Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-105-2020.pdf
PDF · 82.57 KB
Case nature
Subarea
31Cob/105/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobcu: Nitriensis družstvo, Sienkiewiczova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 400 383, proti žalovanej: Pivovary Lobkowicz SK, s.r.o., Štúrova 11, Bratislava, IČO: 50 732 650, zastúpenej: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o vykonanie súpisu hnuteľných vecí osobou poverenou súdom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 12. decembra 2019 č. k. 28Cb/26/2019-118, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovanej odmieta.
II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, so sídlom Kmeťkova 30, Nitra, IČO: 37 857 207, aby v lehote 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia vykonal súpis hnuteľných vecí žalovanej, zadržaných žalobcom dňa 27.11.2019 v zmysle § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa nachádzajú v predmete nájmu, v skladových priestoroch žalobcu, na ulici Staničná 733/6 v Šali. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 672 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1 písm. a/, § 3 ods. 1, § 5 ods. 3, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 193 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Vecne dôvodil zmluvou o nájme skladových priestorov zo dňa 15.12.2017 v znení jej dodatku č. 1, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanej ako nájomcovi do nájmu priestory nachádzajúce sa v skladovej hale so súp. č. 733, záložný exp. sklad a skladová prístavba na parc. č. 1360/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 658 m2 a na parc. č. 1360/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 385 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Q. (vo výlučnom vlastníctve žalobcu) na výkon podnikateľskej činnosti žalovanej. Žalovaná sa zaviazala platiť dohodnuté nájomné v mesačných splátkach. Žalobca vystavil žalovanej faktúry na zaplatenie nájomného za mesiace máj 2019 až október 2019, spolu na sumu 54.720 eur (s DPH), ktoré žalovaná nezaplatila. Žalobca si preto uplatnil zákonné záložné a zádržné právo na hnuteľné veci patriace žalovanej nachádzajúce sa v premete nájmu a žiadal o vykonanie súpisu zadržaných vecí súdnym exekútorom za účelom zabezpečenia splatného nájomného. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel a poveril súdneho exekútora vykonaním súpisu hnuteľných vecí žalovanej zadržaných žalobcom nachádzajúcich sa v predmete nájmu.
2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd žalobu zamietne, alternatívne navrhla zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedla, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu bez toho, aby žalobca svoje tvrdenia relevantne preukázal. V danej veci neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik a uplatnenie zákonného zádržného práva žalobcu podľa ust. 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca uzamkol predmet nájmu bez toho, aby ukončil nájomný vzťah, čím fakticky znemožnil žalovanej predmet nájmu užívať. Navyše v priestoroch sa nachádzajú aj hnuteľné veci, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovanej.
3. Žalobca pokladá odvolanie žalovanej za nedôvodné. Hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie zákonného zádržného práva splnené boli. Splatné nájomné zo zmluvy (za mesiace máj až október 2019) nebolo zaplatené alebo zabezpečené a došlo k odstráneniu (odnášaniu) hnuteľných vecí tvoriacich predmet záložného práva z predmetu nájmu prostredníctvom tretích osôb, skôr než boli tieto spísané osobou poverenou súdom, čím došlo k zániku záložného práva k týmto veciam a mareniu výkonu záložného práva k nim. Žalobca nebol pre účely výkonu zádržného práva povinný ukončiť nájomný vzťah so žalovanou. Rovnako žalovaná žiadnym spôsobom neidentifikuje hnuteľné veci vo vlastníctve tretej osoby.
4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 20.8.2020 žalobca vzal návrh na vykonanie súpisu vecí osobou poverenou súdom späť v celom rozsahu z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody o urovnaní. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie smeruje proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, preto je potrebné ho odmietnuť.
6. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
7. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
8. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniu vo svojej podstate odvolanie nepripúšťa. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané. Takéto obmedzenie je podľa dôvodovej správy k CSP umožnené zavedením nového inštitútu - sťažnosti (§ 239 a nasl. CSP).
10. Je zrejmé, že CSP v ustanovení § 357 odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd poveril súdneho exekútora vykonaním súpisu zadržaných hnuteľných vecí nepripúšťa.
11. Odvolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej judikatúry skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov konania (teraz strán sporu) o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu zo strany súdu nezakladá procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 47/2010).
12. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Výpočet prípadov, v ktorých je prípustné podať odvolanie proti uzneseniu treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.
13. Civilný sporový poriadok upravuje odvolanie ako procesný úkon, ktorým (po splnení zákonom stanovených podmienok) môže strana dosiahnuť jednak preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, jednak jeho zrušenie a tiež opätovné prejednanie veci súdom prvej inštancie, avšak len pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 355 CSP). V zmysle ust. § 355 ods. 2 CSP v spojení § 357 CSP však odvolanie v danom prípade nie je prípustné. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním súpisu hnuteľných vecí nepripúšťa ani iný zákon.
14. Keďže v danom prípade odvolanie smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd odvolanie žalovanej podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol.
15. K späťvzatiu žaloby odvolací súd dodáva nasledovné. Podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. K späťvzatiu žaloby po tom, ako vo veci rozhodne súd prvej inštancie, môže žalobca pristúpiť, avšak musí sa tak stať skôr, ako rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Pokiaľ odvolanie proti napadnutému uzneseniu nebolo prípustné, doručením nadobudlo právoplatnosť (§ 238 ods. 2 CSP). V danom prípade potom žalobca zobral žalobu (návrh) späť až po tom, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd o späťvzatí žaloby nerozhodoval, keďže neboli splnené podmienky dané ust. § 370 ods. 1 a 2 CSP.
16. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Výsledok odvolacieho konania podaním odvolania, ktoré nebolo prípustné proti napadnutému rozhodnutiu, zavinila žalovaná. S poukazom na článok 4 ods. 1 CSP odvolací súd na rozhodovanie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval ustanovenie čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci, ktorým je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP o náhrade trov konania pri zastavení konania. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Z dôvodu, že žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, nebola náhrada trov odvolacieho konania žalobcovi priznaná (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.2.2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).
17. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.