Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoCsp-50-2020.pdf
PDF · 97.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/50/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Remedium Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom v W. O., A. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Vachanom, so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5, o zaplatenie 188,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.2.2020 sp.zn. 8Csp/45/2019
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 27. februára 2020 č.k. 8Csp/45/2019-135 okrem výroku II., ktorým súd konanie v prevyšujúcej časti nad 165,25 Eur s príslušenstvom zastavil a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 27.2.2020 č.k. 8Csp/45/2019-135 rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 165,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 358,10 Eur od 15. 06. 2017 do 17. 08. 2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 345,68 Eur od 18. 08. 2017 do 23. 10. 2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 322,22 Eur od 24. 10. 2017 do 29. 11. 2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 312,71 Eur od 30. 11. 2017 do 28. 03. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 304,30 Eur od 29. 03. 2018 do 20. 04. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 295,89 Eur od 21. 04. 2018 do 16. 05. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 287,48 Eur od 17. 05. 2018 do 28. 06. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 279,07 Eur od 29. 06. 2018 do 07. 08. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 270,66 Eur od 08. 08. 2018 do 31. 08. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 262,43 Eur od 01. 09. 2018 do 24. 09. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 253,53 Eur od 25. 09. 2018 do 24. 10. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 244,63 Eur od 25. 10. 2018 do 19. 11. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 235,73 Eur od 20. 11. 2018 do 18. 12. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 226,83 Eur od 19. 12. 2018 do 16. 01. 2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 217,93 Eur od 17. 01. 2019 do 18. 02. 2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 209,03 Eur od 19. 02. 2019 do 18. 03. 2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 198,58 Eur od 19. 03. 2019 do 17. 04. 2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 188,13 Eur od 18. 04. 2019 do 16. 05. 2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 176,69 Eur od 17. 05. 2019 do 18. 06. 2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 165,25 Eur od 19. 06. 2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd konanie v prevyšujúcej časti nad 165,25 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e. III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 188,13 € s príslušenstvom a náhrady trov konania v súvislosti so zmluvou č. 4501033888, ktorú žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s., na základe ktorej boli žalovanému dočasne poskytnuté peňažné prostriedky.
3. Po odcitovaní ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 5 a ods. 9 OZ, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 488, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 a § 599 ods. 2 OZ konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a opodstatnená. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 20.1.2015 zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. 4501033888, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 800 €, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v 36 mesačných splátkach po 32,90 € do 15. dňa v mesiaci s tým, že zmluva obsahovala aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 27,71 %, RPMN vo výške 31,90 % a priemernej RPMN vo výške 36,30 €. Právny predchodca veriteľa uplatnil svoje právo na splatenie celého úveru výzvou zo dňa 13.7.2016, kedy vyzval žalovaného k splateniu celého úveru. V danom prípade bolo nesporne preukázané, že žalovaný doposiaľ dlh nesplnil, resp. žalovanú sumu neuhradil.
4. Postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 13.07.2015 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Postupca toto svoje právo využil v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými. Žalobca pre úplnosť poukázal záverom aj na to, že postupca žalovaného pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti opakovane vyzýval k úhrade omeškaných splátok úveru, pričom v týchto výzvach nad rámec svojich zákonných povinností upozorňoval žalovaného aj na možnosť uplatnenia práva vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Ako však vyplýva z vyššie uvedeného, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo právne účinné bez ohľadu na vykonanie týchto výziev postupcom, nakoľko postupca v podaní zo dňa 13.07.2016 dodržal všetky zákonné náležitosti, ktoré mu ustanovenie § 53 ods. 9 OZ ukladá.
5. Priznanie uplatneného príslušenstva v podobe úrokov z omeškania súd odôvodnil ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. s tým, že nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal tiež k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne do zaplatenia.
6. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1 a 2 CSP zdôvodnil, prečo konanie v prevyšujúcej časti nad 165,25 € s príslušenstvom zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu považoval za dôvodnú a opodstatnenú, t.j. čo do časti priznanej sumy vo výške 165,25 € s príslušenstvom.
