Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21S-190-2015.pdf
PDF · 240.69 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/190/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzana Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej (sudca spravodajca) a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: J.. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom T. XXX, XXX XX N., právne zastúpeného Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom F. XX, XXX XX M., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Zn.: Co-26/2014-Ko-2 zo dňa 30.9.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) pod Číslom: KO-ROEP C 58/2014 zo dňa 26.05.2014 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) rozhodol podľa ust. § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ďalej aj len zákon), vo veci námietky žalobcu doručenej dňa 13.05.2013 proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov tak, že námietke v bode 3, v bode 15b a v bode 11d vyhovuje. Zároveň v zmysle § 7 ods. 3 zákona námietke v bode 1, 2, 5, 6, 7, 8, 11c, 12c, 13c, 16a nevyhovuje a v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. X. výmery parciel UO č. - 560/1, 560/2, 958, 503, 882, 881, 883, 2249/19, 2249/18, 645/1, 574/1, 574/2, 2249/27, 569/1, 569/2, 334/1, 334/2, 198,146, 138 a druh pozemku pri parcelách UO č. - 958, 503, 881, 882, 883, 2249/18, 2249/19 neopravuje. V zmysle § 7 ods. 3 zákona námietke v bode 4, 9, 10a, 11a, 13a, 14 nevyhovuje a v návrhu registra v k.ú. X. vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z pozemkovoknižných vložiek č. - 47, 69, 68, 317/b, 318/ b, 102, 103, 286, 614, 609, 610 a 278 nerieši. PKN parcela č. 1127 zapísaná v PKN vložke č. 618 je v registri riešená ako parcela UO č. 626 a R. F. os. č. 273 je v návrhu registra vedený na základe 4D 768/82-9, a preto vlastníctvo k parcele UO č. 626 nedopĺňa. V zmysle § 7 ods. 3 zákona námietke v bode 10b, 11b, 12b, 13b, 16b nevyhovuje a v návrhu registra v k.ú. X. spoluvlastnícky podiel nadobudnutý z pozemkovoknižných vložiek č. - 102, 103, 828 a 609 a spoluvlastnícky podiel nadobudnutý na základe N 122/00 NZ 119/00 zapísaný v návrhu registra neopravuje. V zmysle § 7 ods. 3 zákona námietke v bode 12a, 15a, 17 nevyhovuje a v návrhu registra v k.ú. X. vlastnícke práva k pozemkovoknižným parcelám č. - 1078, 127/b a k parcelám registra E KN č. - 1787/2, 1798, 1848/1, 2196, 1859, 1194, 401, 1646, 1730, 1743, 1927, 2060, 2087, 2088, 2105 a k parcelám registra C KN č. - 175, 1414, 409, 410 nerieši. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán poukázal na to, že dňa 15.03.2013 Správa katastra Žilina zverejnila návrh ROEP v kat. úz. X. v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Zb. Súčasne komisia na obnovu evidencie pozemkov doručila do vlastných rúk každému známemu účastníkovi
konania výpis z návrhu ROEP týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených skutočností v jeho vlastníctve alebo v správe. Navrhovateľka podala dňa 13.05.2013 komisii námietku so špecifikáciu uvedenou v odôvodnení rozhodnutia. Komisia na svojom zasadnutí dňa 07.02.2014 na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore posúdila námietku a odporučila námietke v časti vyhovieť a v časti nevyhovieť. Vo vzťahu k nevyhoveným námietkam v odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na to, že námietka je v bode 1, 2, 5, 6, 7, 8, 11c, 12cm 13e, 16a neopodstatnená. 1. PKN parcela č. 1182 je v registri riešená ako parcela UO č. 560/1 o výmere 33 m2, parcela UO č. 560/2 o výmere 166 m2, spolu je výmera 199 m2. Parcela registra E KN č. 560 je zapísaná na LV č. XXXX o výmere 199 m2. V registri je parcela rozdelená v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 písm. c) Metodického návodu na spracovanie ROEP č. MN 74.20.73.47.00 (ďalej MN) - rozdelenie pozemkov z dôvodu, že hranica zastavaného územia obce delí pôvodné nehnuteľnosti. Parcela registra E KN č. 561 je zapísaná na LV č. XXXX o výmere 338 m2. Zvyšok PKN parcely č. 1182 prešiel do komasácie, preto nemôže byť výmera parciel UO č. - 560/1, 560/2 a 561 totožná s výmerou PKN parcely č. 1182. 2. UO parcela č. 958 je zapísaná v komasačnom hárku č. 356 o výmere 83 m2. V návrhu registra sú výmery parciel UO, ktoré budú zapísané do katastra vypočítané z kartometrických súradníc z grafickej časti ROEP. Geometrický plán č. 156/2013 nie je zapísaný v súbore písomných informácií (ďalej len SPI) katastra nehnuteľností, ani v súbore geodetických informácií (ďalej len SGI), preto nie je možné jeho údaje o výmere a druhu pozemku navrhovaných parciel zapracovať do návrhu registra. PKN parcela č. 257 má v PKN vložke č. 617 uvedenú výmeru 32 m2, v registri je riešená ako parcela UO č. 503 s grafickou výmerou 18 m2. Navrhovaná parcela C KN č. 494/2 má podľa GP č. 156/2013 výmeru 32 m2, nakoľko GP nie je zapísaný do SPI, a ani do SGI, výmeru a druh pozemku parcely UO č. 503, nie je možné na jeho podklade opraviť. PKN parcela č. 442/a má v PKN vložke č. 617 uvedenú výmeru 831 m2, v registri je riešená ako parcely UO č. 882 s grafickou výmerou 687 m2 a č. 2249/19 s grafickou výmerou 11 m2, spolu teda 698 m2. Nakoľko GP, nie je zapísaný do SPI a ani do SGI, výmeru a druh pozemkov, parciel UO č. 882 a č. 2249/19 nie je možné na jeho podklade opraviť. PKN parcela č. 441 má v PKN vložke č. 617 uvedenú výmeru 309 m2, v registri je riešená ako parcela UO č. 881 s grafickou výmerou 277 m2, nakoľko GP nie je zapísaný do SPI a ani do SGI, výmeru a druh pozemku UO parcely č. 881, nie je možné na jeho podklade opraviť. PKN parcela č. 442/b má v PKN vložke č. 870 uvedenú výmeru 76 m2, v registri je riešená ako parcela UO č. 883 s grafickou výmerou 65 m2 a parcela UO č. 2249/18 o výmere 28 m2. Nakoľko GP nie je zapísaný do SPI a ani do SGI, výmeru a druh pozemku parciel UO č. 883 a č. 2249/18, nie je možné na jeho podklade opraviť. Výmery parciel UO uvedené v návrhu písomnej časti ROEP boli vypočítané z kartometrických súradníc lomových bodov hraníc pozemkov určeného operátu zobrazených v grafickej časti ROEP, konkrétne z grafického súboru stavu určeného operátu. To znamená, že do návrhu ROEP sa neuvádzali písomné výmery z doterajších údajov súboru popisných informácií katastra nehnuteľností. Výmera parcely určeného operátu, nie je záväzný a hodnoverný údaj katastra nehnuteľností, nakoľko pozemková kniha slúžila ako evidenčný nástroj na vedenie a spracovanie vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, prevažne pozemkov. Zodpovedala za správnosť vlastníka k nehnuteľnosti, pričom za geometrické určenie, prípadne polohové určenie, výmeru nezodpovedala aj keď informatívne boli v pozemkovoknižných vložkách výmery pozemkov uvádzané. Hodnoty výmer pozemkov, parciel registra E KN sú následne upravované pri vyhotovovaní GP vzhľadom na skutočný stav v teréne alebo z výsledkov údajov, ktoré boli použité pre obnovenie priebehu hraníc týchto pozemkov. Zobrazenie hraníc parciel určeného operátu bolo v ROEP vykonané na podklade rastrov máp určeného operátu. To znamená z obsahu platného katastrálneho operátu pre k.ú. X.. 11c. PKN parcela č. 1116 má v PKN vložke č. 103 uvedenú výmeru 1532 m2, v registri je riešená ako parcela UO č. 645/1 o výmere 842 m2. Na základe Uznesenia č. 21D 3382/2004 Dnot 287/2005 - pvz 92/06 bola na LV č. XXXX zapísaná parcela registra E KN č. 645 o výmere 1552 m2 ako parcela komasovaná, z komasačného hárku č. 364. V návrhu registra je parcela č. 645 rozdelená na UO parcelu č. 645/1 a č. 645/2 z dôvodu, že je vytvorená z dvoch PKN parciel č. 1075 a č. 1116. Nakoľko je parcela registra E KN č. 645 na LV zapísaná o výmere 1552 m2 v registri je výmera UO parciel č. 645/1 a č. 645/2 zosúladená s uvedenou výmerou. Výmera PKN parcely je nezáväzný údaj a k spresneniu výmery je potrebné dať vyhotoviť geometrický plán. PKN parcela č. 1168 má v PKN vložke č. 103 uvedenú výmeru 1683 m2, v registri je parcela riešená ako parcela UO č. 574/1 o výmere 337 m2 a parcela č. 574/2 o výmere 26 m2, spolu teda o výmere 363 m2. Časť parcely UO č. 574/1 zasahuje pod parcelu registra C KN č. 602/2, zapísanej na LV č. XXX v k.ú. X. pod pvz 26/82.
