Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/98/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej (sudca spravodajca) a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: P.. A. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX, XXX XX H., podnikajúci ako podnikateľ fyzická osoba: P.. A. T., s miestom podnikania Hviezdoslavova 198, 027 43 Nižná, IČO: 44 066 015, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom B. K. XXXX/XX, XXX XX M. E., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.OU-ZA-OOP4-2018/029772-2/FUT, deň vydania 30.07.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva Č. OU-ZA-OOP4-2018/029772-2/FUT vydané dňa 30.07.2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

Rozhodnutím Číslo spisu: OU-NO-PLO-2018/000702 zo dňa 12.03.2018 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodol tak, že P.. A. T. IČO: 44066015, Hviezdoslavova č. 198, 027 43 Nižná (ďalej len P.. A. T.) I. podľa § 64 písm. f) zákona o lesoch za porušenie § 48 ods. 2 písm. e) zákona o lesoch, ktorého sa odborný lesný hospodár (ďalej len OLH) P.. A. T. dopustil tým, že ku dňu výkonu štátneho dozoru dňa 23.03.2016 P.. A. T. v lesnej hospodárskej evidencii (ďalej LHE) v jednotke priestorového rozdelenia lesa (ďalej len JPRL) č. 169_1 na Lesnom celku Trstená (ďalej len LC Trstená), kód plánu SL161, obdobie platnosti 2015 - 2024 zakreslenú holinu v grafickej evidencii z roku 2016 označenú ako „16/LS“ nezaevidoval v číselnej LHE v prílohe č. 4 vyhlášky č. o lesnej hospodárskej evidencii (ďalej len vyhláška o LHE) ako holinu na zalesnenie vzniknutú z náhodnej ťažby z roku 2016, II. podľa zákona o lesoch za porušenie zákona o lesoch, ktorého sa OLH P.. A. T. dopustil tým, že ku dňu výkonu štátneho dozoru dňa 22.03.2016 OLH P.. A. T. v LHE v JPRL č. 225_1 na LC Trstená, kód plánu SL161, obdobie platnosti 2015 až 2024 zakreslil podľa vyhlášky o LHE v grafickej evidencii holinu označenú ako „16/LS“ (plochu po vykonanej náhodnej ťažbe z roku 2016), ktorá v skutočnosti v teréne ešte nebola vykonaná a ku dňu výkonu štátneho dozoru dňa 23.03.2016 OLH P.. A. T. v LHE v JPRL č. 169_1 na LC Trstená, kód plánu SL161, obdobie platnosti 2015 - 2024 zakreslil podľa vyhlášky o LHE v grafickej evidencii holinu označenú ako „16/LS“ (plochu po vykonanej náhodnej ťažbe z roku 2016), ktorá v skutočnosti v teréne ešte nebola vykonaná to znamená, že holina sa na kontrolovanej ploche nenachádzala, čím

došlo k nesúladu grafickej evidencie so skutočnosťou, za čo mu bola uložená súhrnná pokuta vo výške 500,- Eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že vykonal dňa 22.03.2016 u obhospodarovateľa lesa Urbár, pozemkové spoločenstvo Nižná, IČO: 37810073, Nižná (ďalej len Urbár Nižná) a dňa 23.03.2016 u obhospodarovateľa lesa Komposesorát Medvedzie, pozemkové spoločenstvo, IČO: 30231647, Obecný dom Medvedzie, Tvrdošín (ďalej len Komposesorát Medvedzie) štátny dozor v lesoch podľa § 62 zákona o lesoch, ktorých sa zúčastnil aj príslušný odborný lesný hospodár - žalobca v súlade s § 48 ods. 2 písm. o) zákona o lesoch. Pri vykonanom štátnom dozore dňa 22.03.2016 bolo okrem iných skutočností zaznamenaných v zázname z výkonu štátneho dozoru zo dňa 22.03.2016 zistené, že v JPRL č. 225_1 na LC Trstená bol podľa predloženej LHE zistený nesúlad grafickej ako aj číselnej evidencie so skutočnosťou v teréne, nakoľko podľa predloženej evidencie by vyznačená náhodná ťažba mala byť už vykonaná. Ďalej pri vykonanom štátnom dozore dňa 23.03.2016 bolo okrem iných skutočností zaznamenaných v zázname o výkone štátneho dozoru z 23.03.2016 zistené, že v JPRL č. 169 (podľa prílohy záznamu z výkonu štátneho dozoru, ktorou je kópia LHE dotknutej JPRL je preukázateľne uvedené, že sa jedná o JPRL č. 169_1) na LC Trstená bol podľa predloženej LHE zistený nesúlad grafickej ako aj číselnej evidencie so skutočnosťou v teréne, nakoľko podľa predloženej evidencie by vyznačená náhodná ťažba mala byť už vykonaná. Ďalej bolo zistené, že v grafickej evidencii prijaté holiny z roku 2016 nie sú zapísané (prijaté) v číselnej LHE, ako prijaté holiny na zalesnenie vzniknuté z náhodnej ťažby. Správny orgán prvého stupňa v nadväznosti na zistené nedostatky vyzval obhospodarovateľov na predloženie písomnej zmluvy na výkon činnosti OLH. Z predložených písomných zmlúv na vykonávanie činnosti OLH u obhospodarovateľov je zrejmé, že výkon činnosti OLH je P.. A. T. vykonávaný na základe živnostenského oprávnenia. Po opise komunikácie správneho orgánu prvého stupňa so žalobcom po tom, ako bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 64 písm. f) a g) zákona o lesoch s možnosťou vyjadriť sa v lehote 15 dní od oznámenia k podkladom rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia, o možnosti nazretia do spisu podľa § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho poriadku, ktoré oznámenie žalobca prevzal dňa 29.07.2016, správny orgán prvého stupňa konštatuje, že dňa 05.08.2016 mu bola doručená žiadosť žalobcu o zaslanie jednotlivých príloh záznamov z výkonu štátneho dozoru zo dňa 22., 23.03.2016, pričom PLO (Pozemkový a lesný odbor) e- mailom zo dňa 12.08.2016 zaslal žalobcovi jednotlivé prílohy záznamov s uvedením, že predmetné prílohy záznamov neboli zaslané nedopatrením, ale skutočnosťou je, že prílohy tvoria len listiny, ktoré OLH - žalobca predložil k výkonu štátneho dozoru a fotodokumentácia, ktorá bola vyhotovená za osobnej prítomnosti žalobcu. Žalobca v stanovenej lehote k predmetnému konaniu okrem v odôvodnení uvedených skutočností nepodal už žiadne návrhy, ani dôkazy ku zisteným skutočnostiam s poukazom na úpravu podľa § 64 písm. f) zákona o lesoch a § 64 písm. g) zákona o lesoch, správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 20.09.2016 č. OU-NO-PLO-2016/010246 žalobcovi uložil pokutu vo výške 500,- Eur za porušenie § 48 ods. 2 písm. d), e) zákona o lesoch, voči ktorému žalobca podal odvolanie v zákonnej lehote. Odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 30.11.2016 č. OU-ZA-OOP4-2016/044225-2/FUT, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 21.12.2016 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z 20.09.2016 v celom rozsahu potvrdil. Následne v konaní Krajského súdu Žilina bolo rozsudkom sp. zn. zo dňa 17.07.2017 rozhodnutie odvolacieho orgánu č. OU-ZA-OOP4-2016/044225-2/FUT zo dňa 30.11.2016 zrušené a vec bola odvolaciemu orgánu vrátená, pričom odvolací orgán odvolaniu žalobcu následne vyhovel a rozhodnutím zo dňa 28.09.2017 č. OU-ZA-OOP4-2017/012609-10/FUT, ktoré právoplatnosť nadobudlo 18.10.2017 zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20.09.2016 v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie. Na základe uvedených skutočností bolo správnym orgánom prvého stupňa žalobcovi oznámené pokračovanie v prebiehajúcom správnom konaní voči OLH - žalobcovi vo veci podozrenia zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 64 písm. f), g) zákona o lesoch a zároveň v súlade s § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku oznámil žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom, ku spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie pred vydaním rozhodnutia. Žalobca bol poučený, že na prípadné vyjadrenie sa k podkladom mu bola stanovená lehota 15 dní od doručenia oznámenia. Dňa 17.01.2018 obdržal správny orgán prvého stupňa vyjadrenie sa žalobcu, vrátane príloh, ktoré sú identifikované v obsahu štvrtého odseku odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. K vyjadreniu žalobcu zaujal správny orgán prvého stupňa nasledovné závery: · Konanie o štátnom dozore u obhospodarovateľa lesa Urbáru Nižná je vedené v samostatnom spisovom materiáli pod č. OU-NO-PLO-2016/005429. Obdobne samostatné konanie o štátnom dozore je vedené u obhospodarovateľa lesa Komposesorát Medvedzie v samostatnom spisovom materiáli pod č. OU-NO- PLO-2016/005431. U oboch obhospodarovateľov štátny dozor začal predložením resp. preukázaním

