Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Csp-58-2017.pdf
PDF · 86.85 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/58/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v právnej veci žalobcu: T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: Občianske združenie CSP Prievidza, Lehota pod vtáčnikom, 1. mája 388/8, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31320155, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ochranu práv spotrebiteľa, o neplatnosť zmluvy o povolenom prečerpaní k osobnému účtu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v pomere 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou súdu dňa 02.05.2017 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi z úverovej zmluvy č. 003647801190707 zo dňa 19.07.2007 bezdôvodné obohatenie vo výške 1.394,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 10.07.2014 do zaplatenia, povinnosť vydať žalobcovi z úverovej zmluvy č. 005705201151107 zo dňa 15.11.2007 bezdôvodné obohatenie vo výške 344,97 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 18.06.2008 do zaplatenia, povinnosť vydať žalobcovi z úverovej zmluvy č. 003348111180608 zo dňa 18.06.2008 bezdôvodné obohatenie vo výške 4.209,97 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 11.04.2016 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako spotrebiteľ má právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu z úverovej zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Vzhľadom na to že bol vo finančnej tiesni uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. 003647801190707 zo dňa 19.07.2007 (z ktorej ku dňu podania žaloby zaplatil 3.518,42 eur), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 2.124,40 eur, úverovú zmluvu č. 005705201151107 (z ktorej ku dňu podania žaloby zaplatil sumu 2.934,07 eur), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 2.589,10 eur a úverovú zmluvu č. 003348111180608 (z ktorej ku dňu podania žaloby zaplatil 10.715,97 eur), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 6.506,- eur. Žalobca nepripravoval spolu so žalovaným úverové zmluvy po jednotlivých článkoch, nakoľko boli žalovaným vopred naformulované. Žalovaný mal postupovať predovšetkým s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi - § 2 písm. u/ a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na akútny nedostatok finančných prostriedkov, bol žalobca nútený riešiť vzniknutú situáciu pôžičkou. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľské zmluvy, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. V ďalšej časti žaloby citoval judikatúru súdov Slovenskej republiky.
3. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti prípadnej zmluvy o povolenom prečerpaní a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa voči žalobcovi vymáhania povoleného prečerpania zostatku na osobnom účte.
4. Uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2Csp/58/2017 zo dňa 01.06.2017 súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to so žalobným návrhom, so zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru, so zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, so všeobecnými obchodnými podmienkami, s hárkom, s e-mailovou komunikáciou, s odpoveďou Ministerstva spravodlivosti, so zmluvou o bežnom účte, s potvrdením o modifikácií flexiúčtu, s uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2Csp/58/2017 zo dňa 01.06.2017, s vyjadreniami žalovaného, s vyjadreniami žalobcu, s potvrdeniami o zmene zákonného sudcu, s plnomocenstvom a s dokladmi doloženým zástupcom žalobcu.
6. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a uviedol, že predmetom žaloby sú tri zmluvy, prvá zo dňa 19.07.2007, druhá zo dňa 15.11.2007 s tým, že treťou zmluvou zo dňa 18.06.2008 boli prefinancované tieto dve zmluvy. Je toho názoru, že všetky tri zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré robia zmluvy neplatnými. Napríklad posledná zmluva obsahuje dohodu o blankozmenke, jeho môj klient nebol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami, ďalšou neprijateľnou podmienkou je poistenie úverov, poplatky za upomienky, poplatky za vedenie účtu a taktiež tá posledná zmluva neobsahuje dátum a miesto podpisu. Preto je toho názoru, že v danom prípade má právo žalobca žiadať to, čo preplatil v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.
7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že si prvý úver zobral na základe ponuky VÚB banky. Tento bol vo výške 64.000,- Sk. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vidí to, že sú tam vysoké poplatky za poskytnutie úveru, vedenie účtu, hoci mal vlastný účet v banke, vysoké poplatky za upomienky a taktiež za poistenie, ktorého význam mu nikto nevysvetlil. Ďalší úver si zobral dňa 15.11.2007 na sumu 78.000,- Sk, keďže tie peniaze potreboval. Tam už poplatok za poskytnutie úveru neplatil a následne si zobral úver 18.06.2008, keďže chcel spojiť tie dva úvery a platiť ich jednou splátkou. Už len to, žeby chcel zvýšiť splátku by ho bolo vyšlo na 1.000,- Sk. Pamätal sa, že s týmto úverom sa dostal do omeškania dva alebo tri mesiace a hneď bol v úverovom registri. Tie prvé dva úvery boli splatené tým tretím, ktorý zaplatil dňa 11.04.2016. Podľa jeho názoru je aj ten tretí úver splatený. K tomuto záveru dospel na základe toho, že výška úveru bola 6.605,- eur a on do apríla 2016 uhradil sumu 10.715,- eur. Z tohto dôvodu preto pokladá úver za splatený s tým, že ani zo strany VÚB banky mu neprišlo žiadne upozornenie, žeby mal úver nezaplatený. Vzhľadom na to, že mu bol poskytnutý úver 6.500,- eur a on zaplatil viac ako 10.000,- eur, žiada o uhradenie tej sumy 4.000,- eur, ktorú preplatil. V rámci svojej druhej výpovede uviedol, že čo sa týka zmluvy č. 003647801190707 zo dňa 19.07.2007, táto bola splatená dňa 10.07.2014. Čo sa týka zmluvy č. 005705201151107 zo dňa 15.11.2007, táto bola splatená dňa 18.06.2008. Čo sa týka zmluvy č. 003348111180608 zo dňa 18.06.2008, táto bola braná na splatenie úveru zo zmluvy č. 005705201151107 zo dňa 15.11.2007. Ako sa dozvedel z internetu na stránke Centra správnej pomoci, že konkrétne zmluvy s touto bankou obsahujú ustanovenia, ktoré robia úver bezúročný a bez poplatkov, podal následne v roku 2017 žalobu. Okrem týchto troch úverov nemal žiadne iné úvery. Uviedol, že sa obrátil na MS SR so žiadosťou o preskúmanie úverových zmlúv, ktorú odpoveď doložil súdu. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným, k tomuto uvádzam, že v zmysle Občianskeho zákonníka premlčacia lehota, teda subjektívna, začína plynúť odo dňa kedy som sa dozvedel o tom, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili, čo bolo v roku 2017 a teda žalobu podal v zákonnej lehote.