12c. PKN parcela č. 1171 má v PKN vložke č. 828 uvedenú výmeru 1396 m2. V registri je parcela riešená ako parcela UO č. 569/1 o výmere 78 m2 a parcela UO č. 569/2 o výmere 595 m2, spolu majú výmeru 673 m2, čo je v súlade s výmerou E KN parcely č. 569, zapísanou na LV č. XXXX. 13c. Spoluvlastnícky podiel k PKN parcelám č. - 2444/b, 3093, 3165, 3184, zapísaných v PKN vložke č. 609 nadobudnutý na základe 5D 1445/86-23 je v registri uvedený správne, nakoľko spoluvlastnícky podiel pod por. č. B5a R. F. bol vypočítaný ako 1/7 z podielu 3/5, teda podiel 3/35 a podiel pod por. č. B 8a R. F. bol 1/35. Spolu teda na základe 5D 1445/86-23 prededil podiel 4/35, čo je v súlade s návrhom registra. Na základe uvedeného výmery PKN parciel č. - 2444/b, 3093, 3165 a 3184 v registri riešených ako parcely UO č. 334/1, 334/2, 198, 146 a 138 sú vypočítané na podiel správne. Teda výmera UO parcely č. 334/1 na podiel 4/35 je 0,11 m2, UO parcely č. 334/2 na podiel 4/35 je 33 m2, UO parcely č. 198 na podiel 4/35 je 24 m2, UO parcely č. 146 na podiel 4/35 je 3 m2 a UO parcely č. 138 na podiel 4/35 je 3 m2. 16a. PKN parcela č. 408/a je v registri riešená ako parcela UO č. 2249/27. Časť PKN parcely č. 408/a je už prevedená pod parcelami registra C KN č. 880 a č. 881. Parcely sú zapísané na LV v spoluvlastníckom podiele 1/1. V registri je teda riešený iba zvyšok PKN parcely č. 408/a ako parcela UO č. 2249/27. Podiel 28/525 v PKN parcele č. 408/a nie je možné doplniť v prospech R. F. ako nadobúdateľa po R. F., nakoľko R. F. uvedený podiel previedol na základe kúpnopredajnej zmluvy danej v N. W. dňa 30. mája 1931 v prospech H. Y.. Námietka je v bode 4, 9,10a, 11a, 13a, 14 neopodstatnená. 4. Parcely zapísané v PKN vložke č. 47 por. č. 4-55, parcela PKN č. 3064/b zapísaná v PKN vložke č. 69, parcely zapísané v PKN vložke č. 68 pod por. č. 1-5, parcely zapísané v PKN vložke č. 317/b pod por. č. 1-3, parcely zapísané v PKN vložke č. 318/b pod por. č. 3-7, nadobudnuté R. F. a K. F. na základe 4D 768/82-9 po poručiteľke G. F. rod. R., zapísanom do katastra pod pvz 37/82 prešli do komasácie a vykomasované parcely boli zapísané v komasačných hárkoch. PKN parcela č. 1127, zapísaná v PKN vložke č. 618 je v registri riešená ako UO parcela č. 626 a nadobúdatelia R. F. os. č. XXX a K. F. os. č. XXX sú na uvedenej parcele v návrhu registra vedení na základe Rozhodnutia č. 4D 768/82-9- pvz 37/82 každý v spoluvlastníckom podiele 1/2 z podielu poručiteľky, teda každý v spoluvlastníckom podiele 1/32. 9., 14. Parcely zapísané v PKN vložke č. 47 por. č. 4-16, 22-55, v PKN vložke č. 68 por. č. 1-5, v PKN vložke č. 317/b por. č. 1-3, v PKN vložke č. 318/b por. č. 3-7, v PKN vložke č. 286, 614, 610 a 278 nadobudnuté R. F. na základe 5D 1445/86-23 po poručiteľovi R. F., zapísané pod pvz 11/87, prešli do komasácie. Vykomasované parcely boli zapísané v komasačných hárkoch. PKN parcela č. 1127, zapísaná v PKN vložke č. 618 je v registri riešená ako UO parcela č. 626 a nadobúdateľ R. F. je na uvedenej parcele v návrhu registra vedený. 10a. Z PKN vložky č. 102 sú v registri riešené iba parcely č. 2443 a 1181, ostatné parcely pod por. č. 1-44 prešli do komasácie a vykomasované parcely boli zapísané v komasačných hárkoch. 11a. PKN parcely zapísané v PKN vložke č. 103 pod por. č. 6-9, 11-14 prešli do komasácie. PKN parcela č. 1078 prešla do novovytvoreného hárku č. 828 a bola vykomasovaná. PKN parcela č. 1075 je v registri riešená ako parcela UO č. 645/2, PKN parcela č. 1116 je riešená ako parcela UO č. 645/1, PKN parcela č. 1118 je riešená ako parcela UO č. 637, PKN parcela č. 1168 je riešená ako parcely UO č. 574/1 a 574/2 a PKN parcela č. 3096 je riešená ako parcela UO č. 181. Ostatné PKN parcely zapísané v PKN vložke č. 103 prešli do komasácie. 13a. Z PKN vložky č. 609 sú v registri riešené PKN parcely č. - 2444/b, 3093, 3165 a 3184, nakoľko zvyšné parcely pod por. č. 6-51 prešli do komasácie a vykomasované parcely boli zapísané v komasačných hárkoch. Námietka je v bode 10b, 11b, 12b, 13b, 16b neopodstatnená. 10b. PKN parcela č. 2443 je zapísaná v PKN vložke č. 102. Na základe 5D 1445/86-23, ktoré je zapísané do katastra pod pvz 11/87 bola táto parcela prejednaná v spoluvlastníckom podiele 140/672 pod B11. V registri je R. F. zapísaný v spoluvlastníckom podiele 2/9. Zhotoviteľ prepočítal podiel na celú PKN vložku č. 102 a podľa prepočtu R. F. nadobudol spoluvlastnícky podiel 1/3 z podielu 1/2 od Al, teda podiel 1/6 a ďalej podiel 1/3 z podielu 1/6 od B8, teda podiel 1/18. Spolu teda nadobudol spoluvlastnícky podiel 4/18 a po prepočte je to spoluvlastnícky podiel 2/9. Z uvedeného vyplýva, že spoluvlastnícky podiel uvedený v návrhu ROEP je správny. 11b. Podiel 4/75 nadobudnutý R. F. v PKN vložke č. 103 na základe 5D 1445/86-23, ktoré je zapísané do katastra pod pvz 11/87 je v registri uvedený správne. Na základe rozhodnutia č. 5D 1445/86 nadobudol R. F. po poručiteľovi R. F. podiel v PKN vložke č. 103 pod por. č. B 14/a, čo je v rozhodnutí nesprávne uvedené. Podľa zápisu v PKN vložke č. 103 sa jedná o podiel pod por. č. B 9a, kde má R. F. podiel 1/5
z podielu 4/15, teda podiel 4/75, tak ako je uvedené aj v návrhu ROEP. Podiel pod por. č. B20b nebol v rozhodnutí 5D 1445/86-23 prejednaný, preto v návrhu registra je vedený ešte pôvodný vlastník R.. 12b. R. F. nadobudol na základe 5D 1445/86-23 v PKN vložke č. 828 pod por. č. B1f podiel 84/1575 a pod B3b podiel 21/1575, spolu teda 105/1575. Po prepočte je to podiel 1/15, tak ako je uvedené aj v návrhu ROEP. 13b. R. F. nadobudol na základe 5D 1445/86-23 v PKN vložke č. 609 pod por. č. B 5a podiel 1/7 z podielu 3/5, teda podiel 3/35 a pod por. č. B 8a podiel 1/35. Spolu teda nadobudol v PKN vložke č. 609 spoluvlastnícky podiel 4/35, tak ako je uvedené aj v návrhu ROEP. 16b. R. F. nadobudol na základe Osvedčenia v zmysle ust. § 56-63 zák. č. 323/92 Zb. č. N 122/00 NZ 119/00, zapísaného do katastra pod pvz 69/01, spoluvlastnícky podiel 490/525 na parcelách registra C KN č. - 925/1, 925/2, 925/4 a 926/3. Spoluvlastnícke podiely J. F. zapísané v PKN vložke č. 743 pod B 9- podiel 28/525 a B 20c- podiel 7/525, neboli predmetom osvedčenia č. N 122/00 NZ 119/00, a preto je J. F. v návrhu registra zapísaný v spoluvlastníckych podieloch 28/525 a 7/525. Spoluvlastnícky podiel 30/525 R. F. je duplicitný, nakoľko v PKN vložke č. 743 je vedený pod por. č. B12 H. H. v podiele 15/525, ktorého podiel nebol v osvedčení č. N 122/00 NZ 119/00 riešený a bol predmetom dedičského konania č. D 241/02 Dnot 43/02 po poručiteľovi H. H., ktoré bolo zapísané do katastra pod pvz 50/02. Nadobúdateľom uvedeného podielu je U. H. a ten je aj v návrhu ROEP zapísaný. Na podiel 30/525 H. U. vedeného v PKN vložke pod B2 a B 16 bol na základe D 265/47, Čd.1013/48 zapísaný H. U. v podiele 15/525 pod por. č. B 19a a mal. J. U. v podiele 15/525 pod por. č. B19b. Po H. U. bolo dedičské konanie č. 15D 828/2010 Dnot 344/2010, kde podiel 15/525 nadobudla dcéra poručiteľa D. Y. rod. U. a tá je aj zapísaná v návrhu registra. Nakoľko uvedené podiely boli nadobudnuté na základe právoplatných listín, nie je možné ich neprevziať do návrhu ROEP. Duplicitné vlastníctvo je možné riešiť dohodou o urovnaní, respektíve prostredníctvom súdu. Spoluvlastnícky podiel 490/525 nadobudnutý R. F. na základe N 122/00 NZ 119/00 je v návrhu registra rozdelený na podiel 460/525 - podiel ktorý nie je napadnutý duplicitným vlastníctvom a podiel 30/525 - podiel napadnutý duplicitným vlastníctvom, a to 15/525 vlastník H. U. a podiel 15/525 vlastník Y. D.. Rozsah duplicitného vlastníctva v návrhu ROEP zhotoviteľ vyriešil, tak ako je vyššie uvedené, teda rozdelením spoluvlastníckeho podielu 490/525 na dva podiely, nakoľko program, v ktorom sa zostavuje ROEP nevie spracovať duplicitu, pokiaľ sa výška duplicitných spoluvlastníckych podielov nerovná. V prípade, ak by ponechal spoluvlastnícky podiel 490/525 nerozdelený bolo by duplicitné vlastníctvo vyznačené v rozsahu celého vlastníckeho celku. Námietka je v bode 12a, 15a, 17 neopodstatnená. 12a. PKN parcela č. 1078 je zapísaná v PKN vložke č. 828. Prešla do komasácie, preto nie je predmetom ROEP. 15a. PKN parcela č. 127/b je prevedená na parcelu registra C KN č. 326, ktorá je zapísaná na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/1. LV č. XXXX je hluchý list vlastníctva, ktorý zápisom ROEP do katastra nehnuteľností zanikne. Parcela registra C KN č. 1414 je zapísaná na LV č. XXX a LV je uzavretý na 1/1, preto parcela nie je predmetom ROEP. Parcely registra E KN č. 1787/2, 1798, 1848/1, 2196, 1859, 1194 a parcela registra C KN č. 175 sú zapísané na LV č. XXX. LV je uzavretý na 1/1, preto tieto parcely, nie sú predmetom ROEP. 17. Parcely registra E KN č. 1646, 1730, 1743, 1927, 2060, 2087, 2088, 2105 sú zapísané na LV č. XXX. Parcela registra E KN č. 401 je zapísaná na LV č. XXXX a parcely registra C KN č. 409 a 410 sú zapísané na LV č. XXX. LV č. XXXX, XXX a XXX sú uzavreté na 1/1, a preto parcely nie sú predmetom ROEP. V závere odôvodnenia prvostupňový správny orgán uviedol, že v súlade s ust. § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. parcely registra C-KN č. 175, 409, 410 a parcely registra E-KN č. 1787/2, 1798, 1848/1, 2196, 1859, 1194, 1646, 1730, 1743, 1927, 2060, 2087, 2088, 2105 a 401 sú zapísané na LV v celosti
- 1/1, teda nie sú predmetom konania ROEP v k. ú. X..
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím Zn.: CO-26/2014/Ko zo dňa 21.08.2014 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. KO-ROEP C 58/2014 zo dňa 26.05.2014.
3. Krajský súd v Žiline na základe žaloby J.. Z. F. rozhodnutím sp. zn. 21S/191/2014-49 zo dňa 22.04.2015 zrušil rozhodnutie odboru opravných prostriedkov č. Co-26/2014-Ko zo dňa 21.08.2014 a vec vrátil na nové konanie z dôvodu porušenia ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, teda, že účastníčke konania nebola daná možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť doplnenia vo veci.
Žalovaný po zrušení rozhodnutia krajským súdom nariadil dňa 17.09.2015 ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnila splnomocnená zástupkyňa účastníčky konania. Predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie sa so spisovým materiálom č. Co-26/2014-Ko a č. C 58/2014 za účelom vyjadriť sa k podkladom spôsobu zistenia pred vydaním rozhodnutia. Boli prekontrolované pozemky namietané J.. Z. F. v podanej námietke, ktoré sú zapísané v osvedčení o dedičstve č. 4D/768/82-9 po G. F. a č. 5D/1445/86-23 po R. F., a ktoré chýbajú vo výpise z návrhu ROEP pre k. ú. X.. Podľa denníka triedenia pozemkov boli tieto parcely predmetom komasácie, preto nemôžu byť zapracované do návrhu ROEP pre k. ú. X.. Na ústnom pojednávaní bola dohodnutá lehota na vyjadrenie ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom ústneho pojednávania do 24.09.2015.
