Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-119-2019.pdf
PDF · 185.91 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/119/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: KAMPALA, s.r.o., so sídlom 034 81 Lisková 901, IČO: 45 433 585, právne zast. JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., advokátom, so sídlom I. Sv. S. X/XX, XXX XX B., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100142852/2018 zo dňa 16.01.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo rozhodnutím č. 102220267/2017 zo dňa 20.10.2017 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu KAMPALA, s.r.o., Námestovo rozdiel v sume 60.728,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015, nadmerný odpočet nepriznal v sume 1.803,62 Eur a vyrubil daň v sume 58.924,38 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom dňa 20.09.2015 bol 1.803,62 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 58.924,38 Eur, rozdiel v sume 60.728,00 Eur a rozdiel dane na úhradu 58.924,38 Eur. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že daňový subjekt neoprávnene uplatnil oslobodenie dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ pre odberateľa TOBACCO UNIVERSAL LTD., London, Spojené kráľovstvo, pričom správca dane na základe vykonaného dokazovania považuje dodávku tovaru z faktúry č. 20150019 vystavenej dňa 11.08.2015 s dátumom dodania dňa 11.08.2015 v sume 300.000,00 Eur za zdaniteľné obchody v zmysle § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tzn. že miestom dodania v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je Slovenská republika a daňový subjekt je povinný v zmysle ustanovení § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zaplatiť daň z pridanej hodnoty. V § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je stanovený zoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Preto nestačí iba formálne preukázanie (faktúra, CMR, zmluva a pod.), že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je v súlade s jednou zo zásad daňového konania v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predložené doklady daňovým subjektom nemožno považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky od DPH, aj vzhľadom na skutočnosti zistené pri medzinárodnej výmene informácií, teda nebolo preukázané, že tovar bol nadobudnutý spoločnosťou TOBACCO UNIVERSAL
LTD. tak, ako je uvedené na vystavenej faktúre. Podmienka preukázania prepravy tovaru sa považuje za splnenú, ak má dodávateľ k dispozícii doklad podľa § 43 ods. 5 písm. a) až c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný. V prípade dodania tovaru deklarovanom na faktúre č. 20150019 (predmetom dodania tovaru bol stroj Decoufle LOG 5000 SN 1929 - výrobná linka s presným označením a technickými parametrami) táto podmienka nebola splnená, pretože deň dodania tovaru bol 11.08.2015 a preprava tovaru bola uskutočnená 04.02.2016 podľa CMR dokladu. Ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, alebo ju pre odberateľa zabezpečí tretia osoba, platiteľ - dodávateľ je povinný mať doklad o preprave do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Deň vzniku daňovej povinnosti je 15. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bol tovar dodaný (tovar je dodaný vtedy, keď nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník). Ak je však faktúra vystavená pred týmto dňom, tak daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry. Ak dodávateľ do podania daňového priznania nemá informáciu o tom, či tovar bol prepravený zo SR, v prípade kontrolovaného daňového subjektu KAMPALA, s.r.o. (faktúra č. 20150019 zo dňa 11.08.2015), t. j. do 31.08.2015, je povinný jeho dodanie zdaniť. Kontrolovaný daňový subjekt tak porušil ust. § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období august 2015 nepriznal a neodviedol do štátneho rozpočtu daň z pridanej hodnoty - 20 % zo základu dane 300.000,00 Eur, t. j. 60.000,00 Eur za dodanie tovaru v tuzemsku na základe odberateľských faktúr vystavených pre zahraničného odberateľa TOBACCO UNIVERSAL LTD.. Daňový subjekt KAMPALA, s.r.o. deklaroval v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 aj dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pre platiteľa dane BARA Sp. z o.o. Sp. K., Lodz z faktúry č. 20150018 s dátumom dodania 04.08.2015, dátumom vystavenia 04.08.2015, základ dane v Eur 1.425,00 Eur za cigaretové dutinky KAMPALA 100, cigaretové dutinky SFING 550 a cigaretové dutinky PALMER 1000, faktúry č. 20150023 s dátumom dodania 20.08.2015, dátumom vystavenia 20.08.2015, základ dane 1.425,00 Eur za cigaretové dutinky KAMPALA 100, cigaretové dutinky SFING 550 a cigaretové dutinky PALMER 1000, z faktúry č. 20150024 s dátumom dodania 24.08.2015, dátum vystavenia 24.08.2015, základ dane 700,00 Eur za kotol a z faktúry č. 20150025 s dátumom dodania 31.08.2015, dátum vystavenia 31.08.2015, základ dane 90,00 Eur vystavenej za cigaretové dutinky KAMPALA 200. Na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu, správca dane považuje predmetné dodávky tovaru z vyššie uvedených faktúr vystavených pre spoločnosť BARA Sp. z o.o. Sp. K., v celkovej sume 3.640,00 Eur za zdaniteľné obchody v zmysle § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tzn., že miestom dodania v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. je Slovenská republika a daňový subjekt je povinný v zmysle ustanovení § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zaplatiť daň z pridanej hodnoty. Predložené doklady daňovým subjektom nemožno považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky od DPH, aj vzhľadom na skutočnosti zistené pri medzinárodnej výmene informácií. Podmienka preukázania prepravy tovaru sa považuje za splnenú, ak má dodávateľ k dispozícii doklad podľa § 43 ods. 5 písm. a) až c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný. V prípade dodania tovaru deklarovanom na faktúrach č. 20150018, č. 20150023, č. 20150024 a č. 20150025 táto podmienka nebola splnená, pretože preprava zo SR do PL sa neuskutočnila, tak ako je uvedené na CMR dokladoch, ktoré sú súčasťou uvedených faktúr. Ak prepravu tovaru vykoná odberateľ alebo ju pre odberateľa zabezpečí tretia osoba, platiteľ - dodávateľ je povinný mať doklad o preprave do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. V dokladoch daňového subjektu KAMPALA, s.r.o. sa k preverovaným faktúram nachádzajú CMR doklady, v ktorých na r. 24 nie je potvrdené prevzatie tovaru príjemcom, t. j. riadok 24 nie je ošetrený podpisom, pečiatkou príjemcu, a taktiež nie je uvedený dátum prevzatia tovaru a v dokladoch daňového subjektu sa nenachádzajú ani žiadne iné doklady potvrdzujúce prevzatie tovaru. Vykonanými dôkazmi nebolo preukázané nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte, tak ako bol deklarovaný daňovým subjektom. Podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, t. j. prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru musia byť splnené súčasne, už nesplnenie jednej z nich neumožňuje dodávateľovi uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Kontrolovaný daňový subjekt teda porušil ust. § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období august 2015 nepriznal a neodviedol do štátneho rozpočtu daň z pridanej hodnoty - 20 % zo základu dane 3.640,00 Eur, t. j. 728,00 Eur za dodanie tovaru v tuzemsku na základe odberateľských faktúr vystavených pre
zahraničného odberateľa BARA Sp. z o.o. Sp. K. Rozdiel základu dane v riadku 03 daňového priznania spôsobí rozdiel dane v riadku 04 daňového priznania celkom (303.640,00 x 0,20) 60.728,00 Eur.
2. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100142852/2018 zo dňa 16.01.2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102220267/2017 zo dňa 20.10.2017. V odôvodnení rozhodnutia reagoval na odvolacie námietky daňového subjektu, ktorým nevyhovel. Stotožnil sa so správcom dane v tom, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno vo veci uplatnenia oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Vo vzťahu k faktúre č. 20150019 zo dňa 11.08.2015 nebolo preukázané nadobudnutie tovaru odberateľom - spoločnosťou TOBACCO UNIVERSAL LTD.. Argumenty daňového subjektu, že v rámci výkonu daňovej kontroly disponoval faktúrou, CMR, z ktorej vyplýva, že tovar bol prepravený do Poľskej republiky, podľa odvolacieho orgánu nespĺňajú atribúty transakcií podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Tieto listiny by boli spôsobilé privodiť daňovému subjektu uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že obchod s tovarom sa uskutočnil tak, ako to deklaroval dokladmi daňový subjekt, čo preukázané nebolo. Z predloženého dokladu o preprave tovaru
- CMR jednoznačne vyplýva, že tovar deklarovaný na faktúre č. 20150019 opustil územie tuzemska až vo februári 2016. Daňový subjekt tak nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH v kontrolovanom zdaňovacom období. V predmetnej veci správca dane neprenášal na daňový subjekt zodpovednosť za iný subjekt, ale poukazoval na zistenie, že zo strany daňového subjektu nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru tak, ako to deklaroval predloženými faktúrami. Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu zdaniteľného obchodu, ale overovať, či ho daňový subjekt preukázal a deklaroval správne, aby mohol byť uznaný a daňovému subjektu vzniklo právo na oslobodenie od dane. Odvolací orgán preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu mal za preukázané, že práve daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania nespolupracoval so správcom dane, keď nereagoval na Výzvu zo dňa 10.03.2016, Predvolanie správcu dane zo dňa 04.08.2016, nepodal písomné vyjadrenie k výsledkom zistených daňovou kontrolou, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil, vyjadril sa k realizácii zdaniteľných obchodov, resp. odstránil nezrovnalosti v predložených dokladoch, preto námietku odvolávajúceho sa, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonnú požiadavku upravenú v § 63 ods. 2 Daňového poriadku, považoval za neopodstatnenú. Pokiaľ daňový subjekt namietal, že správca dane nesprávne vyhodnotil prepravný doklad - CMR týkajúci sa prepravy tovaru pre spoločnosť BARA Sp. z o.o. Sp. K., ktorý pozostáva z viacerých listov, odvolací orgán uvádza, že CMR je dohoda o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca. Iba ak sa všetky tri listy zhodujú, možno brať dokument ako relevantný dôkaz. Z dôvodu, že na prvej strane CMR, ktorú predkladá odosielateľ tovaru - v predmetnom daňový subjekt chýba potvrdenie o prijatí tovaru nadobúdateľom a v rámci medzinárodného dožiadania nebolo potvrdené jeho prevzatie odberateľom, nakoľko spoločnosť BARA Sp. z o.o. Sp. K. nespolupracuje so správcom dane, nemožno brať uvedený dokument ako relevantný dôkaz. Daňový subjekt tak nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovarov z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH. Odvolací orgán mal za preukázané, že daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania nespolupracoval so správcom dane. Vystavenie faktúry bez DPH pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte ešte nie je dôkazom skutočného dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, je to len splnenie formálnej stránky na deklarovanie nároku na oslobodenie od dane. Z hľadiska nároku na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty je použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť a sú preukázané. Faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia. Dokazovanie je procesným prostriedkom, ktorého zásady platia vo všetkých fázach správy daní, či už v rámci daňovej kontroly alebo v rámci daňového konania, pričom procesné postupy a dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly zosumarizované v protokole o jej výsledku, majú rovnakú dôkaznú silu ako dôkazy vykonané v rámci daňového konania. Protokol o výsledku daňovej kontroly je plnohodnotným zákonným podkladom pre rozhodnutie správcu dane o vyrubení zistenej daňovej povinnosti. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu dňa 21.09.2017 v zmysle ust. § 31 ods. 3 Daňového poriadku, celkový počet dní trvania daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2015 bol 359, z čoho vyplýva, že zákonná lehota na jej vykonanie bola správcom dane dodržaná. Odvolací orgán konštatoval, že sa stotožnil so závermi správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnil oslobodenie od danie pri dodaní tovaru do iného členského štátu oprávnene. Správcom dane bol dostatočne zistený skutkový stav veci, vykonal dokazovanie čo najúplnejšie, mal k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia a zistil, že daňový subjekt porušil § 19 ods. 1
v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a) a § 22 zákona o DPH, keď nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 písm. b) a c) zákona o DPH.
