Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21P-14-2021.pdf
PDF · 86.83 KB
Case nature
Subarea
21P/14/2021
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T.: T., L.. XX.XX.XXXX S. O. T., L.. XX.XX.XXXX, M. J. S. C., deti rodičov - matky: S. T., O.. V., L.. XX.XX.XXXX, J. Ž. XXXX/X, D., a otca W.. G. T., L.. XX.XX.XXXX, J. Ž. XXXX/X, D., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného na čas do rozvodu manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie v trvaní až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva pod sp. zn. XXP/XX/XXXX:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. sumou vo výške 100,- eur a na maloletého O. sumou vo výške 100,- eur, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc vydaním neodkladného opatrenia.
II. Maloletým deťom sa za opatrovníka ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, ktorý ich bude zastupovať v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného na čas do rozvodu manželstva.
III. Ukladá sa povinnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta informovať maloleté deti o prebiehajúcom súdnom konaní s prihliadnutím na ich rozumovú a vôľovú vyspelosť, zisťovať ich názor a objasniť im dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom emailu dňa 22.02.2021, ktorý bol doplnený dňa 25.02.2021 sa matka maloletých detí domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi maloletých detí povinnosť platiť výživné na maloletú T. v sume 80 až 100,- eur mesačne a maloletého O. v sume 80 až 100,- eur mesačne na čas do rozvodu.
2. V návrhu matka uviedla, že po vzájomnej dohode sa s manželom dohodli na podaní žiadosti o rozvod, čo manžel uskutočnil začiatkom roku 2021. Matka v návrhu uviedla, že otec maloletých detí prestal od februára 2021 platiť akékoľvek výživné, resp. prispievať peniazmi na maloleté deti. Matka uviedla, že majú školáčku tretiačku, ktorá aj pri dištančnom vzdelávaní potrebuje pomôcky pre domácu výučbu. Tým, že je maloletá doma, výdavky na stravné platí matka o to vyššie. Taktiež aj maloletý škôlkar je doma, nakoľko sú aj škôlky vo februári zatvorené. Matka v návrhu uviedla, že na stravu v domácnosti, ktorú platí zo svojej výplaty (cca okolo 700-760,- eur v čistom), mesačne minie okolo 360-400,- eur, taktiež celoročne obuv či oblečenie pre maloleté deti nakupuje matka, čo paušálne vychádza cca 70,- eur mesačne. Ďalej uviedla, že hradí výdavky na lieky vo výške cca 50,- eur mesačne a na kozmetiku vo výške okolo 60,- eur mesačne. Takisto podľa návrhu si matka hradí sama výdavky na ošatenie a obuv pre seba, výdavky na benzín do auta vo výške okolo 220 eur mesačne, telefónny paušál vo výške 45,- eur mesačne. Dohromady takto výdavky matky na domácnosť zatiaľ, pokiaľ bývajú s manželom spolu predstavujú sumu vo výške okolo 825,- eur mesačne, bez jej ošatenia a obuvi. Matka v návrhu
ďalej uviedla, že otec maloletých detí z jeho výplaty (cca okolo 1400-1550,- eur v čistom) platí nájom vo výške okolo 200,- eur mesačne, elektrinu, sipo 30,- eur mesačne, internet 25,- eur mesačne, svoj telefónny paušál 45,- eur mesačne, svoj benzín do auta vo výške 350,- eur mesačne, televíziu a rozhlas 10,- eur mesačne, stravné pre maloletého do škôlky vo výške 12,- eur mesačne, drogériu vo výške 30,- eur mesačne. Mesačné výdavky otca maloletých detí sú vo výške okolo 700,- eur, bez jeho ošatenia a obuvi. Na základe vyššie uvedeného má matka maloletých detí za to, že vzniká nepomer medzi platom otca, čo je raz toľko, ako má matka a tým, že otec na domácnosť a jej členov minie a uhradí o 125,- eur menej ako matka, ktorá má o polovicu menší plat. Matka uviedla, že otca maloletých detí prosila viackrát, aby jej uhradil aspoň 100,- eur na dieťa alebo nejakú čiastku, keďže peniaze na cigarety má, no zakaždým to odmietol. Preto matka maloletých detí žiada nariadiť neodkladné opatrenie, na základe ktorého by otec maloletých detí platil výživné do rozvodu aspoň vo výške 80-100,- eur na jedno dieťa, t.j. 160-200,- eur dohromady.
3. Súd sa oboznámil s návrhom, podstatným obsahom spisu, s výpisom z lustrácie zo Sociálnej poisťovne týkajúcej sa otca a matky maloletých detí, s obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. XXP/ XX/XXXX a sp. zn. XXP/XX/XXXX, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Maloleté deti pochádzajú z manželského vzťahu rodičov, ktorí žijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom doposiaľ rozhodnutím súdu neboli upravené, avšak na tunajšom súde je pod sp.zn. XXP/XX/XXXX vedené konanie o návrhu otca na rozvod manželstva a úpravu rodičovských a práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX vyplýva, že bolo vytýčené pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. Ďalej je na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XX/XXXX vedené konanie o návrhu matky na určenie výživného.
5. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne, a.s. matky maloletých detí vyplýva, že matka je od 01.12.2020 zamestnaná u zamestnávateľa: Ing. Dušan Orešanský DUOR, IČO: 11828285, Lužická 7, Bratislava - Staré Mesto a jej mesačný vymeriavací základ za obdobie 12/2020 bol vo výške 1.048,65 eur. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne, a.s. otca maloletých detí vyplýva, že otec je zamestnaný od 10.12.2018 u zamestnávateľa: SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s., IČO: 34144790, Winterova 29, Piešťany a jeho priemerný mesačný vymeriavací základ za obdobie od 01/2020 do 12/2020 bol vo výške 2.202,69 eur.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
15. Podľa § 330 ods. 1 C.m.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
17. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
19. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
20. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
21. Keďže v konaní dosiaľ neboli komplexne preukazované možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, nebolo možné pri nariadení neodkladného opatrenia prihliadať na skutočné pomery rodičov, ktoré dosiaľ neboli aktuálne preukázané a osvedčené. Za situácie, že priemerný mesačný príjem otca v roku 2020 sa pohyboval cca. vo výške 2200,- eur mesačne, bolo potom dôvodným za výživné v nevyhnutnej miere považovať výživné vo výške 100,- eur mesačne na každé maloleté dieťa. Takto dočasne určené výživné spolu s mesačným príjmom matky a primeraným výživným zo strany otca, iste umožní uspokojiť všetky základné potreby maloletých detí.
22. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú zistené osobné, majetkové, zárobkové pomery na strane rodičov maloletého, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletých. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
23. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; preto súd ustanovil maloletému dieťaťu (maloletým deťom) opatrovníka, ktorý ho (ich) bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
24. Podľa § 61 ods. 1 Zákona o rodine, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa.
25. Podľa § 31 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine, funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
26. Podľa § 116 C.m.p., ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky rozhodnutia vo veci samej.
27. Podľa § 117 C.m.p., ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
28. Maloleté deti v konaní zastupujú ako zákonní zástupcovia jeho rodičia, pričom môže dôjsť ku kolízii ich záujmov a preto bolo nutné pre toto konanie ustanoviť opatrovníka.
29. Súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.