4. Žalovaný správny orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol, a to rozhodnutím Zn.: Co-26/2014-Ko-2 zo dňa 30.09.2015 (ďalej odvolacie rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnutie žalovaného). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 1 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. a § 2 ods. 2 a 3 vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra SR č. 157/1996 Zb. Rovnako poukazoval aj na ust. § 13 ods. 3 Metodického návodu na spracovanie ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov - poznámka správneho súdu) a taktiež na bod 2 prílohy č. 7 predmetného Metodického návodu. Pokiaľ odvolateľka tvrdila, že z rozhodnutia nie je možné pochopiť na základe akých skutočností a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav žalovaný uviedol, že z rozhodnutia katastrálneho úradu vyplýva, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z osvedčení o dedičstve, ktoré zároveň v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval. Pokiaľ ide výmery parciel UO (určený operát - poznámka správneho súdu) uvedené v návrhu ROEP pre k. ú. X. tie sú vypočítané z kartometrických súradníc zlomových bodov hraníc pozemkov určeného operátu z grafickej časti ROEP, konkrétne z grafického súboru stavu určeného operátu. To znamená, že do návrhu ROEP sa neuvádzali písomné výmery z pozemkovej knihy. Zobrazenie hraníc parciel UO bolo v návrhu ROEP vykonané len na podklade rastrov máp určeného operátu tak, ako je to stanovené v špecifických podmienkach pre vypracovanie ROEP v katastrálnom území X., ktoré boli stanovené v zmysle ust. § 7 Metodického návodu na spracovanie ROEP č. MN 74.20.73.47.00 vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva SR, Úradom geodézie, kartografie a katastra SR v roku 2006, za účelom zabezpečenia jednotného a úplného spracovania a zostavenia ROEP, a tým dosiahnutia jeho schválenia rozhodnutím správneho orgánu. V prípade, ak je parcela evidovaná na LV, ale je predmetom ROEP, použije sa písomná výmera podľa údajov z LV. Požiadavka žalobkyne zapísať výmery parciel uvedené v geometrickom pláne č. 156/2013 je neopodstatnená, nakoľko predmetný geometrický plán bol síce overený správou katastra, ale nebol do katastra zapísaný. Teda výmery parciel v ňom uvedené neboli prebraté do SPI a SGI (súbor popisných informácií a súbor geodetických informácií - poznámka správneho súdu). Predmetný geometrický plán je možné zapísať do katastra nehnuteľností na základe žiadosti všetkých vlastníkov nehnuteľností v ňom uvedených, alebo ako prílohu verejnej listiny, alebo inej listiny. Parcela E-KN č. 560 zapísaná na LV č. XXXX je v návrhu ROEP rozdelená v súlade s citovaným ust. § 13 ods. 3 písm. c) Metodického návodu z dôvodu, že hranica zastavaného územia obce delí pôvodnú P-KN parcelu. Pokiaľ ide o namietané údaje o komasácii, žalovaný uviedol, že zoznam pozemkov, ktoré podliehali komasácii je obsiahnutý v denníku triedenia pozemkov, ktorý sa autentifikoval v X. dňa 19.09.1930, pričom pri jednotlivých komasovaných parcelách nie je uvedené v prospech akého vlastníka sa vykomasovali. Nie všetky parcely evidované v pozemkovej knihe podliehali komasácii, tieto sú do návrhu ROEP zapracované z jednotlivých PKN vložiek. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že zcelovanie pozemkov bolo spravidla spojené pre usporiadanie vlastníckych vzťahov v určitom územnom obvode. Účelom komasácií je prerozdeliť pozemky tak, aby sa dali čo najlepšie využívať a obrábať. Namiesto veľkého počtu malých pozemkov roztrúsených po území obce vlastník dostal jeden veľký pozemok, prípadne bola poskytnutá iná náhrada. Predmetom ROEP teda nemôžu byť PKN parcely, ktoré prešli do komasácie, nakoľko predmetom ROEP sú komasačné parcely evidované v jednotlivých komasačných hárkoch. V prípade zápisu všetkých parciel evidovaných v PKN vložke do ROEP by nebola rešpektovaná komasácia autentifikovaná súdom v roku 1930. Žalovaný prepočítal spoluvlastnícke podiely vytýkané žalobcom v námietke a zistil, že podiely sú vo výpise z návrhu ROEP uvedené správne tak, ako je to uvedené aj v prvostupňovom rozhodnutí. Nesprávne vypočítané podiely uvedené v PKN vložke boli opravené v zmysle bodu 2 prílohy č. 7 Metodického návodu na tvorbu ROEP. Žalovaný vo vzťahu k duplicite vlastníctva uviedol, že riešenie duplicitného vlastníctva v rámci konania o námietkach nie je možné. V závere druhostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že k odstráneniu odvolateľkou vytýkaných nedostatkov konania spočívajúcich v porušení ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku došlo tak, že nariadil ústne pojednávanie, na ktorom bola právna zástupkyňa účastníčky konania oboznámená s obsahom
spisového materiálu a mala tak možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia, prípadne doplniť a návrhnúť ďalšie dôkazy. Vo vzťahu k odvolacej námietke účastníčky konania, že podklady pre rozhodnutie sú nezákonné, žalovaný zaujal nasledovné stanovisko: Podľa ust. § 1 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z. z. okresný úrad v sídle kraja vyberie na konanie určený operát. Určený operát je najvhodnejší doterajší operát, alebo operáty, v ktorom sú evidované a zobrazené pôvodné nehnuteľnosti. Určený operát vyberie správny orgán v súlade s určeným operátom stanoveným podľa Metodického návodu na evidovanie vlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností č. 3-507/1991, podľa ktorého stredisko geodézie určí pre každé katastrálne územie a v prípade potreby aj pre jeho časť z existujúcich operátov jeden, podľa ktorého sa bude zakladať evidencia pôvodných nehnuteľností a evidencia vlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam. Určený operát by mal v najväčšej miere spĺňať podmienku zobrazenia pôvodných nehnuteľností v meračskej časti operátu a príslušných údajov v písomnej časti operátu. V prípadoch zjednoteného operátu pozemkového katastra s operátom pozemkovej knihy, určeným operátom je operát pozemkového katastra. V prípadoch nezjednoteného operátu pozemkového katastra s operátom pozemkovej knihy, ak je operát novomeračský alebo po reambulácii, resp. po komasácii, určí sa tento v prípade, ak sa dá identifikovať s pozemkovou knihou. V súlade s vyššie uvedeným, tak správny orgán pre vyhotovenie ROEP pre k. ú. X. stanovil určený operát ako najvhodnejší - komasačný stav, a to v zápisnici z prerokovania špecifických podmienok pre vypracovaný ROEP pre k. ú. X. zo dňa 09.11.2010. Keďže predmetom komasácie neboli všetky pozemky v k. ú. X., vo zvyšnej časti je určeným operátom pozemnoknižný stav. V katastrálnom území s operátmi vyhotovenými na základe komasácie, kde vlastníci vstúpili do držby, ale súd nevykonal autentifikáciu komasačného operátu a pri osadníckych operátoch sa vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zistia v konaní podľa zákona. V operátoch sa ROEP zostaví podľa nasledujúcich zásad: 1. určený operát bude spravidla komasačný alebo osadnícky operát, 2. pokiaľ boli podľa údajov pozemkovej knihy vyhotovené rôzne listiny (prevažne dedičské rozhodnutia), vykoná sa identifikácia parcely na pozemnoknižnú parcelu a parcelu určeného operátu (ktorá nemusí v každom prípade identifikovať pôvodnú polohu parcely, ale identifikuje pomocou vlastníkov - spoluvlastníkov predmetnú parcelu podľa komasačného alebo osadníckeho operátu) a tento stav sa uvedie do ROEP. Takto boli identifikované aj PKN parcely uvedené v osvedčeniach o dedičstve, na ktoré sa odvoláva účastníčka konania. Je bezpredmetné tvrdenie účastníčky konania, že je nevyhnutné, ak správny orgán vychádzal z komasačného stavu, aby tento bol platný, teda autentifikovaný súdnym rozhodnutím, pričom existencia denníka triedenia pozemkov nepredpokladá existenciu komasačného stavu. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona č. 180/1995 Z. z. ako aj Metodického návodu na spracovanie ROEP, keď stanovil ako určený operát komasačný stav. Vo vzťahu k námietke, že v administratívnom spise sa nenachádza zápisnica zo zasadnutia komisie z prejednania námietky zo dňa 07.02.2014 žalovaný poukazuje na § 7 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z. z., v zmysle ktorého námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi a so svojim stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Komisia posúdi námietky a vypracuje stanovisko ku každej námietke, následne námietky spolu so svojim stanoviskom predloží správnemu orgánu. Správny orgán pri rozhodovaní o námietke prihliada na stanovisko komisie ale nerozhoduje na základe zápisnice zo zasadania komisie. Zákon neustanovuje, aké náležitosti má obsahovať stanovisko, preto nemusí obsahovať odôvodnenie. V danom prípade bolo správnemu orgánu predložené stanovisko komisie obsiahnuté v liste označenom ako „Posúdenie námietky účastníka konania v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. zo dňa 07.02.2014“. Z uvedeného je zrejmé, že stanovisko komisie nie je možné považovať za podstatný dôkaz ako tvrdí účastníčka konania, nakoľko pokiaľ ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z., ak komisia nezašle stanovisko v určenej lehote, správny orgán rozhodne aj bez stanoviska komisie.
5. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 21.12.2015, navrhol žalobca preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného, obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 1 ods. 1, § 4, § 6 ods. 1, 2, 6 § 7, § 5 všetko Zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, na úpravu podľa § 3,§ 22, § 32, § 33 ods. 2 všetko Zákona č. 71/1967 Zb. a na úpravu podľa § 5, § 6 ods. 3, 6, § 13 ods. 2 písm. c) Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov (Register obnovenej evidencie pozemkov - ďalej aj len ROEP). Zdôraznil účel konania o obnove evidencie pozemkov a konania o registri obnovenej evidencie k pozemkom (konanie o ROEP). Pri zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov má
správny orgán postupovať v súlade s Zákonom č. 180/1995 Zb. a označeným Metodickým návodom, zostavovať register na podklade dostupných údajov. Obstarávanie a zhromažďovanie podkladov pre rozhodovanie zabezpečuje komisia zriadená správnym orgánom. Právu účastníka podať námietky podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 180/1995 Zb. zodpovedá povinnosť správneho orgánu námietky prerokovať a posúdiť. Námietky prejednáva komisia podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 180/1995 Z.z., ktorá vydá stanovisko a zašle ho správnemu orgánu. Komisia je pri prejednávaní námietok povinná si vyžiadať stanovisko toho, koho práva boli námietkou dotknuté vrátane svedeckých výpovedí toho, kto je oboznámený s miestnymi pomermi a tieto vyjadrenia sú súčasťou spisu. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby uviedol žalobca nasledovné dôvody: · 1. Námietky žalobcu komisia na zasadnutí dňa 07.02.2014 neposúdila v rozsahu vyžadovanom zákonom. Záznam zo zasadnutia komisie zo dňa 07.02.2014 nie je relevantným podkladom pre posúdenie námietok, pretože z neho nie zrejmé, o ktorých námietkach komisia rozhodovala - námietky nie sú vecne označené, v zázname nie je uvedené, ako komisia námietky podané žalobcom posúdila a aké dôkazy a písomnosti si za tým účelom obstarala. Podľa rokovacieho poriadku komisia musí zo zasadnutia komisie vždy vyhotoviť zápisnicu, ktorá má obsahovať stručný a vecný priebeh rokovania, návrhy a závery, a to v zázname obsiahnuté nie je. V spise nie je stanovisko, ktoré mala komisia predložiť správnemu orgánu a tiež žalobca s týmto stanovisko mal byť oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 17.09.2015. Nie je zrejmé, na základe akých úvah a podkladov komisia námietky žalobcu posudzovala a aké bolo jej stanovisko. Zo záznamu zo dňa 07.02.2014 nie je zrejmý priebeh rokovania komisie, obsah listín, ktoré mali byť podkladom pre závery komisie o vyhovení alebo nevyhovení námietkam. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 32 správneho poriadku a § 3 správneho poriadku, z ktorých vyplýva požiadavka zistenia skutkového stavu úplne a presne a zároveň z toho vyplýva požiadavka na správny orgán si za tým účelom obstarať podklady a postupovať pritom v súčinnosti s účastníkom konania a oboznámiť ho s podkladmi rozhodnutia a tým mu dať možnosť sa k týmto podkladom vyjadriť. · 2. Žalobcovi boli predložené na ústnom pojednávaní dňa 17.09.2015: Denník triedenia pozemkov a záznam zo zasadnutia komisie o prerokovaní námietok žalobcu. Uvedeným ale žalovaný neodstránil chyby prvostupňového správneho orgánu, tak ako boli vytknuté rozsudkom sp. zn. 21S/191/2014 zo dňa 22.04.2015. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 6 Zákona č. 180/1995 Zb., podľa ktorej podkladom rozhodnutia sú všetky písomnosti potrebné pre riadne a správne zostavenie ROEP vrátane údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, údaje zo štátnych archívov, údaje z listín predložených účastníkmi konania, výpovede svedkov a dôkazy získané najmä pri prešetrovaní v obci. Pokiaľ sa správny orgán vo svojom rozhodnutí odvoláva na jednotlivé podklady rozhodnutia, a to napríklad na existenciu kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 30.05.1931, osvedčenia o dedičstve iných účastníkov konania, záznam z podrobného merania zmien, zápisnicu z prerokovania špecifických podmienok pre vypracovanie ROEP a iné, ktoré majú preukazovať nedôvodnosť námietok podaných žalobcom, je nutné, aby žalobca bol s týmito oboznámený a v zmysle záverov súdu, aby bol oboznámený i so zisteniami, ktoré z nich vyplývajú. Žalobcovi bol však na ústnom pojednávaní predložený len denník triedenia pozemkov autentifikovaný v X. v roku 1930, pričom ani autentifikácia preukázaná nebola a uvedené nespĺňa požiadavku riadneho oboznámenia žalobcu s podkladmi rozhodnutia, pretože existencia denníka triedenia pozemkov ako podkladu rozhodnutia nepredpokladá existenciu platného komasačného stavu, na podklade ktorého by mal správny orgán rozhodnúť a ktorý má byť určeným operátom. Právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim nezodpovedá právu nazerať do spisu. Oboznámenie s podkladmi rozhodnutia zahŕňa i ozrejmenie skutočností, ktoré sú obsahom podkladov a majú nejakú výpovednú hodnotu. Z toho vyplýva, že žalovaný neoboznámil žalobcu s podkladmi rozhodnutia a tým neodstránil vytknuté pochybenie. · 3. Žalobca namieta nesprávne zistenie skutkového stavu a nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami žalobcu. Tvrdí, že nie je argumentačne odôvodnený záver o nevyhovení námietkam žalobcu. Žalobca ako každý účastník konania má právo na to, aby z rozhodnutia bolo zrejmé označenie skutočností, ktoré boli preukázané, označenie dôkazov, ktoré boli podkladom pre zistenie skutkového stavu a ich vyhodnotenie a aby rozhodnutie obsahovalo subsumpciu pod príslušné zákonné ustanovenie. Odôvodnenie nevyhovenia námietkam nedáva odpovede na všetky relevantné skutkové otázky, a preto je nepreskúmateľné. Príkladmo v tejto časti žalobca uviedol:
- k námietke v bode 1, kde žalovaný uvádza, že uvedená výmera je správna, nakoľko parcela bola rozdelená v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 písm. c) Metodického návodu na spracovanie ROEP, pričom podľa citovaného ustanovenia „ak hranica zastavaného územia obce podľa platného katastrálneho operátu delí pôvodné nehnuteľnosti, vyhotoví sa na rozdelenie pôvodných nehnuteľností záznam z podrobného merania zmien“ - žalobca tvrdí, že z uvedeného nie je zrejmé, či bol predpísaný záznam
vyhotovený ani skutočnosť, či bol tento podkladom pre vydanie rozhodnutia a ak áno, mal byť s ním žalobca oboznámený.