3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100142852/2018 zo dňa 16.01.2018, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a porušenie zásady zákonnosti. Podľa jeho názoru dokazovanie uskutočnené správcom dane v rámci daňovej kontroly, ako i vo vyrubovacom konaní, nezodpovedá zákonnej požiadavke, aby „boli skutočnosti zistené čo najúplnejšie“, a preto rozhodnutie správcu dane považuje za nezákonné. Správca dane bol povinný došetriť skutočnosti v rámci medzinárodnej výmeny informácií, najmä vo vzťahu k dodaniu tovaru spoločnosti BARA Sp. z o.o. Sp. K., nakoľko obsahom odpovede boli relevantné skutočnosti existencie daného obchodného vzťahu. Daňovými orgánmi mali byť preverované všetky informácie, ktoré sa dostali do ich sféry, bez ohľadu na skutočnosť, že tieto boli preukázané a tvrdené až v rámci odvolacieho konania. Žalobca v rámci svojej prvotnej dôkaznej povinnosti preukázal obe zákonné podmienky pre oslobodenie od dane a v rámci odvolacieho konania predložil dôkazy potvrdzujúce označené obchodné transakcie. Označenými okolnosťami sa žalovaný nezaoberal, pristúpil len k formalistickému výkladu zákona č. 563/2009 Z. z. v platnom znení, čím porušil materiálnu ochranu zákonnosti, v dôsledku čoho nebola zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov žalobcu. Ďalej namietal nesprávne hmotnoprávne posúdenie nároku vo vzťahu k skutkovým zisteniam. Žalovaný, ako i správca dane, nimi vyslovené závery vo vzťahu k dodaniu tovaru pre odberateľa TOBACCO UNIVERSAL LTD. vyvodili výlučne z odpovede na medzinárodné dožiadanie, avšak neuviedli obsah odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a z ich tvrdenia nie je vôbec zrejmé, ktoré doklady, na základe čoho a v akom rozsahu boli u spoločnosti TOBACCO UNIVERSAL LTD. skúmané, resp. spôsob ich preverovania. Na strane odberateľa došlo k nadobudnutiu tovaru momentom jeho faktického prevzatia od žalobcu a následným odoslaním do miesta určenia. Z dôkazov je potom nesporné, že odpoveď v rámci MVI nemôže byť relevantná pre vec. Žalobca poukázal na listinné dôkazy a jeho tvrdenia v rámci odvolacieho konania s tým, že nie je možné vysloviť, že k dodaniu tovaru nedošlo tak, ako je deklarované na faktúre č. 20150019 a rovnako nie je možné tvrdiť, že daňová povinnosť vznikla na Slovensku. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za prípadné nedostatky vedenia účtovníctva, resp. akejkoľvek evidencie vo vzťahu k nadobudnutiu tovaru jeho odberateľom. Ďalej poukázal na dokazovanie, ktoré správca dane vykonal vo vzťahu k dodaniu tovaru pre platiteľa dane BARA Sp. z o.o. Sp. K., podľa názoru žalobcu správca dane za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, ktoré je jeho zákonnou povinnosťou, s ohľadom na hospodárnosť konania, požiada dožiadaný orgán o dôsledné preverenie zdaniteľného obchodu, t. j. najmä vypočutie osoby, konajúcej za spoločnosť, a tiež preverenie všetkých skutočností, súvisiacich s platbou a prevzatím tovaru. Z odpovedí na medzinárodné dožiadania splnenie tejto povinnosti nevyplýva. V rámci odvolacieho konania žalovaný nevyslovil žiadnu svoju úvahu nesplnenia podmienok oslobodenia od dane a iba do časti odôvodnenia prekopíroval závery prvostupňového rozhodnutia, uvedené je porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré zahŕňa aj požiadavku na odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosťou správcu dane bolo v rámci medzinárodného dožiadania vypočuť konateľa spoločnosti BARA Sp. z o.o. Sp. K., v ktorého sklade bol tovar vyskladnený za účelom jeho použitia na účely uskutočnenia jeho zdaniteľných plnení. Žalobca tvrdí, že ak bol tovar odberateľovi žalobcu reálne dodaný, následne prevezený do iného členského štátu EÚ, nie je možné vysloviť záver o nedodaní tovaru s režimom oslobodenia a dodaniť dodávku na území SR daňovému subjektu, a to i napriek tomu, že dôkazy zabezpečené správcom dane preukazujú opak - (napr. dožiadanie) dodanie tovaru spoločnosti BARA Sp. z o.o. Sp. K. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-409/2004, z ktorého citoval s tým, že závery označeného rozsudku je potrebné aplikovať aj na daný prípad. Rovnako poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/23/2016, z ktorého tak isto citoval s tým, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nespĺňa základnú požiadavku na spravodlivé konanie. Zo zásady vzájomnej súčinnosti vyplýva povinnosť žalovaného v rámci odvolacieho konania oboznámiť žalobcu s podkladmi pre rozhodnutie vo veci.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.07.2018, doručeným správnemu súdu dňa 11.07.2018, v ktorom zotrval na skutkových zisteniach a právnom názore uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane, ako i v napadnutom rozhodnutí, ktoré vydal žalovaný v odvolacom konaní. Podrobne rozviedol, akým spôsobom správca dane postupoval v prípade preverovania reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia z faktúry č. 20150019 zo dňa 11.08.2015 s dátumom dodania dňa 11.08.2015 pre zahraničného odberateľa - spoločnosť TOBACCO UNIVERSAL LTD. a odberateľských faktúr č. 20150018 zo dňa 04.08.2015, č. 20150023 zo dňa 20.08.2015, č. 20150024 zo dňa 24.08.2015
a č. 20150025 zo dňa 31.08.2015 vystavených pre zahraničného odberateľa BARA Sp. z o.o. Sp. K. Okrem iného uviedol, že daňový subjekt v lehote určenej vo Výzve č. 101860661/2017 zo dňa 04.09.2017 nepredložil písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly č. 101859921/2017 zo dňa 04.09.2017. O uvedenom správca dane vyhotovil Úradný záznam č. 102191549/2017 zo dňa 17.10.2017. Poukázal na to, že vo vyrubovacom konaní správca dane vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na základe týchto dôkazov vydal rozhodnutie č. 102220267/2017 zo dňa 20.10.2017, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 v sume 60.728,00 Eur. Poukázal na ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH a konštatoval, že vo vzťahu k faktúre č. 20150019 zo dňa 11.08.2015 nebolo preukázané nadobudnutie dodaného tovaru - výrobnej linky Decoufle LOG 5000 SN 1929, MaxS SN 930, Massflow Trayfiller ITM MFT4 odberateľom - spoločnosťou TOBACCO UNIVERSAL LTD.. Argumenty žalobcu, že v rámci výkonu daňovej kontroly disponoval faktúrou, CMR, z ktorej vyplýva, že tovar bol prepravený do Poľskej republiky, podľa žalovaného nespĺňajú atribúty transakcií podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Tieto listiny by boli spôsobilé privodiť žalobcovi uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že obchod s tovarom sa uskutočnil tak, ako to deklaroval dokladmi žalobca, čo