. 2019, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 18 300,- eur na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru. Medziúver bol poskytnutý za úrok vo výške 4,89 % ročne a žalovaná sa ho zaviazala splatiť 242 mesačnými splátkami po 74,58 eura splatných 15. deň toho ktorého mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve vyčíslená pre medziúver a následný stavebný úver vo výške 4,97 %. Zmluvné strany dohodli konečnú splatnosť úveru 15. 03. 2049. Pri celková výške medziúveru 18 300,- eur predstavovala celková čiastka medziúveru, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, sumu 38 179,24 eura. Súčasťou zmluvy bola aj prehľadná amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver.
6. Listom zo dňa 06. 07. 2021 bola žalovaná upozornená na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v prípade, ak do 20. 07. 2021 nedôjde k úhrade dlžnej sumy 616,47 eura. Následne žalobkyňa listom zo dňa 17. 09. 2021 oznámila žalovanej, že pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a vyzvala ju na zaplatenie sumy 19 254,61 eura.
7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
8. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Zmluva, na základe ktorej si žalobkyňa uplatnila svoj nárok, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.. Súd z tohto dôvodu skúmal, či obsahuje všetky náležitosti, predovšetkým tie, prípadnú absenciu ktorých zákon sankcionuje v tom smere, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti, žalovaná bola povinná popri splácaní istiny platiť aj dojednané úroky z úveru. Žalovaná nespochybnila, že zmluvu so žalobkyňou uzatvorila a úver bol skutočne čerpaný. Zároveň nerozporovala to, že došlo k porušeniu povinnosti dlžníkov splácať úver a včas, v nadväznosti na čo vzniklo žalobkyni právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobkyňa
listinným dôkazmi preukázala, že pred uplatnením tohto práva splnila zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keď žalovanú naposledy v liste zo dňa 06. 07. 2021 upozornila na možnosť uplatnenia práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a žalovaná bola nepochybne v omeškaní viac ako tri mesiace, nakoľko ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru neuhradila päť mesačných splátok. Žalovaná ako spoludlžník uhradila z medziúveru vo výške 18 300, - eur sumu 350,72 eura, v dôsledku čoho jej dlh na istine úveru predstavuje 17 949,28 eura. Pokiaľ ide o úrok z úveru aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, súd vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 06. 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020, podľa ktorého je žalovaná povinná aj po zosplatnení úveru zaplatiť popri istine aj úroky z úveru vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností zo zmluvy zaplatila. Žalobkyňa má tak nárok na dojednané úroky z úveru len do dohodnutej výšky. V doplnení žaloby pred vydaným platobného rozkazu upomínacím súdom žalobkyňa upravila petit v tom smere, že úroky z úveru si uplatňuje až do ich celkového zaplatenia vo výške 17 434,01 eura. Súd vyhovel žalobe aj v tejto časti, pričom nakoľko žalobkyňa po postúpení veci z upomínacieho súdu nezobrala v danej časti žalobu späť, súd ju musel (formálne) zamietnuť pokiaľ ide o úroky z úveru nad sumu 17 434,01 eura. Vzhľadom k tomu, že žalovaná netvrdila, ani nepreukázala, že by z úveru zaplatila spolu s dlžníkom viac ako tvrdila žalobkyňa a uzatvorenie a čerpanie úveru bolo nesporné, súd na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z listinných dôkazov a po prieskume úplnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobe vyhovel tak, ako to vyplýva z I. výroku tohto rozsudku.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, priznal ich náhradu v rozsahu 100 %. Súd síce žalobu v časti pôvodne uplatnených úrokov z úveru zamietol, avšak len z dôvodu procesného postupu žalobkyne, ktorá ešte v upomínacom konaní na výzvu súdu upravila petit žaloby tak, aby mu bolo možné vyhovieť vydaním platobného rozkazu. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. V súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C. s. p. súd určil dlhšiu lehotu na plnenie v podobe pravidelných mesačných plnení s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadol na výšku priznaného plnenia ako aj na tvrdený pravidelný mesačný príjem žalovanej, ktorá žije sama so svojimi dvomi maloletými deťmi. Vzhľadom na postavenie strán sporu má súd za to, že žalobkyňa nebude takouto dlhšou lehotou na plnenie neprimerane znevýhodnená. Týmto sa umožní splatiť priznaný nárok bez potreby začatia exekúcie na majetok žalovanej, čo je podľa názoru aj v záujme žalobkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.