sa samotnými písomnými povereniami na výkon štátneho dozoru. V tejto časti poukázal správny orgán prvého stupňa na úpravu podľa § 62 ods. 5 zákona o lesoch. · Otázka číslovania jednotlivých strán záznamov je formálnym nedostatkom uvedeného roka, pričom číslo ako aj dátum je správny a samotný text záznamu plynule nasleduje z prvej strany na nasledujúci, ako aj podpisy účastníkov konania o štátnom dozore so správne uvedeným dátumom. · Technologická príprava pracoviska je v súvislosti s týmto rozhodnutím irelevantná, pretože v danej lokalite bola v minulosti vykonávaná niekoľkokrát ťažba drevnej hmoty, ktorá je sprístupnená zvážnicou na sústreďovanie dreva, pričom pod technologickou prípravou sa rozumie to, čo vyplýva z úpravy § 2 ods. 10 vyhlášky o LHE. · P.. A. T. svojim podpisom súhlasil so zisteniami správneho orgánu vykonávajúceho štátny dozor dňa 22.03.2016, a preto jeho tvrdenia vo vyjadrení považuje správny orgán prvého stupňa za uvedenie nových skutočností, ktoré do skončenia štátneho dozoru neboli nijakým spôsobom z jeho strany deklarované a v tomto štádiu konania ich správny orgán prvého stupňa považuje za zavádzajúce s cieľom spochybnenia zistení pri vykonanom štátnom dozore dňa 22.03.2016. · Uvedenie JPRL č. 169 na LC Trstená, ktoré sa nachádza v zázname z výkonu štátneho dozoru, ako aj v rozhodnutí pod č. OU-NO-PLO-2016/010246 zo dňa 20.09.2016 je formálnym nedostatkom JPRL č. 169_1 na LC Trstená, pretože uvedené číslo JPRL je v prílohe záznamu zo štátneho dozoru niekoľkokrát správne uvedené tak, ako podľa údajov PSoL, predloženej LHE spolu s grafickou evidenciou je nepochybné, že sa pri vykonanom štátnom dozore dňa 23.03.2016 jednalo o JPRL č. 169_1 na LC Trstená. · V zázname zo štátneho dozoru zo dňa 23.03.2016 na kontrolovanej ploche lesný porast stál a holina už bola v grafickej evidencii zaevidovaná čo znamená, že podľa LHE akoby na danej kontrolovanej ploche už existujúci porast zanikol ťažbovou činnosťou a na základe toho v zázname zo štátneho dozoru zo dňa 23.03.2016 uviedol orgán vykonávajúci dozor nesúlad grafickej evidencie so skutočnosťou, pretože na mieste označených stromov na výrub bolo toto miesto v grafickej evidencii označené ako holina s označením „16/LS“. Napriek uvedenému, ďalej ak je v zázname v mesiaci marec 2016 zákres holiny v grafickej evidencii, tak sa jej údaj súbežne uvádza v číselnej evidencii (čo v uvedenom prípade nebolo). V opačnom prípade tak, ako to vo svojom vyjadrení tvrdí žalobca, vedenie LHE (zápis číselnej evidencie v inom období ako zápis v grafickej evidencii) by stratilo podstatu vedenie LHE, jej kontinuitu a v konečnom dôsledku aj celkovú výpovednú hodnotu, ak by OLH v číselnej evidencii viedol údaje inak časovo odlišne oproti evidencii grafickej. Nakoľko na kontrolovanej ploche bol jestvujúci lesný porast, holina v grafickej evidencii nemala byť zakreslená. Podstatou veci tak ako uvedená v II. časti výroku rozhodnutia je fakt, že na jednej strane na danej ploche v JPRL č. 169_1 na LC Trstená porast existoval, podľa grafickej evidencie neexistoval a naviac v číselnej evidencii záznam o holine podľa grafickej evidencie nebol zaznamenaný. · S poukazom na úpravu podľa § 65 ods. 2, § 63, § 64 zákona o lesoch správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že dátum, kedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel znamená deň vykonania štátneho dozoru, t. j. 22.03.2016 a 23.03.2016, pričom konanie bolo začaté listom z 25.07.2016, ktorý žalobcovi bol doručený 29.07.2016. Z uvedeného vyplýva, že zákonná subjektívna lehota na začatie konania bola dodržaná. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu, táto začína plynúť odo dňa skutočnosti, kedy k porušeniu zákonných ustanovení vôbec došlo, čo v prípade oboch kontrolovaných subjektov teda Urbáru Nižná a Komposesorátu Medvedzie predstavuje mesiac marec 2016, kedy žalobca vykonal zápis do LHE a keďže sa jedná o porušenie nie na strane vlastníka a obhospodarovateľa, platí lehota vo vzťahu k žalobcovi na začatie konania v rozsahu troch rokov, a teda z uvedeného opäť vyplýva, že zákonná objektívna lehota na začatie konania bola dodržaná. Námietka preklúzie je nedôvodná. · Posudzovanie zdravotného stavu stojacich stromov v štádiu počiatočného napadnutia je pri vizuálnom zisťovaní subjektívnym posúdením, a preto správny orgán prvého stupňa v čase vykonávania štátneho dozoru neposudzoval, či sa objektívne jedná o náhodnú alebo úmyselnú ťažbu, ale vychádzal zo spôsobu vyznačenia a vedenia evidencie OLH, ktorá mu bola predložená a podľa ktorej sa malo jednať o náhodnú ťažbu. · Správny orgán prvého stupňa starostlivo posúdil všetky návrhy účastníka konania vo vzťahu k vypočutiu navrhovaných osôb, ako aj k vykonaniu ohliadky na mieste samom a dospel k záveru, že uvedené návrhy vo vzťahu k predmetu konania nie sú dôvodné. Pri stanovení výšky sankcie prihliadol na závažnosť, spôsob a čas trvania, prípadné možné následky porušenia povinností. Pokutu stanovil v takej výške, ktorá zabezpečuje, že prispeje k tomu, aby boli dodržiavané ustanovenia zákona o lesoch.

2. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Č. OU-ZA-OOP4-2018/029772-2/FUT zo dňa 30.07.2018

(ďalej ako rozhodnutie odvolacieho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) včas podané odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. Po skonštatovaní obsahu výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a podstatného obsahu odvolania sa žalobcu, tak ako je zhrnutý v bodoch 1. až 12. na strane 2 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že preskúmal v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a priložený spisový materiál, pričom dospel k záveru, že žalobca v JPRL č. 225 l na LC Trstená v grafickej časti LHE zakreslil holinu ako plochu po vykonanej náhodnej ťažbe z roku 2016, ktorá v skutočnosti v teréne v čase konania sa vonkajšej pochôdzky štátneho dozoru v lesoch ešte vykonaná nebola, t.j. ťažba ešte nebola dokončená a už bola zakreslená v grafickej časti LHE, hoci podľa samotného žalobcu mal na zaznamenanie tohto údaju čas 30 dní po skončení mesiaca, kedy holina vznikla. OLH - žalobca v JPRL 225 l týmto porušil svoje povinnosti podľa § 48 ods. 2 písm. d) zákona o lesoch, keď nekontroloval a neevidoval práce tak, ako boli vykonané v lese, resp. evidoval ich ako vykonané neboli a tak naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 64 písm. g) zákona o lesoch (neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom). V bode II. výrokovej časti rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je obdobný skutok - popísaný aj v JPRL č. 169 l. Už prvý prípad ale postačuje ako dôkaz, že týmto došlo k nesúladu grafickej evidencie so skutočnosťou, že zakreslený údaj v grafickej časti LHE v tomto prípade neeviduje skutočnosť v teréne. Zároveň v JPRL č. 169 1 na LC Trstená v grafickej LHE z náhodnej ťažby z roku 2016 zakreslil holinu, ale v tejto číselnej časti LHE neprijal plochu na zalesnenie. Žalovaný v tejto časti odôvodnenia skonštatoval, že je nesporné, že sa vyjadruje o poraste č. 169 a tým je myslená JPRL č. 169 1 (prvá porastová skupina), č. 169 2 (druhá porastová skupina), č. 169 3 (tretia porastová skupina), kde na všetkých vykonáva činnosť žalobca ako OLH. Náhodná ťažba sa mala realizovať len v časti porastu č. 169, a to v JPRL č. 169 l (prvá porastová skupina), ktorá je zároveň aj jednotkou evidenčnou. JPRL vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je teda určená jednoznačne. S poukazom na úpravu vyhlášky č. o lesnej hospodárskej evidencii žalovaný skonštatoval, že ak už OLH zakreslil v grafickej časti LHE holinu, tento zákres musí mať aj primeraný bilančný zápis v číselnej časti LHE. V nadväznosti na to tým, že žalobca ako OLH neprijal v číselnej časti LHE v JPRL č. 169 l plochu na zalesnenie, hoci túto plochu zakreslil do jej grafickej časti, porušil svoje povinnosti v zmysle ustanovení zákona o lesoch a v JPRL č. 169 l neviedol lesnú hospodársku evidenciu podľa prílohy č. 4 vyhlášky č. o lesnej hospodárskej evidencii, a tým naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa zákona o lesoch (porušenie povinnosti pri vedení LHE). V danom prípade sa jednalo o menej závažné porušenie povinností OLH, čo správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodnutí zvážil, a to pri stanovení výšky pokuty, kedy na túto okolnosť prihliadol a aj z toho dôvodu prikročil len k uloženiu pokuty vo výške 500,- Eur, ktorá je pokutou na spodnej hranici rozpätia v podstate na úrovni pokuty poriadkovej, a tým je primeraná. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty použité žalobcom v jeho odvolaní, žalovaný konštatuje, že správny orgán mal poverenie na vykonanie štátneho dozoru v lesoch, t.j. aj na kontrolu LHE. Prvostupňový správny orgán urobil identifikáciu pre konanie v poraste č. 169 dostatočne, v ktorej časti odkázal na svoje už uvedené odôvodnenie. Pokiaľ žalobca namietal, že došlo počas konania k výmene kópií LHE v spisovom materiály a na základe takejto výmeny dokladov v spisovom materiály správny orgán určil skutkovú podstatu priestupku, nie je táto námietka ničím podložená a žalovaný ako odvolací orgán bral do úvahy relevantnosť a úplnosť údajov spisového materiálu tak, ako mu boli predložené. Pokiaľ ide o spochybnenie tvrdení autorov metodickej príručky s názvom Postup na vedenie LHE je toto tvrdenie odvolateľa - žalobcu nepravdivé a zároveň pre posúdenie skutočného stavu veci nie je podstatné. Pokiaľ odvolateľ - žalobca namietal, že sa správny orgán prvého stupňa nezaoberal skutočnosťou, že JPRL č. 169 l sa skladá z dvoch etáží, poukázal žalovaný na prílohu č. 9 vyhlášky č. a uviedol, že sa v prejednávanej veci údaje evidujú v JPRL č. 169 l. Hľadisko zdôrazňované žalobcom ako odvolateľom - časové hľadisko vedenia LHE resp. fakt, že OLH má čas 30 dní na evidovanie ťažby od skončenia mesiaca, v ktorom bola ťažba vykonaná, vyhodnotil žalovaný ako nepodstatné. Pokiaľ ide o navrhované dôkazy výsluchom ďalších svedkov k tomu už žalovaný zaujal stanovisko a tento dôkazný návrh vyhodnotil ako ním nepovažovaný za potrebný. Pokiaľ odvolateľ namietal, že správny orgán prvého stupňa porušil ustanovenie zákona o lesoch, pretože vydal napadnuté rozhodnutie po uplynutí jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, poukázal žalovaný na úpravu podľa zákona o lesoch a zdôraznil, že predmetné štátne dozory sa uskutočnili dňa 22. a 23.03.2016 a oznámenie o začatí správneho konania bolo P.. A. T. doručené dňa 29.07.2016. Vo vzťahu k zvyšnej argumentácii žalobcu ako odvolateľa žalovaný skonštatoval, že má za to, že správny orgán prvého stupňa v súlade so závermi rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. z 19.07.2017 odstránil

vo výroku svojho rozhodnutia právnu nejednoznačnosť a výroková časť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zákonná.