preukázané nebolo. Skutočnosť, že žalobcom nebola splnená podmienka pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, potvrdzuje žalobcom predložený doklad o preprave tovaru - CMR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že tovar deklarovaný na faktúre č. 20150019 opustil územie tuzemska až vo februári 2016. Žalobca tak nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle citovaného ustanovenia v kontrolovanom zdaňovacom období. V predmetnej veci správca dane neprenášal na žalobcu zodpovednosť za iný subjekt, ale poukázal na zistenie, že zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru tak, ako to deklaroval predloženými faktúrami. Ďalej žalovaný uviedol, že podmienka preukázania prepravy tovaru sa považuje za splnenú, ak má dodávateľ k dispozícii doklad podľa § 43 ods. 5 písm. a) až c) zákona o DPH do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný. V prípade dodania tovaru deklarovanom na faktúre č. 20150018, faktúre č. 20150023, faktúre č. 20150024 a faktúre č. 20150025 táto podmienka nebola splnená, pretože prepravy zo SR do PL sa neuskutočnila tak, ako je uvedené na CMR dokladoch, ktoré sú súčasťou uvedených faktúr. Ak prepravu tovaru vykoná odberateľ alebo ju pre odberateľa zabezpečí tretia osoba, platiteľ - dodávateľ je povinný mať doklad o preprave do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Pri dodaní tovaru vzniká daňová povinnosť dňom dodania, t.j. deň, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. V prípade, ak odberateľ kúpi tovar, ktorý je odoslaný alebo prepravený zo SR do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky pre oslobodenie od dane, deň dodania tovaru sa určí podľa § 19 ods. 8 zákona o DPH. V dokladoch žalobcu KAMPALA, s.r.o. sa k preverovaným faktúram nachádzajú CMR doklady, v ktorých na riadku 24 nie je potvrdené prevzatie tovaru príjemcom, t.j. riadok 24 neobsahuje podpis, pečiatku príjemcu a taktiež nie je uvedený dátum prevzatia tovaru a v dokladoch žalobcu sa nenachádzajú ani žiadne iné doklady potvrdzujúce prevzatie tovaru. Žalovaný súčasne konštatoval, že žalobca porušil ust. § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období august 2015 nepriznal a neodviedol do štátneho rozpočtu daň z pridanej hodnoty - 20 % zo základu dane 300.000,00 Eur, t.j. 60.000,00 Eur za dodanie tovaru v tuzemsku na základe odberateľskej faktúry vystavenej pre zahraničného odberateľa - spoločnosť TOBACCO UNIVERSAL LTD a tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období augusta 2015 nepriznal a neodviedol daň z pridanej hodnoty - 20 % zo základu dane 3.640,00 Eur, t.j. 728,00 Eur za dodanie tovaru v tuzemsku na základe odberateľských faktúr vystavených pre zahraničného odberateľa BARA Sp. z o.o. Sp. K.. Žalovaný preskúmaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu mal za preukázané, že práve žalobca počas výkonu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania nespolupracoval so správcom dane, keď nereagoval na Výzvu zo dňa 10.03.2016, Predvolanie správcu dane zo dňa 04.08.2016, nepodal písomné vyjadrenie k výsledkom zistených daňovou kontrolou, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil, vyjadril sa k realizácii zdaniteľných obchodov, resp. odstránil nezrovnalosti v predložených dokladoch. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu oprávnene. Správcom dane bol dostatočne zistený skutkový stav veci, vykonal dokazovanie čo najúplnejšie, mal k dispozícií všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia a zistil, že daňový subjekt porušil § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a) a § 22 zákona o DPH, keď nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 písm. b) a c) zákona o DPH. Správca dane kládol dôraz na zisťovanie jednotlivých
dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie v protokole z dôvodu dodržania základných zásad daňového konania a pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa zákona, pričom využil všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa daňovej kontroly, ako aj o problémoch v rámci dokazovania pravdivosti údajov a zároveň predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Ak mal žalobca pochybnosti o činnosti a postupe správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, mal právo a mohol namietať voči postupu správcu dane zákonným spôsobom. Daňový poriadok neukladá správcovi dane získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ale daňovému subjektu poskytuje právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Uvedené právo žalobcom nebolo uplatnené a žalovaný konštatuje, že žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neprodukoval dôkazy a nevyjadroval sa k zisteniam správcu dane. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Z rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by od žalobcu požadoval doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovaných obchodoch. Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu ako aj dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že skutočne obchod prebehol tak, ako bol deklarovaný. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že obchod skutočne existoval. S poukazom na všetky skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu súdnych trov a trov vlastného zastúpenia.
5. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou zo dňa 20.08.2018, doručenou správnemu súdu dňa 21.08.2018, v ktorej v celom rozsahu zotrval na argumentoch uvedených v podanej správnej žalobe vrátane návrhu, aby Krajský súd v Žiline žalobe v celom rozsahu vyhovel, napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.
7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keď žalovaný nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a žalobca dňa 02.03.2021 správnemu súdu oznámil, že súhlasí, aby sa vec rozhodla bez nariadenia pojednávania (č. l. 51 súdneho spisu). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.03.2021, o čom bola spísaná zápisnica.
8. Krajský súd v Žiline ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie s poukazom na ust. § 194 ods. 1 SSP v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.
Podľa § 3 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 31.12.2015 oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 13 ods. 1 písm. c) citovaného zákona miestom dodania tovaru ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 19 ods. 8 citovaného zákona, ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, dňom vzniku daňovej povinnosti je a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).
Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie záveru daňových orgánov o nepreukázaní splnenia podmienok od oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, čo žalobca deklaroval odberateľskými faktúrami a medzinárodnými nákladnými listami CMR preukazujúc dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu.
11. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015, na základe Oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 21221374/2015 zo dňa 11.11.2015, pričom daňová kontrola bola začatá dňa 16.11.2015. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil Protokol č.
101859921/2017 zo dňa 04.09.2017, ktorý spolu s Výzvou č. 101860661/2017 zo dňa 04.09.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený uložením dňa 21.09.2017, kedy bola daňová kontrola ukončená. Z dôvodu zaslania žiadosti o MVI správca dane daňovú kontrolu prerušil odo dňa 13.09.2016 do dňa získania informácií z MVI, o čom vydal rozhodnutie č. 103867450/2016 zo dňa 09.09.2016. Správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly od 31.07.2017, o čom upovedomil daňový subjekt Oznámením č. 101666891/2017 zo dňa 01.08.2017. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd ďalej preukázané, že daňový subjekt v lehote určenej vo Výzve č. 101860661/2017 zo dňa 04.09.2017 nepredložil písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, o čom správca dane vyhotovil Úradný záznam č. 102191549/2017 zo dňa 17.10.2017. Vo vyrubovacom konaní správca dane vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom na základe vykonaných dôkazov vydal rozhodnutie č. 102220267/2017 zo dňa 20.10.2017, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 v sume 60.728,00 Eur.
12. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2015 na riadku 15 a 16 deklaroval oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, t.j. oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, na základe vystavenej odberateľskej faktúry č. 20150019 zo dňa 11.08.2015, s dátumom dodania dňa 11.08.2015 pre platiteľa dane TOBACCO UNIVERSAL LTD., London, Spojené kráľovstvo v sume 300.000,00 Eur za dodanie tovaru - výrobnej linky Decoufle LOG 5000 SN 1929, MaxS SN 930, Massflow Trayfiller ITM MFT4. Za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia z predmetnej faktúry správca dane vykonal dokazovanie, pričom vyzval žalobcu na predloženie dokladov Výzvou č. 102702962/2016 zo dňa 10.03.2016. Predmetná zásielka sa správcovi dane vrátila späť s označením
- neprevzatá v odbernej lehote. Správca dane preto opakovane zaslal žalobcovi Výzvu na predloženie dokladov č. 102929550/2016 zo dňa 13.04.2016, ktorá bola doručená dňa 20.04.2016. V odpovedi na výzvu správcu dane zo dňa 28.04.2016 žalobca správcovi dane zaslal dohodu o platbách za odobratá elektrinu a faktúru č. 134500272311 zo dňa 16.01.2015, kópiu faktúry č. 20150019 a tie isté doklady, ktoré sa nachádzali aj v dokladoch predložených k daňovej kontrole, ktoré sú uvedené v protokole z daňovej kontroly zo dňa 04.09.2017. Výzvou zo dňa 10.08.2016 správca dane požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť na oznámenie údajov, či motorové vozidlo s evidenčným číslom TS 004BE (vozidlo, ktoré je uvedené na CMR doklade a ktorá tvorí súčasť faktúry č. 20150019) bolo za rok 2016 registrované v elektronickom mýtnom systéme alebo inom systéme monitorujúcom pohyb cestnej prepravy na Slovensku. Z odpovede z 12.09.2016 vyplýva, že predmetné motorové vozidlo dňa 03.02.2016 a 04.02.2016 (deň, ktorý je uvedený na CMR doklade, kedy bol tovar dodaný) prepravilo tovar z miesta nakladania tovaru Košeca a prešlo dňa 04.02.2016 cez colný priestor SR/PL. Dňa 05.08.2016 správca dane zaslal daňovému subjektu Predvolanie č. 103663596/2016 zo dňa 04.08.2016 na ústne pojednávanie, ktorého predmetom malo byť vysvetlenie obchodných vzťahov za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2015 a zároveň vyzval daňový subjekt o zapožičanie zálohovej faktúry k faktúre č. 20150019 s dátumom dodania 11.08.2015. Táto zásielka sa vrátila späť správcovi dane s označením neprevzatá v odbernej lehote. Správca dane ďalej požiadal Finančné riaditeľstvo SR o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) Žiadosťou č. 1422113/2016 zo dňa 11.08.2016 za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov so spoločnosťou TOBACCO UNIVERSAL LTD. Z odpovedí na žiadosť o MVI doručenej správcovi dane dňa 31.07.2017 vyplynulo, že faktúra od žalobcu pre spoločnosť TOBACCO UNIVERSAL LTD č. 20150019 sa nenachádza v obchodných záznamoch poskytnutých spoločnosťou TOBACCO UNIVERSAL LTD. V záznamoch sa nenachádzali prepravné doklady, zmluva a ani v bankových výpisoch neboli žiadne platby, ktoré by sa týkali predmetnej transakcie. Správca dane z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcom nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu a jeho nadobudnutie nadobúdateľom v inom členskom štáte. Správca dane považoval predmetnú dodávku tovaru z predloženej faktúry pre spoločnosť TOBACCO UNIVERSAL LTD v sume 300.000,00 Eur za zdaniteľný obchod v zmysle § 8 zákona o DPH, to znamená, že miestom dodania v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH je tuzemsko a žalobca bol povinný v zmysle ust. § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH zaplatiť daň z pridanej hodnoty v tuzemsku. Správca dane konštatoval, že žalobca porušil ust. § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období august 2015 nepriznal a neodviedol do štátneho rozpočtu daň z pridanej hodnoty 20 % zo základu dane 300.000,00 Eur, t.j. 60.000,00 Eur za dodanie tovaru v tuzemsku na základe odberateľskej faktúry vystavenej pre zahraničného odberateľa spoločnosť TOBACCO UNIVERSAL LTD.
13. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty v riadku 15 a 16 - základ dane - dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH pre platiteľa dane BARA Sp. z o.o. Sp. K., Lodz z faktúr č. 20150018 zo dňa 04.08.2015 v sume 1.425,00 Eur za dodanie cigaretových dutiniek KAMPALA 100, SFING 550, PALMER 1000, č. 20150023 zo dňa 20.08.2015 v sume 1.425,00 Eur za dodanie cigaretových dutiniek PALMER 1000, KAMPALA 100, SFING 550, č. 20150024 zo dňa 24.08.2015 v sume 700,00 Eur za dodanie kotla, č. 20150025 zo dňa 31.08.2015 v sume 90,00 Eur za dodanie cigaretových dutiniek KAMPALA 200. Za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia z predmetných faktúr správca dane zaslal Národnej diaľničnej spoločnosti Výzvu č. 102702008/2016 zo dňa 10.03.2016, ktorou požiadal oznámiť údaje, či motorové vozidlá s evidenčným číslom NO-374BU a 8T58166 (vozidlá, ktoré sú uvedené na CMR dokladoch) boli za rok 2015 registrované v elektronickom mýtnom systéme alebo inom systéme monitorujúcom pohyb cestnej prepravy na Slovensku. Z odpovede zo dňa 13.04.2016 vyplynulo, že predmetné motorové vozidlá neboli a nie sú v období od 01.01.2015 do 31.12.2015 zaregistrované v Elektronickom mýtnom systéme. Tieto vozidlá boli zaznamenané kontrolnými bránami, ktoré ale nedokazujú, že preprava tovaru pre odberateľa BARA Sp. z o.o. Sp. K. bola uskutočnená, tak ako je deklarované dodanie tovaru na faktúre č. 20150018, č. 20150023, č. 20150024 a č. 20150025. Správca dane takisto požiadal Finančné riaditeľstvo SR o MVI Žiadosťou č. 1489251/2016 zo dňa 06.09.2016 za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov so spoločnosťou BARA Sp. z o.o. Sp. K.. Podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, doručenej správcovi dane 12.05.2017 spoločnosť KAMPALA, s.r.o. spolupracovala so spoločnosťou BARA Sp. z o.o. Sp. K., objednávky boli zadávané ústne, nakládky sa zúčastňovali len zamestnanci spoločnosti KAMPALA, s.r.o., vykládky W. D. alebo Z. D.. Spoločnosť BARA Sp. z o.o. Sp. K. mala prenajaté priestory v období od 06/2015 do 03/2016. Spoločnosť nespolupracuje so správcom dane a na výzvy správcu dane nereaguje. Vychádzajúc z uvedených skutočností správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu, predmetné dodávky tovaru z vyššie uvedených faktúr vystavených pre spoločnosť BARA Sp. z o.o. Sp. K. v celkovej sume 3.640,00 Eur správca dane považoval za zdaniteľné obchody v zmysle § 8 zákona o DPH, to znamená, že miestom dodania v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH je tuzemsko a daňový subjekt je povinný v zmysle ust. § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH zaplatiť daň z pridanej hodnoty. V zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu tuzemsku, je povinný platiť daň. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. V dokladoch žalobcu KAMPALA, s.r.o. sa k preverovaným faktúram nachádzajú CMR doklady, z ktorých na riadku 24 nie je potvrdené prevzatie tovaru príjemcom, t.j. riadok 24 neobsahuje podpis, pečiatku príjemcu a taktiež nie je uvedený dátum prevzatia tovaru a v dokladoch žalobcu sa nenachádzajú ani žiadne iné doklady potvrdzujúce prevzatie tovaru. Na základe výsledkov dokazovania správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil ust. § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období august 2015 nepriznal a neodviedol daň z pridanej hodnoty 20 % zo základu dane 3.640,00 Eur, t.j. 728,00 Eur za dodanie tovaru v tuzemsku na základe odberateľských faktúr vystavených pre zahraničného odberateľa BARA Sp. z o.o. Sp. K..
14. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100142852/2018 zo dňa 16.01.2018 prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102220267/2017 zo dňa 20.10.2017 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil.
15. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu žalovaného, vrátane postupu správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia plne korešpondujú s vyššie citovanou právnou úpravou. Súd sa plne stotožňuje so závermi dokazovania vykonaného na základe tuzemského i medzinárodného šetrenia správcu dane, z ktorého vyplynulo, že k zdaniteľnému plneniu (dodaniu tovaru) tak, ako predpokladá ustanovenie § 43 ods. 1, ods. 5 písm. b) a c) zákona o DPH, nedošlo, a z toho dôvodu sa súd stotožnil aj s právnym posúdením veci. V podrobnostiach súd poukazuje na skutkové i právne závery žalovaného, s ktorými sa stotožňuje a ktoré sú uvedené i v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, popisujúc obsah žaloby a vyjadrenia žalovaného k žalobe. Súd považuje opakovanie týchto skutočností s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného za nadbytočné a k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné:
16. Ak by išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte“ treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť dať. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo viesť k daňovému úniku, čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-409/04). Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie, a preto sa viedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby.
