Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-72-2020.pdf
PDF · 89.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/72/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: JY., bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: matka Z., štátny občan Slovenskej republiky a otec C., toho času U.v, štátny občan Slovenskej republiky, o návrhu otca maloletých detí na úpravu styku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca maloletých detí z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 23.11.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca maloletých detí na úpravu styku s maloletými deťmi. Svoj návrh otec odôvodnil skutočnosťou, že aj keď je vo výkone trestu odňatia, svoje deti ľúbi a chce ich počas výkonu trestu vídavať a takou formou medzi ním a deťmi udržiavať vzťah. Jeho družka Z. mu deti odmieta doniesť na návštevu, naposledy ich do väznice doviedla v lete 2019. Od marca 2020 s ním družka vôbec žiadnou formou nekomunikuje. Od apríla 2020 jej viackrát zaslal doporučene list so žiadosťou, aby ho s deťmi navštívila, no každý list sa vrátil do väznice ako neprevzatý. Otec uviedol, že deti mu chýbajú, ťažko znáša, keď ich nemôže vídať aspoň raz za tri mesiace. Preto žiadal, aby súd nariadil jeho družke ET. povinnosť aspoň raz za tri mesiace doniesť deti do väznice na návštevu.
2. Otec maloletých detí bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 2T/111/2019-170 zo dňa 26.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/150/2019 zo dňa 18.12.2019 odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 14 mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2019.
3. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby R. na výzvu oznámil súdu, že odsúdený (otec) C. nie je zaradený do práce z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí. Ďalej oznámil, že aktuálne za súčasnej epidemickej situácie nie je možné vykonanie návštev maloletých detí v ústave, návštevy je možné vykonávať formou videonávštev.
4. V nadväznosti na informáciu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby R. otec maloletých detí na výzvu súdu, či trvá na podanom návrhu, v podaní doručenom súdu dňa 28.12.2020 oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že vo výkone trestu v Leopoldove sa momentálne nevykonávajú osobné návštevy kvôli pandémii Covid-19 a vykonávajú sa návštevy cez videokonferenciu, trvá na
podanom návrhu, avšak upravuje ho v tom smere, aby sa návštevy medzi ním a deťmi vykonávali aspoň raz za 2 mesiace prostredníctvom videokonferencie „Skype“ a aby mu manželka bola povinná túto videokonferenciu s deťmi umožniť.
5. Súd výzvou zo dňa 04.01.2021 vyzval kolízneho opatrovníka na prešetrenie pomerov v domácnosti matky maloletých detí na adrese C. a zároveň žiadal zistiť, ako v súčasnosti prebieha styk, resp. komunikácia maloletých detí s otcom, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody v R., či má matka maloletých detí pripojenie na internet, či vlastní alebo má k dispozícii mobilný telefón s internetom (prípadne počítač), ktorý by jej umožňoval videohovor, či má nainštalované aplikácie (napríklad Skype, WhatsApp, Viber), ktoré by umožňovali otcovi komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom videohovoru a z akého dôvodu matka bráni otcovi v komunikácii s deťmi.
6. Kolízny opatrovník v správe doručenej súdu dňa 15.01.2021 uviedol, že z dôvodu prijatých opatrení súvisiacich s momentálnou mimoriadnou situáciou spôsobenou novým koronavírusom Covid-19 nebolo možné uskutočniť osobné šetrenie v rodine, avšak bol vykonaný telefonický rozhovor s matkou maloletých detí, ktorá uviedla, že od poslednej návštevy úradu v domácnosti sa nič nezmenilo. Matka maloletých detí býva v rodinnom dome pri rodičoch svojho priateľa M. kde obývajú jednu izbu so samostatným vchodom. V izbe sa nachádza časť kuchynskej linky, dva rozkladacie gauče, skrine, malý stolík. Hygiena v týchto priestoroch bola v čase poslednej návštevy na primeranej úrovni. Matka s maloletými deťmi majú tiež k dispozícií vlastné sociálne zariadenie. Pani Y. prispieva na domácnosť sumou 50,- Eur mesačne. Menovaná má ešte jedno maloleté dieťa Z., ku ktorej nie je určené otcovstvo. Matka poberá rodičovský príspevok v sume 270,- Eur a prídavky na deti v sume 74,85 Eur, iný príjem nemá. Uviedla, že vie o podanom návrhu na úpravu styku, ale nevie si predstaviť, ako by to malo prebiehať, keďže nemá k dispozícii internet ani počítač. Mobilný telefón nevlastní, má len SIM-kartu, ktorú prepožičala svokre a používajú ju spoločne. Matka maloletých detí tiež uviedla, že otec detí C. jej píše listy, v ktorých sa pýta na deti. Na listy mu doteraz nezvykla odpisovať, napísala mu až 08.01.2021, kde mu opísala, ako sa deti majú a zaslala mu aj fotky. Podľa vyjadrenia pani Y. sa maloleté deti na otca vôbec nepýtajú a ani nie sú s ním v kontakte. Na záver uviedla, že ona sama nemá záujem sa s ním kontaktovať, vie, že mu nemôže brániť, ale nechce, aby sa deti s otcom stretávali a boli spolu v kontakte.