3. Podaním zo dňa 03.10.2018 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol zrušiť rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referátu lesného hospodárstva, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, Slovenská republika Č. OU-ZA-OOP4-2018/029772-2/ FUT zo dňa 30.07.2018 a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Po skonštatovaní priebehu správneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia vymedzil žalobca v článku III. nasledovné žalobné body: · Napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nesprávne a je potrebné ho zrušiť, nakoľko skutok, ktorý sa obvinenému kladie za vinu sa nestal, skutok, ktorý sa obvinenému kladie za vinu nie je iným správnym deliktom, nakoľko nie sú naplnené formálne znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia , o lesoch (ďalej len zákon o lesoch). · Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. · Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a na niektoré námietky žalobcu uvedené v odvolaní zo dňa 27.03.2018 vôbec nereagoval. · Výroková časť napadnutého rozhodnutia žalovaného je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a je plná logických rozporov, keďže vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia sa konštatuje, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je vecne správne, nakoľko žalobca zakreslil v poraste, jednotke priestorového rozdelenia lesa (ďalej len JPRL) 225 10 plochu po vykonanej náhodnej ťažbe z roku 2016, ktorá v skutočnosti v teréne v čase konania vonkajšej pochôdzky štátneho dozoru v lesoch ešte vykonaná nebola (skrátene ťažba ešte nebola vykonaná a už bola zakreslená holina v grafickej časti). Čiže malo byť nakreslené niečo, čo sa ešte nestalo. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ale uvádza, že ťažba nebola dokončená. · Skutková veta správneho deliktu, ktorého sa mal dopustiť žalobca nie je formulovaná jasne, zrozumiteľne a v súlade s právnymi predpismi tak, aby nemohlo dôjsť ku zameniteľnosti s iným skutkom. · Napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko správne orgány uložili pokutu subjektu, ktorý ani nemohol porušiť ustanovenia právnych predpisov, ktoré sú citované vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. · Podklady pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu boli neúplné, boli nedostatočné, nepresné, zavádzajúce a mylné. · Pokuta uložená napadnutým rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa je neprimerane prísna. · Prvostupňový aj druhostupňový orgán absolútne ignorovali záväzné právne závery vyplývajúce z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.07.2017, ktorým bolo v poradí prvé rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt zrušené. Žalobca vymedzené žalobné dôvody následne rozvíja primárne poukazom na to, že v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 27.03.2018 a z dôvodu ustanovenia uvádza, že na týchto dôvodoch trvá v celom rozsahu, nakoľko na ne žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako nereagoval. V rámci tejto časti poukázal na fakty identifikované na piatej strane odôvodnenia správnej žaloby a v rámci nich okrem iného na skutočnosť, že správny orgán porušil ustanovenie zákona o lesoch a správneho poriadku, nakoľko vydal napadnuté rozhodnutie po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty. Vymedzené skutočnosti jednoznačne spôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho arbitrárnosti a v zmätočnosti rozhodnutia pre nesúlad jeho výrokovej časti obsahujúcej údaj o vykonanej kontrole s odôvodnením rozhodnutia, podľa ktorého správny orgán pri uložení pokuty vychádzal z obsahu spisu, v ktorom sa ale žiadne zistenie pod tou spisovou značkou, aká je uvádzaná v rozhodnutí vôbec nenachádza. Obvinený nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí aj v nepreskúmateľnosti rozhodnutia a v nesprávnosti právneho posúdenia veci a súčasne nedostatku náležitostí rozhodnutia, výrok ktorého v rozpore s požiadavkou ustanovenia Správneho poriadku, neobsahuje určité ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého pozemkový a lesný odbor Okresného úradu Námestovo vo veci rozhodol. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí číslo OU-NO-PLO-2018/000702 zo dňa 12.03.2018 nevymedzil presne, za aký konkrétny skutok je subjekt postihnutý a pre ktorý sa vedie správne konanie. Miesto a čas nie sú spoľahlivo identifikované s určitosťou vymedzené tak, aby nedošlo k zámene s iným

konaním. Správne orgány nevykonali dostatočné podrobné určenie miesta, času a spôsobu spáchania skutkov, ktorých sa mal obvinený žalobca dopustiť. Nevykonali rozhodnutím súdu uloženú povinnosť zabezpečiť nevyhnutnú mieru podrobnosti pre celé sankčné konanie, aby sa predišlo duplicitnému postihu obvineného. Sám žalovaný vo svojom rozhodnutí číslo OU-ZA-OOP4-2018/029772-2/FUT zo dňa 30.07.2018 vôbec nevylúčil prekážku litispendencie, dvojitého postihnutia za rovnaký skutok pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Vo výroku II. rozhodnutia prvostupňového orgánu sa tento opiera § 48 ods. 2 písm. d) zákona o lesoch a tvrdí, že obvinený sa mal dopustiť porušenia povinnosti vo väzbe na § 48 ods. 2 písm. d) zákona o lesoch tým, že v grafickej časti lesnej hospodárskej evidencie zakreslil holinu, ktorá neexistovala. Ide o zjavný rozpor a nesúlad medzi právnou kvalifikáciou skutku (druhostupňový správny orgán uvádza porušenie § 48 ods. 2 písm. d) zákona o lesoch, podľa ktorého je odborný lesný hospodár povinný kontrolovať a evidovať práce vykonávané v lese) a popisom skutkového stavu, ktorý sa kladie za vinu obvinenému a ktorý sa týka výlučne popisu porušenia lesnej hospodárskej evidencie (druhostupňový správny orgán tvrdí: zakreslil podľa § 10 ods. 1 písm. b) vyhlášky o LHE v grafickej evidencii holinu označenú „16/LS“ (plochu po vykonanej náhodnej ťažbe z roku 2016). Vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pod II. správny orgán popisuje údajné porušenie povinnosti OLH, ktoré sa týka lesnej hospodárskej evidencie (povinnosť podľa § 48 ods. 2 písm. e) zákona o lesoch, ale toto kvalifikuje ako porušenie iných evidencií v zmysle § 48 ods. 2 písm. d) zákona o lesoch). O žiadnej inej evidencii sa vo výrokovej časti rozhodnutia nezmieňuje. Zo strany P. nikdy nemohlo dôjsť ku porušeniu povinnosti podľa § 48 ods. 2 písm. d) v poraste 225 10 na LC Trstená a v poraste 169 1 na LC Trstená, pretože prvo a druhostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotili a špecifikovali konkrétny právny prípad a nesprávne porovnali konkrétnu skutkovú podstatu so všeobecnou skutkovou podstatou vyjadrenou právnou normou - zákonom o lesoch. Nie je spoľahlivo zaručené, že nedôjde k dvojitému sankčnému postihu. Ak správny orgán dáva obvinenému za vinu nedostatočnú kontrolu prác v lese podľa § 48 ods. 2 písm. d) zákona o lesoch vo výrokovej časti rozhodnutia označenej ako II. nešpecifikoval, aké práce obvinený nekontroloval. Porušenie tohto zákonného ustanovenia nebolo žalobcovi preukázané a nevyplýva ani z administratívneho spisu. Žalobca v nadväznosti na to namieta nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku uvedenú vo výrokovej časti II. rozhodnutia prvostupňového orgánu a uvádza, že nikdy nedošlo ku porušeniu § 64 písm. g) zákona o lesoch v súčinnosti s § 48 ods. 2 písm. d) zákona o lesoch zo strany obvineného, pretože obvinený neporušil povinnosti uložené zákonom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán vo výrokovej časti označenej ako I. a II. rozhodnutia pri pochybeniach v poraste 169 1 len účelovo popísal jedno konanie obvineného dvoma rôznymi spôsobmi. Výroky uvedené v časti I. a II. rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu si navzájom odporujú a navzájom sa negujú. Sú nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a odporujú zásade zákazu dvojitého trestania (ne bis in idem). Vytvárajú navzájom prekážku litispendácie. Ak formuláciu výrokov rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu posudzujeme vo vzájomnej súvislosti, tak na ploche porastu 169 1 označenej ako holina 16/LS na LC Trstená v okamihu, keď mal v poraste 169 1 vykonávať správny orgán údajnú terénnu pochôdzku, stromy zároveň boli aj neboli. Jeden ucelený a nerozdeliteľný záznam v lesnej hospodárskej evidencii pre porast č. 169 1 posudzuje správny orgán dvoma odlišnými spôsobmi a kvalifikuje ich podľa dvoch rozličných paragrafov (§ 64 písm. g) a § 64 písm. f)) zrejme preto, aby vznikol dojem, že sa jedná o dve na sebe nezávislé, rozdielne nezákonné konania obvineného. Druhostupňový správny orgán podľa žalobcu nezabezpečil, aby výrok prvostupňového rozhodnutia netrpel nedostatkom zrozumiteľnosti z dôvodu presnej identifikácie porastu 169. Žalovaný v rozhodnutí z 30.07.2018 uvádza, že je nesporné, že ak hovoríme o poraste 169 máme na mysli porast 169 1, 169 2, 169 3, kde všade vykonáva činnosť žalobca ako OLH. Náhodná ťažba sa dala realizovať len v časti porastu 169, a to v JPRL 169 1, ktorá je zároveň evidenčnou jednotkou. Správny orgán spoľahlivo neporovnal grafickú evidenciu so stavom v teréne, pretože nikdy nezmeral plochu, na ktorej mali byť stromy v grafickej evidenciu porastu 169 1 údajne odstránené, nespočítal koľko plôch bolo v čase 23.03.2016 bez stromov a aké mali označenie, ale tvrdí, že na kontrolovanej ploche stromy stáli. Pokiaľ chcel správny orgán preukázať opak tvrdenia obvineného o tom, že holina zakreslená v grafickej evidencii v skutočnosti v teréne neexistovala, mal vykonať kontrolné meranie z toho dôvodu, že v grafickej evidencii sa zakresľuje veľkosť a tvar holiny, ktorá vychádza z merania vykonaného podľa § 3 ods. 6 vyhlášky o LHE. V tejto časti odôvodnenia správnej žaloby sumarizuje žalobca podstatné kritéria prípustnosti dôkazov v konaní, pričom primárne zdôrazňuje zákonnosť získania dôkazu. V nadväznosti na označenú odbornú publikáciu: Bohumil Repík: Procesné dôsledky porušenia predpisov o dokazovaní

