Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-103-2020.pdf
PDF · 91.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/103/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému L. W., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 9. marca 2021 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 7. septembra 2020, sp.zn. 0T/16/2020 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku výrok o uloženom treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému L. W., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom K. XXX , ukladá podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 5 písm. a) Tr. zák., 438d Tr.zák., s použitím § 36 písm. n), písm. l) Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods.3 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadenia motorových vozidiel každého druhu na 8 (osem) rokov.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 7.9.2020, sp.zn. 0T/16/2020 bol obžalovaný L. W. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 11.06.2020 v čase o 21:45 hod viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Polo, šedej metalízy s evidenčným číslom O po ceste II/593 v obci Brodzany, okres Partizánske v smere od mesta Partizánske do obce Krásno, kde bol v obci Brodzany pred rodinným domom č. XXX zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Partizánske, kde počas kontroly bolo zistené, že viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, nakoľko bol v čase o 21:49 hod dňa 11.06.2020 podrobený dychovej skúške prístrojom AlcoQuant 6020 plus výrobné číslo A409793 a bola mu nameraná hodnota 0,75 mg/l alkoholu v dychu a opakovanou dychovou skúškou tým istým prístrojom mu bola v čase o 22:05 h dňa 11.06.2020 nameraná hodnota 0,62 mg/l alkoholu v dychu.
Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. n), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 5 písm. a) Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 8 Tr. zák. obžalovanému uložil tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na doživotie.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote bol napadnutý odvolaním obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu
obžalovaný žiadal, aby Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým smeruje odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a týmto odvolaním napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b), c) a e) Trestného poriadku zrušil a aby: a) v zmysle ust. § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol rozsudkom vo veci a obžalovanému uložil za spáchaný skutok trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na primeranú dobu, alebo b) aby odvolací súd týmto odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 321 ods. 1 písm. b), c) a e) Trestného poriadku zrušil a v zmysle ust. § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Napadnutý rozsudok napadol výlučne len čo do výroku o treste zákazu činnosti, pričom jeho zrušenie odôvodňuje tým, že sú tu pochybnosti o správnosti výroku o tomto druhu trestu a najmä o jeho dĺžke. On na hlavnom pojednávaní uskutočnil vyhlásenie o vine za skutok, nakoľko sa priznal a oľutoval skutok, z ktorého bol uznaný vinným napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa. V súvislosti so zavedením zásady trikrát a dost' pri treste zákazu činnosti zaviedol zákonodarca aj prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.11.2011. Ide o ustanovenie § 438d Tr. zák., v zmysle ktorého sa ustanovenia § 61 ods. 3 a 5 vzťahujú aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 01.11.2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 01.11.2011. Súd však i podľa § 438d Tr. zák. nemusí vziať odsúdenie uložené pred 01.11.2011 do úvahy, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne. Z ustanovenia § 438d Trestného zákona teda vyplýva, že súd nemusí vziať do úvahy predchádzajúce odsúdenie za rovnaký trestný čin, v jeho prípade o ide o trestný čin spáchaný v roku 1992. Ustanovenie § 438d Trestného zákona upravuje teda výnimku a umožňuje súdu neprihliadať a nebrať do úvahy odsúdenie za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v prípade, ak bol spáchaný pred 01. novembrom 2011, a to v prípade, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne. Súd prvej inštancie sa týmto prechodným ustanovením zaoberal v podstate len v jednej vete, na strane č. 7, keď uvádza, že „z predchádzajúcich odsúdení nevyplýva, že by v prípade vtedy spáchaných trestných činov boli akékoľvek mimoriadne okolnosti.“ Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku však nevyplýva, že by súd prvej inštancie skúmal, či pri skutku z roku 1992 neboli prítomné mimoriadne okolnosti prípadu. Trestný zákon tieto mimoriadne okolnosti prípadu podrobnejšie nešpecifikuje a preto úlohou súdu v každom konkrétnom prípade je hodnotiť aj skutky, ktoré boli spáchané v minulosti, nakoľko tieto mimoriadne okolnosti prípadu nemusia byt' vzaté do úvahy v čase rozhodovania o týchto „starších“ skutkoch, ale súd musí v tomto prípade tieto mimoriadne okolnosti prípadu hodnotiť pri ukladaní trestu v súčasnej dobe (v tomto prípade tohto konkrétneho skutku). Za mimoriadnu okolnosť možno považovať aj dobu, ktorá uplynula od prvého odsúdenia za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, nakoľko od tohto odsúdenia uplynula doba viac ako 28 rokov. On nebol okrem týchto skutkov nikdy odsúdený pre iné trestné činy, nikdy nebol postihnutý za priestupok a v evidenčnej karte vodiča má iba jeden trest, ide o druhý skutok z roku 2016. Z uvedeného teda vyplýva, že ho nemožno hodnotiť len ako nezodpovedného vodiča. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. marca 2017, sp. zn. 5 Tdo 10/2017, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza v odôvodnení: Aj ked' Trestný zákon účinný od 1. januára 2006 nešpecifikuje mimoriadne okolnosti prípadov, za takéto možno považovať osobu obvineného a spôsob spáchania trestného činu. Oveľa obšírnejší výklad poskytol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 28. júna 2017, sp. zn. 3Tost/21/2017, kde vo svojom odôvodnení uvádza: Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu. Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú v čase rozhodnutia... Ustanovenie § 438d Trestného zákona je potrebné vykladať vo vzťahu k mimoriadnym okolnostiam v prospech obvineného, a to z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu (prípadov), t.j. i skutočností ako napr., že žije riadnym životom, že sa k činu priznal a úprimne ho oľutoval, resp. i skutočnosti, že pri prvom odsúdení sa stal skutok pred 01. novembrom 2011, t.j. pred účinnosťou zákona č.313/2011 Z.z., ktorou došlo k zmene zákona, k zmene hypotézy právnej normy (predpokladu správania), ďalej že sa jedná spoločensky o menej závažný skutok (nebezpečný), kvalifikovaný ako prečin a svojím konaním nespôsobil žiadny následok. Až pomenovaním týchto okolností, z hľadiska osobných pomerov páchateľa a okolností prípadu (prípadov), môže súd vyriecť rozhodnutie, ktoré bude jediné správne a zákonné, t.j. aké okolnosti prevažujú v prospech alebo neprospech páchateľa. Eurokonformnou interpretáciou ustanovenia § 438d Trestného zákona v zmysle vety druhej treba konštatovať fakt, že v prípade, ak bolo predchádzajúce odsúdenie pred 1.11.2011, tak ustanovenie § 61 ods.7 Trestného zákona nemožno
použit' a v takom prípade sa jedná o mimoriadne okolnosti, resp. okolnosti, na ktoré súd musí prihliadat'. V danom prípade na základe rigidného formalizmu súd uložil definitívny trest, bez vykonania náležitého dokazovania, hoci mal možnosť a právo podľa § 438d Trestného zákona uložiť trest nižší, resp. menej prísny. Ak by sa aplikovalo ustanovenie § 438d Trestného zákona v tom kontexte, že súd posudzuje len mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov, vychádzajúce z predchádzajúceho odsúdenia, ktoré sú (neodôvodneným) reštriktívnym výkladom zúžené na závažné skutkové okolnosti, bez ohľadu na právne skutočnosti, materiálny obsah rozhodnutí a vyššie právne princípy, v takom prípade by sa dalo konštatovať, že trest odňatia slobody, ako základný trest trestného práva hmotného je menej prísny, ako trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 až ods. 5 Trestného zákona, nakoľko ten nepripúšťa opätovné preskúmanie dôvodnosti a účelnosti uloženého trestu po uplynutí určitého časového obdobia, resp. po uplynutí maximálnej doby trestu, podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona. Z hľadiska postupu v zmysle § 438d Trestného zákona je rozhodujúce zistenie, či vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov, by bolo použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti na doživotie neprimerane prísne. V zmysle platnej právnej úpravy okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv i na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu. Nemožno vylúčiť, že viaceré okolnosti, ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, v konkrétnom prípade v súhrne nadobudnú taký význam, že ich možno posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ustanovenia § 39 Tr.zák. (R 21/1970-NS SR). Doživotný trest predstavuje vážne a neprimerané obmedzenie a zásah do osobného života, s prihliadnutím na zákonnú nemožnosť jeho prehodnotenia po určitom čase na rozdiel od výnimočného trestu odňatia slobody na doživotie. Na záver uviedol, že podaným odvolaním smerujúcim proti výroku o treste zákazu činnosti, vysloveným v rozsudku č. k. 0T/16/2020-72 žiada, aby Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým smeruje toto odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a aby rozhodol spôsobom uvedeným v úvode odôvodnenia tohto odvolania.
