Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Csp-70-2020.pdf
PDF · 122.88 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/70/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: K. K., R.. X.XX.XXXX, K. XXX, o zaplatenie 2 920,50 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že do konania namiesto žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 vstupuje ako jeho právny nástupca spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 660,22 Eur, úrok z omeškania v sume 99,68 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1 660,22 Eur od 23.2.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2020 sa Všeobecná úverová banka a.s. ako právny nástupca pôvodného veriteľa domáhala, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 2 920,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy od 30.1.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.12.2016 jeho právny predchodca - obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX vo výške 3 000,- Eur, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume po 76,65 Eur, až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4 599,- Eur. Žalovaný na splatenie úveru z vyššie uvedenej zmluvy uhradil sumu 633,20 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, žalobca dňa 22.11.2017 listom
- predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.1.2018 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 24.1.2018 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovaného
ku dňu podania žaloby podľa žalobcu predstavoval sumu 2 920,50 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru s poukazom na čl. 15.2 zmluvy, konkrétne od 30.1.2018.
3. V doplnení z 2.10.2020 k otázke posudzovania schopnosti žalovaného splácať predmetný úver poukázal na skutočnosť, že žalovaný preukázal výšku svojho príjmu z titulu zamestnania, ako aj svoje mesačné výdavky. Žalovaný spočiatku vykonával úhrady splátok v dohodnutej výške, žalobca však nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému úhradu ďalších splátok. Žalovaný priznal vo svojej žiadosti príjem 550,- Eur mesačne, mesačné finančné výdavky v sume 20,- Eur a výdavky na bývanie 20,- Eur. Príjem žalovaného bol veriteľom overený výpisom z účtu a dopytom zo sociálnej poisťovne 7/2016, v súvislosti s čím žalobca vyhodnotil, že zamestnávateľ žalovaného sa od toho času nezmenil. Dopytom v úverovom registri boli zistené mesačné finančné výdavky na trvajúce úverové kontrakty v sume 40,- Eur mesačne. Pri poskytnutí úveru veriteľ prepočítal životné minimum platné v čase posudzovania žiadosti vo výške 198,09 Eur PPI indexom kúpnej sily podľa zatriedenia regiónu (60,42%), na základe ktorého ho určil vo výške 119,63 Eur. Preto pokiaľ mesačná splátka novoposkytovaného úveru bola dohodnutá v sume 76,65 Eur, žalovaný touto splátkou vošiel do svojej voľnej platobnej kapacity vypočítanej veriteľom na sumu 360,44 Eur. Poukázal tiež na to, že v čase posudzovania žiadosti o úver nebola žiadnou právnou normou určená povinnosť používať životné minimum pre výpočet schopnosti spotrebiteľa splácať žiadaný úver. Ďalej doplnil, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou zásielkou. Podľa jeho názoru sa žalovaný mohol dozvedieť o zosplatnení úveru najneskôr doručením podanej žaloby.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk 19.11.2020 písomne v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 9.3.2021, na ktoré sa neustanovil žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaný. Vzhľadom na splnenie podmienok pre vykonanie pojednávania podľa § 178 ods. 2 C.s.p., súhlas žalobcu s konaním v jeho neprítomnosti a neprítomnosť sporových strán súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zabezpečenými do spisu, hlavne: notárska zápisnica z 11.12.2017 sp. zn. N 3283/2017, Nz 54215/2017, NCRls 55029/2017 na č.l. 6-10, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1620008660 zo dňa 20.12.2016 na č.l. 11-18, predžalobná upomienka z 22.11.2017 na č.l. 19 s doručenkou na č.l. 20, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 24.1.2018 na č.l. 19 rub, prehľad splátok a úhrad na č.l. 20 rub - 21, doplnenie žalobcu na č.l. 35-38, výsledok dopytu z úverového registra z 20.12.2016 na č.l. 40-41, výpis z osobného účtu žalovaného za mesiac november 2016 na č.l. 42 rub - 43, výsledok dopytu v Sociálnej poisťovni zo 14.7.2016 na č.l. 44, návrh na zmenu strany sporu na č.l. 71-73 s prílohami na č.l. 74-84, výpis z registra úpadcov na č.l. 98, priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách v eurozóne na č.l. 99 a ostatný obsah spisu, pričom vo veci zistil nasledovný skutkový a právny stav.
6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli 20.12.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver v sume 3 000,- Eur. Z predloženej zmluvy vyplývajú ďalej tieto dohodnuté náležitosti: výška mesačnej splátky 76,65 Eur, počet splátok: 60, celkové náklady spotrebiteľa: 1 599,- Eur, celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť: 4 599,- Eur, úver bol poskytnutý pri výške RPMN 19,90%, ročnej úrokovej sadzbe 19,90 %, priemerná RPMN bola 16,06%, prvá splátka splatná 20.1.2017, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti 20.12.2021. Medzi stranami bolo dohodnuté, že zmluva trvá do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy. V časti údajov týkajúcich sa pomerov žalovaného je v zmluve uvedené, že žalovaný je ženatý, počet nezaopatrených osôb: 0, čistý mesačný príjem: 550,- Eur, zamestnávateľ: GEPARD s.r.o., IČO: 36 449 113, výška mesačných splátok 20,- Eur, výška iných výdavkov (SIPO): 20,- Eur. Zmluva neuvádza čistý mesačný príjem manželského partnera, ani jeho zdroj.