v trestnom konaní - Bulletin advokácie 1982 konštatuje, že má za to, že dôkazy, o ktoré sa opiera napadnuté rozhodnutie sú nezákonné vo všetkých bodoch kritérií zákonnosti, a to konkrétne: -Dôkaz bol zabezpečený a získaný z prameňa, ktorý zákon nepripúšťa. -Dôkazy neboli získané a vykonané procesným subjektom k tomu zákonom oprávneným -Dôkazy neboli získané v tom procesnom štádiu, v ktorom je prvostupňový správny orgán oprávnený vykonávať a vyhľadávať dôkazy v procesnom zmysle, t. j. také dôkazy, ktoré môžu byť podkladom pre rozhodnutie v priestupkovom konaní. -Získané a vykonané dôkazy sa netýkajú predmetu dokazovania v danom procese, pretože sa netýkajú skutkov, o ktorom sa vedie konanie. -Kritérium, podľa ktorého, to či bol dôkaz získaný a vykonaný spôsobom, ktorý stanovuje prípadne pripúšťa zákon. Pokuta uložená napadnutým rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa je neprimerane prísna. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že pokuta uložená správnym orgánom prvého stupňa je primeraná a že okresný úrad mohol žalobcovi odobrať osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ide o tvrdenie úplne zavádzajúce, pretože okresný úrad nemôže odobrať osvedčenie o odbornej spôsobilosti a na druhej strane najnižšia sadzba pokuty za správny delikt uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je 165,- Eur. Uložená pokuta predstavuje trojnásobok najnižšej možnej sadzby.

4. Podaním zo dňa 28.11.2018 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Uviedol s poukazom na o lesoch, že jednotky priestorového rozdelenia lesa tak, ako sú v prvostupňovom rozhodnutí Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor číslo OU-NO-PLO-2018/000702 zo dňa 12.03.2018 označené a identifikované sú identifikované správne a v súlade s označeným ustanovením zákona o lesoch. S poukazom a úpravou zákona o lesoch skonštatoval, že odborný lesný hospodár je v zmysle tohto ustanovenia odborne spôsobilá osoba, ktorá je odborným garantom v medziach svojich povinností vymedzených zákonom pre odborné hospodárenie v lese. Ďalej s poukazom na úpravu podľa , , všetko zákona o lesoch skonštatoval, že Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor pri udeľovaní sankcie nešiel cestou podania návrhu na Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov na odobratie osvedčenia o odbornej spôsobilosti odborného lesného hospodára, ale prihliadajúc na okolnosti posúdil dôkazy každý samostatne a v ich vzájomných súvislostiach a pristúpil zo svojej úrovne k menej závažnému postihu v dôsledkoch pre odborného lesného hospodára, a to k uloženiu pokuty, ktorej výška je primerane zdôvodnená v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Všetky vecné a právne zistenia správneho orgánu prvého stupňa a jeho závery, ako aj náležitosti jeho rozhodnutia sa vzťahujú ku skutočnosti a vychádzajú zo skutočnosti, že žalobca odborný lesný hospodár, IČO: 44 066 015 je v zmysle úpravy zákona o lesoch fyzická osoba podnikateľ. Ak žalobca ako odborný lesný hospodár je odborne spôsobilá osoba, má v zmysle platnej legislatívy na úseku lesného hospodárstva stanovené povinnosti priamo zo zákona, je odborným garantom plnenia týchto povinností a zároveň plnenie týchto povinností má uvedené aj ako predmet svojho podnikania a ak tieto povinnosti neplní, alebo ich plní nedôsledne, potom sankcia v podobe uloženej pokuty 500,- Eur za preukázaný skutok klasifikovaný v zmysle výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu má vo svojej podstate zatiaľ skôr poriadkový a preventívny charakter. Na tomto základe žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, pričom má za to, že aj rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov číslo OU-ZA-OOP4-2018/029772-2/FUT zo dňa 30.07.2018 je v celom svojom rozsahu zákonné. Má za to, že došlo k odstráneniu vady právnej nejednoznačnosti v zmysle ods. 25., 26., 27., 28. a 30. rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 19.07.2017.