7. Vo veci sa dňa 09.03.2021 uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktoré sa otec maloletých detí nedostavil, pričom súdu písomne oznámil, že sa pojednávania nechce zúčastniť, preto súd vec prejednal v neprítomnosti otca maloletých detí podľa § 180 Civilného sporového poriadku a § 31 Civilného mimosporového poriadku.
8. Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Nechce mu deti ukázať ani s ním nič mať, hoci vie, že má právo na deti, pretože jej ubližoval, bil ju tehotnú, bil ju aj pred deťmi a jej matkou, fetoval, prepíjal jej materskú. Preto musela odísť do O. k matke. Doteraz s deťmi nebola vo väznici, nie je pravdou, že otec videl deti v lete 2019. On musí poslať matke „doručenku“, že má prísť na návštevu, ale doteraz to neposlal. Matka uviedla, že si našla priateľa a čaká s ním dieťa. Otec detí výživné neplatí odvtedy, ako bol vo vyšetrovacej väzbe, potom jej písal, že dostal 6 rokov. Preto chce matka požiadať o náhradné výživné. Najprv písal, že bude platiť, pýtal si aj rodné listy detí, ale nič neplatí na JY.J.. Matka dostáva rodičovský príspevok a aj s prídavkami je to spolu 344,- Eur. Matka detí uviedla, že nemá telefón ani si ho neplánuje kúpiť. Teraz si kupovala veci do nemocnice, pretože termín pôrodu je 29.3. Telefón vlastní len priateľova matka. V telefóne však nie je internet. Tam, kde bývajú, ani nemajú internet, lebo ho vypli. Matka tiež uviedla, že raz otcovi detí poslala list a fotky. Teraz nemala možnosť vyvolať fotky, pretože všetko je zatvorené. Naposledy otec detí písal 3.3., prečo sa neozýva a ako sa majú deti. Matka rozmýšľa, že mu bude písať o deťoch, či sú zdravé, a on dá pokoj. Deti sú zdravé, nič im nechýba, majú všetko, stravu, obuv, oblečenie. Otec detí písal v liste, že dúfa, že deti majú všetko a že chce ešte raz vidieť dcéru.
9. Kolízny opatrovník uviedol, že situácia je ovplyvnená pandémiou, pričom matka bude mať teraz aj iné povinnosti, keďže čaká dieťa. Deti by však mali byť v kontakte s otcom aspoň písomne, mali by mať k nemu nejakú väzbu, hoci boli ešte veľmi malé, keď otec išiel do väzenia a zrejme na túto situáciu nemajú ani svoj vlastný názor.
10. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
13. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Z obsahu spisového materiálu má súd preukázané, že maloletý Jozef Oláh, nar. 08.11.2016 a maloletý Simon Oláh, nar. 29.11.2017 sú deti rodičov Eriky Oláhovej, nar. 24.05.1994 a Tibora Oláha, nar. 27.12.1986.
15. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/12/2020-37 zo dňa 13.07.2020, právoplatným dňa 12.08.2020 boli maloleté deti Q. zverené do osobnej starostlivosti matky ET.. Otec maloletých detí bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na každé maloleté dieťa zvlášť počnúc dňom 01.10.2018 k rukám matky. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval.