K dôvodom odvolania obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske do konania verejného zasadnutia krajského súdu bližšie písomne nevyjadril. Na verejnom zasadnutí prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr.por.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 9. marca 2021. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (t.j. výroku o treste zákazu činnosti), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok o treste zákazu činnosti rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Trestného zákona, pretože tento svojím konaním uvedeným v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste zákazu činnosti a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Pri ukladaní trestu odňatia slobody okresný súd prihliadal na rozhodujúce skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, pričom u obžalovaného boli zistené dve poľahčujúce okolnosti a to, že sa priznal k trestnej činnosti a svoj čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti (§ 36 písm. n/ Tr. zák.) tým, že pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a priťažujúce okolnosti zistené neboli. Vzhľadom na uvedené okresný súd obžalovanému správne uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu podmienečne odložil a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. mu určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.
Odvolací súd však zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval vecne správne pri ukladaní trestu zákazu činnosti, konkrétne pri určení výmery tohto trestu obžalovanému L. W.. Trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke uložený obžalovanému podľa § 61 ods.1, ods.2, ods.5 písm.a) Tr.zák. s použitím § 38 ods.2, ods.8 Trestného zákona na doživotie je totiž neprimerane prísny a nezodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení za situácie, keď boli splnené podmienky pre zníženie uvedeného trestu zákazu činnosti. Vzhľadom na všetky zistené okolnosti prípadu, zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, pomery obžalovaného, povahu a konkrétny stupeň závažnosti obžalovaným spáchaného trestného činu, je dostatočne odôvodnený záver, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom vo vzťahu k trestu zákazu činnosti a to na doživotie by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest zákazu činnosti kratšieho trvania. Krajský súd v tomto smere poukazuje predovšetkým na to, že obžalovaný spáchal prvý v poradí z do úvahy prichádzajúcich trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr.zák. (resp. predtým podľa § 201 písm.d) Tr.zák. účinného do 31.12.2005) ešte v roku 1992, teda takmer pred 30-timi rokmi, pričom okrem odsúdení, ktoré sú z hľadiska ukladania trestu zákazu činnosti predmetom aktuálneho trestného konania, nebol viac súdne trestaný, ale dokonca ani postihovaný za priestupok a je všestranne pozitívne hodnotený.
Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd na podklade odvolania obžalovaného zrušil v napadnutom rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. celý výrok o uloženom treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na doživotie a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods.5 písm.a) Tr. zák., § 438d Tr.zák., s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák. pri nezmenenom výroku o vine a výroku o uloženom treste odňatia slobody s podmienečným odkladom, trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel každého druhu na 8 (osem rokov). Takto stanovený trest zákazu činnosti zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4, § 61 ods.1, ods.2, ods.5 písm.a) a § 438d Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest zákazu činnosti v takto stanovenej výmere je aj dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.