5. Podaním zo dňa 12.12.2018 podal žalobca repliku. Na odôvodnenie podanej repliky žalobca poukázal na to, že prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán pri identifikácii jednotiek priestorového rozdelenia lesa postupovali podľa Uvedené je ale pri identifikácii jednotiek priestorového rozdelenia lesa pre potreby vedenia lesnej hospodárskej evidencie podľa neprípustné, čoho následkom je to, že správny orgán použil nesprávnu právnu normu pre určenie skutkového stavu. Priestorová jednotka etáž, tak ako ju žalovaný uvádza vo vyjadrení k žalobe nie je jednotkou pre vedenie lesnej hospodárskej evidencie. Prvostupňový správny orgán potvrdil absenciu záznamov zo štátnych dozorov konaných dňa 22.03. a 23.03.2016 v rozhodnutí č. OU-NO-PLO-2018/000702 zo dňa 12.03.2018, v ktorom konštatoval, že je pravdou, že podkladom pre vydanie rozhodnutia majú byť aj záznamy zo štátnych dozorov č. 2016/0008860 zo dňa 23.03.2016 a č. 2016/02008842 zo dňa 22.03.2016, ale nie sú. Správny orgán

nikdy neskúmal a nevyhodnocoval záznamy č. 2016/0008860 z 23.03.2016 a č. 2016/02008842 zo dňa 22.03.2016, pretože neexistujú. Žalobca nikdy nebol a nie je odborne spôsobilá osoba podľa o lesoch, ktorou sa vykonáva aplikácia o lesoch v praxi. Žalobca nemá v údajoch podľa podnikateľského oprávnenia pri obchodnom mene P.. A. T., IČO: 44 066 015 v predmete podnikania uvedené činnosti, ktoré by súviseli s aplikáciou zákona o lesoch v praxi. Žalobca sa nemohol dopustiť správneho deliktu podľa zákona o lesoch, pretože takéhoto správneho deliktu sa môže dopustiť iba špeciálny subjekt, ktorého náležitosti ale žalobca nespĺňa. Zistenie skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom, ale aj žalovaným je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a pokuta bola udelená subjektu, ktorý nemohol porušiť citované zákonné ustanovenia zákona o lesoch, správne orgány pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti voči žalobcovi neuplatňovali základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie pri uložení pokuty za údajne spáchaný delikt, neboli dodržané zásady ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania a zároveň uložený druh sankcie a jej výška boli celkom zjavne neprimerané.

6. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc pritom zo žalobných bodov vymedzených žalobcom vo včas podanej správnej žalobe, ako aj zo zohľadnenia skutočnosti, že prejednávaná vec je vecou správneho trestania, na ktorú dopadá úprava podľa až e) , ktorá upravuje prípady kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. (ďalej ako ). Správny súd skonštatoval dôvodnosť správnej žaloby a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy - žalovaného podľa , teda pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a podľa zároveň rozhodol o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa a až e) (Žalobca cestou právneho zástupcu vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania - č.l. 186 a žalovaný vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania - č.l. 198). Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku určeného na deň: 09.03.2021 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.

7. Podľa , : Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa : Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa : Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

Podľa o lesoch, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej ako zákon o lesoch): Hospodár je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v . Podmienkou na výkon týchto činností je zápis v registri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva [ ].

Podľa § 48 ods. 2 písm. d), písm. e) zákona o lesoch: Hospodár je povinný po d) kontrolovať a evidovať práce vykonávané v lese a po e) viesť lesnú hospodársku evidenciu a evidenciu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o lesoch: Holina na účely tohto zákona je lesný pozemok alebo jeho časť, na ktorom lesný porast zanikol vplyvom pôsobenia škodlivých činiteľov alebo bol odstránený úmyselnou ťažbou [ § 22 ods. 2 písm. a)], náhodnou ťažbou [ § 22 ods. 2 písm. c)] alebo lesný pozemok určený na zalesnenie.

Podľa § 64 písm. f), písm. g) zákona o lesoch: Orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 165 eur do 99 580 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá po f) porušuje povinnosti pri príprave a realizácii programu starostlivosti neplnením kritérií trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, pri vedení lesnej hospodárskej evidencie alebo pri poskytovaní údajov pre potreby informačného systému ( § 40 až 45) a po g) neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe, alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 2 zákona o lesoch: Pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb - podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam. Konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Podľa § 67 ods. 1 zákona o lesoch: Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , , vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o lesnej hospodárskej evidencii č. v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej ako ): Lesná hospodárska evidencia (ďalej len "") je súhrn údajov o stave lesa, realizácii plánovaných hospodárskych opatrení, neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných pri hospodárení v lesoch. Číselne a slovne sa vedie po b) holiny podľa zákona. Graficky sa vedie obnovnej ťažby, mimoriadnej ťažby a holín.

Podľa , vyhlášky č. : V evidencii holiny sa eviduje plocha holiny podľa príčiny jej vzniku. Holina sa podľa príčiny vzniku eviduje ako holina vzniknutá a) z ťažby evidovanej podľa , b) pôsobením škodlivého činiteľa alebo c) zo zmien druhu pozemkov a zmien využitia lesných pozemkov.

Podľa vyhlášky č. : V grafickej evidencii sa v obrysovej mape zakresľuje veľkosť a tvar po b) holiny.

Podľa o správnom konaní (Správny poriadok) - ďalej ako Správny poriadok: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku: Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

8. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť existencie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia tak, ako sú v podstatnej časti identifikované vo vyššie uvedenom odôvodnení tohto rozsudku. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je i Záznam z výkonu štátneho dozoru č. 2016/0008842 zo dňa 22.03.2016, Záznam z výkonu štátneho dozoru v lesoch a kontroly plnenia programu starostlivosti o lesy zo dňa 22.05.2015, Záznam z výkonu štátneho dozoru č. 2016/0008860 zo dňa 23.03.2016.

9. Vo všeobecnej rovine primárne vo vzťahu ku výroku rozhodnutia správneho orgánu a jeho náležitostiam v zmysle úpravy § 47 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá sa uplatní i pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 67 ods. 1 zákona o lesoch správny súd zdôrazňuje, že výrok rozhodnutia správneho orgánu o spáchaní správneho deliktu musí byť sformulovaný zrozumiteľne a presne. Skutok, ktorým mal konkrétny subjekt založiť svoju zodpovednosť musí presne vymedzovať konanie, ktoré je porušením konkrétnej zákonnej povinnosti tohto subjektu, s porušením ktorej povinnosti právna úprava spája zodpovednosť konkrétneho subjektu ako dôsledok porušenia tejto právnej povinnosti. Správny súd poukazuje na komentár k § 47 ods. 2 podľa: Potásch P., Hašanová J., Vallová J., Milučký J., Medžová D., Správny poriadok. Komentár, 3.vydanie, Praha: C.H.BECK, 2019, s. 384 až 386, podľa ktorého: Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia správneho orgánu, keďže len výrok je schopný nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Výrok musí byť sformulovaný tak, aby bol jednoznačný a neposkytol možnosť dvojitého výkladu. Výroková časť môže obsahovať jeden alebo viac výrokov (výrok o uložení prepadnutia veci, výrok o vylúčení odkladného účinku odvolania, výrok o trovách konania a podobne). Každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania, teda jednoznačnú konkretizáciu práva, ktoré bolo priznané (alebo priznané nebolo) alebo povinnosti, ktorá bola uložená. Súčasťou výroku je uvedenie právnych predpisov, na podklade ktorých sa rozhodlo, a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis uverejnený a názvu predpisu. Vo výroku správny orgán uvádza odkaz na všetky právne predpisy, ktoré v konaní aplikoval, t.j. na právne predpisy, ktoré vymedzili jeho príslušnosť na konanie, na právne predpisy, ktoré upravovali procesné postupy pri rozhodovaní, na právne predpisy, ktoré určili aké právo je účastníkovi možné priznať alebo akú povinnosť je možné uložiť a po splnení akých podmienok a predpokladov a podobne. Uvedenie všetkých právnych predpisov použitých v správnom konaní je pre účastníka konania nesmierne dôležité z hľadiska toho, aby sa mohla v právnych predpisoch verifikovať správnosť a zákonnosť postupu správneho orgánu v konaní, ako aj správnosť a zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. V nadväznosti na žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť správny súd primárne vo vzťahu k výroku II. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa konštatuje nedôvodnosť tejto námietky. Znenie výroku II. napadnutého rozhodnutia je formulované jasne a zrozumiteľne. Vzhľadom na skutočnosť, že právne povinnosti žalobcu ako hospodára (špeciálna právna úprava podľa § 47 ods. 1 zákona o lesoch vo vyššie citovanom znení pracuje s pojmom hospodár - poznámka správneho súdu), ktoré mali byť konaním žalobcu porušené, sú upravené v špeciálnej právnej úprave vyplývajúcej zo zákona o lesoch (§ 48 ods. 2 písm. e/ zákona o lesoch pokiaľ ide o bod I. výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a v § 48 ods. 2 písm. d/ zákona o lesoch pokiaľ ide o výrok II. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), vychádzal správny súd pokiaľ ide o žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie veci z tejto špeciálnej právnej úpravy. Podľa § 48 ods. 2 písm. d) zákona o lesoch je hospodár povinný kontrolovať a evidovať práce vykonávané v lese. Porušenie tejto právnej povinnosti žalobcu je mu kladené za vinu vo výroku II. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, pričom konanie, ktorým mal žalobca túto svoju právnu povinnosť porušiť, je vymedzené nasledovne: „Za porušenie § 48 ods. 2 písm. d) zákona o lesoch, ktorého sa OLH P.. A. T. dopustil