16. Otec maloletých detí sa podaným návrhom domáhal úpravy styku s maloletými deťmi v tom zmysle, aby súd uložil matke detí povinnosť priviesť deti aspoň raz za tri mesiace do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody R., v ktorom otec maloletých detí vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. aby mu aspoň raz za dva mesiace umožnila realizovať styk s deťmi formou videokonferencie.
17. Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že návrhu otca maloletých detí nie je možné vyhovieť z objektívnych dôvodov. Vzhľadom na súčasnú mimoriadnu epidemickú situáciu súvisiacu so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 sú návštevy maloletých detí v Ústave na výkon trestu odňatia slobody vylúčené. Pokiaľ ide o styk otca s deťmi formou „videonávštev“, tejto forme styku bráni skutočnosť, že matka maloletých detí nevlastní mobilný telefón, len SIM kartu, pričom v domácnosti, v ktorej býva, nie je pripojenie na internet, preto ani v prípade, ak by si mobilný telefón požičala, nebolo by možné videohovor s deťmi uskutočniť.
18. Je nepopierateľné, že otec je rodičom maloletých detí JoD., teda mu patria rodičovské práva a povinnosti k deťom, pričom výkon rodičovských práv a povinností mu nebol pozastavený, obmedzený ani nebol výkonu rodičovských práv a povinností pozbavený. Na druhej strane však musí súd konštatovať, že otec maloletých detí sa sám svojou vlastnou protiprávnou činnosťou, keď sa dopustil úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov, pripravil o možnosť participovať na výchove a starostlivosti o svoje deti. Tiež je nevyhnutné zdôrazniť, že sa pripravil aj o možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť voči deťom. Za tejto situácie je tak matka jediným rodičom, ktorý si voči deťom plní vyživovaciu povinnosť, a to nielen osobnou starostlivosťou, poskytovaním bývania a stravovania, ale aj peňažným plnením. Jediným príjmom matky detí je pritom rodičovský príspevok a prídavky na tri maloleté deti v celkovej sume 344,85 Eur. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že k maloletej ET. nebolo otcovstvo C.a ani určené, teda bude matka pripravená napríklad aj o možnosť žiadať o náhradné výživné na dcéru.
19. V domácnosti, v ktorej matka v súčasti s deťmi žije, má k dispozícii mobilný telefón matka priateľa Z., jedná sa však o bežný, tzv. tlačítkový telefón bez pripojenia na internet. Za danej situácie je súd toho názoru, že nemožno od matky detí spravodlivo žiadať, aby si zakúpila mobilný telefón a každý mesiac hradila náklady na internetové pripojenie, ktoré by s ohľadom na výšku jej príjmu netvorili zanedbateľnú sumu, aby otec mohol byť v styku so svojimi deťmi. Otec detí by sa mal usilovať o zaradenie do práce
vo výkone trestu, len čo to situácia umožní a plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom, eventuálne môže prostredníctvom svojich iných príbuzných zabezpečiť technicky aj finančne deťom, aby s ním mohli byť v spojení aj počas jeho pobytu vo väzení. Potom by bolo možné uvažovať o dôvodnosti jeho návrhu.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty súd návrh otca maloletých detí v celom rozsahu zamietol.
21. Pokiaľ ide o názor kolízneho opatrovníka, že deti by v záujme zachovania vzťahu mali zostať s otcom v kontakte aspoň písomne, súd poznamenáva, že právo na styk otca s deťmi (§ 25 zákona o rodine) a právo na informácie o maloletých deťoch (§ 24 ods. 5 zákona o rodine) sú dve rôzne rodičovské práva. Otec sa svojím návrhom domáhal úpravy styku s maloletými deťmi, pričom tento jeho návrh súd z vyššie uvedených dôvodov zamietol. Záverom však súd považuje za potrebné doplniť, že pozitívne hodnotí rozhodnutie matky informovať otca o deťoch písomne. Opäť je však potrebné zmieniť, že vzhľadom na pandémiu koronavírusu, s ktorou je v Slovenskej republike v súčasnosti spojené aj uzatvorenie maloobchodných prevádzok a obmedzenie slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania, nie je možné, aby matka nechala vyvolať fotografie maloletých detí, ktoré by k listu otcovi pripojila.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.