- k námietke v bode 2 žalobca poukazuje na to, že žalovaný uvádza, že námietka je neopodstatnená, nakoľko GP č. 156/2013 nie je zapísaný v súbore písomných informácií ani v súbore geodetických informácií, a teda na poklade neho nie je možné údaje o pozemkoch zapracovať. Následne žalovaný v rozhodnutí uvádza, : „požiadavka p. J.. Z. F. zapísať výmery parciel uvedené v GP č. 156/2013 je neopodstatnená, nakoľko predmetný GP bol síce overený správou katastra, ale nebol do katastra nehnuteľností zapísaný“ - na základe uvedeného podľa žalobcu nie je zrejmé, na podklade čoho nie je možné údaje obsiahnuté v GP zapracovať, ak bol tento správou katastra overený, a teda jeho overenie predpokladá správnosť údajov v ňom obsiahnutých. Žalobca tvrdí, že je sporné tvrdenie, podľa ktorého správa katastra GP overila, potvrdila správnosť jeho údajov, no súčasne v nadväznosti na grafickú časť ROEP správnosť týchto údajov spochybnila a určila inú výmeru pozemkov. Žalobca tvrdí, že sa žalovaný súčasne nevysporiadal s námietkou žalobcu, podľa ktorej má byť namietaná parcela stavebným pozemkom, a nie ornou pôdou.
- k námietke v bode 10a žalobca poukazuje na to, že žalovaný uvádza, že v návrhu ROEP môžu byť riešené iba parcely, ktoré neboli predmetom komasácie, a teda nie sú zapísané v komasačných hárkoch, obdobne aj v prípade iných námietok, ktoré sa týkajú parciel zaznačených v komasačných hárkoch, žalovaný uvádza, že v návrhu ROEP sú riešené iba tie parcely, ktoré neboli vykomasované, čo je podľa názoru žalobcu v rozpore s tvrdením žalovaného, podľa ktorého: „predmetom ROEP nemôžu byť PKN parcely, ktoré prešli do komasácie, nakoľko predmetom ROEP sú komasačné parcely evidované v jednotlivých komasačných hárkoch“, pričom žalobca uvedené tvrdenie považuje za nanajvýš zmätočné.
- k námietke v bode 16a žalobca poukazuje na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého podiel v prospech R. nemožno do registra doplniť, nakoľko tento uvedený podiel previedol na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 30.05.1931 v prospech H. Y., pričom žalobca tvrdí, že toto tvrdenie žalovaného nebolo náležité preukázané, nakoľko, ak došlo ku prevodu na iného vlastníka na podklade kúpnej zmluvy, táto mala byť podkladom pre vydanie rozhodnutia a žalobca s ňou oboznámený nebol a vedomosť o nej nadobudol až z odôvodnenia rozhodnutia. V tejto časti zároveň žalobca uviedol, že nie je zrejmé, či uvedená zmluva bola zákonným podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti a bolo povinnosťou správneho orgánu šetriť, či ku prevodu vlastníctva reálne došlo, nakoľko zmluvy uzavreté do roku 1950, nemali vždy náležitosti potrebné na ich zápis do pozemkovej knihy.
6. Podaním zo dňa 27.01.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Uviedol, že komisia na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len komisia) postupovala podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 180/95 Zb., podľa ktorej úpravy komisia posúdi námietky a vypracuje stanovisko ku každej námietke a námietky so stanoviskom predloží správnemu orgánu. Z uvedeného vyplýva, že komisia nepredkladá správnemu orgánu zápisnicu z prerokovania námietok, ale len svoje stanovisko k námietkam. Správny orgán prihliada na stanovisko komisie, ale nerozhoduje na základe zápisnice zo zasadnutia komisie. Stanovisko komisie „Posúdenie námietky účastníka konania v zmysle § 7 ods. 3 Zákona č. 180/95 Zb.“ je v administratívnom spise a žalobca s ním bol oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 17.09.2015 a vyhotovil si z neho fotokópiu. Zo zasadnutia komisie sa nevyhotovuje zápisnica, ale správnemu orgánu komisia predkladá len posúdenie námietok. Na posúdenie námietok sa nevzťahuje úprava správneho poriadku, a teda ani úprava podľa § 22 správneho poriadku. Pre konanie o námietke nie je obsah stanoviska podstatným dôkazom, pretože úprava podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 180/95 Z. z. stanovuje, že pokiaľ komisia stanovisko správnemu orgánu nezašle, rozhodne správny orgán aj bez stanoviska. Stanovisko komisie má len poradný charakter a správny orgán sám musí všetky namietané skutočnosti preskúmať a zistiť podklady pre rozhodnutie. V tejto veci bolo stanovisko komisie predložené spolu s námietkami žalobcu, a teda nie je pravda, že by zo stanoviska nebolo zrejmé, o akej námietke bolo rozhodované. Rovnako ako nepravdivé hodnotí žalovaný vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého nebol oboznámený s podkladmi rozhodnutia. V tejto časti žalovaný poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku a zdôraznil, že dňa 17.09.2015 za účelom oboznámenia žalobcu so spisovým materiálom bolo uskutočnené ústne pojednávanie, kde bol žalobca oboznámený so spisovými materiálmi sp. zn. Co-26/2014-Ko a sp. zn. C 58/2014 a bol mu vytvorený priestor na vyjadrenie sa k podkladom a spôsobu zistenia podkladov pred vydaním rozhodnutia. Tohto ústneho pojednávania sa zúčastnila splnomocnená zástupkyňa žalobcu, ktorá bola oboznámená s uložením podľa rozsudku sp. zn. 21S 191/2014 a následne so stanoviskom komisie, denníkom triedenia pozemkov a boli jej predložené spisové materiály vyššie uvedených spisových značiek, pričom nepožadovala oboznámenie s inými dokladmi. Pokiaľ žalobca tvrdí, že podklady rozhodnutia sú nezákonné a že skutkový stav nie je možné posudzovať len na podklade denníka triedenia pozemkov, žalovaný uvádza, že pri zostavovaní
ROEP sa vychádzalo z určeného operátu. V tejto časti žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného podľa strany 15 jeho písomného vyhotovenia. Žalovaný zdôraznil, že katastrálny odbor sa zaoberal každým bodom podaných námietok žalobcu a riadne svoje závery odôvodnil, a to pokiaľ ide o námietky v bode 1, 2, 10a a 16a.
7. Podaním zo dňa 14.03.2016, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 15.03.2016, učinil žalobcu repliku, v obsahu ktorej zotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe so zdôraznením záveru, že zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce pre riadne rozhodnutie vo veci, že konanie žalovaného má vadu, ktorá zakladá nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a zároveň namietol v predloženej replike nesprávne právne posúdenie. Zdôraznil poukaz na úpravu § 4 ods. 2, § 7 ods. 3 Zákona č. 180/1995 Z. z. a uviedol, že komisia má posúdiť predložené námietky, a teda je povinná ich preskúmať priamo zo zákona. Komisia v danom prípade bez zdôvodnenia uviedla, že návrhu žalobcu neodporúča vyhovieť. Podklady vyžiadané komisiou musia byť súčasťou administratívneho spisu a žaloba s nimi má byť oboznámený. Už v rozsudku sp. zn. 21S/191/2014 bolo žalovanému uložené oboznámiť žalobcu so všetkými podkladmi rozhodnutia. Žalobca má právo byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného, a to nie je možné zamieňať s právom žalobcu na nahliadanie do spisu. Vo vzťahu k námietke v bode 1. žalobca uviedol, že záznam z podrobného merania mal byť podľa žalovaného vyhotovený, ale nie je zrejmé, či vyhotovený bol a či bol podkladom rozhodnutia a žalobca s ním nebol oboznámený. Vyjadrenie žalovaného, že záznam z podrobného merania je viac menej podkladom rozhodnutia, je zmätočný, a to, že bol sprístupnený na obci, žalovaný uviedol až vo vyjadrení k správnej žalobe a žalobca nebol upovedomený v priebehu konania, že do tohto záznamu môže na obci nahliadať. Vo vzťahu k námietke pod bodom 2. žalobca poukázal na to, že je sporné, prečo žalovaný nepožiadal žalobcu o predloženie geometrického plánu, ak žalobca žiadal akceptovať výmeru podľa geometrického plánu. Zdôraznil vyhľadávaciu zásadu, ktorá sa uplatní v administratívnom konaní. S poukazom na stranu 14 prvý riadok rozhodnutia žalovaného tvrdil rozpor medzi závermi žalovaného, podľa ktorých na jednej strane žalovaný uvádza: „predmetný geometrický plán bol síce overený správou katastra, ale nebol do katastra nehnuteľností zapísaný“ a naopak vo vyjadrení na strane 3 uvádza: „GP číslo 145/2012 overený správou katastra pod číslom 156/2013 je v súčasnosti zapísaný do katastra nehnuteľností“. Vo vzťahu k námietke v bode 10a žalobca poukazuje na závery žalovaného, podľa ktorých: „Z uvedeného vyplýva, že nemôžu byť zapracované do návrhu ROEP, nakoľko sú zapracované ako komasačné parcely z komasačných hárkov“, pričom ale v rozhodnutí na strane 14 žalovaný uvádza: „nakoľko predmetom ROEP sú komasačné parcely evidované v jednotlivých komasačných hárkoch“ a následne na strane 7 uvádza: „v návrhu ROEP sú riešené iba parcely č. 2443 a 1181, ostatné parcely pod číslom 1 až 44 prešli do komasácie a vykomasované parcely boli v komasačných hárkoch“.
8. Rozsudkom č. k. 21S 190/2015-14 zo dňa 16.03.2016 správny súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
9. Uznesením č. k. 6Sži/41/2016-63 zo dňa 18.04.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe včas podaného odvolania žalobcu zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/190/2015-40 zo dňa 16.03.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Skonštatoval, že ako odvolací sú dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v odvolaní, ktorá sa týka nepreskúmateľnosti prvostupňového rozsudku z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, je v plnom rozsahu opodstatnená. Krajský súd totiž odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku založil iba na formálnom opise žaloby, vyjadrenia žalovaného, citovaných jednotlivých zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na vec, pričom vlastnému právnemu odôvodneniu svojich záverov v napadnutom rozsudku venoval pozornosť v minimálnom rozsahu, čím postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom. Odvolací súd zdôraznil, že súd nemôže argumentáciu účastníka iba odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Najvyšší súd SR uložil prvostupňovému súdu prejednať vec medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu vrátane odvolacích námietok, znova o žalobe rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo zdôvodniť.
10. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného ako aj postup týchto orgánov, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc z úpravy podľa § 250h ods. 1 veta za bodkočiarkou v spojení s úpravou podľa § 491 ods. 2 SSP (Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej ako SSP) a § 492 ods. 1 SSP, teda vychádzajúc z dôvodov uvedených vo včas
podanej správnej žalobe a zohľadniac závery Najvyššieho súdu SR v uznesení č. k. 6Sži/41/2016-63 zo dňa 18.04.2018, pričom dospel k záveru, podľa ktorého žaloba nie je dôvodná, v nadväznosti načo rozhodol podľa § 190 SSP o jej zamietnutí. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 a) až e) SSP (Žalobca cestou právneho zástupcu vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania - č.l. 119 a žalovaný vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania - č.l. 115). Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku určeného na deň: 09.03.2021 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
11. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP: Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej ako správny poriadok: Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods.1, 2 správneho poriadku : Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku: Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 23 správneho poriadku: Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Podľa § 250b ods. 1 Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len OSP: Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 250h ods. 1 OSP: Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 180/1995 v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej už len Zákon č. 180/1995 Z. z.: V konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register").
Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 180/1995 Z. z.: Správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "komisia"). 6) Komisia a) spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania 7) pri príprave a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, b) zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a 12, c) plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z.: Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy okrem postupov pri zostavovaní zjednodušeného registra.
Podľa § 3 ods. 2 písm. a), b) Zákona č. 180/1995 Z. z.: Vecne príslušným na konanie (ďalej len "správny orgán") v katastrálnych územiach uvedených v a) odseku 1 písm. a) a b) je okresný úrad na úseku katastra nehnuteľností, b) odseku 1 písm. c) až f) je okresný úrad na úseku pozemkovom.
Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. : Podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.
Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 180/1995 Z. z.: Správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Ak komisia nezačne doručovať výpisy z návrhu registra do siedmich dní odo dňa uverejnenia návrhu registra, výpisy z návrhu registra doručí správny orgán. Námietky spolu s ich odôvodnením možno podať správnemu orgánu do 30 dní odo dňa a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe. Správny orgán zašle námietky komisii do 15 dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 7 ods. 2. Námietky posúdi komisia do 30 dní od doručenia správnym orgánom, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté, a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a svoje stanovisko zašle správnemu orgánu do 15 dní odo dňa ich prerokovania na zasadnutí komisie; ak komisia v tejto lehote stanovisko nezašle, správny orgán rozhodne aj bez stanoviska komisie. Proti rozhodnutiu o schválení registra nie je možné podať odvolanie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom. Obdobne sa postupuje v prípade návrhov podľa § 11 až 12. Rozhodnutie o schválení registra sa doručuje verejnou vyhláškou.
Podľa § 6 ods. 3, 4, 5, 6 Metodického návodu 74.20.73.47.00 Metodický návod na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov spracovaný a vydaný Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Úrad geodézie, kartografie a katastra v znení platnom a účinnom k momentu rozhodnutia
žalovaného - ďalej len Metodický návod: Podklady potrebné na zostavenie registra zabezpečuje a zhromažďuje komisia (§ 4 ods. 2 písm. b) zákona), hlavne na rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11, 11a a 12 zákona. Ostatné podklady najmä archiválie na zostavenie registra komisia zabezpečuje v súčinnosti so zhotoviteľom registra. SK pre zhotoviteľa vydá splnomocnenie alebo žiadosť štátnemu archívu zašle. Súčasťou súhrnnej správy sú aj kópie požiadaviek uplatnené voči archívom (príloha č.7) a ich odpovede. Podklady potrebné na zostavenie registra poskytne SK zhotoviteľovi registra z operátov určených na zostavenie registra, ak sa preukáže zmluvou o dielo. Získané podklady nesmie zhotoviteľ použiť na iný účel, resp. poskytnúť ich tretej osobe, ak tento návod neustanovuje inak. Podkladmi na zostavenie registra sú aj údaje poskytnuté nájomcami pozemkov, správcami pozemkov alebo inými oprávnenými osobami, pozemkovými spoločenstvami, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedi svedkov a iných dôkazov získaných pri prešetrovaní v obci (§ 6 zákona). Podľa § 5 ods. 1, 2, 9, 11 Metodického návodu: Správny orgán zriadi podľa § 4 zákona pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „komisia“). Komisia v svojej činnosti spolupracuje so štátnymi orgánmi a účastníkmi konania v k.ú. pri príprave a organizačnom zabezpečení zostavenia registra. O návrhoch, pripomienkach atď. komisia rokuje v súlade so súvisiacimi platnými právnymi predpismi. Vo veciach záväzného charakteru sa stanovisko prijíma hlasovaním. Hlasovaním je vec prijatá, ak za ňu hlasuje nadpolovičná väčšina prítomných členov komisie. V prípade rovnosti hlasov sa do zápisu uvedie vec, o ktorej sa hlasovalo aj s výsledkom hlasovania a správny orgán sa o tejto skutočnosti upovedomí v zápisnici. Na žiadosť toho, kto chce byť výslovne uvedený v zápisnici, že hlasoval inak, sa tam uvedie. Zo zasadnutia komisie sa musí vyhotoviť zápisnica.
12. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca podal na Obecnom úrade v Konskej dňa 13.05.2013 námietky označené ako: Námietky k výpisu pre vlastníka č. 273 - Register obnovenej evidencie pozemkov, k. ú. X. tak ako sú tieto súčasťou pripojeného administratívneho spisu na č. l. 31. Komisia na obnovu evidencie pozemkov v katastrálnom území X. dňa 07.02.2014 posudzovala predmetné námietky vo vzťahu k žalobcovi s výsledkom materializovaným vo forme Posúdenia námietky účastníka konania (navrhovateľa) v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., tak ako je toto súčasťou pripojeného administratívneho spisu a podľa obsahu ktorého: „V časti vyhovuje - zapracuje podiely v urbári nadobudnutých na základe D 1935/95, Dnot 30/95 a D 1771/95, Dnot 300/95 a opraví výmeru UO parcela číslo 637. Podľa obsahu uvedeného dokladu komisia ROEP po prešetrení dokladov a overení si skutočností a údajov v návrhu nesúhlasí - nedoporučuje návrhu vyhovieť. Písomnosť je na druhej strane podpísaná za komisiu predsedom pani Y. a členmi a pani U. a ďalším členom s nečitateľným podpisom. Ďalej z pripojeného administratívneho spisu vyplýva výzva Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zo dňa 29.06.2015, ktorá bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručená dňa 03.07.2015, ktorou tento vyzval žalobcu v súlade s úpravou § 33 ods. 2 správneho poriadku, aby sa v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy ku skutočnostiam uvedeným v obsahu výzvy vyjadril, ak to považuje za potrebné, prípadne navrhol alebo doplnil ďalšie podklady k rozhodnutiu. Reakciou na túto výzvu bola žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie zo dňa 06.07.2015 doručená Okresnému úradu Žilina 10.07.2015, na ktorú žalovaný reagoval odpoveďou zo 17.07.2015, ktorou oznámil predĺženie lehoty na vyjadrenie o 14 dní od doručenia uvedeného predĺženia lehoty. Vyjadrením zo dňa 30.07.2015 podal žalobca cestou splnomocneného zástupcu vyjadrenie k výzve číslo Co-26/2014 zo dňa 29.06.2015, ktoré je súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu na č. l. 20. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je zápisnica z ústneho pojednávania Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zo dňa 17.09.2015, ktorého sa zúčastnila J.. S. U., advokátska koncipientka splnomocneného zástupcu žalobcu a H.. H. X., zamestnankyňa žalovaného pri predmete pojednávania - oboznámenie so spisovým materiálom číslo Co-26/2014-Ko a č. C 58/2014 za účelom vyjadrenia k podkladu a spôsobu zistenia pred vydaním rozhodnutia. V zápisnici je podrobne uvedený priebeh pojednávania, podľa ktorého právna zástupkyňa bola oboznámená s denníkom triedenia pozemkov, ktorý sa autentifikoval v Konskej dňa 19.09.1930 a ktorý obsahuje zoznam pozemkov, ktoré podliehali komasácii. Boli prekontrolované pozemky namietané žalobcom v podanej námietke, ktoré sú zapísané v osvedčení o dedičstve č. 4D 768/82-9 a po p. G. F. a č. 5D 1445/86-23 po R. F. a ktoré chýbajú vo výpise z návrhu ROEP pre k. ú. X.. Podľa denníka triedenia pozemkov boli tieto parcely predmetom komasácie a preto nemôžu byť zapracované do návrhu ROEP pre k. ú. X.. Právna zástupkyňa žalobcu požiadala lehotu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom ústneho pojednávania a táto lehota bola dohodnutá do 24.09.2015. Právna
zástupkyňa si vyhotovila kópiu zo zasadnutia komisie ROEP pre k. ú. X. zo dňa 07.02.2014. V zmysle uvedeného reagovala právna zástupkyňa žalobcu na závery podľa ústneho pojednávania vyjadrením zo dňa 23.09.2015 doručeným žalovanému 25.09.2015 k podkladom pre rozhodnutie vo veci, ktoré je súčasťou pripojeného administratívneho spisu.
13. Konanie v tejto veci začalo doručením žaloby súdu dňa 22.12.2015, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky, ktorou je opatrené číslo listu 1 spisu, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej ako OSP). Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, v nadväznosti na čo správny súd konštatuje, že podaním predmetnej žaloby začalo konanie podľa Druhej hlavy Piatej časti OSP, ktoré sa (nakoľko nebolo do nadobudnutia účinnosti procesnej úpravy postupu správneho súdu podľa Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej ako SSP, ukončené) dokončí podľa SSP s tým, že podľa § 491 ods. 2 SSP: Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (má sa na mysli SSP - poznámka správneho súdu), zostávajú zachované. Ak sa tento zákon (má sa na mysli SSP - poznámka správneho súdu) použije na konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. S poukazom na úpravu podľa § 491 ods. 2 veta druhá SSP a úpravu podľa § 250h ods. 1 OSP vyhodnocoval správny súd podanú žalobu, vychádzajúc z viazanosti dôvodmi a rozsahom žaloby, ktoré boli uvedené vo včas podanej žalobe (§ 250b ods. 1 OSP upravuje lehotu dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni na včasné podanie žaloby, pokiaľ osobitný zákon nestanovuje inak, čo v pomeroch prejednávanej veci predstavuje doručenie rozhodnutia žalovaného splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňom 22.10.2015, a teda limitom vymedzenia dôvodov, zohľadniac ktoré správny súd žalobu vyhodnocoval je deň 22.12.2015). Na prípadné rozšírenie rozsahu napadnutia rozhodnutia správneho orgánu nielen o ďalšie výroky napadnutého rozhodnutia, ale aj pokiaľ by išlo o vytýkanie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia práv žalobcu, teda o vymedzenie nového, resp. ďalšieho dôvodu po 22.12.2015 napríklad v rámci repliky žalobcu, vyjadrenia žalobcu na pojednávaní alebo v podanom odvolaní voči pôvodnému rozsudku súdu prvého stupňa v tejto veci, nemohol správny súd prihliadať a vecne ho vyhodnocovať. Vo vzťahu k prvému okruhu dôvodov žaloby a námietkam, ktoré sú jeho obsahom, považuje správny súd za dôležité konštatovať, že komisia podľa § 4 Zákona č. 180/1995 Zb. vo vyššie citovanom znení je zriadená správnym orgánom pre každú obec, nie ako ďalší správny orgán, ale ako subjekt, ktorého postavenie, kompetencie a procedurálne postupy upravuje vo všeobecnej rovine Zákon č. 180/1995 Z. z. práve ťažiskovo v § 4, § 7 ods. 1, 3 Zákona č. 180/1995 Z. z., Metodický návod na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov NN 74.20.73.47.00 spracovaný a vydaný Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Úradom geodézie, kartografie a katastra (ďalej ako metodický návod) podľa § 5, § 6 tejto úpravy a rokovací poriadok komisie schválený komisiou na jej prvom zasadnutí podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 180/95 Z. z. Postavenie komisie a jej kompetencie ako aj upravené postupy nekorešpondujú statusu správneho orgánu, ktorý vedie a uskutočňuje konanie o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim, ktorým konaním sa získavajú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa následne zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov, všetko v zmysle § 1 ods. 1 Zákona č. 180/95 Z. z. a ktorý správny orgán už pri tomto svojom postupe koná podľa správneho poriadku v zmysle § 5 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Zb. Komisia je teda subjektom, na konanie ktorého úprava správneho poriadku nedopadá, pretože jeho postavenie kompetencie a postupy, ktoré sú mu zverené, sú predmetom úpravy všeobecne vymedzeného právneho rámca podľa § 4 Zákona č. 180/1995 Zb., vyššie označeného metodického návodu a rokovacieho poriadku. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd podotýka, že úpravy vo forme metodického návodu, rokovacieho poriadku a podobne, sa podľa ustálenej právnej teórie a praxe radia do kategórie vnútorných predpisov slúžiacich sa na konkretizáciu alebo výklad všeobecne záväzných predpisov vyššej právne sily, t.j. predovšetkým zákonov a vyhlášok za splnenia požiadavky, že nevybočujú z medzí daných všeobecne záväznými právnymi predpismi, to znamená, nemôžu byť s týmito prepismi v rozpore. Vzhľadom k tomu, že tieto predpisy vydáva orgán odvodzujúci túto právomoc zo svojho nadriadeného postavenia voči ostatným orgánom v rámci svojho rezortu, majú tieto predpisy charakter doplňujúcich interných predpisov bez všeobecne záväzného charakteru (rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 3255/2006 z 25.9.2007). Aplikácia úpravy vyplývajúcej zo správneho poriadku na konanie a postupy komisie nie je rámcovou úpravou podľa Zákona č. 180/1995 Zb. vylúčená výslovne, avšak na základe zohľadnenia povahy subjektu komisie, tak ako je uvedené vyššie, je primárne a zásadne aplikácia správneho poriadku na