tým, že ku dňu výkonu štátneho dozoru dňa 22.03.2016 OLH P.. A. T. v LHE v JPRL č. 225_1 na LC Trstená, kód plánu SL161, obdobie platnosti 2015 - 2024 zakreslil podľa § 10 ods. 1 písm. b) vyhlášky o LHE v grafickej evidencii holinu označenú ako „16/LS“ (plochu po vykonanej náhodnej ťažbe z roku 2016), ktorá v skutočnosti v teréne ešte nebola vykonaná a ku dňu výkonu štátneho dozoru dňa 23.03.2016 OLH P.. A. T. v LHE v JPRL č. 169_1 na LC Trstená, kód plánu SL161, obdobie platnosti 2015 - 2024 zakreslil podľa § 10 ods. 1 písm. b) vyhlášky o LHE v grafickej evidencii holinu označenú ako „16/LS“ (plochu po vykonanej náhodnej ťažbe z roku 2016), ktorá v skutočnosti v teréne ešte nebola vykonaná to znamená, že holina sa na kontrolovanej ploche nenachádzala, čím došlo k nesúladu grafickej so skutočnosťou“. Z citovaného vymedzenia skutku nevyplýva porušenie povinnosti podľa zákonnej úpravy zákona o lesoch, teda konkrétne porušenie povinnosti žalobcu kontrolovať a evidovať práce vykonávané v lese, ako povinnosti vymedzenej v úprave zákona o lesoch. K porušeniu tejto povinnosti žalobcu, teda k porušeniu povinnosti žalobcu kontrolovať a evidovať práce vykonávané v lese, nemohlo dôjsť zakreslením holiny v grafickej časti , čo je ťažiskové a jediné konanie žalobcu vymedzené v skutku uvedenom vo výroku II. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Na tomto závere správneho súdu nič nemení ani odvolávka uvedená pri vymedzení skutku na vyhlášku č. o lesnej hospodárskej evidencii, a to konkrétne na úpravu podľa tejto vyhlášky, ktorá upravuje opäť len grafickú holiny v obrysovej mape jej zakreslením čo do veľkosti a tvaru. Rovnako je na uvedený záver správneho súdu bez vplyvu opisné vymedzenie stavu holiny - „v skutočnosti nebola v teréne ešte vykonaná“ a ani vymedzenie príčiny jej vzniku - „plocha po vykonanej náhodnej ťažbe v roku 2016“, nakoľko ide opäť výlučne o identifikáciu zakreslenej holiny z hľadiska príčin vzniku podľa , vyhlášky č. a nie o vymedzenie konania, ktoré by bolo porušením právnej povinnosti žalobcu kontrolovať a evidovať práce vykonávané v lese v zmysle úpravy zákona o lesoch. Podstatnou je absencia vymedzenia takého konania žalobcu vo vymedzenom skutku, ktoré by bolo porušením právnej povinnosti žalobcu podľa zákona o lesoch, teda porušením povinnosti žalobcu kontrolovať a evidovať práce vykonávané v lese. Správny súd na tomto mieste podotýka, že nevylučuje situáciu, kedy jedno a to isté konanie konkrétneho subjektu napĺňa skutkové podstaty viacerých iných správnych deliktov. Musí však ísť o konanie, ktoré korešponduje porušeniu konkrétnych viacerých hmotnoprávnych zákonných povinností a tomu musí zodpovedať i formulácia - vymedzenie skutku vo výroku rozhodnutia správneho orgánu, čo vo výroku II. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa naplnené nebolo. Obsah odôvodnenia (teda prípadné rozvinutie alebo upresnenie vymedzenia konania subjektu žalobcu v odôvodnení rozhodnutia) je vo vzťahu k uvedenému záveru súdu irelevantné. Správny súd podotýka, že úprava vyhlášky č. vymedzuje konkrétne typy prác vykonávaných v lese, ktoré sú spôsobilé byť predmetom evidenčných úkonov prostredníctvom úpravy ťažby v lese ( vyhlášky č. ), prostredníctvom obnovy lesa ( vyhlášky č. ), prostredníctvom pestovnej činnosti a ostatných výkonov ( vyhlášky č. ), prostredníctvom lesníckotechnických meliorácií ( vyhlášky č. ), s konkretizáciou v prílohách č.1, 3, 5, 6, 8 vyhlášky č. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že pri uložení sankcie podľa zákona o lesoch za porušenie povinnosti podľa zákona o lesoch žalobcovi správny orgán prvého stupňa i žalovaný (ich konanie tvorí jeden celok) nebola vec správne právne posúdená, nakoľko opis skutku spáchaného žalobcom pri vymedzení jeho konania vo výroku II. nekorešponduje vymedzeniu konania pri plnení zákonnej povinnosti žalobcu podľa zákona o lesoch, teda jeho povinnosti kontrolovať a evidovať práce vykonávané v lese. Vychádzajúc z uvedeného konštatovania, nie je zároveň primárne z tohto dôvodu opodstatnené ani uloženie súhrnnej pokuty. Na tomto mieste zároveň považuje správny súd za dôležité poukázať na komentár podľa: Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1004 s., podľa ktorého: Podstata súhrnného trestu spočíva v tom, že spolu s jeho uložením súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom ( ). Vychádzajúc z uvedeného je namieste skonštatovať, že aplikácia súhrnného trestu v rámci správneho trestania možná nie je. Je to tak preto, že na zrušovanie výrokov o sankciách uložených orgánmi verejnej správy v predchádzajúcich konaniach nie je v zákone o priestupkoch, ani v Správnom poriadku právny základ, pretože tieto právne predpisy expressis verbis neupravujú postup tak, ako v . Uvedené však neznamená, že by správny orgán nemal na túto skutočnosť pri ukladaní následnej sankcie prihliadať, keďže v podstate ide o súbeh zbiehajúcich sa priestupkov alebo iných správnych deliktov (pozri napr. rozsudok NS ČR sp.zn. zo 16.