7. V časti IX. zmluvy označenej ako Zmluvné podmienky, bod 7. sú obsiahnuté údaje o RPMN, konkrétne vzorec pre jeho výpočet a vysvetlenie spôsobu výpočtu, z ktorého je zrejmé, že pri výpočte sa vychádza z výšky pôžičky, počtu splátok, výšky splátky a intervalu vyjadreného v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania. V zmysle bodu 9.2 Zmluvných podmienok Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú
splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 11.1 Zmluvných podmienok doručovanie písomností medzi Spoločnosťou a Klientom sa uskutočňuje najmä, avšak nielen poštou, elektronickou formou alebo faxom. Podľa bodu 11.2 Zmluvných podmienok spoločnosť doručuje písomnosti na adresu Klienta uvedenú v Zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú Klientom Spoločnosti najneskôr predo dňom odovzdania písomnosti na poštovú prepravu Spoločnosťou. Oznámenia zasielané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušnú zásielku obdrží, inak piatym dňom, keď bola písomnosť podľa údajov Spoločnosti daná na poštovú prepravu na poslednú známu adresu Klienta. Podľa bodu 11.3 Zmluvných podmienok písomnosť doručovaná osobne sa považuje za doručenú dňom, v ktorom Klient alebo Povinný podľa údajov Spoločnosti písomnosť osobne prevzal. Časť X zmluvy obsahuje splátkový kalendár splátok s ich rozpisom na istinu, úrok a poistenie. Z neho vyplýva, že úver sa mal stať plne splatným 20.12.2021 po nadobudnutí splatnosti poslednej 60-tej splátky.
8. Z predžalobnej upomienky, ktorú žalobca doručil súdu ako prílohu k podanej žalobe vyplýva, že dňa 22.11.2017 vyzval veriteľ dlžníka, aby okamžite uhradil omeškané splátky v sume 229,95 Eur. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená 22.11.2017. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 24.1.2018 vyplýva, že uvedeným dňom žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a od žalovaného žiadal zaplatiť sumu 2 940,88 Eur. Doručenie tohto oznámenia žalobca v konaní nepreukazoval.
9. Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve súd zistil, že právny predchodca žalobcu predpísal žalovanému splátky v sume 76,65 Eur, pričom žalovaný zaplatil v období od 18.1.2017 do 22.10.2018 spolu sumu 633,20 Eur. Žalovaný rozsah čerpania ako aj splatenia poskytnutého spotrebiteľského úveru v konaní nespochybňoval.
10. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že žalobca a obchodné spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako aj obchodná spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045 notárskou zápisnicou sp. zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 z 11.12.2017 uzavreli projekt rozdelenia zlúčením, na základe ktorého sa žalobca stal nástupníckou spoločnosťou po spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 s výnimkou produktov splátkového predaja QCar a Triangel-splátkový predaj.
11. Podľa výsledku dopytu z úverového registra vyžiadaného k 20.12.2016 boli vo vzťahu k žalovanému evidované dve aktívne zmluvy o úvere, zostatková hodnota úverov predstavovala 775,- Eur a výška mesačných splátok 40,- Eur. Spolu 16 skorších žiadosti o poskytnutie spotrebiteľských úverov bolo ich poskytovateľmi odmietnutých. Z výpisu z osobného účtu žalovaného za mesiac november 2016 vyplýva príjem od spoločnosti GEPARD v sume 518,66 Eur.
12. Dňa 8.3.2021 bol súdu doručený návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v súvislosti s ktorým žalobca a jeho právny nástupca, zastúpení jedným právnym zástupcom doložili žiadosť o postúpenie a prevod pohľadávok odvolávajúci sa na Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, dodatok č. 4 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok z 30.11.2017, oznámenie o postúpení pohľadávky z 24.2.2021, žiadosť žalobcu o postúpenie a prevod pohľadávky z 18.2.2021, a kópiu podacieho hárku o zasielaní tohto oznámenia žalovanému. Právny nástupca žalobcu súčasne v doručenom návrhu súhlasil so svojím vstupom do konania. V zmysle § 80 ods. 2 C.s.p. súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Preto okresný súd prvým výrokom tohto rozsudku návrhu na zmenu na strane žalobcu vyhovel dospejúc k záveru, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv.
13. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v zmení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
17. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
18. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
21. Podľa § 7 ods. 15 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
22. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
23. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
24. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného po 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Právny vzťah medzi žalobcom, ktorý v dôsledku postúpenia pohľadávky v zmluvnom vzťahu nastúpil na miesto pôvodného žalobcu a žalovaným posúdil ako vzťah spotrebiteľský, keďže právny predchodca žalobcu vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť za druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Na uvedený zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať ako ustanovenia Občianskeho zákonníka, tak aj zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zo strany súdu bolo potrebné posúdiť, či zmluva obsahuje zákonom vyžadované náležitosti.
28. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti ustanovené § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu však žalobca v konaní napriek predchádzajúcej výzve nepreukázal postup svojho právneho predchodcu s dostatočnou odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splatiť predmetný úver. Žalobca síce do vydania tohto rozsudku odpovedal na výzvu súdu zo 14.9.2020, avšak v tomto smere ním doplnené tvrdenia a predložené dôkazy postup plne v súlade s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch neosvedčujú. Z ním predložených tvrdení a dokazovania totiž vyplýva, že síce mal výpisom z osobného účtu za mesiac november 2016 príjem žalovaného zo zamestnania preukázaný, avšak bez toho, aby mal osvedčené, trvanie pracovnoprávneho vzťahu žalovaného (t.j. či ide o pracovný pomer na dobu určitú , alebo na neurčitý čas). Rovnako právny predchodca žalobcu nežiadal o preukázanie príjmu manželky žalovaného (pokiaľ táto nemala žiaden príjem, musela by byť žalovaným vyživovaná osoba vzhľadom na zákonná vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi) a neboli ním ani preukázané
konkrétne výdavky, predovšetkým na bývanie. Dostatočným spôsobom teda nebola skúmaná ani výška výdavkov žalovanej a osôb (manželka) s ktorou žil v spoločnej domácnosti ako aj vplyv týchto výdavkov na posúdenie jeho spôsobilosti splácať daný úver.
29. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
30. Dôsledkom vyššie uvedeného je tak záver súdu, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru porušil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť spôsobilosť žalovaného splácať žiadaný úver prostredníctvom riadneho preukázania jeho príjmov, výdavkov a rodinného stavu, teda pri uzatvorení zmluvy konal bez dostatočných a pravdivých údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa, resp. na v tomto smere zistené skutočnosti vôbec neprihliadal, čo je potrebné považovať za porušenie tejto zákonnej povinnosti. Tieto zistenia tak vedú súd k záveru, že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený úver predčasne (jednorázovo) zosplatniť, pretože pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalovaným nežiadal dlžníka o preukázanie v tomto smere všetkých rozhodujúcich skutočností. Preto je predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne s poukazom na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
31. Súd súčasne zastáva názor, že nárok na žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom požadovaný úrok nie je možné priznať, z dôvodu neplatnosti tejto časti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka) s poukazom na jeho výšku uvedenú v Zmluve (úrok vo výške 19,90% ročne), ktorá odôvodňuje záver, že výška tejto odplaty za poskytnuté finančné prostriedky neprimerane prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v rozhodnom období známu súdu z jeho činnosti, osobitne uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (v decembri 2016 bola priemerná úroková sadzba za obdobné úvery vo výške 7,37% ročne - bližšie https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/ urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank). Poskytnutie úveru právnym predchodcom žalobcu za cca 2,7 násobne vyššiu úrokovú mieru, pri akej boli bežne poskytované
spotrebiteľské úvery súd hodnotí ako v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Preto je zmluva v časti dojednaného úroku z úveru neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
32. Pokiaľ súd dospel k záveru, že úrok, za ktorý bol poskytnutý spotrebiteľský úver je v rozpore s dobrými mravmi, žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru, ktorej splatnosť bola dohodnutá priamo v ostatných zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujúcom splátkový kalendár. Ku dňu vydania tohto rozsudku bola v zmysle tohto splátkového kalendára splatná istina v sume 2 293,42 Eur, čo po započítaní žalovaným realizovaných úhrad v celkovej sume 633,20 Eur znamená, že žalovaný je v omeškaní so splátkami istiny v sume 1 660,22 Eur. Žalobca tak má nárok na vrátenie tejto vyčerpanej a nezaplatenej už splatnej časti istiny úveru a rovnako tak aj na úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 5,00% a to za obdobie od 21.6.2018 (kedy sa žalovaný dostal reálne do omeškania so zaplatením splatnej časti istiny) až do 22.2.2021 (posledná splatná splátka úveru predo dňom vydania rozsudku) a to z postupne rastúcej sumy nedoplatku splatnej istiny, ktorý súd prepočítal a ustálil na sumu 99,68 Eur. Rovnako žalobcovi patrí aj úrok z omeškania 5,00% ročne od 23.2.2021 do zaplatenie z celej priznanej sumy istiny, t.j. zo sumy 1 660,22 Eur do zaplatenia. V tejto časti súd žalovaný nárok nepovažoval ani za premlčaný, preto aj s ohľadom na vyššie opísané dôvody uplatnenému nároku vyhovel. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá pre jej nedôvodnosť vychádzajúc z vyššie uvedených záverov.
33. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Vychádzal zo znenia ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca aj žalovaná boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Za procesný úspech žalobcu súd považoval sumu 1 660,22 Eur, čo zodpovedá 57% z pôvodne žalovaného nároku v sume 2 920,50 Eur a žalovaný bol úspešný v rozsahu 43% z pôvodne žalovaného nároku. Po odrátaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14%.
34. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 C.s.p.). Proti výrokom II. až IV. tohto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.