7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že rozhodol len o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania, o konkrétnej výške ktorej bude rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
8. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný vo výroku I. a výroku III. v zákonnej lehote odvolanie z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Za nesprávne právne posúdenie považoval to, že konajúci súd nevyhodnotil žalobcom uplatnený nárok za premlčaný s poukazom na ust. § 103 OZ a ust. § 54a OZ. Po odcitovaní oboch zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka odkázal na záver súdu o tom, že právny predchodca žalobcu postupoval v súlade s ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 OZ majúc za to, že pokiaľ boli splnené podmienky v zmysle týchto zákonných ustanovení, na základe čoho predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 13.7.2016 pre omeškanie žalovaného so splátkou zročnou dňa 15.4.2016, s ktorou bol v omeškaní viac ako 3 mesiace, premlčacia doba začala plynúť dňa 15.4.2016 a uplynula 15.4.2019. Z tohto dôvodu súčasne vzniesol námietku premlčania, pretože žaloba bola doručená súdu až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby dňa 29.4.2019. V ďalšom odcitoval časť rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 27.2.2019 sp.zn. 41Co/3/2019, pokiaľ tento podal výklad k ust. § 103 OZ v kontexte so splnením podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 OZ. Tiež odcitoval relevantnú časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Nitra zo dňa 9.1.2020 sp.zn. 9Co/214/2019 v súvislosti s aplikáciou ust. § 103 veta druhá OZ v prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania a tiež trov odvolacieho konania.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou, pričom každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a vo vzťahu ku každej z nich plynie 3-ročná premlčacia doba podľa ust. § 103 OZ samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ust. § 565 OZ umožňuje, aby si veriteľ s dlžníkom dohodli tzv. stratu výhody splátok, pričom veriteľ takéto právo žiadať o zaplatenie celého dlhu môže uplatniť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, 3-ročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto ďalšiu splátku dlhu. Po odcitovaní ust. § 101, § 565, § 103 a § 53 ods. 9 OZ uviedol, že neuplatnenie práva podľa ust. § 565 OZ do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 13.7.2016 - toto svoje právo uplatnil v súlade ust. § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.6.2016 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 a § 53 ods. 9 OZ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.6.2016. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 15.6.2016 začala v súlade s ust. § 103 OZ plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 15.6.2016) a uplynula by najneskôr dňa 15.6.2019. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 29.4.2019, žalobca svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca preto zastáva názor, že nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný. Preto navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
10. Žalovaný vo svojej odvolacej replike opätovne zdôraznil, že predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre omeškanie žalovaného so splátkou zročnou dňa 15.4.2016, a preto premlčacia doba žalobcom uplatneného nároku na základe zosplatnenia úveru s poukazom na ust. § 103 OZ začala plynúť dňa 15.4.2016 a uplynula 15.4.2019, preto žaloba bola doručená súdu až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, t.j. dňa 29.4.2019. Po odcitovaní ust. § 54 ods. 2 OZ uviedol, že rešpektujúc súčasne ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 OZ, žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre omeškanie žalovaného so splatnosťou zročnou dňa 15.4.2016. Na podporu svojich tvrdení poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 28.1.2020 sp.zn. 22 Co/129/2019, z ktorého relevantnú časť tiež odcitoval. Navrhol preto, aby krajský súd rozhodol v zmysle jeho podaného odvolania.
11. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval na tom, že v prejednávanom prípade došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.6.2016, a preto premlčacia doba začala v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru podľa ust. § 103 OZ plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od splátky splatnej dňa 15.6.2016 a uplynula až dňa 15.6.2019. Preto žalobca svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Na základe toho sa s napadnutým rozsudkom stotožnil a navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
12. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
14. Žalovaný odvolaním napadol výlučne výroky I. a III. napadnutého rozsudku, na základe čoho rozsudok v jeho výroku II. (ktorým súd konanie v prevyšujúcej časti nad 165,25 € s príslušenstvom zastavil) nebol napadnutý odvolaním a v tomto rozsahu nadobudol právoplatnosť.