augusta 2016). Preto v prípade, že by prichádzalo do úvahy uplatnenie princípov pre uloženie tzv. súhrnnej sankcie, sa javí ako možná alternatíva pre konajúci orgán verejnej správy tieto aplikovať v podobe rozhodnutia o výške sankcie. Konkrétne pokiaľ sa orgán verejnej správy bude domnievať, že sankcia právoplatne uložená za zbiehajúci delikt postačuje na účely nápravy delikventa a zároveň na účely ochrany objektu chráneného zákonom vyrovná sa s touto skutočnosťou v odôvodnení svojho rozhodnutia napr. zdôvodní uloženie sankcie na dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby. Dokonca nie je ani vylúčené upustenie od uloženia sankcie, pokiaľ takúto možnosť bude konkrétny právny predpis pripúšťať. Na uvedené považoval správny súd za potrebné v tejto veci poukázať podporne, vnímajúc odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na strane 3, v ktorej časti žalovaný poukazuje na východiská zohľadnené správnym orgánom prvého stupňa, podľa ktorej časti: Nakoľko sa v merite veci jednalo o menej závažné porušenie povinnosti OLH, OÚ Námestovo PLO vo svojom rozhodnutí toto zvážil a pri stanovení výšky pokuty na to prihliadol a aj z toho dôvodu prikročil len k uloženiu pokuty vo výške 500,- Eur, ktorá je v uvádzanom kontexte na spodnej hranici rozpätia v podstate na úrovni pokuty poriadkovej a je preto primeraná. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že základom vyššie uvedených záverov správneho súdu v tejto veci je primárne zohľadnenie absencie podmienok pre uloženie súhrnnej sankcie tak, ako vyplýva z vyššieho uvedeného odôvodnenia vo vzťahu k výroku II. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Pokiaľ ide o konanie, ktoré je vymedzené vo výroku I. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a je vyhodnotené ako naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa zákona o lesoch, teda ako porušenie povinnosti viesť lesnú hospodársku a podľa osobitných predpisov, za porušenie ktorej právnej povinnosti bola žalobcovi uložená sankcia podľa zákona o lesoch, správny súd uvádza nasledovné závery: Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného jednoznačne vyplýva konštatovanie, že v zmysle zistení správnych orgánov žalobca ako odborný lesný hospodár (OLH) porušil svoje povinnosti OLH, keď do grafickej časti lesnej hospodárskej zaevidoval holinu, ktorá k momentu jej zaevidovania na tvári miesta ešte neexistovala. Správny súd konštatuje, že účelom uloženej zákonnej povinnosti žalobcu ako hospodára viesť lesnú hospodársku a podľa osobitných predpisov v zmysle zákona o lesoch je, aby takto vedená lesná hospodárska spĺňala samotnú podstatu jej existencie, teda aby zachytávala údaje o stave lesa, čo vyplýva z vyhlášky č. , a to v časti grafickej (, vyhlášky č. ), tak v číselnej a slovnej časti ( vyhlášky č. ). Pokiaľ potom správne orgány skonštatovali porušenie uvedenej právnej povinnosti viesť lesnú hospodársku a podľa osobitných predpisov zo strany žalobcu jeho konaním, keď do grafickej časti lesnej hospodárskej zaevidovanú neexistujúcu holinu nezaevidoval do číselnej lesnej hospodárskej , nemôže logicky konanie žalobcu - zaevidovanie neexistujúcej holiny do grafickej časti lesnej hospodárskej , generovať porušenie právnej povinnosti žalobcu jeho konaním, keď takúto neexistujúcu holinu nezaevidoval i do číselnej časti lesnej hospodárskej , nakoľko by sa tým popieral práve samotný vyššie správnym súdom zdôraznený účel úpravy vedenia lesnej hospodárskej , ktorým je zachytávať, teda evidovať aktuálny (reálny) stav lesa. V záveroch správnych orgánov je teda zrejmý logický rozpor spočívajúci v tom, že z konštatovania samotného porušenia právnej povinnosti (zaevidovania neexistujúcej holiny v grafickej časti lesnej hospodárskej ), vyvodzujú správne orgány existenciu právnej povinnosti takúto neexistujúcu holinu zaevidovať i v číselnej časti lesnej hospodárskej , čo však nepochybne vedie ku stavu, ktorý popiera uvedený účel vedenia lesnej hospodárskej , a to nezávisle na úprave podľa , vyhlášky č. Logickým výkladom uvedenej právnej úpravy v spojení so zohľadnením účelu vedenia lesnej hospodárskej podľa vyhlášky č. , je nevyhnutné dospieť k záveru, že grafická má korešpondovať evidencii číselnej a obe majú korešpondovať nielen navzájom, ale i reálnemu stavu na mieste samom k momentu vykonania zápisu do týchto evidencií. Správny súd uvádza, že účel vedenia lesnej hospodárskej v daných súvislostiach prestavuje znak skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa zákona o lesoch - objekt, teda právom chránený záujem, ktorý znak skutkovej podstaty iného správneho deliktu musí byť naplnený i v prípade objektívnej deliktuálnej zodpovednosti žalobcu v prejednávanej veci a správny súd uvedené za naplnené vo vzťahu ku skutku, ktorý je vymedzený vo výroku I. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (ktorý výrok I. je v predloženej formulácii závislým na výroku II.) nehodnotí.

10. Vychádzajúc z uvedených záverov správny súd konštatoval dôvodnosť podanej správnej žaloby a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa , teda z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Podľa zároveň rozhodol o vrátení veci žalovanému. Návrh na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo strany žalobcu podaný nebol a tým neboli splnené podmienky pre postup podľa . Vzhľadom na vymedzený dôvod rozhodnutia správneho súdu neboli správnym súdom osobitne vyhodnocované ostatné žalobné body a v nich vymedzená argumentácia žalobcu týkajúca sa okrem iného i legitimácie žalobcu v správnom konaní, otázky zachovania lehoty na vyvodzovanie administratívnej zodpovednosti, primeranosti uloženej výšky pokuty, nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia a ďalšie, ktoré by bolo možné relevantne vecne vyhodnocovať len pri primárne správnom právnom posúdení konania žalobcu vo výroku II. napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť odôvodnenia správny súd podotýka, že odstránenie len samotnej nezrozumiteľnosti výroku, ktorá bola vytýkaná v záveroch rozsudku sp. zn. zo dňa19.07.2017 neznamená absenciu iného, v danom prípade správnym súdom v tomto rozsudku konštatovaného, dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa . Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude zabezpečiť, aby výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vymedzoval skutok alebo skutky kladené za vinu žalobcovi, v prípade naplnenia podmienok jeho administratívnej zodpovednosti tak, že bude spĺňať všetky typové znaky iného správneho deliktu v zmysle hmotnoprávnej úpravy ukladajúcej žalobcovi konkrétnu právnu povinnosť, za porušenie ktorej je mu sankcia uložená a takto vymedzené konanie žalobcu bude správne právne posúdené, teda bude podradené pod správnu právnu normu vymedzujúcu zákonnú povinnosť žalobcu, všetko pri rešpektovaní záväzných právnych názorov správneho súdu podľa tohto rozsudku. Výroku rozhodnutia bude korešpondovať jeho odôvodnenie, ktoré bude zrozumiteľné a náležite vysporiadavať všetky námietky žalobcu vrátane tých, ktoré boli vznesené v konaní pred správnym súdom.

11. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

12. Správnej žalobe súd vyhovel v celom rozsahu, a preto podľa priznal žalobcovi úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalovanému tak, ako vyplývajú z výroku tohto rozsudku.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.