17. K žalobným námietkam týkajúcim sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a porušenia zásady zákonnosti správny súd konštatuje, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, nakoľko správca dane v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku vykonal dostatočné tuzemské i medzinárodné šetrenia, čím dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt bol, či už v priebehu výkonu daňovej kontroly, alebo vo vyrubovacom konaní, vyzývaný na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam. Oboznámiac sa s obsahom administratívneho spisu správny súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t. j. reálne dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované v predložených listinných dôkazoch a jednotlivých odberateľských faktúrach. Žalobcom nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným odberateľom z dôvodu, na ktoré poukázal žalovaný, a ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Vierohodné dôkazy o vykonanej preprave deklarovaným odberateľom TOBACCO UNIVERSAL LTD. a BARA Sp. z o.o. Sp. K. predložené neboli. Faktúra je dôkazným listinným materiálom, ktorým daňový subjekt preukazuje, že došlo k nejakej skutočnosti vo väzbe na daň z pridanej hodnoty k zdaniteľnému obchodu. Skutočnosť, že faktúra mala požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu, sú ďalšie dôkazy, napr. zmluvy, dodacie listy, doklady o preprave a pod.. V danom prípade žalobca síce predložil listinné doklady, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je v nich uvedené, avšak šetrením správcu dane sa deklarované tvrdenie žalobcu v listinných dôkazoch nepotvrdilo, lebo nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný označeným odberateľom ako kupujúcim, uvedeným na faktúrach a CMR. Žalobca v podanej žalobe nekonkretizuje akým spôsobom mal v rámci svojej prvotnej dôkaznej povinnosti preukázať obe zákonné podmienky pre oslobodenie od dane. Naopak z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že práve žalobca počas výkonu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania nespolupracoval so správcom dane. Nereagoval na Výzvu zo dňa 10.03.2016, Predvolanie správcu dane zo dňa 04.08.2016, nepodal ani písomné vyjadrenie k výsledkom zistených daňovou kontrolou, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil, vyjadril sa k realizácii zdaniteľných obchodov, resp. odstránil nezrovnalosti v predložených dokladoch, preto správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa 13.04.2016, u ktorej správca dane preveroval, či motorové vozidlá s evidenčným číslom NO-374BU a 8T58166, ktoré sú uvedené na CMR dokladoch, boli za rok 2015 registrované v Elektronickom mýtnom systéme alebo inom systéme monitorujúcom pohyb cestnej prepravy na Slovensku, vyplynulo, že tieto neboli v období od 01.01.2015 do 31.12.2015 zaregistrované v Elektronickom mýtnom systéme a pokiaľ boli zaznamenané kontrolnými bránami, táto skutočnosť ešte nepreukazuje, že preprava tovarov pre odberateľa BARA Sp. z o.o. Sp. K. bola uskutočnená tak, ako bolo deklarované dodanie tovaru na faktúre č. 20150018, č. 20150023, č. 20150024 a č. 20150025. Z odpovede doručenej správcovi dane dňa 12.05.2017 na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyplýva, že spoločnosť BARA Sp. z o.o. Sp. K. so správcom dane nespolupracuje a na výzvy správcu dane nereaguje. Tým, že si žalobca splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry a prepravné doklady (CMR) neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnené oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, pretože nestačí byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov a tieto predložiť daňovým orgánom, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách, pričom daňové orgány sú oprávnené, a zároveň povinné vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto dôkazoch preverovať. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že žalobca je ten, kto preukazuje skutočnosti majúce rozhodujúci vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo skutočnosti, na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencii a záznamov, ktoré je povinný viesť. Uvedenými faktúrami a CMR žalobca síce deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane, avšak zároveň bol povinný preukázať oprávnenosť uplatnenia tohto nároku. Správca dane v súlade s citovaným ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku nie je viazaný iba návrhmi daňového subjektu, ktorý požadoval, aby bol uznaný nárok na odpočítanie dane len na základe predložených faktúr a CMR. Ako dôkaz mal správca dane použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú zároveň získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 3 Daňového poriadku). Súd hodnotí získané dôkazy ako zabezpečené v súlade so zákonom o správe daní.
18. Správca dane upozorňoval daňový subjekt už v priebehu daňovej kontroly na povinnosť predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia v zmysle § 45 ods. 2 Daňového poriadku. Rovnako bol upozorňovaný na povinnosť preukazovať skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti daňového orgánu, neboli odstránené žiadnymi ním produkovanými dôkazmi, preto správca dane nepochybil, ak pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré získal. Z vyjadrení žalobcu v žalobe vyplýva, že nerozporoval skutočnosť, že dodanie tovaru deklaruje len vystavenými faktúrami a prepravnými dokladmi (CMR) a predloženým účtovníctvom. To, že správca dane vychádzal z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov v rámci vykonávaného dokazovania, svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Správny súd sa potom nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný pristúpil len k formalistickému výkladu zákona č. 563/2009 Z. z. v platnom znení, čím porušil materiálnu ochranu zákonnosti v dôsledku čoho nebola zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov žalobcu. 19. Správny súd poukazuje tiež na to, že pokiaľ daňový subjekt požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na jeho vrátenie právny nárok, rovnako je tomu aj v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody, či úľavy z platenia daní. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Ak daňové orgány spochybnia deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok. Akýkoľvek právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. Podľa názoru správneho súdu daňové orgány rozhodli v súlade so zákonom o DPH, ak dodatočne vyrubili žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, v prípade nepreukázania skutočnosti, že boli splnené zákonom stanovené podmienky pre uznanie uplatneného oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, čo vedie k záveru, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane. Posudzujúc vec z hľadiska daňového práva nie je možné priznať daňovému subjektu právny nárok, ak nepreukázal splnenie zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ. Relevantným pre daňové orgány je preukázanie nesplnenia týchto zákonných podmienok a nie dôvodov, prečo tomu tak je. Daňové orgány daňovou kontrolou zisťujú, alebo preverujú základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, toto presahuje rámec konania daňových orgánov, rovnako aj súdu preskúmavajúceho zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Keďže v posudzovanej veci bolo na základe objektívne zistených skutočností preukázané nesplnenie zákonom stanovených podmienok pre uznanie uplatneného oslobodenia od dane, ktoré je evidentne neoprávneným, museli na to daňové orgány adekvátne reagovať, čo vyústilo do dodatočného vyrubenia rozdielu DPH.
20. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení o nesprávnom hmotnoprávnom posúdení nároku vo vzťahu k skutkovým zisteniam. Žalobca v žalobe nekonkretizoval akými dôkazmi malo byť preukázané, že v čase kedy odberateľ reálne prevzal tovar ešte neboli zabezpečené všetky colné a prevádzkové doklady pre dodanie tovaru priamo odberateľovi do Londýna. Pokiaľ správca dane a žalovaný konštatovali, že preverovaním bolo zistené, že faktúra od KAMPALA, s.r.o. pre spoločnosť TOBACCO UNIVERSAL LTD. č. 20150019 sa nenachádza v obchodných záznamoch poskytnutých spoločnosťou TOBACCO UNIVERSAL LTD., v záznamoch sa nenachádzali prepravné doklady, zmluvy, ani v bankových výpisoch neboli žiadne platby, ktoré by sa týkali tejto transakcie, uvedené zodpovedá odpovedi na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií a nebolo povinnosťou správnych orgánov konkretizovať ktoré doklady, na základe čoho a v akom rozsahu boli u spoločnosti TOBACCO UNIVERSTAL LTD. skúmané, resp. spôsob ich preverovania, keďže
správca dane ani žalovaný sami takéto preverovanie nevykonávali. Skutočnosť, že žalobcom nebola splnená podmienka pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH potvrdzuje žalobcom predložený doklad o preprave tovaru CMR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že tovar deklarovaný na faktúre č. 20150019 opustil územie tuzemska až vo februári 2016 a žalobca tak nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle citovaného ustanovenia v kontrolovanom zdaňovacom období august 2015. Neobstojí preto ani námietka žalobcu spočívajúca v tvrdení, že konateľ odberateľskej spoločnosti TOBACCO UNIVERSAL LTD. P. M. výrobnú linku LGO osobne prehliadol, skontroloval, dal pokyn na prepravu tovaru a teda na strane odberateľa tak došlo k nadobudnutia tovaru momentom jeho faktického prevzatia od žalobcu a následným odoslaním do miesta určenia. Správca dane v posudzovanej veci neprenášal na žalobcu zodpovednosť za iný subjekt, ale poukázal správne na zistenie, že zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru tak, ako to deklaroval predloženou faktúrou. Námietka žalobcu, že nie je možné vysloviť záver, že k dodaniu tovaru nedošlo tak, ako je deklarované na faktúre č. 20150019 je irelevantná a tiež požiadavka, že správca dane mal zabezpečiť vypočutie konateľa odberateľa, je neopodstatnená. Podľa Daňového poriadku v daňovom konaní určuje procesný postup správca dane, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať iné podklady pre rozhodnutie.
21. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Daňový subjekt má okrem iného aj povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňový subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré však vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane, alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Správca dane v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Z predloženého administratívneho spisu ale nevyplýva, že by žalobca predložil relevantný dôkaz o tom, že splnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH v súvislosti s dodaním tovaru pre platiteľa dane BARA Sp. z o.o. Sp. K. tak, ako to deklaroval predloženými faktúrami. Podmienka preukázania prepravy tovaru sa považuje za splnenú len vtedy, ak má dodávateľ k dispozícii doklad podľa § 43 ods. 5 písm. a) až c) zákona o DPH do uplynutia lehoty na podanie daňového za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný. V prípade dodania tovaru deklarovaného na faktúrach č. 20150018, č. 20150023, č. 20150024 a č. 20150025 táto podmienka nebola splnená, keďže preprava zo SR do Poľska sa neuskutočnila tak, ako je uvedené na CMR dokladoch, ktoré sú súčasťou predmetných faktúr. Ak prepravu tovaru vykoná odberateľ alebo ju pre odberateľa zabezpečí tretia osoba, platiteľ - dodávateľ je povinný mať doklad o preprave dokonca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Pri dodaní tovaru vzniká totiž daňová povinnosť dňom dodania, t. j. deň, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. V prípade, ak odberateľ kúpi tovar, ktorý je odoslaný alebo prepravený zo SR do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky pre oslobodenie dane, deň dodania tovaru sa určí podľa § 19 ods. 8 zákona o DPH. Žalobca k preverovaným faktúram predložil CMR doklady, v ktorých na riadku 24 nebolo potvrdené prevzatie tovaru príjemcom, riadok 24 neobsahuje podpis, pečiatku príjemcu a nie je uvedený ani dátum prevzatia tovaru, pričom v dokladoch žalobcu sa nenachádzajú žiadne iné doklady potvrdzujúce prevzatie tovaru. Podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH, t. j. prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzicky pohyb tovaru musia byť splnené súčasne, pretože nesplnenie už jednej z nich neumožňuje dodávateľovi uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Správca dane nemal preukázaný prevoz tovaru do Poľska s uvedením miesta vykládky tak, ako to tvrdí
žalobca a zo skutočnosti, že neuniesol dôkazné bremeno, nemožno vyvodiť povinnosť správcu dane v rámci medzinárodného dožiadania vypočuť konateľa spoločnosti BARA Sp. z o.o. Sp. K. tak, ako na to poukazuje v podanej žalobe žalobca. Zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Pre odpočet DPH je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne aj materiálne preukázané. V posudzovanom prípade, keďže žalobca si nadmerný odpočet DPH uplatňoval v súvislosti s oslobodením od platenia dane podľa § 43 zákona o DPH, bolo predpokladom takéhoto postupu aj preukázanie, že nadobudnutý tovar bol v Poľsku aj zdanený, čo sa však nepreukázalo (medzi inými rozsudok SD EÚ C-409/04 vo veci Teleos). K splneniu zákonných podmienok na odpočet DPH bol preto žalobca povinný predložiť doklad o uskutočnenom obchode - reálne dodanie tovaru spoločnosti BARA SP. z o.o. Sp. K. namiesto toho žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe predložených faktúr z obchodu, ktorý reálne nevedel zdokladovať. Správny súd zdôrazňuje, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, CMR listy, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami, pričom žalobca dôkazné bremeno v posudzovanej veci neuniesol.
22. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/23/2016 zo dňa 26.01.2017, správny súd konštatuje, že nie je zrejmé, ktoré konkrétne skutkové zistenia vyplývajúce z uvedeného rozsudku sa vzťahujú na posudzovaný prípad. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia správnych orgánov spĺňajú atribút náležitého odôvodnenia. Správny súd vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia (uvedené je možné nepochybne aplikovať aj v prípade rozhodnutí správnych orgánov), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/3, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Správny súd má za to, že správny orgán sa s posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými - relevantnými námietkami žalobcu a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré aj v dostatočnom rozsahu odôvodnil.
23. Záverom správny súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že práve žalobca počas výkonu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania nespolupracoval so správcom dane, nereagoval na Výzvu zo dňa 10.03.2016, Predvolanie správcu dane zo dňa 04.08.2016, nepodal písomné vyjadrenie k výsledkom zistených daňovou kontrolou, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil, vyjadril sa k realizácii zdaniteľných obchodov resp. odstránil nezrovnalosti v predložených dokladoch, preto námietku žalobcu, že došlo k porušeniu zásady vzájomnej súčinnosti správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
24. Nakoľko s poukazom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj jeho postupu v konaní dospel k záveru, že postup správcu dane ako aj žalovaného a jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o DPH, žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.
25. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.