15. Odvolateľ v odvolaní uplatnil jediný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
17. Predmetom konania je zaplatenie sumy 165,25 Eur s príslušenstvom (t.j. už po zohľadnení čiastočného zastavenia konania) titulom nesplateného úveru zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 20.1.2015. Ide teda o spotrebiteľský spor, pričom predmetný úver bol žalovanému poskytnutý na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov.
18. Podstatou odvolania je tvrdenie odvolateľa o tom, že konajúci súd nevyhodnotil žalobcom uplatnený nárok za premlčaný s poukazom na ust. § 103 OZ a § 54a OZ.
19. Podľa ust. § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
20. Podľa ust. § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
21. Ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka bolo zavedené do Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 5.12.2018 zákonom č. 343/2018 Z.z., z ktorého dôvodovej správy vyplýva, že cieľom novelizácie Občianskeho zákonníka je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčacích nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia, pričom úprava je reakciou na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali ex lege do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ je presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom tohto inštitútu nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia.
22. Nepochybne ide o osobitnú úpravu inštitútu premlčania výlučne vo vzťahu k právam zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy konajúci súd v spore o plnenie peňažnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy je povinný z úradnej povinnosti aplikovať príslušné ustanovenie § 54a OZ, t.j. v spotrebiteľskom spore skúmať, či právo uplatnené v spotrebiteľskom spore je prípadne premlčané a ak áno, na premlčanie prihliadnuť bez ohľadu na to, či v konaní vzniesla námietku premlčania strana sporu.
23. Z obsahu spisu a tiež z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu bez toho, aby sa z úradnej povinnosti zaoberal tým, či žalobou uplatnený nárok podlieha premlčaniu, resp. v akom konkrétnom rozsahu. Jeho rozhodnutie je preto predčasné a z tohto dôvodu súčasne nesprávne.
24. Tým bol naplnený odvolací súd podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, na základe čoho odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie v rozsahu zrušenia (výroky I. a III.).
25. Úlohou súdu bude po vrátení veci posúdiť žalobou uplatnenú pohľadávku z pohľadu jej prípadného premlčania a to cez aplikáciu ust. § 54a Obč. zákonníka, pričom v tejto súvislosti bude musieť ustáliť začiatok a koniec plynutia premlčacej doby. Súd vysloví svoje predbežné právne posúdenie nároku z hľadiska jeho (ne)premlčania, ku ktorému umožní stranám sporu sa vyjadriť, prípadne podať návrh na doplnenie dokazovania, a až následne vo veci opätovne rozhodne.
26. Z dôvodu hospodárnosti konania odvolací súd uvádza, že zatiaľ čo ust. § 101 OZ upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby a všeobecne stanovuje začiatok jej plynutia, ust. § 103 OZ obsahuje osobitnú úpravu začiatku jej plynutia jednak v prípade, ak zmluvné strany dohodli plnenie dlhu v splátkach, pričom každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie (§ 103 veta prvá OZ), a jednak v prípade, ak sa stane pre nesplnenie niektorej z nich zročným celý dlh, kedy premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 veta druhá OZ). Odvolací súd zdôrazňuje, že zosplatnenie dlhu nemá vplyv na splatnosť tých splátok, ktoré sa stali splatnými skôr, teda ešte pred zosplatnením. V prípade zosplatnenia dlhu, ktorý vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné ust. § 103 veta druhá OZ interpretovať za súčasnej aplikácie ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ. Na základe toho potom, vo vzťahu k dlžnej pohľadávke spadajúcej za obdobie po zosplatnení, premlčacia doba začne plynúť až uplynutím trojmesačnej lehoty počítanej odo dňa, kedy nastala splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie. Pri určení, ktorá splátka vyvolala zosplatnenie, nemožno opomenúť, že dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
27. V novom rozhodnutí súd rozhodne opätovne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).