8. Žalovaný sa na súdom nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal z dôvodu pandémie COVID-19 o vykonanie pojednávania v neprítomnosti.
9. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčacie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
10. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
11. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
12. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, je vznesenie námietky premlčania procesným úkonom adresovaným súdu, majúcim hmotnoprávny charakter, nakoľko je spojené s hmotnoprávnym následkom, ktorým je strata možnosti strany uplatňujúcej nárok domôcť sa ho súdnou cestou. Jej zmyslom je posilnenie právnej istoty subjektov právnych vzťahov pred časovo neohraničeným obdobím trvania hrozby donútenia plnenia, súčasne vedie k posilneniu všeobecného právneho princípu - vigilantibus iura scripta sunt - práva patria bdelým. Platí pritom, že subjektívna premlčacia lehota môže plynúť výlučne v rámci objektívnej premlčacej doby, ak v rámci nej uplynie, je bez významu posudzovanie uplynutia objektívnej premlčacej doby, platí tiež to, že subjektívna premlčacia môže začať plynúť najskôr od začatia plynutia objektívnej premlčacej doby.
13. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný vzniesol námietku premlčania.
15. Vo vzťahu ku zmluve č. 002705201151107 zo dňa 15.11.2007 a č. 003647801190707 zo dňa 19.07.2007 a je súd presvedčený, že v danom prípade uplynula tak subjektívna, ako ak objektívna premlčacia doba, keďže úver zo dňa 15.11.2007 bol splatený v roku 2008. Čo sa týka úveru zo dňa 19.07.2007 tento bol splatený 10.07.2014, avšak v danom prípade aj keď subjektívna premlčacia lehota plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení a jeho výške, túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Žalobca síce uviedol, že o prípadnom bezdôvodnom obohatení sa žalovaného dozvedel z internetovej stránky, avšak bližšie nešpecifikoval časové obdobie, kedy malo k tomuto dôjsť. Aj napriek analýze, ktorú si dal vypracovať a následne doložil do spisu ako dôkaz, táto nemôže slúžiť ako začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, nakoľko túto získal až po podaní žaloby a teda z uvedeného vyplýva, že v danom prípade disponoval informáciou o prípadnom bezdôvodnom obohatení oveľa skôr ako bola podaná žaloba. Čo sa týka žalobcom tvrdených skutočností, že žalovaný sa na jeho úkor úmyselne obohatil a teda v danom prípade prichádza do úvahy 10-ročná premlčacia doba, súd poukazuje, že na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia len všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale bolo by nutné, v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia úverovej zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy vedel, alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje.
16. Preto s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia vyhodnotil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetných zmlúv ako premlčané.
17. Čo sa týka zmluvy č. 003348111180608, ohľadom tejto sa žalobca vyjadril, že je splatená, avšak z vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.11.2017 vyplynulo, že pri tomto úvere sa dostal žalobca do omeškania s viac ako tromi splátkami v decembri 2014. Následne bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. V januári bol žalobcovi ponúknutý splátkový kalendár, ktorý však plnil len do apríla 2016.
18. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia aj vo vzťahu k tomuto úveru, avšak nešpecifikoval bližšie aké konkrétne neprijateľné podmienky úverová zmluva obsahuje. V žalobe poukazoval na neprijateľné zmluvné podmienky všeobecne tento úver.
19. Podľa čl.8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenie dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynu súdu.
20. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
21. Podľa čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe, alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
22. Súd poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe, okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
23. V danom prípade žalobca na podporu návrhu nepredložil súdu žiaden konkrétny dôkaz, na základe ktorého by mohol súd dospieť k záveru, že predmetná úverová zmluva skutočne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V žalobe žalobca uvádzal, len všeobecné skutočnosti a citoval aktuálna judikatúru údov. Iný dôkaz žalobca nepredložil a preto je súd toho názoru, že žalobca v tomto konaní produkoval dôkazy, ktoré súd vyhodnotil ako nedostatočné na to, aby mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť. Teda zjednodušene povedané, žalobca v časti týkajúcej sa zmluvy č. 003348111180608 neuniesol dôkazné bremeno.
24. S poukazom na tieto skutočnosti potom súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu účastníkov konania a priznal žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.