postup komisie vylúčená v pomeroch konania podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 180/95 Z. z z dôvodu absencie rozhodovacej právomoci komisie vo vzťahu k právam, právom chránených záujmom a povinnostiam fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, v zmysle zadefinovania tohto pojmového znaku správneho orgánu podľa § 1 ods. 2 správneho poriadku. Komisia pri realizácii činností podľa § 4 ods. 2 písm. a) až c) a najmä § 7 ods. 1, 3 všetko Zákona č. 180/95 Z. z. o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu v predmetnom konaní nerozhodovala, pretože táto kompetencia je zverená výlučne príslušnému správnemu orgánu prvého stupňa určenému podľa § 3 Zákona č. 180/1995 Z. z. konajúcemu podľa správneho poriadku v zmysle § 5 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Zb. V nadväznosti na uvedené nie je možné postupu komisie v prejednávanej veci vytýkať porušenie ustanovení o konaní podľa správneho poriadku, konkrétne podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku a § 3 ods. 1, 2, 4, 5, správneho poriadku. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd námietku, podľa ktorej komisia na zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 07.02.2014 neposúdila námietky žalobcu v rozsahu vyžadovanom zákonom. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že komisia na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim v katastrálnom území X. dňa 07.02.2014 po prešetrení dokladov a overení si skutočností a údajov v návrhu vyjadrila nesúhlas a neodporučila návrhu vyhovieť, pričom išlo o záver v súvislosti so zostavovaním Registra obnovenej evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim v katastrálnom území X., kde bola podaná námietka podľa § 7 Zákona č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov navrhovateľom - J.. Z. F., T. XXX, N.. V závere prvej časti uvedeného posúdenia je text: V časti vyhovuje - zapracuje podiely v urbári nadobúdateľa na základe D nadobudnutých na základe D 1935/95, Dnot 30/95 a D 1771/95, Dnot 300/95 a opraví výmeru UO parcela číslo 637. Za komisiu ROEP je doklad podpísaný predsedom a dvoma členmi, pričom z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že tento doklad má číslo listu 31 a je k nemu pripojený doklad z čísla listu 32, ktorým je písomné vyhotovenie námietky žalobcu z 13.05.2013, doručené Obecnému úradu Konská 13.05.2013, zaevidované pod číslom 407/2 - Námietky k výpisu pre vlastníka č. 273 - Register obnovenej evidencie pozemkov, k. ú. X., v počte listov 4. Posúdenie komisie vyplývajúce z uvedeného dokladu, ktorý je súčasťou pripojeného administratívneho spisu, správny súd hodnotí ako stanovisko komisie v zmysle § 7 ods. 3 Zákona č. 180/1995 Z. z. Správny súd zdôrazňuje, že na obsahové náležitosti stanoviska komisie relevantná právna úprava osobitné požiadavky nekladie v tom smere, že by muselo obsahovať konkretizáciu úvah členov komisie pri postupe, výsledkom ktorého toto stanovisko je a ani konkretizáciu písomností, dokladov a podkladov, ktoré pri tom boli použité a zohľadnené, prípadne odôvodnenie stanoviska, pričom v tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že stanovisko komisie nie je rozhodnutím v správnom konaní, a teda nemusí náležitosti rozhodnutia v zmysle úpravy podľa § 47 správneho poriadku obsahovať. Z obsahu stanoviska v časti konštatovania komisie, že komisia ROEP po prešetrení dokladov a overení si skutočností a údajov v návrhu nesúhlasí a nedoporučuje návrhu vyhovieť a v časti, kde je toto stanovisko opatrené podpismi členov komisie a predsedu komisie vyplýva, že stanovisko bolo prijaté po prerokovaní námietok žalobcu a na zasadnutí komisie. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu má, tak ako je už uvedené vyššie, správny súd preukázané, že stanovisko má v administratívnom spise číslo listu 31 a je spojené s číslom listu 32, ktorým sú práve námietky žalobcu zo dňa 13.05.2013 v plnom znení ich obsahu. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, podľa ktorej nie je zo stanoviska komisie zrejmé, aké námietky komisia posudzovala a ani námietka žalobcu, podľa ktorej stanovisko ako také nie je súčasťou administratívneho spisu. Správny súd na tomto mieste podotýka, že stanovisko je a aj bolo súčasťou administratívneho spisu i pri oboznamovaní tohto spisu splnomocnenému zástupcovi žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 17.09.2015, pričom zo zápisnice z tohto ústneho pojednávania vyplýva, že si splnomocnený zástupca žalobcu vyhotovil jeho kópiu (v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 17.09.2015 označené ako zápisnica). Pokiaľ žalobca namietal, že v rozpore s rokovacím poriadkom nebola vyhotovená zo zasadnutia komisie zápisnica, odkazuje správny súd na povahu regulácie postupu komisie rokovacím poriadkom a na už vyššie citované závery podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 30Cdo 3255/2006 z 25.09.2007, vo väzbe na čo nevyhotovenie tejto zápisnice (dokladu majúceho formálne znaky, obsahovú štruktúru a náležitosti zápisnice o úkone) nediskvalifikuje stanovisko komisie v smere jeho spôsobilosti byť predmetom hodnotenia správneho orgánu prvého stupňa a tiež podkladom rozhodnutia v zmysle úpravy podľa § 32 ods. 2, § 34 ods. 5 správneho poriadku. Naviac, rokovací poriadok komisie predmetnej komisie nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, v nadväznosti na čo správny súd nemôže postupovať aplikujúc úpravu podľa § 122 SSP a žalobca ho k tejto svojej námietke v konaní pred správnym súdom neprodukoval a nie je ani súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu. Námietka neposúdenia námietok žalobcu komisiou v rozsahu vyžadovanom zákonom so zdôraznením úpravy § 7 ods. 3 veta druhá Zákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorej si komisia pre účely posúdenia
vyžiada vyjadrenia toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, nie je správnym súdom hodnotená ako dôvodná, ťažiskovo vzhľadom na jej všeobecnosť, teda absenciu konkretizácie takto vytknutého nedostatku. V nadväznosti na to správny súd konštatuje, že pokiaľ, ako žalovaný v konaní pred správnym súdom opakovanie uviedol, mala komisia dostatočné údaje a informácie na zaujatie stanoviska (vyjadrenie sa žalovaného podľa vyjadrenia sa k žalobe a na pojednávaní dňa 12.12.2018) z dostupných údajov (PKN vložiek a PKN evidencie), nepredstavuje absencia vyjadrenia osôb a výsluchov svedkov v zmysle § 7 ods. 3 veta druhá Zákona č. 180/1995 Z. z. nedostatok alebo vadu stanoviska, ktorá by vylučovala, aby stanovisko bolo spôsobilým predmetom hodnotenia správneho orgánu prvého stupňa a tiež spôsobilým podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Záver stanoviska je jednoznačný a v stanovisku jasne obsiahnutý. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť poradný charakter stanoviska komisie podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 180/95 Z. z., jednoznačne vyplývajúci z úpravy podľa § 7 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zákona č. 180/95 Z. z. Námietky obsiahnuté v prvom okruhu dôvodov v nadväznosti na uvedené hodnotí správny súd ako nedôvodné, a to vrátane námietky nedostatočného zistenia skutkového stavu vo väzbe práve na úpravu § 7 ods. 3 veta druhá za bodkočiarkou Zákona č. 180/95 Z. z. Vo vzťahu k okruhu námietok, ktoré boli obsahom druhého žalobného dôvodu, správny súd vychádzal z úpravy podľa § 3 ods. 2, § 33 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 5 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. Označená právna úprava normuje zákonnú procesnú povinnosť správneho orgánu rozhodujúceho o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a teda i procesnú povinnosť žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ktorých konanie tvorí jeden celok, čo správny súd zdôrazňuje, dať účastníkom administratívneho konania príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať. Z tejto právnej úpravy vyplýva zákonná povinnosť správneho orgánu vytvoriť pre účastníka konania možnosť, príležitosť pre uplatnenie vymedzených práv a nastúpenie efektívneho dôsledku splnenia tejto zákonnej povinnosti správneho orgánu, kde následne po vytvorení takéhoto procesného priestoru správnym orgánom pre účastníka konania, je už vecou aktivity a dôslednosti samotného účastníka konania využitie uvedenej možnosti uplatnenia práv. Správny súd na základe obsahu administratívneho spisu, súčasťou ktorého je Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 17.09.2015 konštatuje, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný si uvedenú procesnú povinnosť voči žalobcovi náležite a dostatočne splnili. Z obsahu Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 17.09.2015 vyplýva, že dňa 17.09.2015 bolo za prítomnosti J.. S. U., advokátskej koncipientky splnomocnenej zástupkyne žalobcu a H.. H. X. ako zamestnankyne Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností, vykonané ústne pojednávanie v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku s predmetom pojednávania: Oboznámenie so spisovým materiálom č. Co-26/2014-Ko a č. C 58/2014 za účelom vyjadrenia sa k podkladu a spôsobu zistenia pred vydaním rozhodnutia. Podľa priebehu pojednávania právna zástupkyňa bola oboznámená s denníkom triedenia pozemkov, ktorý sa autentifikoval v Konskej dňa 09.09.1930 a ktorý obsahuje zoznam pozemkov, ktoré podliehali komasácii. Boli prerokované pozemky namietané p. J.. Z. F. v podanej námietke, ktoré sú zapísané v Osvedčení o dedičstve č. 4D 768/82-9 po p. G. F. a č. 5D 1445/86-23 po p. R. F. a ktoré chýbajú vo výpise z návrhu ROEP pre k. ú. X.. Podľa denníka triedenia pozemkov boli tieto parcely predmetom komasácie, preto nemôžu byť zapracované do návrhu ROEP pre katastrálne územie X.. Podľa záveru zápisnice právna zástupkyňa požiadala o lehotu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom ústneho pojednávania. Bola dohodnutá lehota na vyjadrenie do 24.09.2015, pričom ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu na žiadosť právnej zástupkyne žalobcu bola táto lehota ešte i predĺžená. Z uvedeného obsahu Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 17.09.2015 vyplýva, že priamo na ústnom pojednávaní neboli zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu prezentované žiadne požiadavky v smere vysvetlenia alebo potreby poučenia k dokladom, na oboznámenie s ktorými bol vytvorený splnomocnenému zástupcovi žalobcu priestor. Správny súd zdôrazňuje skutočnosť zastúpenia žalobcu v administratívnom konaní právnym zástupcom a tak isto skutočnosť procesného postupu správneho orgánu prvého stupňa vo väzbe na žiadosť splnomocneného zástupcu žalobcu o lehotu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam z ústneho pojednávania, ktorá bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu poskytnutá. Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 17.09.2015 spĺňa formálne i obsahové náležitosti podľa § 22 správneho poriadku. Zároveň správny súd podotýka, že úprava správneho poriadku neukladá správnemu orgánu povinnosť oboznamovať účastníka konania s dokladmi, ktoré sú podkladom rozhodnutia, ale ukladá správnemu orgánu povinnosť vytvoriť možnosť uplatnenia práv pre účastníka konania (podľa § 3 ods. 2 veta prvá správneho poriadku, aby mohol účastník konania svoje práva a záujmy účinne obhajovať a podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne
navrhnúť doplnenie). Skutočnosť, že by správny orgán mal povinnosť, tak ako sa toho dožaduje žalobca, oboznamovať žalobcu s dôkazmi, podkladmi rozhodnutia, z procesno-právnej úpravy správneho poriadku nevyplýva a nie je možné ju vyvodiť ani z úpravy § 3 ods. 2 správneho poriadku. Na tomto mieste odôvodnenia opätovne správny súd zdôrazňuje, že žalobca bol v administratívnom konaní zastúpený splnomocneným zástupcom - advokátom a z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania a ani z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva, že by sa v priebehu administratívneho konania domáhal pomoci alebo poskytnutia poučenia podľa úpravy § 3 ods. 2 veta druhá správneho poriadku. Správny súd konštatuje, že obsah zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 17.09.2015 svedčí o splnení procesných povinností žalovaného, ktorého konanie tvorí s konaním správneho orgánu prvého stupňa jeden celok, čo správny súd zdôrazňuje, voči žalobcovi v zmysle úpravy podľa § 3 ods. 1, 4, § 33 ods. 2 všetko správneho poriadku. Súčasťou administratívneho spisu v priebehu ústneho pojednávania zo dňa 17.09.2015 boli všetky relevantné podklady rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného a pokiaľ správny orgán prvého stupňa uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia pri položke 16a zmienku o kúpno-predajnej zmluve z 30.05.1931 alebo v zmysle demonštratívneho výpočtu žalobcu v druhom okruhu námietok dôvodov žaloby uvedené osvedčenia o dedičstve iných účastníkov konania, záznam z podrobného merania zmien, zápisnicu z prerokovania špecifických podmienok pre vypracovanie ROEP a iné, vychádza správny súd z dostatočného a logického zdôvodnenia zo strany žalovaného jednak v jeho vyjadrení ku správnej žalobe ako aj na pojednávaní dňa 12.12.2018, kedy vo vzťahu k tejto zmluve z roku 1931 žalovaný uviedol, že správny orgán uvedená zmluva nemusela zaujímať, pretože vychádzal zo zápisu do pozemno-knižnej vložky, ktorý do roku 1950 má konštitutívne účinky a vkladové účinky, čiže mal zadokumentovaný pozemno-knižný stav. Pokiaľ ide o v tejto časti uvedené osvedčenia o dedičstve iných účastníkov, poukazuje správny súd na obsah pripojeného administratívneho spisu, súčasťou obsahu ktorého je Osvedčenie o dedičstve D 1771/95 Dnot 300/95 po poručiteľovi R. F. zo dňa 14. apríla 1998, ďalej Osvedčenie o dedičstve D 1935/95 Dnot 300/95 po poručiteľke G. F. zo dňa 25. mája 1998, ako aj ďalšie listinné doklady, ktoré boli súčasťou obsahu administratívneho spisu aj k momentu realizácie ústneho pojednávania zo 17.09.2015, a teda žalobcovi bol k tomuto momentu vytvorený priestor na oboznámenie sa s nimi. V nadväznosti na uvedené táto námietka v jej formulácii, ako vyplýva zo správnej žaloby (žalobca tvrdil, že pokiaľ sa správny orgán vo svojom rozhodnutí odvoláva na jednotlivé podklady rozhodnutia, a to napríklad na existenciu kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 30.05.1931, osvedčenia o dedičstve iných účastníkov konania, záznam z podrobného merania zmien, zápisnicu z prerokovania špecifických podmienok pre vypracovanie ROEP a iné, ktoré majú preukazovať nedôvodnosť námietok podaných žalobcom, je nutné, aby žalobca bol s týmito oboznámený a v zmysle záverov súdu, aby bol oboznámený i so zisteniami, ktoré z nich vyplývajú), nemôže obstáť. Rovnako je súčasťou pripojeného administratívneho spisu a bolo tomu tak aj k momentu realizácie ústneho pojednávania zo dňa 17.09.2015 Zápisnica z prerokovania špecifických podmienok pre vypracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území X., ktoré sa konalo dňa 09.11.2010 na Správe katastra Žilina a teda, pokiaľ žalobca namietal, že nebol s týmto dokladom oboznámený, nie je táto námietka dôvodná. Pokiaľ ide o záznam podrobného merania zmien, v tejto časti odkazuje správny súd na svoje závery uvedené v ďalšom odôvodnení rozsudku vo vzťahu k námietke v bode 1 (strana 24, odsek druhý, tretí odôvodnenia tohto rozsudku). Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd konštatuje dostatočné zistenie skutkového stavu v rámci administratívneho konania a námietku žalobcu uvedenú v tomto smere, ktorý namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu v administratívnom konaní, hodnotí ako nedôvodnú. Zároveň správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca vyvodzoval závery o nedostatočne zistenom skutkovom stave zo všeobecnej námietky, podľa ktorej podklady rozhodnutia nespĺňajú požiadavku riadneho zistenia skutkového stavu veci, je i táto námietka žalobcu primárne z dôvodu jej nekonkrétnosti správnym súdom hodnotená ako nedôvodná. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste vysloviť, že dostatočná konkretizácia vymedzenia dôvodov správnej žaloby má význam nielen v smere vytvorenia dostatočného priestoru pre správny súd v rámci vecného vyhodnotenia námietky zaujať k nej konkrétne vecné stanovisko, ale je dôležité i pre žalovaného, ktorému je len v prípade vznesenia dostatočne konkrétnej námietky týkajúcej sa tvrdenia žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave umožnené k takémuto tvrdeniu žalobcu sa konkrétne vyjadriť a tiež sa efektívne brániť. Takúto kvalitu námietka žalobu o nedostatočne zistenom skutkovom stave z dôvodu, že podklady rozhodnutia nespĺňajú požiadavku riadneho zistenia skutkového stavu veci, nemá. Pre úplnosť vyhodnotenia námietok obsiahnutých v druhom okruhu dôvodov žaloby správny súd zdôrazňuje, že súhlasí so žalobcom, pokiaľ ide o ním prezentovaný názor, podľa ktorého inštitút nazerania do spisu nemôže suplovať nesplnenie povinnosti
správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Je však potrebné si uvedomiť, že pri uplatnení práva na nazeranie do spisu podľa § 23 správneho poriadku pramení iniciatíva od účastníka konania a správny orgán je pri nazeraní do spisu v pozícii subjektu, ktorý má povinnosť za splnenia zákonom stanovených požiadaviek a v zákonom určenom rozsahu umožniť vytvorenie podmienok účastníkovi právo na nazeranie do spisu realizovať. V nadväznosti na to nie je možné situáciu, ku ktorej došlo pri ústnom pojednávaní dňa 17.09.2015 vyhodnocovať prostredníctvom úpravy § 23 správneho poriadku, ale výlučne a jedine na základe úpravy § 33 ods. 2, § 3 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný v rámci svojho postupu rozdiel medzi inštitútom nazerania do spisu a povinnosťou správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku dôsledne rešpektoval. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu k tomuto okruhu námietok žalobcu považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že realizácia ústneho pojednávania žalovaným dňa 17.09.2015 predstavuje náležitý procesný úkon žalovaného, ktorý je zároveň odstránením vady v jeho postupe, ktorá bola vytknutá žalovanému rozsudkom sp. zn. 21S/191/2014 zo dňa 22.04.2015. Pokiaľ žalobca v rámci námietok, ktoré uviedol v druhom dôvode žaloby namietal, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom, pretože skutkový stav nie je možné posudzovať len na základe denníka triedenia pozemkov a samotná existencia denníka triedenia pozemkov nepredpokladá existenciu platného komasačného stavu, na podklade ktorého má správny orgán rozhodnúť a ktorý má byť určeným operátom a zároveň autentifikácia denníka triedenia pozemkov nebola správnym súdom preukázaná, hodnotí správny súd tieto námietky žalobcu ako nedôvodné. Pri svojom závere vychádza zo Zápisnice z prerokovania špecifických podmienok pre vypracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v Katastrálnom území X., ktoré sa konalo dňa 09.11.2010 spísanej Správou katastra Žilina, ktorá je súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Podľa obsahu označenej zápisnice v časti 5 „Iné dohodnuté skutočnosti“ správny orgán pre vyhotovenie ROEP Konská stanovil určený operát ako najvhodnejší - komasačný stav v mierke 1:2000, pričom obvodom pre spracovanie ROEP Konská je celé Katastrálne územie X.. Zároveň však vzhľadom na nespornú skutočnosť, že v Katastrálnom území X. predmetom komasácie neboli všetky pozemky, vo zvyšnej časti je určeným operátom pozemno-knižný stav. Správny orgán prvého stupňa skutkový stav teda neposudzoval výlučne na podklade denníka triedenia pozemkov, ako to tvrdí žalobca, ale pri zostavovaní ROEP vychádzal z určeného operátu, tak ako je uvedené vyššie, pričom autentifikácia určeného komasačného operátu prostredníctvom súdneho rozhodnutia v súvislosti s jeho určením ako určeného operátu, nie je právne významná. V rámci argumentácie uvedenej v treťom okruhu dôvodov správnej žaloby namietal žalobca nesprávne zistenie skutkového stavu, nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami žalobcu, nedostatočne argumentačne odôvodnený záver o nevyhovení námietkam a nezodpovedanie všetkých relevantných skutkových otázok s dôsledkom absencie náležitostí rozhodnutia, z ktorého má byť zrejmé označenie všetkých skutočností, ktoré boli v konaní preukázané, označenie všetkých dôkazov, ktoré boli podkladom pre zistenie skutkového stavu a ich vyhodnotenie a podradenie skutkových zistení pod príslušné zákonné ustanovenia, všetko s dôsledkom nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. Na tomto mieste je potrebné primárne zdôrazniť, že uvedená zostava námietok žalobcu je vnútorne rozporná, pretože nedostatok spočívajúci v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, a to či už pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov v zásade bráni vecnému prieskumu zákonnosti, ktorý je spojený s hodnotením miery zistenia skutkového stavu. Na základe toho poukazuje správny súd na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v spojení s odkazom na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a konštatuje, že tieto rozhodnutia sú náležite a dostatočne odôvodnené, a to pokiaľ ide o závery vo vzťahu ku každej jednotlivej námietke žalobcu a obsahujú zároveň i správne právne posúdenie, na základe čoho uvedená námietka nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného nemôže obstáť, rovnako ako námietka ich nedostatočného odôvodnenia. Rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nie je nepreskúmateľné. Odôvodnenia týchto rozhodnutí spĺňajú náležitosti odôvodnenia rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. Pokiaľ ide o nesprávne zistený skutkový stav a nedostatok odpovedí na relevantné skutkové otázky, ktorá námietka bola následne žalobcom v správnej žalobe v rámci tohto okruhu žalobných dôvodov viazaná už konkrétne na námietky v bode 1, 2, 10a a 16b, uvádza správny súd nasledujúce závery so zdôraznením koncentračnej zásady v zmysle úpravy podľa § 250h ods. 1 OSP v spojení s § 491 ods. 2 SSP a § 492 ods. 1 SSP. Správny súd na túto právnu úpravu považoval za potrebné poukázať v nadväznosti na to, že v obsahu odvolania žalobcu proti prvému rozsudku v tejto veci viazal žalobca svoju argumentáciu i na námietky v bode 16b, čo podľa uvedenej právnej úpravy bolo správnym súdom hodnotené ako rozšírenie žalobných dôvodov po uplynutí lehoty na včasné podanie žaloby a
táto argumentácia v nadväznosti na to nebola (ani nemohla byť) predmetom vecného vyhodnocovania správneho súdu. Na uvedenom konštatovaní správneho súdu nič nemení ani skutočnosť, že v zmysle odôvodnenia správnej žaloby označil žalobca závery žalovaného k námietkam v bode 1, 2, 10a a 16a za exemplifikatívny výpočet dôvodov rozhodnutia, ktoré považuje za nezrozumiteľné a nedostatočné. Rovnako na tomto mieste správny súd podotýka, že ako oneskorenú, teda po nastúpení účinkov koncentrácie vymedzenia dôvodov správnej žaloby uplatnenú hodnotí i námietku nesprávneho právneho posúdenia, vznesenú žalobcom len vo všeobecnej rovine, bez bližšej konkretizácie až v replike. K námietke v bode 1 podľa vymedzenia v správnej žalobe žalobca poukazuje na konštatovanie žalovaného, že uvedená výmera je správna, nakoľko parcela bola rozdelená v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 písm. c) metodického návodu na spracovanie ROEP, pričom podľa citovaného ustanovenia „ak hranica zastavaného územia obce podľa platného katastrálneho operátu delí pôvodné nehnuteľnosti, vyhotoví sa na rozdelenie pôvodných nehnuteľností záznam podrobného merania zmien“, pričom žalobca namieta, že z uvedeného nie je zrejmé, či bol predpísaný záznam vyhotovený ani skutočnosť, či bol tento podkladom pre vydanie rozhodnutia a ak áno, mal s ním byť žalobca oboznámený. K tejto argumentácii žalobcu poukazuje správny súd na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré jednoznačne uvádza, že PKN parcela č. 1182 je v registri riešená ako parcela UO (určený operát - poznámka správneho súdu) č. 560/1 o výmere 33 m2, parcela UO č. 560/2 o výmere 166 m2, teda celkom spolu výmera 199 m2. Parcela registra E-KN č. 560 je zapísaná na LV č. XXXX o výmere 199 m2. V registri je parcela rozdelená v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 písm. c) metodického návodu na spracovanie ROEP číslo MN 74.20.73.47.00 (ďalej MN) - rozdelenie pozemkov z dôvodu, že hranica zastavaného územia obce delí pôvodné nehnuteľnosti. Parcela registra E-KN č. 561 zapísaná na LV č. XXXX o výmere 338 m2. Zvyšok PKN parcely č. 1182 prešiel do komasácie, preto nemôže byť výmera parciel UO č. 560/1, 560/2 a 561 totožná s výmerou PKN parcely č. 1182. Na základe toho správny orgán prvého stupňa námietku v bode 1 vyhodnotil ako neopodstatnenú. Z uvedeného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že parcela E-KN č. 560 bola v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa v registri už rozdelená v zmysle úpravy § 13 ods. 3 písm. c) metodického návodu na spracovanie ROEP (podľa § 13 ods. 3 písm. c) metodického návodu: Ak hranica zastavaného územia obce podľa platného katastrálneho operátu delí pôvodné nehnuteľnosti, vyhotoví sa na rozdelenie pôvodných nehnuteľností záznam podrobného merania zmien (príloha č. 8). Súčasťou záznamu je očíslovanie parciel novými parcelnými číslami) a správny orgán prvého stupňa z tohto stavu vychádzal, v nadväznosti na čo záznam podrobného merania zmien nebol podkladom pre rozhodnutie o námietke žalobcu v zmysle úpravy § 32 ods. 2 správneho poriadku. Na základe toho správny súd konštatuje, že táto námietka žalobcu dôvodná nie je, pretože jej obsahom bolo namietanie irelevantnej skutočnosti, nakoľko záznam z podrobného merania zmien nebol podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a tento neporušil svoje procesné povinnosti, pokiaľ s týmto dokladom žalobcu neoboznámil, nakoľko na to v danom prípade nebol dôvod. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zároveň zdôrazňuje, že obsahom námietky žalobcu v bode 1 podľa jeho podania z 13.05.2013 nebolo namietanie hranice zastavaného územia obce. K námietke v bode 2 podľa vymedzenia v správnej žalobe žalobca poukazuje na závery žalovaného, podľa ktorých je táto námietka neopodstatnená, nakoľko GP č. 156/2013 nie je zapísaný v súbore písomných informácií ani v súbore geodetických informácií, a teda na podklade neho nie je možné údaje o pozemkoch zapracovať. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný následne v rozhodnutí uvádza: „Požiadavka p. J.. Z. F. zapísať výmery parciel uvedené v GP č. 156/2013 je neopodstatnená, nakoľko predmetný GP bol síce overený správou katastra, ale nebol do katastra nehnuteľností zapísaný“ a žalobca z tohto tvrdenia žalovaného vyvodzuje, že nie je zrejmé, na podklade čoho nie je možné údaje obsiahnuté v GP zapracovať, ak bol tento správou katastra overený, a teda jeho overenie predpokladá správnosť údajov v ňom obsiahnutých. Zároveň v tejto časti žalobca namieta, že je sporné tvrdenie, podľa ktorého správa katastra GP overila, potvrdila správnosť jeho údajov, no súčasne v nadväznosti na grafickú časť ROEP správnosť týchto údajov spochybnila a určila inú výmeru. Zároveň žalobca v tejto časti namieta, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu, podľa ktorej má byť namietaná parcela stavebným pozemkom a nie ornou pôdou. K tejto argumentácii žalobcu poukazuje správny súd na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorého UO parcela 958 je zapísaná v komasačnom hárku č. 356 o výmere 83 m2. V návrhu registra sú výmery parciel UO, ktoré budú zapísané do katastra vypočítané z kartometrických súradníc z grafickej časti ROEP. Geometrický plán č. 156/2013 nie je zapísaný v súbore písomných informácií (ďalej len SPI) katastra nehnuteľností ani v súbore geodetických informácií (ďalej len SGI), preto nie je možné jeho údaje o výmere a druhu pozemku navrhovaných parciel zapracovať do návrhu
registra. Vo vzťahu k časti tejto argumentácie žalobcu, podľa ktorej žalobcovi nie je zrejmé, na podklade čoho nie je možné údaje obsiahnuté v označenom geometrickom pláne zapracovať, ak bol tento správou katastra overený, a teda jeho overenie predpokladá správnosť údajov v ňom obsiahnutých, poukazuje správny súd na úpravu podľa § 67 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), podľa ktorého: Geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom. Geometrický plán označený žalobcom GP č. 156/2013 bolo teda možné zapísať do katastra nehnuteľností na základe žiadosti všetkých vlastníkov nehnuteľností v ňom uvedených alebo ako prílohu verejnej listiny, alebo inej listiny a keďže takto predložený nebol (čo v administratívnom konaní sporné nebolo), nie je zapísaný v súbore písomných informácií katastra nehnuteľností ani v súbore geodetických informácií. Zároveň výmera a druh pozemku v rámci konania o ROEP je určovaná podľa prílohy č. 5 metodického návodu, pričom výmery parciel určeného operátu uvedené v návrhu ROEP pre k.ú. X. sú vypočítané z kartometrických súradníc lomových bodov hraníc pozemkov určeného operátu z grafickej časti ROEP, konkrétne z grafického súboru stavu určeného operátu, a teda v návrhu ROEP sa neuvádzali písomné výmery z pozemkovej knihy. Uvedené východiská zrozumiteľne a určito vyplývajú i z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V nadväznosti na to nemôže námietka žalobcu, v zmysle ktorej nie je zrejmé, na podklade čoho nie je možné údaje obsiahnuté v GP zapracovať, ak bol GP správou katastra overený, a teda sa predpokladá sa správnosť údajov v ňom obsiahnutých a zároveň v nadväznosti na grafickú časť ROEP správnosť týchto údajov spochybnila a určila inú výmeru a zároveň sa žalovaný nevysporiadal ani s námietkou, podľa ktorej namietaná parcela má byť stavebným pozemkom a nie ornou pôdou, obstáť. K námietke v bode 10a podľa vymedzenia v správnej žalobe, poukazuje žalobca na konštatovanie žalovaného, podľa ktorého žalovaný uvádza, že v návrhu ROEP môžu byť riešené iba parcely, ktoré neboli predmetom komasácie, a teda nie sú zapísané v komasačných hárkoch, obdobne aj v prípade iných námietok, ktoré sa týkajú parciel zaznačených v komasačných hárkoch, kde žalovaný uvádza, že v návrhu ROEP sú riešené iba tie parcely, ktoré neboli vykomasované, čo je ale zároveň následne v rozpore s ďalším tvrdením žalovaného, podľa ktorého: „predmetom ROEP nemôžu byť PKN parcely, ktoré prešli do komasácie, nakoľko predmetom ROEP sú komasačné parcely evidované v jednotlivých komasačnách hárkoch“ a toto tvrdenie žalovaného vyhodnocuje žalobca ako zmätočné. K tejto argumentácii žalobcu poukazuje správny súd na vyhodnotenie námietky č. 10a žalobcu podľa odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako neopodstatnenej, nakoľko z PKN vložky č. 102 sú v registri riešené iba parcely č. 2443 a 1181, pričom ostatné parcely pod poradovým číslom 1 až 44 prešli do komasácie a vykomasované parcely boli zapísané v komasačných hárkoch. S uvedeným konštatovaním správneho orgánu prvého stupňa nie sú v rozpore závery žalovaného podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia, v zmysle ktorých nie všetky parcely evidované v pozemkovej knihe podliehali komasácii. Predmetom ROEP nemôžu byť PKN parcely, ktoré prešli do komasácie, nakoľko predmetom ROEP sú komasačné parcely evidované v jednotlivých komasačných hárkoch. V prípade zápisu všetkých parciel evidovaných v PKN vložkách do ROEP by nebola rešpektovaná komasácia uskutočnená v obci Konská. Správny súd konštatuje, že správnym súdom citované závery podľa odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného v kontexte týchto odôvodnení správne ustaľujú východiskový záver, podľa ktorého nie všetky parcely evidované v pozemkovej knihe podliehali komasácii. Tie parcely zapísané v pozemkovej knihe, ktoré komasácii nepodliehali, boli do návrhu ROEP zapracované z pozemno-knižných vložiek, nakoľko ich zapracovanie z komasačných hárkov, kde by mohli byť zapísané po ich vykomasovaní po prebehnuvšej komasácii možné nie je (komasácii nepodliehali). Ak PKN parcely prešli komasáciou a začali sa užívať podľa výsledkov komasácie (teda pozemno-knižný stav sa prestal reálne užívať a tieto parcely boli užívané podľa vlastníka v komasačných hárkoch, teda došlo k akceptácii výsledkov komasácie zo strany ostatných vlastníkov pozemkov v katastrálnom území X.), predmetom ROEP boli komasačné parcely evidované v komasačných hárkoch (tomuto postupu pri tvorbe ROEP zodpovedajú i závery správneho orgánu prvého stupňa napríklad k námietkam v bode 9, 14, 10a, 11a, 13a). Tento mechanizmus, tak ako je konštatované v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, rešpektuje komasáciu v obci X.. Správny súd na základe uvedeného v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného k položke 10a žalobcom tvrdený rozpor a zmätočnosť nevzhliadol. Žalobcova námietka je hodnotená ako nedôvodná.
K námietke v bode 16a v znení, tak ako vyplýva z obsahu správnej žaloby, žalobca poukazuje na záver žalovaného, podľa ktorého podiel v prospech R. nemožno do registra doplniť, nakoľko tento uvedený podiel previedol na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 30.05.1931 v prospech H. Y., pričom žalobca konštatuje, že uvedené tvrdenie nebolo náležite preukázané, nakoľko ak došlo k prevodu podielu na iného vlastníka na podklade kúpno-predajnej zmluvy, táto mala byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, žalobca s ňou však oboznámený nebol a vedomosť o nej nadobudol iba z odôvodnenia rozhodnutia, pričom zároveň v tejto časti žalobca uvádza, že nie je zrejmé, či uvedená zmluva bola zákonným podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, bolo povinnosťou správneho orgánu šetriť, či k prevodu vlastníctva reálne došlo, nakoľko zmluvy uzavreté do roku 1950 nemali vždy náležitosti potrebné na ich zápis do pozemkovej knihy. Správny súd v tejto časti poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa k položke 16a, podľa ktorého bola námietka žalobcu v bode 16a vyhodnotená ako neopodstatnená s odôvodnením, podľa ktorého PKN parcela č. 408/a je v registri riešená ako parcela UO (určeného operátu - poznámka správneho súdu) č. 2249/27. Časť PKN parcely č. 408/a je už prevedená pod parcelami registra C-KN č. 880 a č. 881. Parcely sú zapísané na LV v spoluvlastníckom podiele 1/1. V registri je teda riešený iba zvyšok PKN parcely č. 408/a ako parcela UO č. 2249/27. Podiel 28/525 v PKN parcele č. 408/a nie je možné doplniť v prospech R. F. ako nadobúdateľa po R. F., nakoľko R. F. uvedený podiel previedol na základe kúpno-predajnej zmluvy danej v Rajeckých Tepliciach dňa 30. mája 1931 v prospech H. Y.. Správny súd poukazuje na to, že kúpno-predajná zmluva z 30.05.1931 uzavretá medzi R. F. a H. Y. bola zohľadnená správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným pri rozhodnutí prostredníctvom jej premietnutia do zápisu PKN vložke č. 604 pod B6 (výpis z tejto PKN vložky je súčasťou administratívneho spisu), v zmysle ktorého H. Y. nadobudol okrem iného vlastnícke právo i ku spoluvlastníckemu podielu R. F. vo veľkosti 28/525 práve na základe uvedenej kúpnej zmluvy. Na tomto mieste odôvodnenia je potrebné zdôrazniť, že v relevantnej dobe (až do roku 1950) zápisy vlastníckeho práva vykonané do pozemkovej knihy preukazovali vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a teda správny orgán prvého stupňa z uvedeného zápisu správne a zákonne vychádzal, a to bez potreby osobitného skúmania žalobcom namietanej spôsobilosti uvedenej zmluvy založiť právne dôsledky prevodu vlastníckeho práva (pre vklad vlastníckeho práva do pozemkovej knihy sa uplatňoval s výnimkou dedenia a vydržania tzv. intabulačný princíp, v zmysle ktorého k nadobudnutiu vlastníctva dochádzalo zápisom do pozemkovej knihy a nie podpisom samotnej zmluvy). Žalobca v tejto námietke nevymedzuje konkrétne vady alebo nedostatky samotného právneho úkonu označenej kúpnej zmluvy, čím je v tejto časti námietka všeobecná, bez konkretizácie a z tohto dôvodu, ako aj pri zohľadnení vyššie uvedených záverov v tejto časti je námietka správnym súdom hodnotená ako nedôvodná. Vychádzajúc z uvedených záverov správneho súdu pri vyhodnotení relevantných dôvodov správnej žaloby správny súd konštatuje, že žaloba nie je dôvodná, v nadväznosti na čo rozhodol o jej zamietnutí podľa § 190 SSP.
14. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
15. Žaloba bola zamietnutá, v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešný žalovaný. Žalobcovi v nadväznosti na to správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario náhradu trov konania nepriznal. Z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky výnimočnosti nepriznal správny súd náhradu trov konania ani žalovanému na základe aplikácie § 168 SSP a contrario.
16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.